Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Wezuu Caɣʋ Tɔm

Paa maakɛ kʋñɔndʋ yɔ, lɛɛlɛɛyɔ manpɩsɩ ñɩm tʋ fezuu taa

Paa maakɛ kʋñɔndʋ yɔ, lɛɛlɛɛyɔ manpɩsɩ ñɩm tʋ fezuu taa

Palʋlɩ-m Indiana tɛtʋ cikpetu ndʋ payaɣ se Liberty yɔ tɩ-taa, Etaazuunii ɛjaɖɛ taa. Ma-lʋlɩyaa kaatɛm wɛnʋʋ piya naadozo, man-ɖalʋ nɛ mɔn-kɔɔnaa naalɛ pʋcɔ nɛ palʋlʋʋ-m. Pʋwayɩ lɛ, palʋlɩ me-newaa naadozo, abalɩbiya naalɛ nɛ halɩbɩɣa kʋɖʋmaɣ.

Lone nɖɩ ɖɩ-taa palʋlɩ-m yɔ

PƖNZƖ nzɩ sɩ-taa malakaɣ sukuli yɔ, ɖɔ-hɔʋ wɛtʋ tɩlɛɣzɩ caaa. Sukuli ŋgʋ kɩ-taa maawɛɛ yɔ, mba ma nɛ wɛ ɖɩɩpaɣzɩ sukuli wobu yɔ, ma nɛ wɛ ɖɩtɛzɩnɩ-kʋ ɖɔɖɔ. Nɛ toovenim taa lɛ, maasɩm tɛtʋ taa peeɖe ɛyaa sakɩyɛ hɩla nɛ paba ɖɔɖɔ patɩlɩ ma-ñɩnɖɛ. Nɛ mbʋ pɩɩwɛ ɖɔɖɔ sukuli piya lɛɛsɩ hɔɔlʋʋ taa.

Ðɩɩkpɛndɩ piya lʋbɛ nɛ alɩwaatʋ ndʋ maakɛ pɩɣa evelaɣ lɛ, haɖaʋ tʋmɩyɛ maasɩma

Ɛyaa kaaɖʋ hayɩm nɛ pɩcɔɔ Liberty tɛtʋ ndʋ nɛ pɩta nɛ ɖoŋ ɖoŋ lɛ, saamɩla pahayaɣ. Paalʋlɩ-m lɛ, pa-taa lɛlʋ hayɩm taa man-caa lakaɣ tʋmɩyɛ. Maakɛ pɩɣa evelaɣ lɛ, mɛnkpɛlɩkɩ menziini kɩhayʋʋ (Tracteur) saʋ nɛ mantɩlɩ ɖɔɖɔ tʋmɩyɛ labɩnʋʋ hayɩm taa wondu lɛɛtʋ camɩyɛ.

Man-caa kaawɛnɩ pɩnzɩ 56 pʋcɔ nɛ palʋlʋʋ-m nɛ pʋyɔɔ lɛ, maasɩŋ ɛzɩma ɛɛwɛ e-evebitu taa yɔ nɛ mon-ɖoo ñaawɛnɩ pɩnzɩ 35. Man-caa kaawɛ cam cam nɛ ɛɛwɛ ɖoŋ nɛ alaafɩya nɛ ɛsɔɔlɩ tʋmɩyɛ labʋ siŋŋ. Nɛ ɛwɩlaɣ-ɖʋ se ɖa ɖɔɖɔ ɖɩsɔɔlɩ tʋmɩyɛ labʋ. Ɛtɩpɩsɩ ñɩm tʋ wiɖiyi ɛlɛ ɖɩwɛɛnɩ ɖɩzʋyɛ, wondu kususutu, nɛ tɔɔnaɣ. Ɛsɩɣaɣnɩ-ɖʋ paa ɛzɩmtaa. Ɛwɛɛnɩ pɩnzɩ 93 pʋcɔ nɛ ɛsɩ. Mon-ɖoo ñaawɛnɩ pɩnzɩ 86 pʋcɔ nɛ sɩm kpaɣ-ɩ. Pa-taa nɔɔyʋ tɩsɛɛ Yehowa. Me-neu ɖɔkɩnɩ Yehowa sɛtʋ kpam nɛ ɛkɛ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ kpaɣnɩ ɖooo alɩwaatʋ ndʋ palabɩ ɖʋtʋ ndʋ pɩnzɩ 1970 waa ɖɩbazɩyɛ taa yɔ.

