Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Nyɛhãa Wɔteŋ Mɔ Fɛɛ Mɔ Awo Enyɛmi Hewalɛ,’ Titri Lɛ Bianɛ

‘Nyɛhãa Wɔteŋ Mɔ Fɛɛ Mɔ Awo Enyɛmi Hewalɛ,’ Titri Lɛ Bianɛ

‘Nyɛhãa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asusua enyɛmi he ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ awo enyɛmi hewalɛ, titri lɛ, akɛni nyɛmiina akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.’​—HEB. 10:24, 25.

LALAI: 90, 87

1. Mɛni hewɔ bɔfo Paulo kɛɛ Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ akɛ amɛwowoo amɛhe hewalɛ waa fe tsutsu lɛ po?

YƐ WOLO ko ni bɔfo Paulo ŋma eyahã Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ mli lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛhãa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asusua enyɛmi he bɔ ni afee ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akanya enyɛmi koni wɔjie suɔmɔ kpo ni wɔtsu nitsumɔi kpakpai, ni wɔkakpa kpe ni wɔkpeɔ kutuu lɛ, tamɔ bɔ ni eji mɛi komɛi asu lɛ, shi moŋ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ awo enyɛmi hewalɛ, ni titri lɛ, akɛni nyɛmiina akɛ gbi lɛ miibɛŋkɛ nɛɛ.” (Heb. 10:24, 25) Be ni Paulo ŋma amɛ wolo nɛɛ, eyeee afii enumɔ ni amɛna okadi ni Yesu wie akɛ no baatsɔɔ akɛ Yehowa gbi ni ekɛbaakpãtã Yerusalem hiɛ lɛ ebɛŋkɛ lɛ. Ehe bahia ni nyɛmimɛi lɛ ajo foi kɛshi Yerusalem, tamɔ bɔ ni Yesu fã amɛ akɛ amɛfee lɛ. (Bɔf. 2:19, 20; Luka 21:20-22) Ekã shi faŋŋ akɛ, nibii nɛɛ hã amɛna nɔ hewɔ ni Paulo kɛɛ amɛ akɛ amɛwowoo amɛhe hewalɛ waa fe tsutsu lɛ po. Yɛ afi 70 Ŋ.B. lɛ, Yehowa gbi lɛ shɛ, ni Romabii lɛ kpãtã Yerusalem hiɛ.

2. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔjwɛŋ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ahe waa ni wɔwo amɛ hewalɛ fe bei fɛɛ ni eho lɛ?

2 Ŋmɛnɛ hu lɛ, nibii fɛɛ tsɔɔ akɛ ‘Yehowa gbi wulu lɛ ni yɔɔ gbeyei waa lɛ’ ebɛŋkɛ. (Yoel 2:11) Gbalɔ Zefania wie akɛ, “Yehowa gbi wulu lɛ ebɛŋkɛ! Ebɛŋkɛ, ni eeba oyayaayai,” ni wiemɔi nɛɛ hu kɔɔ be ni wɔyɔɔ mli nɛɛ he. (Zef. 1:14) Bɔ ni Yehowa gbi lɛ ebɛŋkɛ waa lɛ hewɔ lɛ, esa akɛ ‘wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ asusu enyɛmi he, bɔ ni afee ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akanya enyɛmi koni wɔjie suɔmɔ kpo ni wɔtsu nitsumɔi kpakpai.’ (Heb. 10:24) Esa akɛ wɔjwɛŋ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ahe waa fe bei fɛɛ ni eho, ni wɔwo amɛ hewalɛ be fɛɛ be ni ehe baahia ni wɔfee nakai.

NAMƐI EHE MIIHIA NI AWO AMƐ HEWALƐ?

