1. – 3. a) Vďaka čomu môžeme zostať verní Bohu v týchto posledných dňoch? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

DNES žijeme v závere posledných dní a zlých ľudí je stále viac. Biblia o nich hovorí, že „pučia ako rastlinstvo“. (Žalm 92:7) A tak nás neprekvapuje, že morálne hodnoty upadajú. Ako môžeme byť v takomto prostredí „nedospelými v zle“, ale „plne dospelými v schopnosti porozumenia“? (1. Kor. 14:20)

² Odpoveď nachádzame v záhlavnom texte, v ktorom sa okrem iného píše, že „tí, ktorí hľadajú Jehovu, môžu rozumieť všetkému“, teda všetkému, čo je potrebné, aby sa mu páčili. (Prísl. 28:5) Podobná myšlienka je vyjadrená v Prísloviach 2:7, 9, kde sa hovorí, že Jehova „bude pre priamych zachovávať praktickú múdrosť“. Vďaka tomu dokážu „porozumieť spravodlivosti a súdu a priamosti, celému chodu toho, čo je dobré“.

³ Noach, Daniel a Jób získali takúto múdrosť. (Ezech. 14:14) To isté platí aj o Božích služobníkoch dnes. A čo ty? Rozumieš všetkému, čo je potrebné, aby si sa páčil Jehovovi? Kľúčom k tomu je dobre ho poznať. Pouvažujme v tejto  súvislosti o tom, (1) ako Noach, Daniel a Jób spoznali Boha, (2) aký mali z toho úžitok a (3) ako si môžeme vypestovať vieru, akú mali oni.

4. Ako Noach spoznal Jehovu a aký mal z toho úžitok?

⁴ Ako Noach spoznal Jehovu. Už od začiatku ľudských dejín verní muži a ženy spoznávali Jehovu tromi hlavnými spôsobmi: pozorovali stvorenie, počúvali iných verných Božích služobníkov a z vlastných skúseností sa presvedčili, že keď konajú v súlade s Božími spravodlivými zásadami a normami, prináša im to odmenu. (Iz. 48:18) Keď Noach pozoroval stvorenie, videl nielen jasné dôkazy Božej existencie, ale aj Božie vlastnosti, ako napríklad „večnú moc a Božstvo“. (Rim. 1:20) Vďaka tomu si vybudoval silnú vieru.

5. Ako sa Noach dozvedel o Božom predsavzatí s ľudstvom?

⁵ „Viera nasleduje za tým, čo sa počulo.“ (Rim. 10:17) Kde sa Noach dopočul o Jehovovi? Určite sa o ňom veľa dozvedel od svojich príbuzných. Patril medzi nich napríklad jeho otec Lámech, ktorý veril v Jehovu a ktorého život sa prelínal so životom Adama. (Pozri obrázok v úvode článku.) Okrem toho sa o Jehovovi možno dopočul aj od svojho starého otca Matuzalema a svojho praotca Járeda, ktorý bol 366 rokov jeho súčasníkom. * (Luk. 3:36, 37) Možno práve od týchto mužov a ich manželiek sa Noach dozvedel o stvorení človeka a o Jehovovom predsavzatí, aby spravodliví ľudia naplnili zem. Určite mu povedali aj o vzbure v Edene, ktorej následky videl na vlastné oči. (1. Mojž. 1:28; 3:16–19, 24) To, čo sa dozvedel, zapôsobilo na jeho srdce a podnietilo ho to slúžiť Bohu. (1. Mojž. 6:9)

6., 7. Čo posilnilo Noachovu vieru?