MAN-PƖJATƲ NƐ ME-EVEBITU TAA

Mon-ɖoo kaasɔɔlɩ Ɛsɔ sɛtʋ tɔm pɩdɩɩfɛyɩ. Ewokaɣni-ɖʋ baptiste cooci taa paa kujuka ŋga. Maawɛnɩ pɩnzɩ 12 lɛ, mancalɩ nɩʋ Trinita wɩlɩtʋ tɔm. Maasɔɔlaa se manɩɩ tɩ-taa camɩyɛ pʋyɔɔ mɔnpɔzɩ mon-ɖoo se: “Ɛzɩma tɩyɛ Yesu pɩzɩɣ nɛ ɛkɛ pɩyalʋ nɛ ɛtɛ ɛkɛ ɖɔɖɔ caja?” Mɔnpɔzɩ-ɩ mbʋ lɛ, ecosi-m se: “Man-pɩyalʋ, piti tɔm pɩkɛnaa. Nɛ ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩnɩɩ pɩ-taa.” Toovenim lɛ, pɩɩkɛ-m piti tɔm ɖɔɖɔ. Paa mbʋ yɔ, mɔnkɔm nɛ mɛwɛɛnɩ ɛzɩ pɩnzɩ 14 lɛ, pamɩyɩsɩ-m lɩm pɔɔ cikpelaɣ nakɛyɛ taa: Trinita wɩlɩtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ lɛ, petisi-m lɩm tɛɛ nɛ palɩzɩ-m tam nabudozo!

1952 Pʋcɔ pamʋʋ-m sɔɔjatʋ, maawɛnɩ pɩnzɩ 17

Alɩwaatʋ ndʋ maawɛ sukuli sɔsɔʋ taa yɔ maawɛnɩ taabalʋ nɔɔyʋ nɛ ɛɛkɛ aŋguluma maɖʋ (boxeur) nɛ eseɣtaɣ-m se ma ɖɔɖɔ mala ɛzɩ ɛnʋ yɔ. Peeɖe manpaɣzɩ man-tɩ falɩsʋʋ nɛ pʋwayɩ lɛ, mansʋʋ aŋguluma maɖaa ɛgbɛyɛ nɖɩ payaɣ se Golden Gloves yɔ ɖɩ-taa. Mantaawɛɛ niye, pʋyɔɔ lɛ, ɖa nɛ lalaa ɖɩkatɩ tam cabɩ se ɖɩna se mba wakɩ lɛ, mankpaɣ lɩmaɣza se malɩɣ ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩ-taa. Pʋwayɩ lɛ, pamʋ-m sɔɔjatʋ Etaazuunii sɔɔjanaa ɛgbɛyɛ taa nɛ pɛɖɛnɩ-m Caama. Maawɛ peeɖe lɛ, ɖa-ñʋndɩnaa tiyini-m sukuli ŋgʋ payaɣ se Académie des sous-officiers yɔ kɩ-taa mbʋ pʋyɔɔ yɔ pamaɣzaɣ se mɛwɛ niye lalaa ɖiyuu nʋmɔʋ taa. Paasɔɔlaa se mala sɔɔjatʋ tʋmɩyɛ me-wezuu kpeekpe. Mantaasɔɔlɩ sɔɔjatʋ tʋmɩyɛ, pʋyɔɔ lɛ mɛntɛm pɩnzɩ naalɛ nzɩ pɩɩwɛɛ se mala peeɖe yɔ lɛ, meyele sɔɔjatʋ tʋmɩyɛ pɩnaɣ 1956 taa. Pitileɖi lɛ, mansʋʋ sɔɔjatʋ lɛɛtʋ taa.