3. Mɛni bɔfo Paulo wie yɛ hewalɛwoo he? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

3 “Gbɔmɔ tsui mli ŋkɔmɔyeli hãa ehaoɔ, shi wiemɔ kpakpa hãa enáa miishɛɛ.” (Abɛi 12:25) Wɔ fɛɛ lɛ, bei komɛi lɛ, ehe bahiaa ni awo wɔ hewalɛ. Paulo hã efee faŋŋ akɛ, ehe miihia ni awo mɛi ni eji amɛsɔ̃ akɛ amɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ lɛ po hewalɛ. Yɛ wolo ko ni eŋma emaje Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ mli lɛ, ekɛɛ amɛ akɛ: “Miishwe akɛ mana nyɛ, koni mikɛ Nyɔŋmɔ nikeenii lɛ eko abahã nyɛ koni nyɛhe awa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli; aloo, moŋ lɛ, koni wɔwowoo wɔhe hewalɛ, ni ji akɛ atsɔ nyɛhemɔkɛyeli lɛ nɔ awo mi hewalɛ ni atsɔ mi hu minɔ lɛ nɔ awo nyɛ hewalɛ.” (Rom. 1:11, 12) Eyɛ mli akɛ Paulo wo mɛi hewalɛ waa moŋ, shi nɔ ni ewie nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, bei komɛi lɛ, ehe bahia ni awo lɛ hu hewalɛ.​—Kanemɔ Romabii 15:30-32.

4, 5. Ŋmɛnɛ lɛ, namɛi wɔbaanyɛ wɔwo amɛ hewalɛ? Ni mɛni hewɔ?

4 Ŋmɛnɛ lɛ, ehe miihia ni wɔwo anɔkwafoi ni kɛ amɛbe fɛɛ miisɔmɔ Yehowa lɛ hewalɛ, tamɔ gbɛgbalɔi nɛkɛ. Gbɛgbalɔi babaoo kɛ nibii ni amɛsumɔɔ waa lɛ eshã afɔle bɔ ni afee ni amɛnyɛ amɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Maŋsɛɛ sɔɔlɔi, kpokpaa nɔkwɛlɔi kɛ amɛŋamɛi, kɛ mɛi ni tsuɔ nii yɛ nitsumɔhe niji loo wiemɔ shishitsɔɔmɔ ɔfisii amli lɛ hu kɛ nibii ni amɛsumɔɔ waa lɛ eshã afɔle koni amɛnyɛ amɛtsu babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔwo amɛ hewalɛ. Agbɛnɛ hu, nyɛmimɛi komɛi yɛ ni be ko ni eho lɛ amɛji be fɛɛ sɔɔlɔi, shi amrɔ nɛɛ amɛshihilɛi eŋmɛɛɛ amɛgbɛ ni amɛsɔmɔ akɛ be fɛɛ sɔɔlɔi. Esa akɛ wɔwo amɛ hu hewalɛ.

5 Namɛi hu esa akɛ wɔwo amɛ hewalɛ? Esa akɛ wɔwo nyɛmimɛi hii kɛ yei ni amɛtee nɔ amɛhi shi akɛ oshijafoi bɔ ni afee ni amɛbo famɔ akɛ abote gbalashihilɛ mli “yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli pɛ” lɛ toi lɛ hu hewalɛ. (1 Kor. 7:39) Kɛ́ wumɛi kɛɛ amɛŋamɛi akɛ amɛsumɔɔ amɛ ni amɛhiɛ sɔɔ nɔ ni amɛŋamɛi lɛ feɔ lɛ, ewoɔ amɛŋamɛi lɛ hewalɛ. (Abɛi 31:28, 31) Esa akɛ awo Kristofoi ni yaa nɔ amɛyeɔ anɔkwa be ni amɛkɛ kaa miikpe loo be ni amɛmiiye hela ko lɛ hu hewalɛ. (2 Tes. 1:3-5) Yehowa kɛ Kristo shɛjeɔ anɔkwafoi nɛɛ fɛɛ amii.​—Kanemɔ 2 Tesalonikabii 2:16, 17.

