Z toho, čo sa písalo v našich publikáciách, to tak niekedy mohlo vyzerať. Zdalo sa, že takéto chápanie je v súlade s tým, čo sa píše v Hebrejom 12:16. V tomto verši čítame, že Ezau „si necenil sväté veci“ a „vzdal sa svojich práv prvorodeného výmenou za jeden pokrm“ v prospech Jakoba. Z toho sme usudzovali, že Jakob sa dostal do rodovej línie vedúcej k Mesiášovi, keď získal „práva prvorodeného“. (Mat. 1:2, 16; Luk. 3:23, 34)

Z biblických správ však vyplýva, že na to, aby sa niekto stal predkom Mesiáša, nemusel byť prvorodeným synom. Zamyslime sa nad niekoľkými dôkazmi:

Prvorodeným synom Jakoba (Izraela) bol Rúben, ktorý sa narodil Lei. Neskôr sa narodil Jozef, prvý syn Jakobovej milovanej manželky Ráchel. Keď sa Rúben dopustil sexuálnej nemravnosti, právo prvorodeného prešlo na Jozefa. (1. Mojž. 29:31–35; 30:22–25; 35:22–26; 49:22–26; 1. Par. 5:1, 2) Mesiášova rodová línia však neviedla ani cez Rúbena, ani cez Jozefa, ale cez Júdu, ktorý bol Leiným štvrtým synom. (1. Mojž. 49:10)

 V Lukášovi 3:32 sa spomína ďalších päť mužov, ktorí sa stali Mesiášovými predkami. Zdá sa, že každý z nich bol prvorodený. Bol medzi nimi napríklad Boáz, ktorý sa stal otcom Obéda, a ten sa neskôr stal otcom Izaiho. (Rút 4:17, 20–22; 1. Par. 2:10–12)

Izaiho syn Dávid však nebol prvorodený. Bol najmladší z ôsmich synov. Napriek tomu rodová línia viedla cez neho. (1. Sam. 16:10, 11; 17:12; Mat. 1:5, 6) Podobne aj Šalamún sa stal predkom Mesiáša, hoci nebol Dávidov prvorodený syn. (2. Sam. 3:2–5)

To neznamená, že byť prvorodeným synom bolo nepodstatné. Práve naopak, prvorodený syn mal významné postavenie a často sa stal nasledujúcou hlavou domácnosti. Okrem toho zdedil dvojnásobný podiel z otcovho majetku. (1. Mojž. 43:33; 5. Mojž. 21:17; Joz. 17:1)

Právo prvorodeného sa však dalo preniesť na iného človeka. Abrahám poslal preč Izmaela, a tak právo prvorodeného pripadlo Izákovi. (1. Mojž. 21:14–21; 22:2) A ako sme už uviedli, Rúbenovo právo prvorodeného získal Jozef.

Teraz sa vráťme k textu z Hebrejom 12:16, kde sa píše: „Aby tu nebol nikto smilník ani taký, čo si necení sväté veci, ako Ezau, ktorý sa vzdal svojich práv prvorodeného výmenou za jeden pokrm.“ Čo tým chcel apoštol Pavol povedať?

Pavol tu nerozoberal Mesiášov rodokmeň. Len chcel kresťanov podnietiť, aby „narovnali cesty svojim nohám“. Ak by to neurobili a skĺzli by k sexuálnej nemravnosti, prišli by o „Božiu nezaslúženú láskavosť“. (Hebr. 12:12–16) Potom by boli ako Ezau, ktorý „si necenil sväté veci“ a konal telesne.

Ezau žil v období patriarchov a možno mal z času na čas dokonca výsadu prinášať obete. (1. Mojž. 8:20, 21; 12:7, 8; Jób 1:4, 5) Ale keďže uvažoval telesne, vzdal sa všetkých práv prvorodeného za misku duseného pokrmu. Možno sa chcel vyhnúť súženiu, ktoré malo prísť na Abrahámových potomkov. (1. Mojž. 15:13) To, že si Ezau necenil sväté veci a zmýšľal telesne, sa ukázalo aj vtedy, keď si za manželky zobral dve pohanky, čím zarmútil svojich rodičov. (1. Mojž. 26:34, 35) Bol úplným protikladom Jakoba, ktorý sa rozhodol, že si za manželku vezme iba ženu, ktorá uctieva pravého Boha. (1. Mojž. 28:6, 7; 29:10–12, 18)

Teda aký záver z toho môžeme vyvodiť v súvislosti s rodovou líniou vedúcou k Ježišovi, teda k Mesiášovi? Niekedy táto línia viedla cez prvorodených synov, ale nebolo to tak vždy. Židia si to uvedomovali a prijímali to. To sa ukázalo napríklad vtedy, keď uznali, že Ježiš bol potomkom Dávida, ktorý bol Izaiho najmladším synom. (Mat. 22:42)