1954-1956 Malabɩ pɩnzɩ naalɛ Etaazuunii sɔɔjanaa ɛgbɛyɛ taa

WEZUU CAƔƲ KƖFALƲƲ

Alɩwaatʋ ndʋ mɛnkɛdɩ tɩ-tɔm nɛ pɩɖɛɛ yɔ tɩ-taa payɩ lɛ, paafalɩsɩ-m se mantɩŋnɩ mɛ-wɛtʋ yɔɔ nɛ mawɩlɩ lalaa se mɛnkɛ abalʋ weyi ɛfɛyɩ sɔɔndʋ yɔ. Nɛ filimwaa taa, ndʋ pawɩlaɣ yaa pɔyɔɔdaɣ pɩlɩɩnɩ abalaa mba pɛfɛyɩ sɔɔndʋ yɔ pɔ-yɔɔ yɔ, pɩɩwɛnɩ ɖoŋ mɔ-yɔɔ pɩdɩɩfɛyɩ. Ma-naʋ taa lɛ Ɛsɔtɔm wɩlɩyaa tɩkɛ abalaa mba paaseɣ nabʋyʋ sɔɔndʋ yɔ. Ɛlɛ alɩwaatʋ ndʋ ɖeyi ɖeyi manpaɣzɩ kpɛlɩkʋʋ mbʋ pɩlɛɣzɩ me-wezuu caɣʋ siŋŋ yɔ. Evemiye naɖɩyɛ mɛwɛ mɔ-lɔɔɖɩyɛ taa lɛ, pɛlaa nabɛyɛ naalɛ kpazɩ-m nesi. Maasɩm-wɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ pa-ɖalʋ mɔn-kɔɔ lɛlʋ walaa. Halɩbiya nzɩ sɩ-naalɛ sɩɩkɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa. Paatɛmɩ-m haʋ Feŋuu Tilimiye Réveillez-vous takayɩsɩ, ɛlɛ mankalɩ Feŋuu Tilimiye lɛ, mana se tɔm ndʋ kɩyɔɔdʋʋ yɔ tɩ-taa kɩlɩ limuu, pʋyɔɔ lɛ tɩtaakɛdɩnɩ-m siŋŋ. Lɛɛlɛɛyɔ lɛ, paya-m se mowolo kediɣzaɣ ŋga payaɣaɣ se ɛgbɛyɛ taa takayaɣ kpɛlɩkʋʋ yɔ. Pɩɩkɛ kediɣzaɣ ŋga palakaɣ pa-ɖɩɣa taa nɛ pɛkpɛlɩkɩɣ Bibl yɔ. Peeɖe moncosi-wɛ se mamaɣzɩɣ lɛ mana. Ɛlɛ pamʋʋyɩ nɛ pɔpɔzɩ-m se: “Toovenim ŋkaɣ kɔm na?” Nɛ moncosi-wɛ se: “Ɩtaahʋʋ.”

Pʋwayɩ menkpiɖaa se meheyi-wɛ se pataahʋʋ se mowoki, paa mbʋ yɔ mañaɣ pana nɛ mowolo kediɣzaɣ ŋga. Piya nzɩ sɩɩwɛ kediɣzaɣ ŋga ka-taa yɔ, sɩ-tɔm kaaɖɩɣzɩ-m pɩdɩɩfɛyɩ. Sɩɩsɩm Bibl tɔm kpem! Paa ma nɛ mon-ɖoo ɖiwokaɣ cooci kujukasɩ sakɩyɛ yɔ, ndʋ mansɩm Bibl yɔɔ yɔ, pɩtɩlɩɩ pʋyʋ. Peeɖe manɖʋ man-taa se mentisiɣ nɛ pɛkpɛlɩkɩnɩ-m Bibl nɛ mantɩlɩ-kʋ camɩyɛ. Tɔm ndʋ mancalɩ kpɛlɩkʋʋ yɔ lɛ se Ɛsɔ ɖoŋ tɩŋa tʋ hɩɖɛ lɛ, Yehowa. Pɩnzɩ sakɩyɛ pʋcɔ nɛ pɩtalɩɣ mbʋ lɛ, maapɔzɩ mon-ɖoo se mba Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa kɛnaa lɛ, ecosi-m se: “Hɛ, abalʋ akpadɩyʋ weyi payaɣ se Yehowa yɔ ɛ-sɛyaa pɛkɛnaa.” Lɛɛlɛɛyɔ ndʋ mɛnkpɛlɩkaa yɔ, tikuli mɛ-ɛsa!

