Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Rọ Aro Kele Ẹrọwọ gbe Ẹmeoyo Noa, Daniẹl, gbe Job

Rọ Aro Kele Ẹrọwọ gbe Ẹmeoyo Noa, Daniẹl, gbe Job

“Noa, Daniẹl, gbe Job, a . . . ti wo esiwo fiki ẹrẹreokei rai.”​—IZIK. 14:14.

ILE: 89, 119

1, 2. (a) Fikieme oriruo Noa, Daniẹl, gbe Job ọ sae rọ bọ omai ga? (b) Oke vẹ Izikiẹl o ro kere eme nọ e rrọ Izikiẹl 14:14 na?

KỌ WHO wo ebẹbẹ jọ nọ e be kẹ owhẹ uye obọnana, wọhọ ẹyao, ukpokpoma, hayo ẹbẹbẹ ugho? Kọ o be hae jọ bẹbẹ kẹ owhẹ ẹsejọ re who wo evawere evaọ egagọ Jihova? O tẹ rrọ ere, oriruo Noa, Daniẹl, gbe Job ọ te bọ owhẹ ga. Ahwo nana a gba ha, yọ a rẹriẹ ovao dhe ọkpọ ebẹbẹ nọ ma be rẹriẹ ovao dhe na. Ebẹbẹ nana jọ i tube ru nọ uzuazọ rai o rọ jọ ọza. Dede na a yọrọ ẹgbakiete rai, onọ u ru nọ a re fi emamọ oriruo hotọ kẹ omai evaọ ẹrọwọ gbe ẹmeoyo rai.​—Se Izikiẹl 14:​12-14.

2 Okenọ Izikiẹl ọ jọ Babilọn evaọ ukpe 612 B.C.E. (koyehọ, taure ekele oke mai na o te ti te), o ro kere eme oria ikere nọ a si uzoẹme uwuhrẹ mai na no ze. * (Izik. 1:1; 8:1) Ukpe 607 B.C.E. nọ Ọghẹnẹ ọ te rọ raha Jerusalẹm fiki aghẹmeeyo rai o be kẹle no. Umutho ahwo jọ ọvo a je ru oreva Ọghẹnẹ wọhọ Noa, Daniẹl, gbe Job, onọ u ru nọ a ro wo oka esiwo. (Izik. 9:​1-5) Usu ahwo nana jọ họ Jerimaya, Barọk, Ẹbẹdmẹlẹk, gbe ahwo Rikab.

3. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?

3 Epọvo na re nẹnẹ, umutho ahwo nọ a bi kru ẹgbakiete rai evaọ aro Jihova wọhọ Noa, Daniẹl, gbe Job ọvo họ ahwo nọ a ti wo oka esiwo evaọ okenọ akpọ nana o ti kuhọ. (Evia. 7:​9, 14) Fikiere, joma ta kpahe oware nọ Jihova ọ rọ kuvẹ re a kere ikuigbe ahwo okiẹrẹe nana fihotọ. Nọ ma be te ta kpahe omomọvo na, ma te tẹrovi (1) ebẹbẹ nọ a rẹriẹ ovao dhe gbe (2) epanọ ma sae rọ rehọ aro kele ẹrọwọ gbe ẹmeoyo rai.

NOA O KRU ẸRỌWỌ RIẸ JE YOẸME EVAỌ ETOKE IKPE EGBA IZII

4, 5. Ebẹbẹ vẹ Noa ọ rẹriẹ ovao dhe, kọ evaọ otọ uyero vẹ?

4 Ebẹbẹ nọ Noa ọ rẹriẹ ovao dhe. Evaọ okenọ Enọk, ọsẹ ọsẹ-ode Noa ọ gbẹ jọ uzuazọ, ahwo buobu a je ru ikpehre eware gaga. A jẹ tubẹ ta “eme aghọ” kpahe Jihova. (Jud 14, 15) Ozighi o je dhe evievihọ. Yọ evaọ oke Noa, “ozighi” ọ tẹ te “vọ akpọ na soso.” Ijẹle imuomu i zihe oma ruọ ahwo-akpọ, kẹsena a tẹ jẹ rehọ eyae kẹ omarai je yẹ emọ oghẹrẹsa nọ e geva thesiwa. (Emu. 6:​2-4, 11, 12) Rekọ Noa o wo ohẹriẹ no ai kpobi. Ebaibol na ọ ta nọ: “Noa o te wo aruoriwo evaọ aro Ọghẹnẹ. . . . Ọ kare ẹpoviẹ evaọ oge riẹ; Noa o te je lele Ọghẹnẹ nya.”​—Emu. 6:​8, 9.

