Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Tokeketshanake lam’asaso ndo “toleke nsala dikambo sɔ”

Tokeketshanake lam’asaso ndo “toleke nsala dikambo sɔ”

“Nyɛsɔ todjanake yimba . . , tokeketshanake lam’asaso ndo toleke nsala dikambo sɔ oko wɛnanyu dia lushi lakɔ laya suke.”​—HƐB. 10:24, 25.

ESAMBO: 90, 87

1. Lande na kakatɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ Akristo wa lo ntambe ka ntondo wa la Hɛbɛru dia keketshana lam’asawɔ ndo “[ndeka] nsala dikambo sɔ”?

LO NTAMBE ka ntondo, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akasha Akristo wa la Hɛbɛru dako nɛ: “Nyɛsɔ todjanake yimba dia tshutshuyana lo ngandji ndo lo etsha w’ɛlɔlɔ, tatotshikake sanganaka kaamɛ oko wele mbekelo k’anto amɔtshi, koko tokeketshanake lam’asaso ndo toleke nsala dikambo sɔ oko wɛnanyu dia lushi lakɔ laya suke.” (Hɛb. 10:24, 25) Ondo anangɛso wakakoke ndjambola lande na kakawatɛ Pɔɔlɔ dia ndeka keketshana. Ɛnɔnyi suke l’etanu l’ɔkɔngɔ, ɔkɔkɔ wa nsala dui sɔ wakɛnama hwe. L’etena kɛsɔ, vɔ wakɛnyi dia lushi la kilombo ka Jehowa lo dikambo dia Jɛrusalɛma laki suke. Vɔ wakeye dia vɔ wakahombe ndawɔ oma l’osomba oko wakawatɛ Yeso. (Luka 21:20-22; Ets. 2:19, 20) Lushi la Jehowa lɔsɔ lakakoke l’ɔnɔnyi 70 etena kakalanya ase Rɔmɔ Jɛrusalɛma.

2. Lande na kahombaso ndeka mbidja yimba lo kɛnɛ kendana la keketshana ɛlɔ kɛnɛ?

2 Ɛlɔ kɛnɛ, sho lawɔ tekɔ lo nsɛna l’etena ka woho akɔ wamɛ. “Lushi la Jehowa l[a] woke ndo wɔma efula” laya suke. (Jɔɛ. 2:11) Ndo ɛtɛkɛta w’omvutshi Zɛfaniya ɛnɛ wekɔ lo kotshama lo nshi yaso nyɛ: “Lushi la woke la Jehowa laya suke! Lɔ laya suke ndo lekɔ lo ndjasukana esadi esadi!” (Zɛf. 1:14) L’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔsɔ, “toyakiyanyake dikambo dia onto la wonyande dia tshutshuyana lo ngandji ndo lo etsha w’ɛlɔlɔ.” (Hɛb. 10:24, nɔtɛ) Sho pombaka ndeka ndjasha le anangɛso dia sho mbakeketsha etena kewɔ l’ohomba wa dui sɔ.

WAA NA WELE L’OHOMBA W’EKEKETSHELO?

3. Kakɔna kakate ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lo kɛnɛ kendana l’ekeketshelo? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

3 “Ekiyanu lo otema w’onto mbɔkɔmɔlaka, koko tshɛkɛta y’ɔlɔlɔ keketshaka.” (Tok. 12:25) Sho tshɛ mongaka l’ohomba w’ekeketshelo lo tena dimɔtshi. Pɔɔlɔ akɛnya dui sɔ hwe ɔnɛ wanɛ wele l’ɔkɛndɛ wa nkeketsha anto akina, vɔ lawɔ wekɔ l’ohomba wa keketshama. Nde akafundɛ anango wa la Rɔmɔ ate: “Lekɔ lo nomɔlomɔ nyɛɛna dia nyosha woshasha ɔmɔtshi wa lo nyuma dia nyu keketshama, kana dia sho ndjokeketshana, onto l’onto oma lo mbetawɔ k’osekande, oyadi kakinyu kana kakimi.” (Rɔmɔ 1:11, 12) Ɔnkɔnɛ, kaanga ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki l’ohomba w’ekeketshelo lo tena dimɔtshi.​—Adia Rɔmɔ 15:30-32.