Mɛnɖɛnɩ ɛsɩndaa lɔŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ maanawa se malɩ toovenim yɔɔ. Manpaɣzɩ wobu kediɣzisi nɛ pɩla fenasɩ nakʋ pʋwayɩ lɛ, maha man-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-m lɩm lakɩŋ fenaɣ taa pɩnaɣ 1957 taa. Lɩmaɣza wena maawɛnɩ wezuu caɣʋ yɔɔ yɔ alɛɣzaa. Mɔntɔzʋʋ alɩwaatʋ ndʋ mañɩnaɣ se mawɩlɩ se mɛnkɛ abalʋ weyi sɔɔndʋ ɛɛkpaɣ-ɩ yɔ pɩ-yɔɔ lɛ, man-taa wɛ leleŋ siŋŋ se meyeba nɛ Bibl kpɛlɩkʋʋ sɩnɩ-m nɛ mantɩlɩ mbʋ abalɩtʋ siŋŋ kɛnaa yɔ. Yesu kaakɛ ɛyʋ weyi ɛtalɩ pilim yɔ. Ɛzɩma ɛɛwɛ ɖoŋ nɛ ɛwɛɛnɩ tomnaɣ taa alaafɩya yɔ pʋyɔɔ lɛ, paa ɛyʋ kaakɛ weyi eeseɣ sɔɔndʋ ɛzɩma yɔ, ɛtɩlɩɩ pʋyʋ Yesu ɛsɩndaa. Paa mbʋ yɔ ɛtaawɩlɩɣ e-ɖoŋ ɛlɛ “ɛ-maɣmaɣ eluzi ɛ-tɩ.” (Iza. 53:2, 7) Manɩ pɩ-taa se weyi ɛkɛ Yesu wayɩ tɩŋɩyʋ siŋŋ yɔ, pɩcɛyaa se ɛkɛ weyi “ɛmʋʋ ɛyaa kpeekpe” yaa ɛlakɩ ɛyaa tɩŋa mbʋ pɩwɛ ɖeu yɔ.​—2 Tim. 2:24.

Pɩnaɣ 1958 taa lɛ, manpaɣzɩ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Ɛlɛ pitileɖi lɛ, meyele tʋmɩyɛ nɖɩ alɩwaatʋ pazɩ. Ɛbɛ yɔɔ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ mancaɣaɣ halʋ kpaɣʋ: Pɛlaa mba paasusi-m tɔm nɛ paya-m se mowolo takayaɣ kpɛlɩkʋʋ kediɣzaɣ yɔ, pa-taa lɛlʋ weyi payaɣ-ɩ se Gloria yɔ mancaɣaɣ kpaɣʋ. Mentikpiɖi kaaʋ se ma nɛ Gloria ɖɩɖɔkɩ nesi. Gloria kaawɛ ɛzɩ sika lɩyʋʋ yɔ, nɛ mbʋ ɖɔɖɔ ɛwɛ halɩ nɛ sɔnɔ. Ɛmʋ ñɩm mɛ-ɛsɩndaa nɛ pɩcɛzɩ ñɩɣlɩm pɩyɛ; nɛ man-taa wɛ leleŋ pɩdɩɩfɛyɩ se ma nɛ ɩ ɖɩɖɔkɩ nesi. Iyele nɛ ɛ-maɣmaɣ ɛkɛdɩ-mɩ ɛ-yɔɔ tɔm pazɩ.