5 Muẹrohọ oware nọ eme yena i dhesẹ kpahe Noa, ọzae okiẹrẹe na. Oware jọ họ, orọnikọ ikpe udhosa gbikpe hayo udhone nọ ohwo-akpọ ọ be rria nẹnẹ na ọvo Noa o lele Ọghẹnẹ nya ha taure Owhe Ologbo na o te ti ku. Enwenọ ikpe egba ezeza (600) soso ọ rria akpọ omuomu yena! (Emu. 7:11) Yọ wo ohẹriẹ no omai nẹnẹ, ukoko o jariẹ nọ ọ jẹ hai kuomagbe gọ Jihova evaọ oke yena ha, onọ o rẹ sae kẹe uduotahawọ evaọ egagọ Ọghẹnẹ, makọ inievo riẹ dede a jọ eg’Ọghẹnẹ hẹ. *

6. Oghẹrẹ vẹ Noa o ro dhesẹ nọ o wo udu?

6 Orọnikọ Noa o je yeri uzuazọ nọ u fo jẹ whaha eyoma oruo ọvo ho. Ọ jọ “ọtausiuwoma ẹrẹreokie” re, jẹ gbaudu ta usiuwoma kẹ ahwo kpahe Jihova. (2 Pita 2:5) Pọl ukọ na o kere nọ: “Ọ rọ ẹkwoma ẹrọwọ riẹ dhesẹ nọ akpọ na ọ reabe.” (Hib. 11:7) Onana u ru omai riẹ nọ a se Noa ẹkoko jẹ wọso ẹe, yọ ẹsejọhọ avọ owojẹ ozighi. Rekọ ‘ozodhẹ ohwo-akpọ’ u ru rie nyuhu hu. (Itẹ 29:25) Ukpoye, Jihova ọ kẹ riẹ udu.

7. Ebẹbẹ vẹ Noa ọ rẹriẹ ovao dhe evaọ okenọ ọ jẹ bọ okọ na?

7 Nọ Noa o lele Ọghẹnẹ nya vrẹ ikpe egba isoi no, Jihova ọ tẹ ta kẹe nọ jọ ọ bọ okọ nọ u ti siwi uzuazọ ahwo gbe erao. (Emu. 5:32; 6:14) Re a bọ okọ utioye o te jọ bẹbẹ gaga, yọ orọnikọ evaọ ofẹ ebabọ na ọvo ho! Noa ọ riẹ nọ iruo nana u ti ru nọ a te tubẹ mae rọ wọso iẹe je sei ẹkoko. Ghele na, o mu iruo ebabọ na họ. O “ru . . . eware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹ e.”​—Emu. 6:22.

8. Ẹvẹ Noa o ro dhesẹ nọ o fievahọ Jihova inọ ọ te rẹrotei?

8 Ẹbẹbẹ ọfa nọ Noa ọ rẹriẹ ovao dhe họ, epanọ ọ sae rọ kuọ aye gbe emọ riẹ. Taure Owhe Ologbo na o te ti ku, ahwo a je ru iruo gaga re a sae kọ je vu ekakọ nọ a rẹ rọ rẹrote omarai, yọ epọvo na Noa o je ru re. (Emu. 5:​28, 29) O make jọ ere na, iruo Ọghẹnẹ ọ tẹrovi orọnikọ epanọ ọ rẹ rọ rẹrote uviuwou riẹ hẹ. Makọ evaọ okenọ a jẹ bọ okọ na, onọ o rẹ sae jọnọ o rehọ ikpe udhuvẹ hayo udhuvẹ gbikpe, Noa ọ tẹrovi epanọ usu riẹ kugbe Jihova o rẹ rọ jọ gaga. Yọ o ru ere ikpe egba esa gbe udhuvẹ gbikpe (350) nọ i lele i rie, nọ Owhe Ologbo na o ku vrẹ no. (Emu. 9:28) Onana ginọ obọdẹ oriruo ẹrọwọ gbe ẹmeoyo!

