1., 2. a) Čo prináša duchovnosť mnohým bratom a sestrám? b) Aké základné otázky týkajúce sa duchovnosti budeme rozoberať v tomto článku?

„VĎAKA tomu, že sa zameriavam na duchovné veci, som šťastnejšia a lepšie zvládam každodenné problémy,“ hovorí istá sestra z Kanady. Jeden brat v Brazílii sa vyjadril: „V manželstve sme už 23 rokov a sme veľmi šťastní. Pripisujem to tomu, že sa usilujeme zmýšľať duchovne.“ A iný brat, ktorý žije na Filipínach, rozpráva: „Keď sa snažím byť duchovným človekom, teším sa z pokoja mysle a to mi pomáha, aby som lepšie vychádzal s bratmi z odlišného prostredia.“

² Z týchto vyjadrení vyplýva, že byť duchovným človekom je na naše dobro. Preto si možno kladieme otázku: Ako sa môžem stať duchovným človekom a tešiť sa z pozitívnych výsledkov, ktoré to prináša? Ešte predtým ako si zodpovieme túto otázku, si musíme objasniť, čo Biblia hovorí o duchovnom, čiže duchovne zmýšľajúcom človeku. V tomto článku sa budeme zaoberať tromi základnými otázkami: (1) Kto je duchovný človek? (2) Aké poučné príklady nám pomôžu v duchovnom raste? (3) Ako si môžeme osvojiť „Kristovu myseľ“ a stať sa duchovnými ľuďmi?

3. Ako sa podľa Biblie odlišuje telesný človek od duchovného človeka?

³ Apoštol Pavol nám pomáha pochopiť, kto je duchovný človek, keď vysvetľuje rozdiel medzi „duchovným človekom“ a „telesným človekom“. (1. Korinťanom 2:14–16) V čom sa líšia? „Telesný človek neprijíma veci Božieho ducha, lebo sú mu pochabosťou; a nemôže ich spoznať.“ Na druhej strane „duchovný človek posudzuje skutočne všetko“ a má „Kristovu myseľ“. Pavol nás povzbudzuje, aby sme sa stali duchovnými ľuďmi. Ako sa ešte telesný človek odlišuje od duchovného človeka?

4., 5. Čím sa vyznačuje telesný človek?

⁴ Zamyslime sa najprv nad tým, ako premýšľa telesný človek. Takýto človek sa zameriava na telesné žiadosti. Dnes je tento postoj veľmi rozšírený. Pavol o ňom hovorí ako o „duchu, ktorý teraz pôsobí v synoch neposlušnosti“. (Ef. 2:2) Tento duch ovplyvňuje väčšinu ľudí a tí prijímajú všeobecne rozšírený postoj — jednoducho idú s davom. Ich život sa točí okolo telesných žiadostí. Výsledkom je, že sa nesnažia žiť podľa Božích noriem, ale robia to, čo je správne v ich vlastných očiach. Telesne zmýšľajúci človek sa usiluje hlavne o prestíž a majetok a presadzuje to, čo on osobne považuje za svoje práva.

⁵ Čím sa ešte vyznačuje telesný človek? Napríklad tým, že koná „skutky tela“. (Gal. 5:19–21) Pavol vo svojom prvom liste do Korintu hovorí o tom, ako sa ešte správajú ľudia s telesným zmýšľaním. Podporujú rozdelenie v zbore, nadŕžajú jeden druhému, spôsobujú rozkoly, súdia sa pred svetským súdom, neprejavujú úctu k postaveniu hlavy a chýba im striedmosť v jedle a pití. Keď sa telesný človek dostane do pokušenia, nemá silu odolať a podľahne mu. (Prísl. 7:21, 22) Júda napísal, že ľudia, ktorí sa dajú ovládať telesnými žiadosťami, nemajú Božieho ducha. (Júda 18, 19)

6. Čím sa vyznačuje duchovný človek?

