Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Osunsun ro Se Oseri nẹ Aroẹmrẹ rẹ Baibol na Pha Gbagba

Osunsun ro Se Oseri nẹ Aroẹmrẹ rẹ Baibol na Pha Gbagba

VWẸ ROME, ITALY, O VWO OSUNSUN ỌVO RẸ IHWO NẸ KASAN KASAN VWẸ AKPỌ NA CHA KE RHI NI. A VWẸ OSUNSUN NA VWO BRỌGHỌ PHIYỌ ỌVO USUN RẸ ISUN RẸ ROME RE SE TITUS.

Osunsun na vwo ihoho ride ivẹ ri dje obo re phiare vwẹ ọke rẹ awanre ra riẹnre mamọ. Jẹ o vwo emu ọvo rẹ ihwo ghwa riẹn yẹrẹ vwo oniso rọye-en; ọyen oborẹ Osunsun na vwo churobọ si Baibol. Osunsun rẹ Titus na se oseri nẹ aroẹmrẹ rẹ Baibol na pha gbagba.

ORERE RE BRORHIẸN HWE

Vwẹ ọtonphiyọ rẹ ẹgbukpe ujorin rẹsosuọ, usuon rẹ Rom hẹrabọ vwo nẹ Britain vẹ Gaul (rọ dia France enẹna) ra ro Ijipt, ẹkuotọ nana eje da riavwerhen oka rẹ ufuoma vẹ ofuvwegbe ra je mrẹ vwẹ ubrakpọ yena jovwo-o. Ẹkẹvuọvo, o vwo ubrotọ ọvo ro ru uyovwin gangan kẹ usuon rẹ Rom, ọyen ubrotọ rẹ Juda.

Ọbe re se Encyclopedia of Ancient Rome da ta: “Ubrotọ re vwo utuoma ọgangan kpahen vwẹ usuon rẹ Rom kerẹ Juda ghwe bu-un. Ihwo rẹ Ju vwo utuoma kpahen isun rayen ri nẹ orere ọfa rhe kidie ayen se irueru rẹ ihwo rẹ Ju gbemu-u, ihwo ri Rom de rhe no nẹ ayen che se vwo odirin rẹ uyovwin ọgangan rẹ ihwo rẹ Ju na-a.” Ihwo rẹ Ju buebun rorori nẹ osun ọvo cha rhe ro che sivwin ayen vwo nẹ obọ rẹ ihwo rẹ Rom, ọ me rhoma reyọ Izrẹl vwo kpo ẹdia rẹ urinrin rẹ ayen hepha jovwo. Ẹkẹvuọvo, vwẹ ukpe rẹ 33 rẹ ọke rẹ avwanre na, Jesu Kristi tare nẹ a cha ghwọrọ Jerusalẹm.

Jesu da ta: “Kidie ẹdẹ cha kẹ wẹ, ọke rẹ ivwighrẹ wẹn cha vwọ hwa hẹrhẹ owẹ re da gba riariẹ owẹ, rẹ ayen de ke we họ vwi kabọ kabọ, ra da vwẹ owẹ ghwiotọ, wẹ kugbe emọ wẹn vwẹ evun wẹn, ayen che ji oragha re mu kpahe ohwohwo vwo vwẹ enu rẹ ọfa-a.”​—Luk 19:43, 44.

Omuẹro nẹ eta rẹ Jesu na gbe idibo rọyen unu. Ẹdẹ ivẹ vwọ wan nu, rẹ ayen vwo ni uwevwin rẹ ẹga rẹ Jerusalẹm, ọvo usun rayen da ta: “Oyono, ni, egheghẹre rẹ eragha kugbe eghẹre re ẹdovwọ!” A tare nẹ ikuta na evo ra vwọ bọn uwevwin rẹ ẹga na gro te ichiyin 36, hẹre te ichiyin 16, kpare te ichiyin 10! Dedena, Jesu da kpahen kẹ ayen: “Vwọ kẹ imu nana re wọ mrẹ na, ẹdẹ cha re che vwo jẹ oragha ọvo vwo vwẹ enu rẹ ọfa re che je kporo te otọ-ọ.”​—Mak 13:1; Luk 21:6.

Jesu da je vuẹ ayen: “Ẹkẹvuọvo ọke wọ da mrẹ Jerusalẹm rẹ otuofovwi gba riariẹ phihọ, etiyin gba ghwa riẹn nẹ ọke rẹ ẹkua fiotọ rọye si kẹre re. Etiyin gbe jẹ otu re hẹ obi Judia djẹ kpo obo igbenu, gbe jẹn otu re hẹ evun rẹ orere na kua, e jẹn otu re hẹ obo otafe vwẹ obo orho vwẹriẹ-ẹ.” (Luk 21:20, 21) Eta rẹ Jesu na rugba?

OGHWỌRỌ RẸ ORERE

Ẹgbukpe ọgban gbẹ erha wan re, jẹ ivun ji miovwon ihwo rẹ Ju fikirẹ otọ rẹ usuon rẹ Rom rẹ ayen hepha. Ẹkẹvuọvo, vwẹ ukpe 66 rẹ ọke rẹ avwanre na, ọke rẹ Gessius Florus rọ dia ohwo rẹ Rom, re vwo mu nẹ ọ vwẹrote ubrotọ rẹ Juda vwọ reyọ igho re torori vwẹ uwevwin rẹ ẹga na, ivun de miovwon ihwo rẹ Ju na mamọ. O kriri-i, ihwo re họnran kẹ ihwo rẹ Ju da ro Jerusalẹm, ayen de hwe isoje rẹ Rom rehẹ etiyin, ayen de ji ghwoghwo nẹ ayen rha hẹ otọ rẹ usuon rẹ Rom ọfa-a.