ASAFOŊ ONUKPAI LƐ WOƆ WƆ HEWALƐ

6. Mɛɛ nitsumɔ Yesaia 32:1, 2 lɛ tsɔɔ akɛ asafoŋ onukpai tsuɔ?

6 Kanemɔ Yesaia 32:1, 2. Ŋmɛnɛ lɛ, wɔkɛ shihilɛi ni mli wawai kpeɔ, ni etsɛɛɛ ni wɔwerɛ hoɔ wɔhe ni wɔnijiaŋ jeɔ wui. No hewɔ lɛ, Yesu Kristo tsɔɔ “lumɛi,” ni ji asafoŋ onukpai lɛ, kɛ́ amɛfata enyɛmimɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe jio, gwantɛŋi krokomɛi lɛ ahe jio lɛ, anɔ ewoɔ wɔ hewalɛ. Asafoŋ onukpai lɛ feɔ nakai ejaakɛ amɛjeee wɔhemɔkɛyeli lɛ nɔ “nuŋtsɔmɛi,” shi moŋ amɛji ‘wɔnanemɛi nitsulɔi yɛ wɔmiishɛɛnamɔ hewɔ.’ Amɛmiisumɔ ni wɔná miishɛɛ ni wɔya nɔ wɔye anɔkwa.​—2 Kor. 1:24.

7, 8. Ani esa akɛ asafoŋ onukpai kɛ amɛwiemɔi pɛ kɛkɛ awo mɛi krokomɛi hewalɛ? Tsɔɔmɔ mli.

7 Asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ akase bɔfo Paulo, mɔ ni wo enyɛmimɛi Kristofoi lɛ hewalɛ be fɛɛ be lɛ. Eŋma wolo emaje Kristofoi ni yɔɔ Tesalonika ni no mli lɛ aawa amɛ yi lɛ akɛ: “Akɛni wɔsumɔɔ nyɛ hewɔ lɛ, wɔtswa wɔfai shi akɛ jeee Nyɔŋmɔ sane kpakpa lɛ pɛ wɔkɛbaahã nyɛ, shi moŋ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe hu, ejaakɛ wɔbasumɔ nyɛ waa diɛŋtsɛ.”​—1 Tes. 2:8.

8 Asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ amɛkɛ amɛwiemɔi awo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ. Shi ani no pɛ kɛkɛ fa? Paulo kɛɛ asafoŋ onukpai ni jɛ Efeso lɛ akɛ, ‘esa akɛ amɛye amɛbua mɛi ni egbede lɛ, ni esa akɛ amɛhã Nuŋtsɔ Yesu wiemɔi, ni lɛ diɛŋtsɛ ewie lɛ ahi amɛjwɛŋmɔ mli akɛ: “Nɔhãmɔ hãa mɔ náa miishɛɛ fe hemɔ.”’ (Bɔf. 20:35) Paulo wo enyɛmimɛi lɛ hewalɛ, shi kɛfata he lɛ, ejɛ esuɔmɔ mli ‘ekɛ nii ni eyɔɔ lɛ fɛɛ hã, ni ehã akɛ lɛ tsu nii kɛwula shi yɛ amɛhewɔ.’ (2 Kor. 12:15) Esa akɛ asafoŋ onukpai ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu atsɔ amɛwiemɔi kɛ agbɛnɛ hu, amɛnifeemɔi anɔ amɛshɛje amɛnyɛmimɛi lɛ amii ni amɛwo amɛ hewalɛ. Kɛ́ amɛfee nakai lɛ, no baatsɔɔ akɛ amɛsusuɔ nyɛmimɛi lɛ ahe lɛɛlɛŋ.​—1 Kor. 14:3.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ asafoŋ onukpai baanyɛ awo mɔ ko ŋaa bɔ ni baawo mɔ lɛ hewalɛ?

9 Bei komɛi lɛ, ehe baahia ni asafoŋ onukpai awo amɛnyɛmimɛi lɛ ŋaa. Shi esa akɛ amɛfee lɛ bɔ ni baawo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ, ni gbɛtsɔɔmɔi kɛ nɔkwɛmɔnii ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ baanyɛ aye abua amɛ ni amɛfee nakai. Yesu fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni sa kadimɔ waa. Yɛ egbele kɛ eshitee lɛ sɛɛ lɛ, ehe bahia ni ewo asafoi komɛi ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ ŋaa waa. Te etsu enɛ he nii ehã tɛŋŋ? Ejie asafoi ni yɔɔ Efeso, Pergamo, kɛ Tiatira lɛ ayi waa dani ewo amɛ ŋaa. (Kpo. 2:1-5, 12, 13, 18, 19) Ekɛɛ asafo ni yɔɔ Laodikea lɛ akɛ: “Mɛi fɛɛ ni misumɔɔ amɛ lɛ, mijajeɔ amɛ ni mitsɔseɔ amɛ. No hewɔ lɛ, ohiɛ adɔ ni otsake otsui.” (Kpo. 3:19) Esa akɛ asafoŋ onukpai abɔ mɔdɛŋ ni amɛkase Kristo nɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛ́ ehe bahia ni amɛwo mɔ ko ŋaa.