⁶ Čo teda znamená byť duchovným človekom? Duchovný človek je zameraný na konanie Božej vôle, čo neplatí o telesnom človeku. Duchovne zmýšľajúci ľudia sa snažia byť „napodobňovateľmi Boha“. (Ef. 5:1) To znamená, že vynakladajú úsilie, aby uvažovali tak, ako uvažuje Jehova, a pozerali sa na veci z jeho uhla pohľadu. Boh je pre nich skutočnou osobou. Na rozdiel od telesne zmýšľajúcich ľudí sa snažia riadiť Jehovovými normami vo všetkých oblastiach svojho života. (Žalm 119:33; 143:10) Vyhýbajú sa skutkom tela a rozvíjajú si „ovocie ducha“. (Gal. 5:22, 23) Aby sme ešte jasnejšie pochopili výraz „duchovne zmýšľajúci“, pouvažujme o nasledujúcom prirovnaní: O človeku, ktorý sa vie pohybovať v obchodných záležitostiach, sa dá povedať, že má „obchodného ducha“ alebo že má „obchodnícke zmýšľanie“. Podobne o niekom, kto si veľmi cení duchovné a náboženské hodnoty, sa hovorí, že má duchovné zmýšľanie.

7. Čo hovorí Biblia o duchovne zmýšľajúcich ľuďoch?

⁷ O duchovne zmýšľajúcich ľuďoch sa Biblia vyjadruje veľmi pozitívne. V Matúšovi 5:3 čítame: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ A v Rimanom 8:6 sa hovorí, akú odmenu to prináša, keď sa na veci pozeráme ako Jehova: „Telesné zmýšľanie znamená smrť, ale duchovné zmýšľanie znamená život a pokoj.“ Keď sa v živote zameriavame na duchovné veci, získavame pokoj s Bohom, vnútorný pokoj a vyhliadku na večný život.

8. Prečo musíme vynakladať úsilie, aby sme si vypestovali a udržiavali duchovnosť?

⁸ Žijeme však vo svete, ktorý ohrozuje našu duchovnosť. Ľudia okolo nás zmýšľajú telesne, a preto musíme vynakladať veľké úsilie, aby sme sa naučili zmýšľať duchovne a chránili si myseľ. Ak človek stratí duchovnosť, vzniká v ňom morálna prázdnota, a tak do jeho mysle môže prúdiť „vzduch“ tohto skazeného sveta v podobe telesných postojov a názorov. Čo by sme mali robiť, aby sa nám to nestalo? Ako si môžeme posilňovať duchovnosť?

9. a) Čo by sme mali robiť, ak chceme duchovne rásť? b) O ktorých verných Božích služobníkoch budeme teraz uvažovať?

⁹ Ak dieťa pozoruje správanie svojich rodičov a riadi sa ich dobrým príkladom, stáva sa z neho zrelý človek. Podobne aj my, ak si všímame duchovne silných jednotlivcov a napodobňujeme ich, posilňujeme si duchovnosť. Na druhej strane si chceme dávať pozor, aby sme nekonali ako telesne zmýšľajúci ľudia, ktorí nám slúžia ako varovný príklad. (1. Kor. 3:1–4) Biblia obsahuje správu o dobrých aj o zlých príkladoch. Keďže naším cieľom je, aby sme rástli ako duchovní ľudia, pouvažujeme o niekoľkých Božích služobníkoch, od ktorých sa môžeme veľa naučiť. Budeme hovoriť o Jakobovi, Márii a Ježišovi.

10. Z čoho vidno, že Jakob bol duchovným človekom?

¹⁰ Prvým príkladom je Jakob. Rovnako ako mnohí z nás nemal ľahký život. Musel znášať ťažkosti od svojho telesne zmýšľajúceho brata Ezaua, ktorý ho chcel zabiť. A akoby toho nebolo dosť, musel zniesť aj nečestné zaobchádzanie od svojho svokra, ktorý ho len využíval. Ale napriek tomu, že žil medzi telesnými ľuďmi, bol duchovným človekom. Veril sľubu danému Abrahámovi a robil všetko pre to, aby sa postaral o svoju rodinu, ktorá hrala dôležitú úlohu pri spĺňaní Jehovovho predsavzatia. (1. Mojž. 28:10–15) Zo všetkého, čo Jakob hovoril a robil, vidno, že sa riadil Božími normami. Napríklad keď sa cítil ohrozený Ezauom, povedal Bohu: „Prosím, vysloboď ma... Povedal si: ‚Nepochybne budem s tebou dobre zaobchádzať a urobím tvojho semena ako zrniek morského piesku.‘“ ​(1. Mojž. 32:6–12) Pevne veril Jehovovým sľubom a chcel konať v súlade s Božou vôľou a predsavzatím.