9, 10. (a) Ẹvẹ ma sai ro kru ẹrọwọ mai je yoẹme wọhọ Noa? (b) Ẹvẹ Jihova o bi rri ohwo kpobi nọ o bi koko izi riẹ?

9 Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Noa dhesẹ via nọ ma wo ẹrọwọ je bi yoẹme. Ma re ru ere nọ ma te bi koko izi ikiẹrẹe Ọghẹnẹ, nọ ma gbe bi dhomahọ akpọ Setan nana ha, jẹ be rọ iruo Uvie na karo. (Mat. 6:33; Jọn 15:19) Avro ọ riẹ hẹ, oghẹrẹ uzuazọ nọ ma bi yeri o were akpọ na ha. Uzẹme riẹ họ, izi Ọghẹnẹ nọ ma bi koko wọhọ enọ i kiekpahe orọo gbe ẹfuọ uruemu o be dha ahwo buobu eva evaọ erẹwho jọ. (Se Malakae 3:​17, 18.) Rekọ wọhọ Noa, Jihova ma be dhozọ riẹ orọnikọ ahwo akpọ na ha. Ma riẹ nọ ọyọvo ọ rẹ sai ru omai wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.​—Luk 12:​4, 5.

10 Kọ whẹ omara? Whọ te ruabọhọ ‘lele Ọghẹnẹ nya,’ nọ ahwo a tẹ be maki se owhẹ ẹkoko jẹ be wọso owhẹ, hayo nọ ẹgaga akpọ u te bi ru ei bẹbẹ kẹ owhẹ re who fievahọ Jihova? Who te bi kru ẹrọwọ ra ga je bi yoẹme wọhọ Noa, o rẹ sai mu owhẹ ẹro nọ Jihova ọ te rẹrote owhẹ.​—Fil. 4:​6, 7.

DANIẸL O KRU ẸRỌWỌ RIẸ JE YOẸME EVAỌ ẸWHO NỌ OGBEKUO Ọ DA FIA

11. Ebẹbẹ ilogbo vẹ Daniẹl avọ egbẹnyusu esa riẹ a rẹriẹ ovao dhe evaọ Babilọn? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

11 Ebẹbẹ nọ Daniẹl ọ rẹriẹ ovao dhe. Daniẹl ọ jọ igbo evaọ Babilọn, okpẹwho nọ edhọgọ gbe iruẹru imizi e da fia. Ofariẹ, ahwo Babilọn a jẹ hai rri ahwo Ju vo je se ai ẹkoko, makọ te Jihova Ọghẹnẹ rai dede. (Ol. 137:​1, 3) Avro ọ riẹ hẹ, onana o jẹ kẹ Daniẹl avọ ahwo Ju nọ i je yoẹme uye gaga! Ofariẹ, Daniẹl avọ egbẹnyusu esa riẹ nọ a re se Hananaya, Mishẹl, gbe Azaraya a jọ ahwo nọ a viodẹ ziezi, keme a je wuhrẹ ae re a ru iruo kẹ ovie na. A jẹ hai tube there emu rai sa rọkẹ ae. Onana o jọ ẹbẹbẹ rọkẹ ae keme Daniẹl ọ gba riẹ mu nọ “ọ sae rehọ uvi emu ovie na hayo udi riẹ zue oma riẹ hẹ.”​—Dan. 1:​5-8, 14-17.

12. (a) Emamọ iruemu vẹ Daniẹl o dhesẹ? (b) Ẹvẹ Jihova o rri Daniẹl?