Omarẹ emeranvwe erha vwọ wan nu, omarẹ isodje rẹ Rom ri te 30,000 rẹ Cestius Gallus suẹn da ro Jerusalẹm rere ayen vwọ ghwọrọ. Isodje rẹ Rom na da ro orere na, ayen da gbogba riariẹ uwevwin rẹ ẹga na. Siẹvuọvo na, isodje rẹ Rom na da rhoma sioma reyọ, jẹ a riẹn oboresorọ-ọ. Ọnana da nẹrhẹ oma vwerhen ihwo ri gbevwọsua na, ayen da vwọ tua isodje rẹ Rom. Rẹ ẹko ivẹ re họnran na vwo vrẹn nẹ orere na re na, Inenikristi re kerhọ rẹ orhọ-esio rẹ Jesu da djẹ nẹ Jerusalẹm kpo igbenu rehẹ obovrẹn rẹ Urhie rẹ Jọdan.​—Matiu 24:15, 16.

Vwẹ ukpe rọ vwọ kpahọn, Rom da rhoma ton ohọnre rayen vwọso ihwo rẹ Ju na phiyọ, vwẹ otọ rẹ osun Vespasian vẹ ọmọ rọyen Titus. Ẹkẹvuọvo, ọke rẹ osun Nero vwo ghwu vwẹ ukpe 68 rẹ ọke rẹ avwanre na nu, Vespasian de rhivwin kpo Rom ra reyọ ekete rẹ usuon na, ọ da yanjẹ ohọnre rọ kpare kpo Juda na vwo kẹ ọmọ rọyen Titus, vẹ isodje ri te 60,000.

Vwẹ emeranvwe rẹ June vwẹ ukpe 70 rẹ ọke avwanre na, Titus da vuẹ isodje rọyen nẹ ayen she irhe rehẹ Juda, ayen da vwẹ irhe na chiyin igbẹhe ro gron te iroko 7 riariẹ Jerusalẹm phiyọ. Vwẹ omarẹ September, Rom de gborho, je torhẹ orere na vẹ uwevwin rẹ ẹga na, ayen da ghwọrọ te otọ, o vwo oragha vuọvo re mu kpahen enu rẹ oragha-a kirobo rẹ Jesu tarọphiyotọ jovwo. (Luk 19:43, 44) A tare nẹ “ihwo ri te omarẹ 250,000 fi 500,000 yen ghwuru vwẹ Jerusalẹm kugbe ẹbẹre efa rẹ ẹkuotọ na.”

USUON RO PHIKPAROBỌ

Vwẹ ukpe 71 rẹ ọke avwanre na, Titus de rhinvwin kpo Italy, ihwo rẹ Rom de dede sasasa vẹ omavwerhovwẹn. Ihwo ejobi vwẹ orere na de ru orẹ rẹ ophikparobọ rọ dia ọvo usun rẹ orẹ rọ ma rho kparobọ re ruru vwẹ otorho rẹ ẹkuotọ na.

O gbe ihwo na unu rẹ ayen vwọ mrẹ odjephia rẹ efe vwẹ orẹ na. Ayen riavwerhen rẹ ughe eno rẹ okuna sansan re muru, erọnvwọn ri dje obo re phiare vwẹ ofovwin na vẹ ekuakua rẹ ayen mu vwo nẹ uwevwin rẹ ẹga vwẹ Jerusalẹm rhe.

Titus da reyọ ẹdia rẹ ọsẹ rọyen Vespasian kerẹ osun vwẹ ukpe 79 rẹ ọke rẹ avwanre na. Ẹkẹvuọvo, ẹgbukpe ivẹ vwọ wan nu, Titus de ghwu kpregede. Domitian rọ dia oniọvo rọyen da ro ekete na, ọ da bọn Osunsun rẹ ophikparobọ vwọ kẹ Titus vwo brọghọ phiyọ oma.

OSUNSUN NA NONẸNA

Osunsun rẹ Titus vwẹ Rom nonẹna

Nonẹna, oma vwerhen ihwo uriorin buebun ri kpo Rom kukpe kukpe de re kin siẹrẹ ayen da mrẹ Osunsun rẹ Titus na. Ihwo evo ni Osunsun na kerẹ iruo rẹ ọwena ro yovwinrin mamọ, efa nẹ a reyerọ vwo muọghọ kẹ usuon rẹ Rom, ọ da rha nẹrhẹ efa karophiyọ eshe rẹ Jerusalẹm vẹ uwevwin rẹ ẹga na.

Ẹkẹvuọvo, ihwo re nabọ se Baibol na niro nẹ Osunsun rẹ Titus na vwo orọnvwọn ọfa rọ ghanre vrẹ i re djunute na. Osunsun na se oseri rọyen nẹ a sa vwẹroso aroẹmrẹ rẹ Baibol na, nẹ aroẹmrẹ na hepha gbagba, nẹ ẹwẹn ọfuanfon rẹ Ọghẹnẹ yen mu ihwo vwo si ayen.​—2 Pita 1:19-21.