4, 5. Waa na wakokaso nkeketsha ɛlɔ kɛnɛ, ndo lande na?

4 Ɛlɔ kɛnɛ, sho kokaka nkeketsha wanɛ wakambɛ Jehowa olimu wa lo tena tshɛ, ɛnyɛlɔ ambatshi mboka wele la kɔlamelo. Efula l’atei awɔ wakayahondja awui efula wangɛnangɛnawɔ lo lɔsɛnɔ dia nkamba olimu w’ombatshi mboka. Dui sɔ mendanaka nto la waa misiɔnɛrɛ, emendji w’etshimbedi la wadiɛwɔ ndo wanɛ wakamba lo Bɛtɛlɛ kana lo mvudu yasalema okadimwelo. Vɔ tshɛ wakayahondja akambo efula dia ndeka ndjasha l’olimu wa Jehowa. Diakɔ diele, sho pombaka mbakeketsha. Ekɔ anto efula nto wakombola ntetemala monga l’olimu wa lo tena tshɛ, koko l’ɔtɛ w’ɛkɔkɔ ɛmɔtshi vɔ pombaka ntshika olimu. Vɔ lawɔ mongaka la lowando etena kakeketshamawɔ.

5 Waa na nto wele l’ohomba w’ekeketshelo? Sho kokaka nkeketsha anangɛso l’akadiyɛso efula wetawɔ ntshikala enyemba l’ɔtɛ walangawɔ nkitanyiya Jehowa ndo tshukana “paka lo Nkumadiɔndjɔ.” (1 Kɔr. 7:39) Wadi keketshamaka etena kawatɛ waomɛwɔ ɔnɛ vɔ mbaalangaka ndo etena kongawɔ la lowando l’ɔtɛ w’akambo tshɛ wasalawɔ. (Tok. 31:28, 31) Akristo wakikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ kana hemɔ, vɔ lawɔ wekɔ l’ohomba wa keketshama. (2 Tɛs. 1:3-5) Jehowa nde la Yeso keketshaka anto asɔ tshɛ wele la kɔlamelo.​—Adia 2 Tɛsalɔnika 2:16, 17.

DIKUMANYI KOKA TOKEKETSHA

6. Wetshelo akɔna wakondjaso lo kɛnɛ kendana la ɔkɛndɛ wa dikumanyi wɔtɛkɛtami lo Isaya 32:1, 2?

6 Adia Isaya 32:1, 2. Tekɔ lo nsɛna lo tena dia wolo ndo sho koka nkɔmɔ esadi eto. Yeso Kristo kambaka la anango w’akitami ndo “ewandji” wa kɔlamelo wele ɛkɔkɔ ekina dia tokeketsha. Dikumanyi dia l’etshumanelo sɔ ‘hawahemɛ’ mbetawɔ kaso, koko vɔ ‘wekɔ asekaso ekambi’ wakamba dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Vɔ nangaka tokimanyiya dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ntetemala monga la kɔlamelo.​—2 Kɔr. 1:24.

7, 8. Ngande wakoka dikumanyi nkeketsha anto akina oma lo kɛnɛ katawɔ ndo kasalawɔ?

7 Dikumanyi kokaka mbokoya ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lakasalaka la wolo tena tshɛ dia nkeketsha anango. Nde akafundɛ Akristo wa la Tɛsalɔnika wakahɛnyahɛnyamaka ate: “Oma lo ngandji k’efula kanyokaso, takayashikikɛ aha tsho dia nyewoya lokumu l’ɔlɔlɔ laki Nzambi, koko ndo dia nkimɔ etondo aso, nɛ dia nyakakome mɛtɛ anangemi aso.”​—1 Tɛs. 2:8.