JEEE ASAFOŊ ONUKPAI PƐ ESA AKƐ AMƐWO MƐI HEWALƐ

Fɔlɔi, ani nyɛmiitsɔɔ nyɛbii lɛ bɔ ni awoɔ mɛi krokomɛi hewalɛ? (Kwɛmɔ kuku 10)

10. Mɛni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ afee kɛwo enyɛmi hewalɛ?

10 Jeee asafoŋ onukpai pɛ esa akɛ amɛwo mɛi hewalɛ. Paulo wo Kristofoi fɛɛ hewalɛ akɛ amɛwie wiemɔi ni “hi ni tswaa mɔ emaa shi, yɛ hiamɔ ni yɔɔ lɛ naa, koni mɛi ni nuɔ lɛ aná nɔ ko ni sɛɛnamɔ yɔɔ he.” (Efe. 4:29) Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ ehiɛ afɔ̃ shi ni ekwɛ nɔ ni ebaanyɛ efee kɛye ebua mɛi krokomɛi. Paulo wo Kristofoi ni yɔɔ Yudea lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛwajea niji ni mli eje wui kɛ nakutsei ni egbɔjɔ lɛ, ni nyɛyaa nɔ nyɛjajea gbɛ ni nyɛnyiɛ nɔ lɛ koni nyɛnyiɛ trɔmɔɔ, koni nɔ ni egbɔjɔ lɛ akaje talɔ lɛ mli, shi moŋ atsa lɛ.” (Heb. 12:12, 13) Gbekɛbii ji wɔ jio, onukpai ji wɔ jio, wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔwiemɔi anɔ wɔwowoo wɔhe hewalɛ.

11. Be ni nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Marta lɛ hao waa lɛ, mɛni ye ebua lɛ?

11 Be ko lɛ, nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Marta * lɛ hao waa. Ewie akɛ: “Gbi ko lɛ, misɔle mibi Yehowa ni ewo mi hewalɛ, ni nakai gbi lɛ nɔŋŋ lɛ, mikɛ nyɛmi yoo onukpa ko kpe. Nyɛmi yoo nɛɛ jie suɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ mi, ni no mli lɛ, no pɛpɛɛpɛ he hiaa mi. Agbɛnɛ hu, ehã mile akɛ etsɔ shihilɛ ni mitsɔɔ mli lɛ mli dã, ni no hã minu he akɛ jeee mi pɛ mikɛ nakai naagba lɛ kpeɔ.” Eeenyɛ efee akɛ, nyɛmi yoo onukpa lɛ leee akɛ ewiemɔi lɛ wo Marta hewalɛ waa.

12, 13. Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ ŋaawoo ni yɔɔ Filipibii 2:1-4 lɛ atsu nii?

12 Paulo wo nyɛmimɛi ni yɔɔ Filipi asafo lɛ mli lɛ ŋaa akɛ: “No hewɔ lɛ, kɛ́ Kristo mli hewalɛwoo ko yɛ, kɛ́ suɔmɔ miishɛjemɔ ko yɛ, kɛ́ mɔhesusumɔ ko yɛ, kɛ́ suɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ ko yɛ lɛ, nyɛhãa mimiishɛɛ lɛ ayia obɔ, akɛ nyɛmiijwɛŋ nɔ kome, nyɛhiɛ suɔmɔ kome, nyɛfee ekome, ni nyɛhiɛ susumɔ kome. Nyɛkajɛa naataamɔ loo nyɛhe ni nyɛnaa tsɔ mli nyɛfea nɔ ko nɔ ko, shi moŋ nyɛkɛ heshibaa abua mɛi krokomɛi akɛ amɛnɔ kwɔlɔ fe nyɛ, be mli ni nyɛtaoɔ nibii ni hi hã mɛi krokomɛi, shi jeee nibii ni hi hã nyɛ pɛ lɛ.”​—Fip. 2:1-4.

