Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ omodhe izuwo nọ Jekọp o ro mi Esọ ọkwa ọnwara na u ru nọ o ro zihe ruọ ọsẹ-ode Mesaya na?

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Enọ Ahwo nọ A s’Ebe

Evaọ Izrẹl oke anwae, kọ uyẹ enwara ọvo Mesaya na o no ze?

Evaọ okenọ u kpemu, ma ta ẹme nọ u dhesẹ nọ uyẹ enwara ọvo Mesaya na o no ze. O wọhọ nọ oyena o rọwokugbe eme nọ e rrọ obe Ahwo Hibru 12:16. Oria ikere yena o ta nọ Esọ “o se eware nọ e rrọ ọrẹri gboja ha” yọ “o siobọno ọkwa ọmọ-ọkpako nọ ọ jọ [kẹ Jekọp] fiki emu ẹsiẹvo.” O wọhọ ẹsenọ etenẹ na ọ be ta nọ okenọ Jekọp o wo “ọkwa ọmọ-ọkpako” no, u ru nọ ọ sae rọ jọ omọvo enwara nọ Mesaya na o ti no uyẹ rai ze.​—Mat. 1:2, 16; Luk 3:23, 34.

Rekọ ikuigbe Ebaibol sa-sa nọ ma kiẹriwi i dhesẹ nọ, u du gwọlọ nọ ọzae ọ rẹ jọ ọnwara taure ọ tẹ te jọ ọsẹ-ode Mesaya na ha. Jọ ma ta kpahe iriruo jọ nọ e kẹ imuẹro nana:

Rubẹn ọ jọ ọmọ ọkpako Jekọp (Izrẹl), yọ Lia o yẹ riẹ kẹe. Josẹf ọ tẹ jọ ọmọ ọsosuọ nọ Reshẹl o yẹ kẹ Jekọp. Nọ Rubẹn o lele ọse ọsẹ riẹ wezẹ, ọkwa ọmọ-ọkpako na o te bru Josẹf ze. (Emu. 29:31-35; 30:22-25; 35:22-26; 49:22-26; 1 Irv. 5:1, 2) Rekọ Mesaya na o no uyẹ Rubẹn hayo Josẹf ze he. Uyẹ Juda nọ ọ jọ ọmọ avene nọ Lia o yẹ kẹ Jekọp o no ze.​—Emu. 49:10.

A jọ obe Luk 3:32 fodẹ imasoi nọ e jọ esẹ-ode Mesaya na. O wọhọ nọ omomọvo ahwo nana ọ jọ ọnwara. Boaz ọ jọ ọsẹ Obẹd, ọnọ o yẹ Jẹsi.​—Rut 4:17, 20-22; 1 Irv. 2:10-12.

Rekọ orọnọ Devidi ọ jọ ọmọ ọnwara Jẹsi hi. Ọye ọ jọ ubreyẹ evaọ usu emezae eree ọsẹ riẹ. Ghele na, uyẹ riẹ Mesaya na o no ze. (1 Sam. 16:10, 11; 17:12; Mat. 1:5, 6) Epọvo na re, Solomọn họ ohwo nọ ọ kele e riẹ evaọ uyẹ Mesaya na, rekọ ọye ọ jọ ọnwara Devidi hi.​—2 Sam. 3:2-5.

Orọnikọ onana u dhesẹ hẹ inọ evaọ Izrẹl oke anwae ohwo ọ tẹ rrọ ọnwara u muẹme he. Re a jọ ọnwara oke yena o jọ obọdẹ uvẹ-ọghọ, yọ ẹsibuobu ọmọ otiọna o re wuzou uviuwou rai uwhremu na. Yọ ọnwara ọvona ọ rẹ reuku akwava eyero ọsẹ riẹ.​—Emu. 43:33; Izie. 21:17; Jos. 17:1.

Rekọ a rẹ sae rọ ọkwa ọnwara na kẹ omọfa. Abraham o siobọno Ishmẹl avọ oni riẹ jẹ rọ ọkwa ọnwara na kẹ Aiziki. (Emu. 21:14-21; 22:2) Yọ wọhọ epanọ ma ta no vẹre na, a mi Rubẹn ọkwa ọnwara kẹ Josẹf.

Joma wariẹ roro kpahe Ahwo Hibru 12:16 na, o ta nọ: “[Wha] fiẹrohọ otọ re wha ruẹ nọ ohwo ọvo ọ rrọ udevie rai nọ o bi gbe-ọfariẹ hẹ hayo ohwo nọ o se eware nọ e rrọ ọrẹri gboja ha, wọhọ Esọ, ọnọ o siobọno ọkwa ọmọ-ọkpako nọ ọ jọ fiki emu ẹsiẹvo.” Eme họ otọ ẹme nana?

Orọnikọ uyẹ nọ Mesaya na o no ze Pọl ukọ na ọ jẹ jọ etenẹ ta ẹme kpahe he. Nọ ọ nwane tuduhọ Ileleikristi awọ nọ a “ru idhere nọ awọ rai ọ be nya liọ” no, ẹsiẹe ọ rọ ta ẹme oria ikere yena. Fikiere a te “jọ udevie rai wo ohwo ọvo ho nọ Ọghẹnẹ o re dhesẹ uwowou ulogbo riẹ kẹ hẹ.” Rekọ oware utioye o rẹ sae via nọ a te gbe-ọfariẹ. (Hib. 12:12-16) O tẹ via ere, kiyọ a wọhọ Esọ nọ o “se eware nọ e rrọ ọrẹri gboja ha.”

Esọ ọ rria evaọ etoke nọ esẹ-ode e jẹ hai ro se egagọ Ọghẹnẹ gboja, yọ o sae jọnọ o wo uvẹ-ọghọ nọ ọ jẹ hai ro dheidhe ẹsejọ. (Emu. 8:20, 21; 12:7, 8; Job 1:4, 5) Rekọ fikinọ Esọ o gbe je se egagọ Ọghẹnẹ gboja ha, o ku uvẹ-ọghọ utioye na soso fiẹ fiki omodhe izuwo. O sae jọnọ ọ jẹ gwọlọ whaha uye nọ a ruẹaro riẹ inọ u ti te emọ Abraham. (Emu. 15:13) Esọ o te je dhesẹ nọ o se eware nọ e rrọ ọrẹri gboja ha evaọ okenọ o wo eyae ahwo egedhọ ivẹ nọ o wha edada se ọsẹgboni riẹ. (Emu. 26:​34, 35) O wo ohẹriẹ gaga no Jekọp, ọnọ ọ daoma kpobi re ọ ruẹ nọ ọ rọo odibo Ọghẹnẹ uzẹme na!​—Emu. 28:​6, 7; 29:​10-12, 18.

Nọ o rrọ enẹ na, kọ eme ma rẹ sae ta kpahe uyẹ nọ Jesu nọ ọ rrọ Mesaya na o no ze? Enwara gbe ahwo nọ a jọ enwara ha a jọ usu ahwo nọ Jesu o no uyẹ rai ze. Ahwo Ju a riẹ onana, nwane wọhọ epanọ a rọwo nọ uyẹ Devidi nọ ọ jọ ọmọzae urere Jẹsi oye Kristi o no ze na.​—Mat. 22:42.