8 Dikumanyi kokaka ndeka nkeketsha anto oma lo kɛnɛ katawɔ. Ko onde nsala ngasɔ kete ambokoka? Pɔɔlɔ akatɛ dikumanyi dia l’Ɛfɛsɔ ate: “[Nyu pombaka] nkimanyiya wanɛ wele wɔdu ndo nyu pombaka mbohɔ ɛtɛkɛta wa Nkumadiɔndjɔ Yeso lam’akandate ate: ‘Ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha ndeka wa nongola.’” (Ets. 20:35) Pɔɔlɔ aki suke dia ‘nkimɔ kɛnɛ kaki la nde ndo ndjakimɔ tshɛ dikambo’ dia anango. Nde akɛnya oma l’etsha ande dia nde aki suke dia nsala kɛnɛ tshɛ kakandakoke nsala lo dikambo diawɔ. (2 Kɔr. 12:15) Woho akɔ waamɛ mbele, dikumanyi pombaka nkeketsha ndo nsamba anto akina aha tsho oma lo kɛnɛ katawɔ, koko ndo oma lo kɛnɛ kasalawɔ. Dui sɔ mɛnyaka dia vɔ ndjakiyanyaka mɛtɛ dikambo diaso.​—1 Kɔr. 14:3.

9. Ngande wakoka dikumanyi mbisha alako lo yoho yakeketsha?

9 Dia nkeketsha anangɛso, dikumanyi pombaka mbasha alako lo tena dimɔtshi. Dikumanyi kokaka mbeka oma lo Bible woho wa mbisha alako lo yoho yakeketsha. Yeso akatshike ɛnyɛlɔ koleki dimɛna kendana la dui sɔ etena kakandasha etshumanelo ka l’Asie Mineure alako l’ɔkɔngɔ wa nde mvɔ ndo mbolɔ. Nde akasha etshumanelo ka l’Ɛfɛsɔ, la Pɛrgamɛ ndo ka la Tiyatira alako wa wolo. Koko ntondo ka nde mbisha alako asɔ, nde akawawandola l’ɔtɛ w’akambo tshɛ w’amɛna wakawasalaka. (Ɛny. 2:1-5, 12, 13, 18, 19) Yeso akatɛ etshumanelo ka la Laodikiya ate: “Anto tshɛ wokami ngandji, dimi mbahangwɛka ndo mbahokolaka. Ɔnkɔnɛ, onga l’ohetoheto ndo yatshumoya.” (Ɛny. 3:19) Dikumanyi diaso diekɔ lo nsala la wolo dia mbokoya Kristo lo woho washawɔ alako.

AHA DIKUMANYI TO MBAHOMBA NKEKETSHA ANTO AKINA

Ambutshi, onde nyekɔ lo ndowanya ananyu dia nkeketsha anto akina? (Enda odingɔ 10)

10. Ngande wakokaso sho tshɛ keketshana lam’asaso?

10 Aha dikumanyi to mbahomba nkeketsha anto akina. Pɔɔlɔ akakeketsha Akristo tshɛ dia tondjaka “ɛtɛkɛta wele amɛna dia nkeketsha anto akina etena kele ohomba, dia ɛtɛkɛta akɔ monga la wahɔ” le anto akina. (Ɛf. 4:29) Sho tshɛ pombaka mbeya kɛnɛ kele anto akina l’ohomba l’oyango wa sho mbakimanyiya. Pɔɔlɔ akafundɛ Akristo wa la Hɛbɛru ate: “Nyokeketsha anya wambɔkɔmɔ la adwe wambɔlɛmba, ndo nyotetemale sembolɛ ekolo anyu mboka, diaha lokolo latɛnguna nsɔngɔ, koko dia lɔ nkɔnɔ.” (Hɛb. 12:12, 13) Sho tshɛ oyadi akɛnda, kokaka keketshana lam’asaso oma lo kɛnɛ kataso.