“Ðɩkpɛndɩ piya 17 ɖa-lʋlɩyaa cɔlɔ.” Mon-ɖoo kaakɛ Yehowa Aseɣɖe Tʋ. Maawɛnɩ pɩnzɩ 14 lɛ, sɩm kpaɣ-ɩ. Alɩwaatʋ ndʋ man-caa paɣzɩ Bibl kpɛlɩkʋʋ. Ɛzɩma ɖo-ɖoo tɩtasɩ wɛʋ yɔ pʋyɔɔ lɛ ɖa-caa wolo nɛ ɛna ɖo-sukuli ñʋʋdʋ se ɛha nʋmɔʋ nɛ ma nɛ mɔn-kɔɔ weyi ɛwɛ sukuli sɔsɔʋ taa yɔ ɖiwoki sukuli nɛ ɖɩlɛɣzɩɣ ɖama. Pɩɩwɛɛ se lɛlʋ ɖɛɣ sukuli lɛ, lɛlʋ caɣ ɖɩɣa nɛ ɛcɔŋnɩ ɖe-newaa yɔɔ nɛ ɛla tɔɔnaɣ hɔʋ taa ñɩma lalaa pʋcɔ nɛ ɖa-caa lɩɩnɩ tʋmɩyɛ nɛ ɛpɩsɩ. Sukuli ñʋʋdʋ tisi ɖʋtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ pɩkɔɔ pɩsɩɩnɩ alɩwaatʋ ndʋ mɔn-kɔɔ tɛm e-sukuli yɔ. Ða nɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa hɔŋ naalɛ ɖɩkpɛlɩkɩnɩ Bibl, nɛ ɖa piya mba ɖɩkɔma nɛ ɖɩmʋ toovenim yɔ, ɖɩkpɛndɩ ɛyaa 11. Paa maawɛɛ fɛyɛ yɔ, maasɔɔlɩ tɔm susuu tʋmɩyɛ kpem. Ɛlɛ ma-walʋ Sam sɩnɩ-m kpem hɔɔlʋʋ kʋnɛ kɩ-taa.”

Lɛlaɣ fenaɣ pɩnaɣ 1959 taa ma nɛ Gloria ɖɩɖɔkɩ nesi. Nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ haɣaɣ-ɖʋ taa leleŋ. Pɩtalɩ ɛvalaa fenaɣ pɩnaɣ kʋɖʋmaɣ ŋga ka-taa lɛ, ɖɩñɩɣ nesi takayaɣ ŋga pɔpɔzʋʋnɩ Betɛɛlɩ tʋmɩyɛ labʋ yɔ ka-taa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖɩɩsɔɔlaa se ɖɩla tʋmɩyɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa ɛgbɛyɛ piliŋa sɔsɔɔ taa. Ða nɛ koobu weyi payaɣ se Simon Kraker yɔ ɖɩlabɩnɩ faawɩyɛ pɩlɩɩnɩ Betɛɛlɩ tʋmɩyɛ labʋ yɔɔ. Eheyi-ɖʋ se ɖɩɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩla tʋmɩyɛ Betɛɛlɩ mbʋ pʋyɔɔ yɔ paatasɩɣ mʋʋ mba pɔɖɔkɩ nesi yɔ se pala tʋmɩyɛ peeɖe. Paa mbʋ yɔ, ɖitilesi sɔɔlɩm mbʋ ɖɩɩwɛnɩ Betɛɛlɩ taa tʋmɩyɛ labʋ yɔɔ yɔ nɛ alɩwaatʋ sakɩyɛ wayɩ lɛ, ɖɩkɔma nɛ ɖɩtalɩ ɖa-kaɖʋwa ŋga!

Ðɩma takayaɣ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ sɔsɔɖɛ nɛ ɖɩpɔzɩ se paha-ɖʋ lone nɖɩ ɖɩ-taa tɔm susuyaa tɩɖɔɔ yɔ nɛ ɖiwolo ɖɩcaɣ peeɖe nɛ ɖisusi tɔm. Peeɖe pocosi-ɖʋ nɛ peheyi-ɖʋ se ɖiwolo Pine Bluff, Arkansas egeetiye taa. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, agbaa naalɛ kaawɛnɩ Pine Bluff anasaayɩwaa ñɩnɖɛ nɛ ɛyaa kɩkpɛdaa ñɩnɖɛ. Ɛlɛ ɛyaa kɩkpɛdaa ñɩnɖɛ taa paaheyi-ɖʋ se ɖiwolo nɛ tɔm susuyaa 14 ɖeke kaawɛnɩ ɖɩ-taa.