12 O sae jọnọ oware ofa jọ nọ o jọ use-abọ kẹ Daniẹl họ, onaa oghẹrẹsa nọ o wo, onọ u ru nọ o ro wo obọdẹ uvẹ-ọghọ sa-sa. (Dan. 1:​19, 20) Rekọ onana o lẹliẹ Daniẹl wo omorro hayo fu-uke he, ukpoye ọ jẹ hai dhesẹ omaurokpotọ ẹsikpobi, je ru ahwo riẹ inọ obọ Jihova onaa kpobi nọ o wo u no ze. (Dan. 2:30) Uzẹme riẹ họ, okenọ Daniẹl ọ gbẹ jọ uzoge Jihova ọ rọ ta nọ o kiẹrẹe wọhọ Noa avọ Job. Kọ Daniẹl o ru oma vo Jihova? Vievie! Daniẹl o kru ẹrọwọ riẹ je yoẹme evaọ etoke uzuazọ riẹ kpobi. O wọhọ nọ enwenọ ikpe udhusoi ọ jọ okenọ ukọ-odhiwu o sei nọ: “O Daniẹl, ohwo nọ a you gaga.”​—Dan. 10:11.

13. Ẹvẹ o wọhọ nọ Daniẹl ọ rọ jọ omosasọ kẹ ahwo Ju nọ a gbẹ jọ igbo?

13 Ọghẹnẹ o ru nọ a rọ rehọ Daniẹl mu ọkwa evaọ esuo Babilọn gbe Midia avọ Pasia. (Dan. 1:21; 6:​1, 2) Ẹsejọhọ Jihova o ru onana re ọ sae rọ Daniẹl fiobọhọ kẹ idibo riẹ, wọhọ epanọ o ru kẹ Josẹf evaọ Ijipti gbe Ẹsta avọ Mọdekae evaọ Pasia. * (Dan. 2:48) Dai roro epanọ o kẹ Izikiẹl gbe ahwo Ju efa nọ a jọ igbo na omosasọ te, nọ a ruẹ epanọ Jihova o bi ro fiobọhọ kẹ ae!

Jihova o rri idibo riẹ nọ i bi kru ẹgbakiete rai ghaghae (Rri edhe-ẹme avọ 14, 15)

14, 15. (a) Ẹvẹ uyero mai o rọ wọhọ orọ Daniẹl? (b) Eme esẹgbini nẹnẹ a rẹ sai wuhrẹ mi ọsẹgboni Daniẹl?

14 Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele ẹrọwọ gbe ẹmeoyo Daniẹl. Nẹnẹ, ma be rria wọhọ erara evaọ akpọ ogbekuo nana nọ egagọ erue e be jọ viẹ ahwo họ na, enọ a jọ Ebaibol na se Babilọn Ologbo, “oria nọ idhivẹri” e be rria. (Evia. 18:2) Onana u ru nọ ma ro wo ohẹriẹ, tube te epanọ ahwo a bi ro se omai ẹkoko. (Mak 13:13) Fikiere, wọhọ Daniẹl, o gwọlọ nọ ma re sikẹle Jihova Ọghẹnẹ. Ma te wo omaurokpotọ, fievahọ Jihova je bi yoẹme kẹe, o ti rri omai ghaghae re.​—Hag. 2:7.

15 Esẹgbini a rẹ sai wuhrẹ oware jọ mi ọsẹgboni Daniẹl. Evaọ oghẹrẹ vẹ? Dede nọ umuomu o da Juda fia evaọ okenọ Daniẹl ọ jọ ọmaha, o you Jihova gaga nọ ọ make kpako no. Orọnikọ Daniẹl o mu you Jihova ha, u dhesẹ nọ ọsẹgboni riẹ a yọrọ e riẹ ziezi. (Itẹ 22:6) Makọ odẹ nọ a mu kẹ Daniẹl dede, nọ otofa riẹ o rrọ “Ọghẹnẹ Họ Obruoziẹ Mẹ” na u dhesẹ nọ ọsẹgboni riẹ a jọ eg’Ọghẹnẹ. (Dan. 1:6) Fikiere whai esẹgbini, jọ oma o rrọ owhai hi, wha rọ odiri wuhrẹ emọ rai. (Ẹf. 6:4) Ofariẹ, hae lẹ rọkẹ ae jẹ lẹ kugbe ae. Whọ tẹ be daoma re uzẹme Ebaibol na u te emọ ra udu, Jihova ọ te ghale omodawọ ra.​—Ol. 37:5.