13 Esa akɛ wɔ fɛɛ wɔkɛ wɔhiɛ afɔ̃ shi ni wɔtao gbɛi srɔtoi ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua wɔnyɛmimɛi lɛ. Wɔbaanyɛ wɔjɛ suɔmɔ mli wɔshɛje amɛmii, wɔfee nibii ni tsɔɔ akɛ wɔsusuɔ amɛhe, ni agbɛnɛ hu, wɔjie suɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ kpo wɔtsɔɔ amɛ kɛwo amɛ hewalɛ.

GBƐI KOMƐI NI WƆBAANYƐ WƆTSƆ NƆ WƆWO MƐI HEWALƐ

14. Mɛni ji gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔwo mɛi krokomɛi hewalɛ?

14 Kɛ́ wɔnu akɛ mɛi komɛi ni wɔye wɔbua amɛ be ko ni eho lɛ miiya nɔ amɛmiisɔmɔ Yehowa lɛ, no baanyɛ awo wɔ hewalɛ waa. Bɔfo Yohane ná enɛ mli niiashikpamɔ, ni eŋma akɛ: “Mibɛ miishɛɛ ni da fe enɛ: akɛ manu akɛ mibii lɛ miiya nɔ amɛmiinyiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli.” (3 Yoh. 4) Gbɛgbalɔi pii náa miishɛɛ waa kɛji amɛná amɛle akɛ mɔ ko ni amɛye amɛbua kɛba anɔkwale lɛ mli afii komɛi ni eho lɛ miiya nɔ eesɔmɔ Yehowa, ni ekolɛ lɛ hu ebatsɔ gbɛgbalɔ. No hewɔ lɛ, kɛ́ gbɛgbalɔ ko nijiaŋ je wui lɛ, wɔbaanyɛ wɔkai lɛ nibii kpakpai ni etsu kɛbaho lɛ, ni enɛ baanyɛ awo lɛ hewalɛ.

15. Mɛni ji nɔ kome ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛwo mɛi fɛɛ ni yaa nɔ amɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ hewalɛ?

15 Kpokpaa nɔkwɛlɔi pii ewie akɛ, kɛ́ amɛyasɔmɔ asafo ko, ni nyɛmimɛi lɛ ŋma amɛ wolo kɛtsɔɔ akɛ amɛhiɛ esɔ amɛsaramɔ lɛ, ewoɔ amɛ hewalɛ waa. Nakai nɔŋŋ asafoŋ onukpai, maŋsɛɛ sɔɔlɔi, gbɛgbalɔi, kɛ Betel weku lɛ mli bii nuɔ he amɛhãa kɛ́ nyɛmimɛi lɛ hã amɛle akɛ amɛhiɛ sɔɔ amɛ yɛ sɔɔmɔ ni amɛyaa nɔ amɛsɔmɔɔ Yehowa lɛ hewɔ.

NƆ NI WƆTEŊ MƆ FƐƐ MƆ BAANYƐ AFEE KƐWO ENYƐMI HEWALƐ

16. Mɛɛ nibii ni waaa kwraa wɔbaanyɛ wɔfee kɛwo mɛi krokomɛi hewalɛ?

16 Esaaa akɛ wɔnuɔ he kɔkɔɔkɔ akɛ wɔnyɛŋ wɔwo mɔ ko mɔ ko hewalɛ ejaakɛ wɔwiemɔ faaa. Ebiii ni wɔwie pii dani wɔbaanyɛ wɔwo mɔ ko hewalɛ. Bei komɛi lɛ, nɔ pɛ ni he hiaa ji ni wɔbaafee wɔhiɛ ŋmɔlɔŋmɔlɔ ni wɔŋa mɔ lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai shi mɔ lɛ eŋmɔɔɔ lɛ, eeenyɛ efee akɛ ekɛ naagba ko miikpe ni esa akɛ ekɛ mɔ ko agba he sane. No hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbo lɛ toi, ni ekolɛ no baashɛje emii.​—Yak. 1:19.