11. Kakɔna kakakimanyiya Marthe etena kakandakɔmɔ?

11 Kadiyɛso Marthe aki la ɔkɔmwɛlɔ l’etena kɛmɔtshi. * Nde akafunde ate: “Lushi lɔmɔtshi etena kakamalɔmbaka dia nkondja ekeketshelo, lakahomana la kadiyɛso k’opalanga, nde akamɛnya ngandji ndo kɛtshi kakimi la tɔ ohomba djekoleko l’etena kɛsɔ. Ndo nto, nde akakɔndɔlɛ awui wakahomana la nde wakɔtɔnɛka l’ohemba waki lami, ndo dimi kondjaoka opoko nto.” Ondo kadiyɛso kɛsɔ kombeyaka woho wakakoke ɛtɛkɛta ande ɛsɔ nkimanyiya Marthe!

12, 13. Ngande wakokaso nkamba la dako diele lo Filipɛ 2:1-4?

12 Pɔɔlɔ akafundɛ Akristo wa la Filipɛ ate: “Ko naka ekeketshelo kekɔ l’atei anyu lo Kristo, naka esambelo k’oma lo ngandji kekɔ, naka lɔngɛnyi la lo nyuma lekɔ, naka ngandji k’efula ndo kɛtshi kekɔ, nyofudia ɔngɛnɔngɛnɔ ami lo monga la kanyi yaamɛ ndo la ngandji ka woho waamɛ, nyele nyu tshɛ kaamɛ ndo nyele la kanyi yaamɛ. Tanyotshake ndooko dikambo la yimba y’ewanu kana la lokaki, koko nyosale akambo tshɛ la okitshakitsha, nyɔshi dia anto akina nyoleka. Tanyendake paka wahɔ anyu hita eto, koko nyendake ndo wahɔ w’anto akina.”​—Flpɛ. 2:1-4.

13 Sho tshɛ pombaka nyanga toho ta kimanyiyana lam’asaso. Sho kokaka mbisha “esambelo k’oma lo ngandji,” “lɔngɛnyi la lo nyuma,” “ngandji k’efula ndo kɛtshi” dia nkeketsha anangɛso l’akadiyɛso.

TOHO TƆMƆTSHI TA NKEKETSHA ANTO AKINA

14. Naa yoho mɔtshi yakokaso nkeketsha anto akina?

14 Sho ngɛnangɛnaka etena kokaso dia wanɛ wakatakimanyiya wekɔ lo ntetemala monga la kɔlamelo. Ɔpɔstɔlɔ Joani akafunde ate: “Ndooko dikambo dioleki mbishami ɔngɛnɔngɛnɔ oleki nɛ: dia dimi mboka dia anami wekɔ lo ntetemala nkɛndakɛnda lo akambo wa mɛtɛ.” (3 Jni. 4) Ambatshi mboka efula ngɛnangɛnaka etena keyawɔ dia onto ɔmɔtshi lakawakimanyiya dia mbeka akambo wa mɛtɛ ekɔ lo ntetemala kambɛ Jehowa la kɔlamelo kana aya ombatshi mboka. Ko naka ambatshi mboka wambɔkɔmɔ, kete sho koka mbaohola akambo w’amɛna wasalawɔ dia nkimanyiya anto akina.

15. Dui diakɔna diakokaso nsala dia nkeketsha wanɛ wakambɛ Jehowa la kɔlamelo?

15 Emendji w’etshimbedi efula wakate ɔnɛ vɔ la wadiɛwɔ keketshamaka etena kalongolawɔ mukanda wa eokelo ka losaka l’ɔkɔngɔ wa vɔ membola etshumanelo kɛmɔtshi. Ngasɔ mbediɔ ndo le dikumanyi, waa misiɔnɛrɛ, ambatshi mboka ndo ase Bɛtɛlɛ wele vɔ tshɛ wekɔ lo kambɛ Jehowa la kɔlamelo. Naka sho mbashaka losaka, kete sho koka ndeka mbakeketsha woho wahatakoke nshihodia.

