Na tomto oblúku sú dva veľké reliéfy, ktoré zobrazujú jednu známu historickú udalosť. Menej známa je však zaujímavá súvislosť medzi týmto víťazným oblúkom a Bibliou. Titov oblúk je totiž nemým svedkom pozoruhodnej presnosti biblického proroctva.

Na začiatku prvého storočia n. l. siahala Rímska ríša od Británie a Galie (dnešné Francúzsko) až po Egypt. V tomto období zažívala nebývalú stabilitu a prosperitu. No jedna vzdialená provincia bola pre Rím neustálym zdrojom problémov — bola to nepokojná Judea.

V diele Encyclopedia of Ancient Rome sa píše: „Len málo území pod nadvládou Rímskej ríše malo takú veľkú nevraživosť voči Rímu ako Judea. A táto nevraživosť bola vzájomná. Židia nenávideli týchto cudzincov, ktorí nad nimi vládli a ignorovali ich tradície. A podľa Rimanov boli Židia tvrdohlaví, a preto ich utláčali.“ Mnohí Židia dúfali, že príde Mesiáš, ktorý ich zbaví nenávidenej rímskej nadvlády a obnoví zlatú éru Izraela. No Ježiš Kristus v roku 33 n. l. vyhlásil, že Jeruzalem bude zničený.

Ježiš povedal: „Prídu dni, keď tvoji nepriatelia postavia okolo teba opevnenie z ostrých kolov, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. Zrovnajú ťa so zemou a zabijú tvoje deti. Nenechajú v tebe kameň na kameni.“ (Lukáš 19:43, 44)

Z týchto slov boli Ježišovi učeníci zrejme zmätení. O dva dni neskôr pri pohľade na jeruzalemský chrám jeden z nich zvolal: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké budovy!“ Niektoré kamene, z ktorých bol postavený chrám, boli údajne 11 metrov dlhé, 5 metrov široké a 3 metre vysoké. No Ježiš odpovedal: „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni. Všetko bude zbúrané.“ (Marek 13:1; Lukáš 21:6)

Ďalej im Ježiš povedal: „Keď uvidíte Jeruzalem obkľúčený vojskami, vedzte, že je blízko jeho zničenie. Potom tí, čo sú v Judei, nech utekajú do hôr, tí, čo sú v Jeruzaleme, nech z neho odídu a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ (Lukáš 21:20, 21) Splnili sa Ježišove slová?

Prešli roky a Judea stále trpela pod rímskou nadvládou. A keď sa v roku 66 n. l. rímsky miestodržiteľ Judey Gessius Florus zmocnil peňazí z posvätnej chrámovej pokladnice, pre Židov to už bolo priveľa. Židovskí bojovníci vtrhli do Jeruzalema, pozabíjali celú rímsku posádku a vyhlásili nezávislosť od Ríma.

Asi o tri mesiace neskôr pochodovalo proti Jeruzalemu viac ako 30 000 rímskych vojakov pod vedením Cestia Galla, aby potlačili vzburu. Rimania rýchlo prenikli do mesta a začali podkopávať vonkajší chrámový múr.  No zrazu bez akéhokoľvek zjavného dôvodu odtiahli. Židovskí vzbúrenci boli nadšení a začali Rimanov prenasledovať. Keď obe bojujúce strany odišli z mesta, kresťania, ktorí dbali na Ježišovo varovanie, utiekli z Jeruzalema na vrchy za riekou Jordán. (Matúš 24:15, 16)

V nasledujúcom roku Rimania pod vedením generála Vespaziána a jeho syna Tita obnovili ťaženie proti Judei. No krátko po tom, ako cisár Nero v roku 68 n. l. zomrel, sa Vespazián vrátil do Ríma, aby si zabezpečil trón. Velením nad 60 000 rímskymi vojakmi, s ktorými mal potlačiť vzburu v Judei, poveril svojho syna Tita.

V júni roku 70 n. l. Titus nariadil svojim vojakom, aby postínali stromy na judskom vidieku a postavili okolo Jeruzalema sedemkilometrovú hradbu z ostrých kolov. Asi o tri mesiace bolo mesto i s chrámom vyplienené a vypálené. Rimania v ňom nenechali kameň na kameni, presne tak, ako to predpovedal Ježiš. (Lukáš 19:43, 44) Podľa jedného odhadu „v Jeruzaleme a na ostatnom území Judey zahynulo 250-tisíc až 500-tisíc ľudí“.

V roku 71 n. l. sa Titus vrátil z víťazného boja do Ríma, kde ho nadšene vítali. Celé mesto oslavovalo a bol to jeden z najveľkolepejších víťazných sprievodov, aké Rím zažil.

Ľudia žasli nad nesmiernym bohatstvom, ktoré niesol sprievod, prechádzajúci rímskymi ulicami. Boli úplne unesení, keď videli ukoristené lode, alegorické vozy zobrazujúce vojnové scény a vzácne predmety z jeruzalemského chrámu.

V roku 79 n. l. Titus nahradil na cisárskom tróne svojho otca Vespaziána. No už o dva roky neskôr náhle zomrel. Titov brat Domicián, ktorý sa stal cisárom po ňom, postavil na jeho pamiatku víťazný oblúk.

Každý rok sa na Titov oblúk prichádzajú pozrieť státisíce ľudí, ktorí navštívia Forum Romanum. Pre niektorých je to majstrovské umelecké dielo, pre iných je oslavou Rímskej ríše a pre ďalších je smutnou pripomienkou zničenia Jeruzalema a jeho chrámu.

Pre tých, ktorí si radi čítajú Bibliu, má Titov oblúk ešte väčší význam. Je nemým svedkom spoľahlivosti a presnosti biblických proroctiev, ktoré pochádzajú od Boha. (2. Petra 1:19–21)