11. Čo dokazuje, že Mária bola duchovným človekom?

¹¹ Teraz pouvažujme o ďalšom príklade, o Márii. Prečo ju Jehova vybral, aby sa stala Ježišovou matkou? Nepochybne preto, lebo bola duchovným človekom. Ako to vieme? Vidno to z jej nádherných vyjadrení chvály, keď navštívila svojich príbuzných Zechariáša a Alžbetu. (Lukáš 1:46–55) Jej slová prezrádzajú, že veľmi milovala Božie Slovo a dobre poznala Hebrejské Písma. (1. Mojž. 30:13; 1. Sam. 2:1–10; Mal. 3:12) Všimnime si tiež, že hoci Mária a Jozef boli novomanželmi, pred Ježišovým narodením nemali pohlavný styk. O čom to svedčí? Dokazuje to, že obaja boli zameraní na konanie Jehovovej vôle, a nie na uspokojovanie vlastných žiadostí. (Mat. 1:25) Mária si pozorne všímala všetko, čo Ježiš počas svojho života hovoril a robil, a „uchovávala si všetky tie výroky v srdci“. (Luk. 2:51) Veľmi sa zaujímala o Božie predsavzatie v súvislosti s Mesiášom. Kladieme aj my konanie Božej vôle na prvé miesto v živote tak ako Mária?

12. a) Ako Ježiš napodobňoval svojho Otca? b) Ako môžeme napodobňovať Ježiša? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹² Kto nám dal ten najlepší príklad v duchovnom zmýšľaní? Samozrejme, Ježiš. Počas celého svojho života a služby napodobňoval svojho Otca, Jehovu. Uvažoval, cítil a konal tak ako Jehova a žil v súlade s jeho vôľou a normami. (Ján 8:29; 14:9; 15:10) Všimnime si napríklad, ako prorok Izaiáš opisuje Jehovov súcit, a porovnajme to s tým, čo podľa Markovho evanjelia cítil k ľuďom Ježiš. (Izaiáš 63:9; Marek 6:34) Sme aj my súcitní podobne ako Ježiš, keď stretávame ľudí, ktorí potrebujú pomoc? Okrem toho Ježiš sa zameriaval na oznamovanie a vyučovanie dobrého posolstva. (Luk. 4:43) Teda duchovný človek sa vyznačuje aj tým, že je súcitný a pomáha druhým.

13., 14. a) Čo sa môžeme naučiť od našich duchovne zmýšľajúcich spolukresťanov? b) Uveď príklad.

¹³ Okrem biblických príkladov môžeme napodobňovať aj mnohých našich spolukresťanov, ktorí zmýšľajú duchovne a vypestovali si kresťanskú osobnosť. Možno si si všimol ich nadšenie pre službu, príkladnú pohostinnosť, súcit a ďalšie vynikajúce vlastnosti. Tak ako my, aj oni vedú duchovný boj proti svojim slabostiam a nedokonalosti a súčasne si rozvíjajú kresťanské vlastnosti. Rachel, sestra z Brazílie, hovorí: „Milovala som svetskú módu. Preto som sa obliekala veľmi neskromne. Ale keď som spoznala pravdu, začala som pracovať na svojej duchovnosti. Zmeniť sa nebolo ľahké, ale teraz som šťastnejšia a našla som skutočný zmysel života.“