JOB O WO ẸRỌWỌ JE YOẸME NỌ Ọ MAKE JỌ ỌDAFE HAYO OYOGBERE

16, 17. Iyero ivẹ vẹ Job ọ rẹriẹ ovao dhe nọ e jọ odawọ kẹe?

16 Ebẹbẹ nọ Job ọ rẹriẹ ovao dhe. Job ọ rẹriẹ ovao dhe iyero ivẹ jọ nọ i wo ohẹriẹ gaga. Taure odawọ u te ti tei, ọ jọ “ohwo nọ ọ mae ro evaọ ahwo obọ ovatha-ọre.” (Job 1:3) Ọ jọ ọdafe, a jọ oria kpobi riẹe, yọ ahwo a jẹ kẹe adhẹe ziezi. (Job 29:​7-16) Ghele onana kpobi, Job ọ jẹ wọ oma kpehru hu yọ o roro ẹdẹvo ho inọ o du gwọlọ Ọghẹnẹ hẹ. Jihova o tube sei “odibo mẹ” jẹ ta nọ: “Ọ tẹ jẹ rọ uvi ohwo, ọnọ ọ be dhozọ Ọghẹnẹ, je si oma no eyoma.”​—Job 1:8.

17 Evaọ omoke kpẹkpẹe, uzuazọ Job u te nwene yoyoma. O te yogbe thesiwa ababọ ẹruore inọ eware i ti woma. Ma riẹ nọ Setan ohwo-ọtaraha na ọ wha onana ze, ọnọ ọ ta nọ Job ọ be gọ Ọghẹnẹ fiki eghale nọ o bi wo. (Se Job 1:​9, 10.) Jihova o gbolaro kẹ ọtaraha yena ha. Ukpoye, ọ kẹ Job uvẹ nọ o re ro kru ẹgbakiete riẹ, re ọ rọ ere dhesẹ nọ eva efuafo ọ be rọ gọ Jihova, orọnikọ fiki oriobọ họ.

18. (a) Eme o were owhẹ kpahe ẹgbakiete Job? (b) Eme oghẹrẹ nọ Jihova o yerikugbe Job u wuhrẹ omai kpahe Jihova?

18 Setan ọ rọ ebẹbẹ sa-sa tehe Job, onọ u ru nọ Job o je ro roro nọ obọ Ọghẹnẹ ebẹbẹ na i no ze. (Job 1:​13-21) Kẹsena, ezae esa jọ nọ i se omarai egbẹnyusu Job a te weze bru ei jẹ ta eme edada kẹe, inọ umuomu riẹ Ọghẹnẹ ọ be rọ hwosa kẹe na! (Job 2:11; 22:​1, 5-10) Ghele na, Job o kru ẹgbakiete riẹ. Dede nọ ọ ta eme jọ nọ e thọ, Jihova ọ riẹ nọ edada Job e wha onana ze. (Job 6:​1-3) Evaọ eriwo Ọghẹnẹ, Job yọ ohwo nọ uye o doma fia nọ Setan o bi gele kpenẹ avọ enẹ jẹ be rọ eme edada fa ovao, rekinọ ọ rọwo siobọno ẹgbakiete riẹ hẹ. Nọ odawọ na u kuhọ no, Jihova ọ tẹ wariẹ rọ akuava eware nọ Job o wo vẹre ghale iẹe, je ru nọ ọ rọ rria ikpe udhuhrẹ (140) efa. (Jem. 5:11) Yọ evaọ uzuazọ nọ o yeri uwhremu na, ọ ruabọhọ jẹ gọ Jihova avọ eva efuafo. Ẹvẹ onana o sai ro mu omai ẹro? Nọ Job o whu no, ikpe buobu e ruemu taure Izikiẹl o te ti kere eme oria ikere nọ a rọ uzoẹme mai na no ze.

19, 20. (a) Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele ẹrọwọ gbe ẹmeoyo Job? (b) Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Ọghẹnẹ dhesẹ ọdawẹ kẹ amọfa?