ÐAMA TAA TAYƲƲ TOMNAƔ TƆLƖM YƆƆ

Pɩtɩla ŋpɔzʋʋ ña-tɩ se ɛbɛ yɔɔ tayʋʋ kaawɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa hɛkʋ taa po-tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ. Tobi lɛ, alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, kɩlabɩm taawɛɛ. Komina kaaɖʋ paɣtʋ se pɩtɩpɔzɩ se ɛyaa kɩkpɛdaa nɛ anasaayɩwaa pɛkpɛndɩ nɛ pɛwɛɛ lone kʋɖʋmɖɩyɛ taa. Pɩtasɩ lɛ, ye nabɛyɛ ɛkpɛndɩ mbʋ yɔ puuyaɣ tɩnaa kʋyaɣ nɛ powoki pa-wayɩ. Lona sakɩyɛ taa sɔɔndʋ kpaɣaɣ koobiya mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ye pɛkpɛndaa yɔ, puuyaɣ tɩnaa mba powoki nɛ pɔñɔtɩ Kewiyaɣ Kpaaŋ ŋgʋ kɩ-taa pekpeɣlaa yɔ miŋ nɛ pɩɩtɛm mbʋ labʋ hɔɔlɩŋ nɩɩyɩ taa. Ye koobiya kɩkpɛdaa isusuu tɔm anasaayɩwaa kooka taa yɔ, pakpaɣ-wɛ nɛ pamabɩ-wɛ. Pʋyɔɔ lɛ, pɩsa nɛ papɩzɩ powolo pɩ-yɔɔ nɛ posusi tɔm lɛ, pɩwɛɛ se paña komina paɣtʋ nɛ koobiya taɣaɣ liu se paa pɩla ɛzɩma yɔ, pɩkaɣ ñɔɔzʋʋ.

Ma nɛ ma-halʋ ɖɩɩkatɩ kala ɖɔɖɔ tɔm susuu taa. Ðɩɩwɛɛ nɛ ɖisusuu tɔm ɛyaa kɩkpɛdaa egeetiye taa lɛ, alɩwaatʋ natʋyʋ ɖɩkɔtʋʋ nɔnɔɔ nakɛyɛ lɛ anasaayɩwaa lɩɣna. Peeɖe lɛ, pɩɩwɛɛ se ɖɩla lɩmaɣza lɔŋ nɛ ɖɩna se ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩñaɣ pana nɛ ɖɩkalɩ-wɛ Bibl mayaɣ nakɛyɛ pazɩ yaa ɖɩtɛzɩ-wɛ tenduu se pakpaɣ nɛ pekpeɣu-ɖʋ se ɖɩtɩna pʋcɔ nɛ ɖɩkɔtɩ nɛ ɖɩkpaɣ ɖa-nʋmɔʋ. Nɛ mbʋ pɩɩwɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lona naayɛ taa.

