Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

IRUERU AVWANRE VWẸ ỌKE OBUKO

A Vwẹ Ota Rotu Vwọ Ghwoghwo Iyẹnrẹn Esiri na Vwẹ Ẹkuotọ rẹ Ireland

A Vwẹ Ota Rotu Vwọ Ghwoghwo Iyẹnrẹn Esiri na Vwẹ Ẹkuotọ rẹ Ireland

OKỌ na vwo sikẹrẹ Belfast Lough, ihwo rehẹ evunrẹ okọ na da kparo mrẹ imigbenu na, rẹ uvo rẹ urhiọke na lo muẹ. Ọnana phiare vwẹ May 1910. Ọnana yen obọ riyorin rẹ Charles T. Russell vwo kpo ẹkuotọ rẹ Ireland. Ọ vwọ hẹ evunrẹ okọ na, ọ da kparo mrẹ ikuna ride ivẹ ra kanra. Ọ re se Titanic, kugbe ọfa re se Olympic. * Jẹ emọ-uyono rẹ Baibol na evo mudia erhuru na, rẹ ayen vwọ hẹrhẹ Oniọvo Russell.

Omarẹ ẹgbukpe 20 a ke rhe mrẹ ọke yena, Oniọvo Russell vwọ guọnọ idjerhe ro me yovwin re se vwo ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na nene akpọeje, o de brorhiẹn rọ vwọ kpare oma nẹ ẹkuotọ rẹ America vwo kpo asan efa vwẹ akpọ na. Ẹkuotọ rẹ Ireland yen ọ vwọ ton oyan na phiyọ vwẹ July 1891. Rọ vwọ hẹ evunrẹ okọ vwẹ Orere rẹ Chicago, ọ da kparo mrẹ Queenstown vwẹ orhoma rẹ urhie. Ọkiọvo, ọnana nẹrhẹ ọ karophiyọ oborẹ ọsẹ vẹ oni rọyen djisẹ rẹ orere yena rẹ ayen nurhe. Okọ na vwo biẹ wan irere vẹ ọko iyoyovwin na, ayen de rhi noso nẹ idju na “ghwo te orhọ nure.”

Abọ ighwrẹn soso yen Oniovo Russell kpo ẹkuotọ rẹ Ireland. Urhurusivwe rẹ Ota rẹ Ọghẹnẹ rẹ ayen kọn phiyọ ubiudu rẹ ihwo na vwẹ oyan rẹsosuọ rẹ ayen rare, yen nẹrhẹ ihwo buebun rhe kerhọ vwẹ ọke efa rẹ ayen vwọ rhoma ra. Vwẹ May 1903 rọ dia obọ rivẹ rẹ ayen kpo oboyin, iniọvo na da vwẹ ẹbe re hwarhiẹ iyẹnrẹn vwo ghwoghwo uyono re che ru vwẹ Belfast kugbe Dublin. Russell tare nẹ “ihwo na nabọ kerhọ” vwọ kẹ ota ro vwo uyovwinrota na “Uve rẹ Obọ Echuro Na,” ro shekpahen esegbuyota rẹ Ebraham kugbe ebruphiyọ rọ cha hwarhiẹ vwo rhe ihworakpọ.

Kidie nẹ ihwo rẹ Ireland dje uvi rẹ omavwerhovwẹn phia, Oniọvo Russell de vwo ọrhuẹrẹphiyotọ rọ vwọ rhoma kion vwẹ oyan rẹ abọ rerha rọyen vwẹ ẹkuotọ rẹ Europe. Ro vwo te Belfast vwẹ urhiọke ọvo vwẹ April 1908, iniọvo eshare iyorin de rhi yenre. Vwẹ ovwọnvwọn yena, “ihwo ri te omarẹ 300 re nabọ riẹn ẹbe” da kerhọ kẹ ota rotu ro vwo uyovwinrota na, “Esiono rẹ Usuon rẹ Eshu.” A da nabọ vwẹ Baibol na vwọ kpahenphiyọ enọ rẹ ọshare ọvo rọ vwọso ọrhuẹrẹphiyotọ na. Vwẹ Dublin, o vwo ọshare ọfa re se Mr. O’Connor, rọ dia osiọbe vwọ kẹ ukoko re se YMCA. Ẹvwọsuọ rẹ ọshare nana gan te asan rọ vwọ joma ku ihwo na re vrẹ 1,000 vwọso Emọ-uyono rẹ Baibol na. Die kọyen phiare?