¹⁴ Reylene, ktorá žije na Filipínach, mala iný problém. Chcela byť úspešná, a tak sa snažila získať vysokoškolské vzdelanie a dobré zamestnanie. Hovorí: „Duchovné ciele pre mňa už neboli také dôležité. Ale uvedomila som si, že mi v živote niečo chýba, niečo oveľa dôležitejšie než moja práca. Preto som sa znovu zamerala na službu Jehovovi.“ Teraz sa Reylene spolieha na Jehovov sľub v Matúšovi 6:33, 34 a hovorí: „Mám stopercentnú istotu, že Jehova sa o mňa postará.“ Možno poznáš viacero podobných príkladov. Keď vidíme verných spolukresťanov, ako napodobňujú Krista, určite si od nich chceme vziať príklad. (1. Kor. 11:1; 2. Tes. 3:7)

15. Čo musíme robiť, ak chceme napodobňovať Krista?

¹⁵ Ako môže každý z nás napodobňovať Krista? V 1. Korinťanom 2:16 sa píše, že musíme mať „Kristovu myseľ“. A v Rimanom 15:5 čítame, že máme mať „rovnaké zmýšľanie, aké mal Kristus Ježiš“. Ak chceme napodobňovať Krista, musíme spoznať jeho spôsob uvažovania a všetky stránky jeho osobnosti. Potom ho musíme nasledovať. Ježiš sa v mysli zameriaval na svoj vzťah k Bohu. Preto keď napodobňujeme Ježiša, napodobňujeme Jehovu. To je dôvod, prečo by sme sa mali naučiť uvažovať podobne ako Ježiš.

16. Ako zosúlaďujeme svoje uvažovanie s „Kristovou mysľou“?

¹⁶ Ako sa môžeme naučiť premýšľať tak ako Ježiš? Jeho učeníci ho videli robiť zázraky, počuli ho vyučovať zástupy, pozorovali, ako zaobchádza s rôznymi ľuďmi, a všímali si, ako uplatňuje Božie zásady. Povedali: „My sme svedkovia všetkého, čo konal.“ ​(Sk. 10:39) Ale my nemáme takú možnosť ako Ježišovi učeníci. Preto nám Jehova láskavo dal k dispozícii evanjeliá, vďaka ktorým si môžeme v mysli vytvoriť presný obraz Ježišovej osobnosti. Keď si čítame evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána a rozjímame o tom, čo sme si prečítali, zosúlaďujeme svoje uvažovanie s Ježišovým. Vďaka tomu môžeme „verne nasledovať jeho šľapaje“ a „vyzbrojíme sa rovnakým zmýšľaním“ ako on. (1. Petra 2:21; 4:1)

17. Aký úžitok nám to prinesie, keď sa naučíme uvažovať tak ako Kristus?

¹⁷ Aký úžitok nám to prinesie, keď sa naučíme uvažovať tak ako Kristus? Keď prijímame výživnú potravu, posilňujeme si organizmus. Podobne keď si sýtime myseľ Ježišovými myšlienkami, posilňujeme si duchovnosť. Časom už budeme vedieť, čo by v určitej situácii urobil Ježiš. Vďaka tomu sa budeme rozhodovať tak, aby sme si zachovali čisté svedomie a aby mal z nás Boh radosť. Určite súhlasíš, že to sú dobré dôvody, aby sme si „obliekli Pána Ježiša Krista“. (Rim. 13:14)

18. Čo si sa v tomto článku naučil o duchovnom zmýšľaní?

¹⁸ V tomto článku sme rozoberali, čo znamená byť duchovným človekom. Videli sme tiež, čo sa môžeme naučiť od Božích služobníkov, ktorí nám dali dobrý príklad v duchovnom zmýšľaní. Nakoniec sme si vysvetlili, ako si môžeme osvojiť „Kristovu myseľ“ a ako nám to pomôže v duchovnom raste. Ale existuje ešte viac otázok týkajúcich sa našej duchovnosti, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť. Napríklad ako môžeme zistiť, či sme duchovne silní? Čo ešte môžeme robiť, aby sme si posilnili duchovnosť? A ako sa prejaví v našom každodennom živote to, že sme duchovní ľudia? O týchto otázkach budeme uvažovať v nasledujúcom článku.