Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Isẹri Kpahe Ẹgbagba Eruẹaruẹ Ebaibol

Isẹri Kpahe Ẹgbagba Eruẹaruẹ Ebaibol

EVAỌ OKPẸWHO ROM, NỌ O RRỌ ITALI, WHỌ RẸ RUẸ OWARE EKAREGHẸHỌ NỌ AHWO A RE NO ERIA SA-SA AKPỌ NA ZE TI RRI UGHE RIẸ. A MA OWARE NA RỌ KAREGHẸHỌ OSU ROM NỌ A RE SE TITUS.

A kare eko iwoho ivẹ fihọ ugbẹhẹ Oware Ekareghẹhọ Titus na, nọ i bi dhesẹ okpoware jọ nọ o via evaọ ikuigbe. Dede nọ ahwo buobu a riẹ hẹ, oware ekareghẹhọ na o kẹ imuẹro kpahe Ebaibol na​—Oware Ekareghẹhọ Titus na o rrọ isẹri ologbo kpahe ẹgbagba eruẹaruẹ Ebaibol.

OKPẸWHO NỌ A TE RAHA

Evaọ emuhọ ikpe udhusoi ọsosuọ, Rom o je su no ẹkwotọ Britain gbe Gaul (nọ a bi se France enẹna) rite Ijipti. Evaọ oke yena, eware e jọ ziezi yọ a wo ufuoma. Rekọ u wo ẹkwotọ jọ nọ o jẹ kẹ Rom uzou sokpọ họ​—oye họ ẹkwotọ Judia.

Obe ofeme nọ a re se Encyclopedia of Ancient Rome o ta nọ: “Evaọ usu ekwotọ nọ e jọ otọ esuo Rom na, Judia ọ jọ usu ekwotọ nọ ahwo Rom a mukpahe gaga, yọ ahwo Judia a mukpahe ahwo Rom gaga re. Ahwo Ju a mukpahe isu erẹwho efa nọ e jẹ daezọ izi gbe uruemu ẹwho rai hi, yọ ahwo Rom a rri ahwo Ju fihọ ahwo nọ a re veghe-uzou nọ u fo nọ a re gboja kẹ.” Ahwo Ju buobu a je rẹro osiwi nọ o ti siwi ai no obọ ahwo Rom, ọnọ ọ te wha ufuoma ze je zihe uvie Izrẹl kpohọ epanọ o jọ. Rekọ evaọ ukpe  33 C.E., Jesu Kristi ọ ta nọ a te raha Jerusalẹm.

Jesu ọ ta nọ: “Edẹ e be tha nọ ewegrẹ ra a te rọ rehọ ire esiọsiọle di ogba wariẹ owhẹ a ve ti ko owhẹ họ je gboja kẹ owhẹ no ofẹ kpobi ze. A te raha owhẹ totọ je kpe emọ ra no, yọ a te jọ eva ra nyasiọ utho ba ehru utho ho.”​Luk 19:​43, 44.

Ababọ avro, ẹme Jesu na o gbe ilele riẹ unu gaga. Nọ edẹ ivẹ e vrẹ no, olele Jesu jọ ọ tẹ ta kpahe etẹmpol na nọ: “Owuhrẹ, rri obọdẹ itho gbe iwou na!” Evaọ uzẹme, a ta nọ itho jọ nọ e jọ etẹmpol na i theri vi imita 11, e kẹre te imita 5, je kpehru te imita 3! Ghele na, Jesu ọ ta nọ: “Rọ kpahe eware nana nọ wha be ruẹ obọnana, edẹ e be tha nọ a te nyasiọ utho ovo ba ehru utho ho, a ti kporo ai kpobi fihọ otọ.”​Mak 13:1; Luk 21:6.

Jesu ọ tẹ jẹ ta kẹ ae nọ: “Wha tẹ ruẹ Jerusalẹm nọ egbaẹmo e wariẹ họ, wha riẹ nọ ọraha riẹ ọ kẹle no. Kẹsena, jọ enọ e rrọ Judia a muhọ ẹdhẹ kpobọ igbehru, jọ enọ e rrọ eva riẹ a noi, yọ enọ e rrọ iwhre nọ e wariẹ e riẹ họ a ruọ eva riẹ hẹ.” (Luk 21:​20, 21) Kọ eruẹaruẹ Jesu na i gine rugba?

ỌRAHA OKPẸWHO

Ahwo Ju a gbẹ jẹ reoja evaọ otọ esuo ahwo Rom, nọ ikpe ọgba gbe esa soso e make ruemu no. Rekọ evaọ ukpe 66 C.E., ohwo Rom nọ o je su ẹkwotọ Judia nọ a re se Gessius Florus, ọ tẹ rọ ogaga rehọ igho evaọ etẹmpol na. Onana o tẹ lẹliẹ eva dha ahwo Ju gaga. O raha oke he, utu ugbarugba ahwo Ju a tẹ vẹruọ Jerusalẹm, a te kpe egbaẹmo ahwo Rom nọ e jọ ẹwho na no, je whowho nọ a no otọ esuo ahwo Rom no.