E jẹ a vwẹ ẹwẹn roro obo re phiare ọke yena. Ọshare ọvo ro dje omavwerhovwẹn phia kpahen uyota na, brorhiẹn rọ vwọ kerhọ kẹ ota rotu ra vwẹ ọbe rẹ iyẹnrẹn re se The Irish Times vwo ghwoghwo. Ugbegangan yen ọ vwọ mrẹ asan chidia vwẹ ọguan na rọ vọn chekọ. Ọshare na da nabọ kerhọ kẹ ohwo rọ ta ota na ro vwo ẹtuegba efuanfon, ro ji ku ikotu obiebi ro totọ phiyọ. Ọtota na vwọ ta yanran na, jọ yancha yankpo vwẹ enu rẹ umukpe na, je vwẹ oma vwo djudje. Ọ nabọ vwẹ ona vwo dje oborẹ ẹkpo rẹ Baibol sansan churobọ si ohwohwo, te ẹdia rẹ ọshare na de se vwo ẹruọ rẹ uyota rẹ Baibol na. Agborho herọ-ọ, ẹkẹvuọvo urhuru rẹ ọtota na nabọ mra gorigori, ọtiọyena ihwo eje rehẹ ọguan na da nabọ kerhọ rẹ ota rọyen vwẹ ọsoso rẹ unọke ọvo gbubro. O rhi vwo te ọke rẹ enọ vẹ ẹkpahọnphiyọ, O’Connor vẹ igbeyan rọyen da nọ enọ vẹ ẹwẹn rẹ ayen vwọ yangha echidiotọ na, ẹkẹvuọvo ọtota na da vwẹ ona vwọ kpahenphiyọ enọ rayen nẹ Baibol rhe. Otu na da teyen abọ phiyọ ẹkpahọnphiyọ na. Ogidi na vwo fue nu, ọshare ro dje omavwerhovwẹn phia na de bru iniọvo na ra, vẹ ẹwẹn ro vwo yono kpobaro. Ihwo re herọ ọke yena tare nẹ ọtiọyen yen ihwo buebun vwọ mrẹ uyota na vughe.

Rọ vwọ hẹ okuna re se Mauretania, ro muro nẹ New York kpo oyan rẹne rọyen vwẹ May 1909, Oniọvo Russell da reyọ Oniọvo Huntsinger rọ riẹn ẹbe siẹ mamọ vwo nene oma. O ru ọnana rere ọ sa vwọ vwẹ ọke rẹ ayen cha ghwọrọ vwẹ oyan rẹ urhie na vwọ vuẹ Oniọvo Huntsinger eta re che si phiyọ Uwevwin Orhẹrẹ na. Omarẹ ihwo 100 usun rẹ ihwo 450 re kerhọ kẹ ota rotu rẹ Oniọvo Russell tare vwẹ Belfast yen mudia kidie egbara na teri-i.

Brother C. T. Russell aboard the Lusitania

Emu tiọyena yen je phia vwẹ oyan riyorin rọyen ra vwọ ton ikuegbe nana phiyọ. Rọ vwọ ta ota rotu na nu vwẹ Dublin, a da vwẹ Baibol vwọ kpahenphiyọ enọ rẹ ọshare ọvo rọ nabọ yono kpahen ẹga mamọ, rẹ O’Connor se nene oma rhe. Oma da vwerhen otu ri kokori na mamọ. Vwẹ ẹdẹ rivẹ, Emọ-uyono rẹ Baibol na da ro okọ ro kpo Liverpool, vwo nẹ etiyin ayen da ro okuna ro kperusi mamọ re se Lusitania vwo kpo New York. *

Ota rotu ra vwẹ ọbe rẹ iyẹnrẹn rẹ The Irish Times vwo ghwoghwo, vwẹ May 20, 1910

Vwẹ ukpe rẹ 1911, e ji durhie ihwo vwo kpo ota rotu rẹ Oniọvo Russell vwọ phia vwẹ oyan rẹ abọ resan vẹ ọ righwrẹn rọyen. Vwẹ emeranvwe rẹ April, ihwo 2,000 yen kuomakugbe emọ-uyono rẹ Baibol 20 rehẹ Belfast vwọ kerhọ kẹ ota rotu ro vwo uyovwinrota na “Obo re Phia kẹ Ohwo Siẹrẹ O de Ghwu Nu.” O’Connor da je rhe Dublin vẹ olori rẹ ẹga ọfa rọ nọ enọ, ẹkẹvuọvo otu na da teyen abọ phiyọ ẹkpahọnphiyọ ra vwọ kẹ vwo nẹ Baibol na rhe. Ihwo buebun je kerhọ ọke rẹ iniọvo na vwo kpo irere efa vwẹ emeranvwe rẹ October vẹ November rẹ ukpe yena. O’Connor vẹ eshare 100 davwẹngba rẹ ayen vwo gbe ọyangha phiyọ echidiotọ re ruru vwẹ Dublin, ẹkẹvuọvo otu na rhọnvwe ka ẹbẹre raye-en.

Dede nẹ Oniọvo Russell yen ma ta ota rotu ọke yena, jẹ ọ riẹnre nẹ “ihwo eje abavo” kidie “ọnana dia iruo rẹ ohworakpọ-ọ; ọnana iruo rẹ Ọghẹnẹ.” Ota Rotu ra vwẹ ẹbe rẹ iyẹnrẹn vwo ghwoghwo na yen ihwo buebun wan nyo eta rẹ Baibol na. Die yen nẹ obuko rọyen rhe? Iyẹnrẹn esiri re ghwoghwori womarẹ ota rotu, nẹrhẹ a sa vwẹ ikoko sansan vwo mu vwẹ irere buebun vwẹ Ireland.​—Irueru avwanre vwẹ ọke obuko vwẹ Britain.

^ e?ko. 3 Omarẹ ẹgbukpe ivẹ vwọ wan nu, okuna rẹ se Titanic na de shu.

^ e?ko. 9 Vwẹ May 1915, e de shu okuna re se Lusitania na vwẹ urhie rọhẹ ẹbẹre obohwẹre rẹ ọnre na vwẹ Ireland.