17. Be ni nyɛmi nuu oblanyo ko werɛ ho ehe waa yɛ sane ko hewɔ lɛ, mɛni ye ebua lɛ?

17 Be ni nyɛmi nuu oblanyo ko ni atsɛɔ lɛ Henri lɛ wekumɛi ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ ateŋ mɛi saŋŋ kpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ, sane lɛ gba enaa waa. Henri papa, ni no mli lɛ eji asafoŋ onukpa ni mɛi pii le lɛ lɛ, fata mɛi ni kpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ ahe. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko yɔse akɛ Henri bɛ miishɛɛ kwraa. No hewɔ lɛ, ekɛ lɛ tee he ko ni ahɔ̃ɔ kɔfi yɛ ni eyahe eko ehã lɛ, kɛkɛ ni ehã Henri fɔse etsuiŋ fɛɛ etsɔɔ lɛ. Henri na akɛ nɔ pɛ ni ebaanyɛ efee kɛye ebua ewekumɛi lɛ ni amɛba anɔkwale lɛ mli ekoŋŋ ji ni ebaaya nɔ esɔmɔ Yehowa. Agbɛnɛ hu, ekane Lala 46; Zefania 3:17; kɛ Marko 10:29, 30 lɛ, ni ŋmalɛi nɛɛ wo lɛ hewalɛ waa.

Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ awo enyɛmi hewalɛ ni etswa lɛ ema shi (Kwɛmɔ kuku 18)

18. (a) Mɛni Maŋtsɛ Solomon wie yɛ hewalɛwoo he? (b) Mɛɛ ŋaa bɔfo Paulo wo?

18 Mɛni wɔkaseɔ yɛ Marta kɛ Henri niiashikpamɔi lɛ amli? No ji akɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ awo enyɛmi Kristofonyo ko ni ehao loo ewerɛ eho ehe lɛ hewalɛ. Maŋtsɛ Solomon ŋma akɛ: “Wiemɔ ni awieɔ yɛ be ni sa mli lɛ​—ehi waa diɛŋtsɛ! Kɛ́ mɔ ko tse ehiɛ ehã bo lɛ, ehãa onáa miishɛɛ; amaniɛbɔɔ kpakpa hãa wui náa hewalɛ.” (Abɛi 15:23, 30) Ani ole nyɛmi ko ni nijiaŋ eje wui, loo ewerɛ eho ehe? Naa nibii komɛi ni waaa kwraa ni obaanyɛ ofee kɛwo lɛ hewalɛ. Obaanyɛ okane nɔ ko yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli loo wɔwɛbsaiti lɛ nɔ ohã lɛ. Nɔ ko ni Paulo wie lɛ po tsɔɔ akɛ, obaanyɛ okɛ mɔ lɛ afee ekome kɛlá Maŋtsɛyeli lalai, ni no hu baawo lɛ hewalɛ. Ewie akɛ: “Nyɛkɛ lalai, kɛ Nyɔŋmɔ yijiemɔ lalai, kɛ Nyɔŋmɔjamɔ lalai ni akɛ hiɛsɔɔ láa, ayaa nɔ atsɔa nii ni nyɛkɛwowoo nyɛhe hewalɛ, ni nyɛláa nyɛhãa Yehowa yɛ nyɛtsuii amli.”​—Kol. 3:16; Bɔf. 16:25.

19. Mɛni hewɔ etsɛŋ kwraa ehe baahia ni wɔwowoo wɔhe hewalɛ waa fe bɔ ni wɔfeɔ bianɛ lɛ po? Mɛni esa akɛ wɔfee?

19 Etsɛŋ kwraa ehe baahia ni wɔwowoo wɔhe hewalɛ waa fe bɔ ni wɔfeɔ amrɔ nɛɛ po. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa gbi lɛ “miibɛŋkɛ.” (Heb. 10:25) Paulo wo enyɛmimɛi Kristofoi ni hi shi yɛ blema lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛwowoa nyɛhe hewalɛ, ni nyɛtswaa nyɛhe nyɛmaa shi, tamɔ bɔ ni yɛ anɔkwale mli lɛ nyɛfeɔ lɛ.” (1 Tes. 5:11) Kɛ́ wɔbo ŋaawoo nɛɛ toi lɛ, wɔbaaná miishɛɛ waa.

^ kk. 11 Atsake mɛi lɛ agbɛ́i.