Nọ emerae esa e vrẹ no, Cestius Gallus o te su egbaẹmo Rom nọ i bu vrẹ idu ọgba (30,000) nyae họre Jerusalẹm. Egbaẹmo Rom a te mu igbẹhẹ Jerusalẹm họ ekporo ababọ, jẹ tọ egọdọ fihọ ugbẹhẹ nọ o rrọ abọ etẹmpol na. Rekọ gheghe gheghe, a te kuoma rẹriẹ zihe. Eva e tẹ were utu ọkparesuọ ahwo Ju na gaga, a tẹ rọ tuae ababọ oke oraha. Nọ orọnọ utu ọkparesuọ ahwo Ju a le egbaẹmo Rom vrẹ no na, Ileleikristi nọ e jọ Jerusalẹm a te ru lele unuovẹvẹ Jesu na kpata kpata. A tẹ dhẹ kpobọ igbehru.​—Matiu 24:​15, 16.

Evaọ ukpe nọ u lele i rie, ahwo Rom a tẹ wariẹ wọ ẹmo ziọ Judia, evaọ otọ osu ogbaẹmo nọ a re se Vespasian avọ ọmọ riẹ Titus. Rekọ u kri hi, ovie Rom soso nọ a re se Nero o te whu evaọ ukpe 68 C.E. Fikiere Vespasian o te zihe kpobọ Rom re o zihe ruọ osu Rom soso, yọ ọ nyasiọ egbaẹmo riẹ nọ i bu te idu udhosa (60,000) ba kẹ ọmọ riẹ Titus, re o su ai.

Evaọ Azeza ọrọ ukpe  70 C.E., Titus ọ tẹ ta kẹ egbaẹmo riẹ inọ a ko ire nọ e rrọ ẹkwotọ Judia fihọ otọ. A tẹ kare ire na siọsiọle, jẹ rehọ ai di ogba wariẹ Jerusalẹm họ, onọ u theri te emaele ene gbe ubro. Bọwo amara Azie, egbaẹmo Rom a kporo igbẹhẹ Jerusalẹm fihọ otọ no, a kwa eware eghaghae nọ e rrọ eva riẹ no, jẹ mahe okpẹwho na gbe etẹmpol riẹ no wọhọ epanọ Jesu ọ ruẹaro riẹ. (Luk 19:​43, 44) Wọhọ epanọ iyẹrẹ jọ i dhesẹ, “ahwo nọ a whu evaọ Jerusalẹm a bu te idu egba ivẹ gbe udhuvẹ gbikpe (250,000) rite idu egba isoi (500,000).”

AHWO ROM A KPAROBỌ

Evaọ ukpe 71 C.E., Titus o te zihe kpobọ Itali, yọ ahwo Rom a kokohọ re a dede iei rehọ. Ahwo ẹwho na soso a nyaze ti lele iei ghọghọ, yọ onana họ ehaa obokparọ nọ o mae rro nọ a ru evaọ okpẹwho esuo Rom.

Akpọ o gbe ahwo kpobi unu nọ a ruẹ ekwakwa eghaghae buobu nọ a bi ro luje evaọ iyẹrẹ okpẹwho na. Oma o jẹ mere ae nọ a ruẹ ekọ nọ a wọ fihọ ehru eware nọ i bi ghelie, gbe eware nọ a kwa no etẹmpol obọ Jerusalẹm ze, avọ ahwo nọ a gọ ẹgọ ẹmo, nọ i bi dhesẹ epanọ ẹmo na ọ jọ.

Nọ Vespasian o whu no, Titus o te zihe ruọ ovie ologbo Rom soso evaọ ukpe 79 C.E. Rekọ nọ ikpe ivẹ e vrẹ no, Titus o te whu idudhe. Kẹsena oniọvo riẹ Domitian, ọ tẹ rehọ ẹta riẹ, jẹ ma oware nọ a rẹ rọ kareghẹhọ Titus ababọ oke oraha.

OWARE EKAREGHẸHỌ NA NẸNẸ

Oware Ekareghẹhọ Titus na evaọ Rom nẹnẹ

Nẹnẹ, ahwo buobu a rẹ nyai rri ughe evaọ Rom, yọ o rẹ were ai re a rri Oware Ekareghẹhọ Titus na. Ahwo jọ a re rri oware ekareghẹhọ na wọhọ oware nọ a ru onaa fihọ ziezi, amọfa kọ epanọ ahwo Rom a wo ogaga te, rekọ o rẹ kareghẹhọ amọfa ọraha Jerusalẹm gbe etẹmpol riẹ.

Rọkẹ ahwo nọ a be romatotọ se Ebaibol na, Oware Ekareghẹhọ Titus na o wo otofa ulogbo. O rrọ isẹri, jẹ kẹ imuẹro inọ a sai fievahọ ẹgbagba eruẹaruẹ Ebaibol, gbe nọ ẹzi Ọghẹnẹ a ro kere Ebaibol na.​—2 Pita 1:​19-21.