⁶ Keď má človek nádej, jeho viera je silnejšia. Predstav si, ako to muselo posilniť Noachovu vieru, keď sa dozvedel, že jeho meno, ktoré pravdepodobne znamená „odpočinok“ alebo „útecha“, obsahuje myšlienku nádeje. Jehova podnietil Lámecha, aby povedal: „[Noach] nám prinesie útechu od... bolestí našich rúk pochádzajúcich zo zeme, ktorú preklial Jehova.“ (1. Mojž. 5:29) Teda Noach mal nádej, že Boh veci napraví. Tak ako jeho predkovia Ábel a Enoch, aj on veril, že sľúbené „semeno“ rozmliaždi hadovi hlavu. (1. Mojž. 3:15)

⁷ Aj keď Noach možno úplne nerozumel Božiemu sľubu zaznamenanému v 1. Mojžišovej 3:15, určite vedel, že toto proroctvo hovorí o nádeji na oslobodenie. Okrem toho edenský sľub bol v súlade s posolstvom, ktoré hlásal Enoch, keď predpovedal Boží rozsudok nad zlými. (Júda 14, 15) Jeho posolstvo, ktoré sa s konečnou platnosťou splní v Armagedone, istotne posilnilo Noachovu vieru a nádej.

8. Ako Noacha ochránilo to, že poznal Boha?

⁸ Aký úžitok mal Noach z toho, že dobre poznal Boha. Vďaka tomu, že Noach dobre poznal Boha, získal vieru a múdrosť, a tak nedovolil, aby prišiel o svoj vzťah k nemu. Keďže Noach „chodil s pravým Bohom“, nepriatelil sa s bezbožnými ľuďmi. Nedal sa oklamať zhmotnenými démonmi, ktorí svojimi nadľudskými schopnosťami ohurovali dôverčivých  ľudí bez viery. Možno ich dokonca uctievali ako bohov. (1. Mojž. 6:1–4, 9) Noach vedel aj to, že príkaz mať deti a naplniť zem dostali ľudia. (1. Mojž. 1:27, 28) A tak si určite uvedomoval, že sexuálne styky medzi ženami a zhmotnenými duchovnými tvormi sú neprirodzené a nesprávne. To sa potvrdilo, keď sa z týchto zväzkov rodili abnormálni potomkovia. Časom Boh varoval Noacha, že na zem privedie potopu. Noach tomu uveril, a tak postavil koráb a zachránil svoju rodinu. (Hebr. 11:7)

9., 10. Ako si môžeme vypestovať vieru, akú mal Noach?

⁹ Ako si môžeme vypestovať vieru, akú mal Noach. Kľúčom je usilovne študovať Božie Slovo, brať si k srdcu, čo sa učíme, a nechať sa tým formovať a viesť. (1. Petra 1:13–15) Keď to budeme robiť, získame pevnú vieru a múdrosť od Boha, ktorá nás bude chrániť pred Satanovými ľstivými zámermi a pred duchom tohto zlého sveta. (2. Kor. 2:11) Ľudia, ktorí sú ovládaní týmto duchom, sa vyžívajú v násilí a nemravnosti a zameriavajú sa na svoje telesné túžby. (1. Jána 2:15, 16) Duchovne slabší kresťania môžu pod vplyvom ducha sveta dokonca prehliadať skutočnosť, že Boží veľký deň je blízko. Všimni si, že keď Ježiš prirovnal naše dni k Noachovým, nepoukazoval na násilie ani na nemravnosť, ale na nebezpečenstvo, že by sme mohli stratiť duchovnú bdelosť. (Prečítajte Matúša 24:36–39.)

¹⁰ Polož si otázky: Dokazujem svojím životom, že Jehovu dobre poznám? Žijem v súlade s Božími spravodlivými normami? A mám dostatočne silnú vieru, aby som sa týchto noriem zastával pred druhými? Z odpovedí na tieto otázky môžeš zistiť, či aj ty chodíš s pravým Bohom tak ako Noach.

11. a) Vďaka čomu si Daniel už v mladosti zamiloval Jehovu? b) V čom by si chcel Daniela napodobniť?

¹¹ Ako Daniel spoznal Jehovu. Daniel sa naučil milovať Jehovu a jeho Slovo nepochybne od svojich rodičov. A túto lásku si zachoval celý život. Dokonca aj v pokročilom veku starostlivo skúmal sväté spisy. (Dan. 9:1, 2) Z jeho vrúcnej a kajúcnej modlitby zaznamenanej v Danielovi 9:3–19 je zjavné, že Jehovu dôverne poznal a dobre vedel, ako zaobchádzal s Izraelitmi. Čo keby si si túto modlitbu prečítal a pouvažoval o nej? Zameraj sa najmä na to, akým bol Daniel človekom.