19 Epanọ ma sae rọ rehọ aro kele ẹrọwọ gbe ẹmeoyo Job. Oghẹrẹ nọ uyero mai o rrọ kpobi kẹhẹ, joma hae tẹrovi epanọ ma re ro ru Jihova eva were. Ajọ ma fievahọ iẹe riẹriẹriẹ jẹ rọ udu mai kpobi yoẹme kẹe. Wo ohẹriẹ no Job, enẹna ma rọ mai wo ẹjiroro nọ ma re ro ru ere! Wọhọ oriruo, ma riẹ eware buobu kpahe Setan avọ ẹghẹ riẹ. (2 Kọr. 2:11) Ma yere Ọghẹnẹ nọ o ro ru re a kere obe Job, keme u ru omai riẹ oware nọ ọ rọ kuvẹ kẹ uye-oruẹ. Eruẹaruẹ Daniẹl i ru omai riẹ nọ Uvie Ọghẹnẹ yọ egọmeti nọ Jesu Kristi ọ rrọ ovie riẹ enẹna. (Dan. 7:​13, 14) Yọ ma riẹ nọ egọmeti nana o ti si uye-oruẹ kpobi notọ kẹle na.

20 Eware nọ e via kẹ Job na u te je dhesẹ nọ ma hae re-ohrọ ibe Ileleikristi mai nọ uye o be bẹ. Wọhọ Job, ejọ e rẹ sae tubẹ ta eme edada kẹ omai. (Ọtausi. 7:7) Ukpenọ ma rẹ fo ae, joma dhesẹ orimuo gbe ọdawẹ kẹ ae. Enẹ ma rẹ rọ aro kele Jihova, Ọsẹ obọ odhiwu mai nọ ọ vọ avọ ohrọ gbe uyoyou na.​—Ol. 103:8.

JIHOVA “O TI RU OWHAI GA”

21. Ẹvẹ ikuigbe Noa, Daniẹl, gbe Job e rọ kareghẹhọ omai ẹme 1 Pita 5:10?

21 Dede nọ Noa, Daniẹl gbe Job a rria ọvuọ etoke riẹ jẹ jọ uyero sa-sa, a thihakọ ebẹbẹ nọ a rẹriẹ ovao dhe. Ikuigbe rai i ru omai kareghẹhọ ẹme Pita ukọ na, nọ o kere nọ: “Nọ wha tẹ ruẹ uye omoke jọ no, Ọghẹnẹ nọ ọ vọ avọ uwowou ulogbo na, . . . o ti wuhrẹ owhai totọ. O ti ru owhai ga, o ti ru owhai dikihẹ ga, o ti ru owhai dowọ muotọ.”​—1 Pita 5:10.

22. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na?

22 Jihova ọ rọ ẹme Pita na kẹ omai imuẹro nọ ọ te bọ idibo riẹ ga, je ru ae dowọ muotọ. Ẹme yena o kiekpahe idibo Ọghẹnẹ nẹnẹ re. Mai kpobi na ma gwọlọ nọ Jihova o ru omai ga je fiobọhọ kẹ omai ruabọhọ egagọ riẹ. Fikiere, ma rẹ daoma rọ aro kele ẹrọwọ gbe ẹmeoyo Noa, Daniẹl, gbe Job. Wọhọ epanọ ma te ruẹ evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na, ugogo oware nọ u fiobọhọ kẹ ae kru ẹgbakiete rai họ, Jihova nọ a riẹ ziezi. A tubẹ “riẹ otọ” oware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi ai vevẹ. (Itẹ 28:5) Ma rẹ sai ru epọvo na re.

^ edhe-ẹme 2 A mu Izikiẹl kpohọ igbo evaọ ukpe 617 B.C.E. Yọ o kere eme nọ e rrọ Izikiẹl 8:1–19:14 “evaọ ukpe avọ ezeza” nọ a rọ jọ igbo na, koyehọ ukpe 612.

^ edhe-ẹme 5 Ọsẹ Noa, Lemẹk nọ o wo ozodhẹ Ọghẹnẹ o whu te ikpe isoi no taure Owhe Ologbo na o te ti ku. Otẹrọnọ oni Noa gbe inievo riẹ a jọ uzuazọ taure Owhe na o te muhọ, kiyọ ame na o kpe rai.

^ edhe-ẹme 13 Ẹsejọhọ epọvo na o jọ rọkẹ egbẹnyusu esa Daniẹl re, enọ a ro mu ọkwa re.​—Dan. 2:49.