WOHO WAKOKASO SHO TSHƐ MONGA ANTO WAKEKETSHA

16. Akokaso nsala dia nkeketsha onto ɔmɔtshi?

16 Ko kayotota naka wɛ ekɔ l’okakatanu dia mbutɛ anto akina woho wayaokayɛ lo dikambo diawɔ? Kaanga mbediɔ ngasɔ, bu wolo efula nkeketsha anto akina. Hemba mɔnɛmɔnɛ onto ɔmɔtshi lo yoho ya dimɛna. Naka nde hamɔnyimɔnyi nde lawɔ, kete ondo nde ekɔ l’okakatanu ɔmɔtshi ndo ekɔ l’ohomba w’onto lakokande mbutɛ. Wɛ koka mbokeketsha lo mbohokamɛ tsho.​—Jak. 1:19.

17. Kakɔna kakakeketsha ɔnangɛso ɔmɔtshi l’ɔlɔngɔlɔngɔ?

17 Henri ɔnangɛso l’ɔlɔngɔlɔngɔ aki la lonyangu l’efula etena kakatshike ewotɔ ande efula wa ma ma kambɛ Jehowa. She aki ɔmɔtshi l’atei awɔ, nde aki ndo ekumanyi. Omendji w’otshimbedi ɔmɔtshi akɛnyi dia Henri aki la lonyangu l’efula ko akatshu la nde dia tɔnɔ eloko. Nde akahokamɛ la yambalo tshɛ etena kakakɛnɛmɔlaka Henri tokanyi tande. Henri akeyaka ɔnɛ yoho yaamɛ yakandakoke nkimanyiya nkumbo kande dia nkalola l’akambo wa mɛtɛ aki lo ntetemala monga la kɔlamelo ndamɛ. Nde akakeketshama nto lo mbadia Osambo 46, Zɛfaniya 3:17, ndo Makɔ 10:29, 30.

Sho tshɛ kokaka keketshana lam’asaso (Enda odingɔ 18)

18. a) Kakɔna kakafunde Sɔlɔmɔna lo kɛnɛ kendana l’ekeketshelo? b) Dako diakɔna diakasha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ?

18 Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo awui wakakomɛ Marthe ndo Henri? Onto tshɛ la l’atei aso kokaka nsamba ndo nkeketsha ɔnangɛso kana kadiyɛso kele l’ohomba wa dui sɔ. Nkumekanga Sɔlɔmɔna akafunde ate: “Dui diotami lo etena kahombama diekɔ dimɛna efula! Onto lakenda la washo wangayima ngɛnyangɛnyaka otema; lokumu l’ɔlɔlɔ keketshaka weka.” (Tok. 15:23, 30, nɔtɛ) Onde wɛ hakoke nkanyiya onto ɔmɔtshi leyayɛ lele l’ɔkɔmwɛlɔ kana la paa? Shi wɛ koka nsala dui dimɔtshi dia tshitshɛ, ɛnyɛlɔ mbaadiɛ awui w’oma lo Tshoto y’Etangelo kana w’oma lo sitɛ kaso k’Ɛtɛrnɛtɛ? Ndo nto, Pɔɔlɔ akate dia memba esambo wa Diolelo kaamɛ koka monga kiɔkɔ y’ekeketshelo. Nde akafunde ate: “Nyotetemale mbetshana ndo keketshana onto la wonyande la esambo, awui watombola Nzambi ndo la nkembo ya lo nyuma yembama la lowando, nyembɛ Jehowa lo etema anyu.”​—Kɔl. 3:16; Ets. 16:25.

19. Lande na kele keema edja ekeketshelo kayoleka monga ohomba, ndo kakɔna kahombaso nsala?

19 Oko wataleke lushi la Jehowa nsukana, ayoleka monga ohomba wa nkeketshana lam’asaso. (Hɛb. 10:25) Tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka sho nkitanyiya dako dia Pɔɔlɔ di’ɔnɛ: “Nyotetemale keketshana onto la wonyande ndo mbodiana onto la wonyande, oko wasalanyu.”​—1 Tɛs. 5:11.

^ od. 11 Nkombo yakatshikitanyema.