Pɩɩwɛɛ se ɖɩla tʋmɩyɛ nɛ ɖɩpɩzɩ ɖɩcɔnɩ ɖa-kɩcɛyɩm ɖeɖe nɛ pɩsa nɛ ɖiwolo nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ yɔɔ. Tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩlakaɣ yɔ, liidiye pazɩ yem pɛhɛyaɣ-ɖʋ evemiye taa. Ma-halʋ Gloria kaahiɣ ɖɩɣa taa tʋma naayɛ pazɩ nɛ ɛlakɩ. Paaha-m nʋmɔʋ se manpɩzɩɣ nɛ mowolo nɛ mansɩnɩ-ɩ nɛ ɛtɛzɩ e-evemiye taa tʋma lɔŋ. Palakaɣ-ɖʋ tɔɔnaɣ tam kʋɖʋm evemiye taa nɛ ɖɩtɔkɩ pʋcɔ nɛ ɖikpeŋ. Paa kpɩtaʋ ŋgʋ lɛ, Gloria wokaɣ nɛ ɛnaŋɩɣ hɔʋ nakʋyʋ wondu. Ma mowokaɣ nɛ malakɩ pɛ-tɛ kaɖaɣ taa tʋmɩyɛ, mahɩzɩɣ mondoɖebɔŋ yɔɔ nɛ malakɩ tʋma cikpena lɛɛna ɖɔɖɔ. Anasaayɩwaa hɔʋ nakʋyʋ taa lɛ, ɖiwokaɣ nɛ ɖɩhɩzɩɣ mondoɖebɔŋ yɔɔ, Gloria ñahɩzɩɣnɩ pɩ-taa nɛ ma mahɩzɩɣnɩ pɩ-wayɩ. Pɩkpakaɣ-ɖʋ evemiye kpeekpe nɛ pʋyɔɔ lɛ palakaɣ-ɖʋ tɔɔnaɣ. Gloria ñacakaɣnɩ pɩ-taa nɛ ɛtɔkɩ ɛ-ñɩŋga nɛ hɔɔlʋʋ, hɔʋ ŋgʋ kʋkʋ taa ñɩma ñacakaɣnɩ hɔɔlʋʋ ɖɔɖɔ, nɛ ma lɛ mancakɩ lɔɔɖa ɖɩzɩyɛ (garage) taa nɛ mɔntɔkɩ ma-ñɩŋga, paa mbʋ yɔ man-paa fɛyɩ. Palakaɣ-ɖʋ tɔɔnasɩ kɩbanzɩ. Hɔʋ ŋgʋ kɩwɛɛnɩ wɛtʋ kɩbandʋ ɛlɛ paawɛnɩ ɖɔɖɔ ɖama taa tayʋʋ lɩmaɣza pɩlɩɩnɩ tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ ɛzɩ lalaa ɖɔɖɔ yɔ. Mɔntɔzʋʋ se kɩyakʋ nakʋyʋ ɖɩwɛ ɖɔ-lɔɔɖɩyɛ taa nɛ ɖiwolo sanzɩ cɛbʋ lɛ, mɔnpɔzɩ weyi ɛpɛdɩnɩ-ɖʋ sanzɩ yɔ se mana se Gloria pɩzɩɣ nɛ ewolo awayɩ ɖɩlɩyɛ na. Peeɖe ɛhɛ-m ɛsɩyɛ nɛ ɛtɔ se: “Pakaɖaa.”

KƖBANDƲ LAKASƖ NZƖ MAASƆƲ SƖ-YƆƆ KAAƲ YƆ

Ðo-koobiya hɔɔlʋʋ taa lɛ, pɩɩwɛ ndɩ kpem. Taabalɩyɛ kɩbanɖɛ kaawɛ ɖɛ-hɛkʋ taa nɛ ɖɩɩsɔɔlɩ tɔm susuu pɩdɩɩfɛyɩ! Ðɩtalɩ Pine Bluff kajalaɣ wiye lɛ, koobu weyi ɛɛkɛ ɛgbɛyɛ tɛ tʋmlaɖʋ yɔ (mba payaɣ sɔnɔ se ɛzʋtʋyaa tʋmɩyɛ kpɛndɩyʋ) ɛkɔɔ ɛmʋ-ɖʋ nɛ ewoni-ɖʋ ɖa-ɖɩɣa taa. Alɩwaatʋ ndʋ lɛ, ɛ-halʋ taakɛ koobu nɛ Gloria paɣzɩ-ɩ kpɛlɩkɩnʋʋ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa ɖɔɖɔ manpaɣzɩ kpɛlɩkɩnʋʋ ɛ-pɛlɛ nɛ ɛlɛ walʋ. Koobu ɛnʋ ɛ-halʋ nɛ ɛ-pɛlɛ pakpaɣ lɩmaɣza se pɛsɛɣ Yehowa nɛ paha pa-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-wɛ lɩm.

