PARNÍK mieril do Belfastského zálivu a hŕstka cestujúcich stojacich na palube pozorovala zelené pahorky zaliate rannými slnečnými lúčmi. Bol máj 1910. Jeden z pasažierov, Charles T. Russell, cestoval do Írska už po piaty raz. Pred jeho očami sa týčili ozrutné trupy dvoch zaoceánskych parníkov — nešťastného Titanicu a jeho sesterskej lode Olympicu. * V prístave za lodenicou naňho čakali 12 Bádatelia Biblie.

Brat Russell už asi pred 20 rokmi premýšľal, ako šíriť dobré posolstvo aj v iných krajinách. A tak sa rozhodol, že podnikne viacero ciest mimo Spojených štátov. Jeho prvá cesta v júli 1891 viedla do Írska. Z paluby parníka City of Chicago, blížiaceho sa k pobrežnému mestu Queenstown (dnes Cobh), obdivoval západ slnka a možno si spomenul, ako mu túto krajinu opisovali rodičia, ktorí odtiaľ pochádzali. Keď brat Russell a jeho spoločníci videli pekne upravené mestá a krásny vidiek, uvedomili si, že „polia sú pripravené na žatvu“.

Brat Russell navštívil Írsko sedemkrát. Už prvá návšteva viedla k tomu, že mnoho ľudí prejavilo záujem o pravdu, a pri ďalších návštevách si ho prišli vypočuť stovky, ba niekedy aj tisíce poslucháčov. Prednášky, ktoré mal pri svojej druhej ceste v máji 1903 v Belfaste a Dubline, boli inzerované v miestnych novinách. Brat Russell neskôr povedal, že poslucháčov upútala prednáška „Sľub potvrdený prísahou“, v ktorej hovoril o Abrahámovej viere a budúcich požehnaniach pre ľudstvo.

Keďže brat Russell sa v Írsku stretol s mimoriadnym záujmom, vybral sa tam aj na svojej tretej návšteve Európy. V jedno aprílové ráno roku 1908 ho piati bratia privítali v belfastskom prístave. Prednášku „Rozvrátenie Satanovej ríše“, avizovanú v novinách, si ešte v ten večer vypočulo asi 300 vnímavých poslucháčov. Jeden muž z publika vyjadroval nesúhlas s bratom Russellom, ale ten ho rýchlo odzbrojil zručným používaním Písma. V Dubline prišiel na prednášku pán O’Connor, tajomník Kresťanského združenia mladých mužov (YMCA). Tento zarytý odporca sa pokúšal poštvať proti Bádateľom Biblie všetkých viac ako 1 000 prítomných. Ako sa to skončilo?

Prenesme sa do minulosti a predstavme si nasledujúci scenár. Muž hľadajúci pravdu prichádza na verejnú prednášku, o ktorej sa dočítal v novinách The Irish Times. V preplnenej sále sa mu ledva podarí nájsť miesto na sedenie. Fascinovane načúva bielovlasému rečníkovi s bradou v dlhom čiernom kabáte. Ten počas prednášky chodí  po pódiu, živo gestikuluje a systematicky vysvetľuje jeden biblický verš za druhým. Muž si začína uvedomovať, že našiel pravdu. Aj bez zvukovej aparatúry sa rečníkov hlas rozlieha po celej sále. Prednáša už jeden a pol hodiny, ale poslucháči hltajú každé jeho slovo. Potom nasleduje diskusia. Pán O’Connor a jeho priatelia vznášajú námietky, ale brat Russell obratne obhajuje pravdu pomocou Biblie. Poslucháči vyjadrujú podporu bratovi Russellovi búrlivým potleskom. Keď vrava utíchne, muž, ktorého zaujíma biblické posolstvo, prichádza za bratmi, aby sa dozvedel viac. Očití svedkovia potvrdili, že podobným spôsobom spoznalo pravdu mnoho ľudí.

V máji 1909 brat Russell vycestoval z New Yorku na svoju štvrtú návštevu na palube lode Mauretania. Sprevádzal ho brat Huntsinger, ktorý pracoval ako stenograf, a brat Russell mu počas plavby cez oceán diktoval články do Strážnej veže. Verejná prednáška v Belfaste pritiahla pozornosť 450 miestnych obyvateľov. Asi 100 z nich muselo stáť, lebo v sále už nebolo voľné miesto.

Piata návšteva, spomínaná v úvode, prebiehala podobne. Na prednášku v Dubline pán O’Connor priviedol istého uznávaného teológa, ktorý na svoje otázky dostal biblické odpovede. Publikum bolo nadšené. Na druhý deň bratia nasadli na rýchlu poštovú loď do Liverpoolu a odplavili sa známym parníkom Lusitania do New Yorku. *

Ľudia boli pozývaní na prednášky brata Russella aj pred jeho šiestou a siedmou návštevou v roku 1911. Na jar toho roku si v Belfaste vypočulo prednášku „Záhrobie“ 2 000 poslucháčov, ktorých privítalo 20 Bádateľov Biblie. Na prednáške v Dubline sa opäť objavil pán O’Connor, tentoraz s iným duchovným, ktorý brata Russella zasypal otázkami. Brat Russell si však svojimi biblickými odpoveďami získal priazeň publika, ktoré reagovalo nadšeným potleskom. Na jeseň navštívil ďalšie mestá a všade ho vítalo množstvo poslucháčov. V Dubline sa pán O’Connor s asi stovkou výtržníkov opäť pokúsil prekaziť zhromaždenie, ale poslucháči sa vždy postavili na stranu rečníka.

Hoci v tom čase mal prednášky hlavne brat Russell, uvedomoval si, že nikto nie je nenahraditeľný a že to „nie je ľudské dielo, ale Božie“. Tieto prednášky boli neskôr nahradené zhromaždeniami pre verejnosť. Poskytovali vynikajúcu príležitosť, aby sa ľudia dozvedeli biblickú pravdu. K čomu to viedlo? Verejné prednášky prispeli k šíreniu dobrého posolstva v Írsku a k vzniku nových zborov v mnohých mestách. (Z nášho archívu v Británii.)