12. – 14. a) Ako Daniel prejavil múdrosť od Boha? b) Ako Jehova odmenil Daniela za vernosť a odvahu?

¹² Aký úžitok mal Daniel z toho, že dobre poznal Boha. Pre verných Židov nebolo ľahké slúžiť Jehovovi v pohanskom Babylone. Prečo? Jehova im povedal: „Hľadajte... pokoj mesta, do ktorého som vás nechal ísť do vyhnanstva.“ (Jer. 29:7) Zároveň však očakával, že budú oddaní výlučne jemu. (2. Mojž. 34:14) Ako sa Danielovi podarilo dodržiavať obe požiadavky? Vďaka múdrosti od Boha pochopil, čo znamená relatívna podriadenosť svetským autoritám. O niekoľko storočí vyučoval rovnakú zásadu Ježiš. (Luk. 20:25)

¹³ Zamysli sa, čo Daniel urobil, keď bol vydaný úradný zákaz modliť sa k akémukoľvek bohu alebo k človeku okrem kráľa, ktorý trval 30 dní. (Prečítajte Daniela 6:7–10.) Mohol sa vyhovárať:  Tridsať dní predsa nie je večnosť! Daniel však nedovolil, aby kráľovo nariadenie bolo preňho dôležitejšie než Boží príkaz. Alebo sa mohol modliť tajne a nikto by si to nevšimol. Ale o jeho zvyku denne sa modliť ľudia dobre vedeli. A tak sa neprestal modliť ani počas zákazu, hoci tým riskoval život. Nechcel vyvolať dojem, že prestal slúžiť Jehovovi.

¹⁴ Jehova požehnal Daniela za jeho vernosť a odvahu, keď ho zázračne ochránil pred krutou smrťou. Vďaka tomu sa ľudia aj v najodľahlejších končinách Médo-perzskej ríše dozvedeli o Jehovovi! (Dan. 6:25–27)

15. Ako si môžeme vypestovať vieru, akú mal Daniel?

¹⁵ Ako si môžeme vypestovať vieru, akú mal Daniel. Ak máme získať silnú vieru, nestačí si len čítať Božie Slovo. Dôležité je aj „pochopiť jeho zmysel“. (Mat. 13:23) Chceme získať Jehovov pohľad na veci a to si vyžaduje, aby sme porozumeli biblickým zásadám. Preto musíme premýšľať o tom, čo čítame. Potrebné je aj pravidelne a vrúcne sa modliť, najmä keď zažívame skúšky alebo iné ťažkosti. Keď Jehovu s dôverou prosíme o múdrosť a silu, štedro nám ju dá. (Jak. 1:5)

16., 17. Ako Jób spoznal Jehovu?

¹⁶ Ako Jób spoznal Jehovu. Jób nebol Izraelita. Bol však vzdialený príbuzný Abraháma, Izáka a Jakoba, ktorých Jehova oboznámil s podrobnosťami o sebe a o svojom predsavzatí s ľudstvom. Jób sa nejakým spôsobom dozvedel o mnohých týchto vzácnych pravdách. (Jób 23:12) Povedal: „Z počutia som o tebe slýchal.“ (Jób 42:5) A sám Jehova sa vyjadril, že Jób o ňom hovoril to, čo je pravdivé. (Jób 42:7, 8)

¹⁷ O tom, aké má Jehova vlastnosti, sa Jób dozvedel aj z pozorovania stvoriteľských diel. (Jób 12:7–9, 13) Elíhu a Jehova tiež poukázali Jóbovi na stvorenie, aby si uvedomil, aký je človek v porovnaní s Bohom bezvýznamný. (Jób 37:14; 38:1–4) To, čo Jehova povedal Jóbovi, zapôsobilo na jeho srdce, lebo pokorne uznal: „Spoznal som, že si schopný urobiť všetko, a niet myšlienky, ktorá by  bola pre teba nedosiahnuteľná... Kajám sa v prachu a popole.“ (Jób 42:2, 6)

18., 19. Ako Jób dokázal, že Jehovu dobre pozná?

¹⁸ Aký úžitok mal Jób z toho, že dobre poznal Boha. Jób veľmi dobre rozumel Božím zásadám. Poznal Jehovu, a preto konal to, čo je správne. Jób napríklad vedel, že nemôže tvrdiť, že miluje Boha, ak by bol neláskavý k blížnym. (Jób 6:14) Nevyvyšoval sa nad druhých, ale úprimne sa o všetkých zaujímal, o bohatých i o chudobných. Povedal: „Či Ten, ktorý ma urobil v bruchu, neurobil aj jeho?“ (Jób 31:13–22) Jób nedovolil, aby významné postavenie či bohatstvo pokrivilo jeho pohľad na druhých. Správal sa úplne inak ako mnohí mocní a bohatí ľudia tohto sveta.

¹⁹ Jób odmietal modlárstvo a nikdy k nemu nemal ani sklon. Vedel, že keby sa zapojil do falošného uctievania alebo by miloval hmotné veci, zaprel by „pravého Boha hore“. (Prečítajte Jóba 31:24–28.) Manželstvo považoval za posvätný zväzok medzi mužom a ženou. Dokonca uzavrel zmluvu so svojimi očami, aby sa nepozeral žiadostivo na inú ženu. (Jób 31:1) Nezabúdaj, že to bolo v čase, keď Boh toleroval polygamiu. Jób si teda mohol zobrať aj druhú manželku, keby chcel. * Je zjavné, že sa riadil vzorom, ktorý Boh ustanovil v Edene, keď spojil prvého muža a ženu do manželského zväzku, a tento vzor bol preňho ako zákon. (1. Mojž. 2:18, 24) Asi o 1 600 rokov Ježiš Kristus učil svojich poslucháčov, aby v súvislosti s manželstvom a sexuálnou morálkou dodržiavali rovnaké zásady. (Mat. 5:28; 19:4, 5)

20. Vďaka čomu sa budeme múdro rozhodovať pri výbere priateľov a zábavy?

²⁰ Ako si môžeme vypestovať vieru, akú mal Jób. Už sme uviedli, že kľúčom je dobre poznať Jehovu a v každej oblasti svojho života robiť to, čo sa mu páči. Žalmista Dávid napríklad napísal, že „každého, kto miluje násilie, [Jehova] nenávidí“, a varoval, aby sme sa nestýkali s nečestnými ľuďmi. (Prečítajte Žalm 11:5; 26:4.) Čo sa z týchto slov učíš o tom, ako Boh uvažuje? Ako si vďaka týmto zásadám môžeš správne zoradiť priority? A ako ich môžeš uplatniť pri používaní internetu a výbere priateľov a zábavy? Keď si zodpovieš tieto otázky, zistíš, ako dobre poznáš Jehovu. Ak chceme zostať nevinní v tomto zložitom a zlom svete, musíme používať „svoju vnímavosť“, aby sme dokázali rozlišovať správne od nesprávneho, a tak sa rozhodovali múdro. (Hebr. 5:14; Ef. 5:15)

21. Čo by sme mali robiť, keď chceme „rozumieť všetkému“, čo je potrebné, aby sme sa páčili nášmu nebeskému Otcovi?

²¹ Noach, Daniel a Jób hľadali Jehovu celým srdcom a on sa im dal spoznať. Pomohol im „rozumieť všetkému“, čo je potrebné, aby sa mu páčili. Držali sa Božích spravodlivých noriem a vďaka tomu sa im v živote darilo. (Žalm 1:1–3) Preto si polož otázku: Poznám Jehovu tak dobre ako Noach, Daniel a Jób? Dnes ho môžeme poznať ešte lepšie ako títo verní muži, lebo máme o ňom omnoho viac informácií. (Prísl. 4:18) Teda študuj Božie Slovo do hĺbky. Rozjímaj o tom, čo čítaš. A pros Jehovu o svätého ducha. Tak si k svojmu nebeskému Otcovi vytvoríš ešte bližší vzťah a v dnešnom bezbožnom svete budeš konať múdro a s porozumením. (Prísl. 2:4–7)