Ðɩɩwɛnɩ taabalaa kɩbama anasaayɩwaa ɛgbɛyɛ taa. Pamʋwaɣ-ɖʋ pɛ-tɛ nɛ ɖɩtɔkɩ tɔɔnaɣ ɖoo taa se ɛyaa ɩtaana. Ðama taa tayʋʋ pɩlɩɩnɩ tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ ɛgbɛyɛ nɖɩ payaɣaɣ se Ku Klux Klan (KKK) yɔ ɖɩlakaɣ kañatʋ pɩdɩɩfɛyɩ. Mɔntɔzʋʋ se ɖoo naayɛ taa mana abalʋ nɔɔyʋ ɛcaɣ ɛ-nɔnɔɔ taa, ɛtam kɛdɛɛka kʋhʋlʋmaɣ nɛ ete lɛɛka ɛ-ñʋʋ ɛzɩ KKK waa lalaa yɔ. Paa pɩɩwɛ kaɖɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa yɔ, koobiya wobi pɩ-yɔɔ nɛ pawɩlɩɣ ɖama camɩyɛ lakasɩ. Alɩwaatʋ natʋyʋ ɖɩtaawɛɛnɩ liidiye se ɖiwolo kigbeɣluu sɔsɔʋ nakʋyʋ lɛ, ɖɩkpaɣ ɖɔ-lɔɔɖɩyɛ nɛ ɖɩpɛdɩnɩ koobu nɔɔyʋ. Pɩlabɩ fenaɣ kʋɖʋmaɣ pʋwayɩ, evemiye naɖɩyɛ ɖɩlɩnɩ tɔm susuu nɛ ɖɩpɩsɩ lɛ, pɩlabɩ-ɖʋ piti se pasɩ ɖɔ-lɔɔɖɩyɛ nɖɩ nɔnɔɔ taa. Pama tɔm tʋnɛ nɛ pataaɖɩ ɖɩ-yɔɔ se: “Kpaɣ ñɔ-lɔɔɖɩyɛ mahanɩ-ŋ. Ño-koobu.”

Mɔntɔzʋʋ ɖɔɖɔ camɩyɛ lakasɩ lɛɛsɩ nzɩ sɩ-yɔɔ maakaɣ sɔʋ kaaʋ yɔ. Pɩnaɣ 1962 taa paya-m se mowolo Kewiyaɣ Ɛsɔ Sɛtʋ Sukuli South Lansing, Niyuu Yɔrɩkɩ ɛjaɖɛ taa. Pafalɩsaɣ ɛgbɛyɛ yɔɔ cɔnɩyaa, egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa, nɛ ageeta yɔɔ cɔnɩyaa fenaɣ kʋɖʋmaɣ sukuli ŋgʋ kɩ-taa. Alɩwaatʋ ndʋ paya-m se mowolo-kʋ yɔ mantaawɛɛnɩ tʋmɩyɛ nɛ liidiye tɔm kaalabɩ-m kaɖɛ. Ɛlɛ Pine Bluff tɛtʋ taa kaŋgalaafu tʋmɩyɛ ɛgbɛyɛ naɖɩyɛ kaamʋ man-takayɩsɩ se ye pɩlakɩ yɔ pamʋ-ŋ ɖɩ-taa. Ye pamʋ-m tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩ-taa yɔ, mɛkɛɣnɩ ɛyʋ kɩkpɛɛdʋ kajalaɣ ñɩnʋʋ peeɖe. Pʋwayɩ lɛ, paya-m se mowolo nɛ mala tʋmɩyɛ peeɖe. Lɛɛlɛɛyɔ ɛzɩma malakɩ? Mɛnfɛyɩnɩ nʋmɔʋ liidiye se mowolo Niyuu Yɔrɩkɩ. Peeɖe mɛwɛɛ nɛ malakɩ lɩmaɣza se meyeki sukuli tɔm nɛ mowolo mala tʋmɩyɛ nɖɩ. Toovenim lɛ, mancaɣaɣ maʋ takayaɣ se mentiyini ɛgbɛyɛ se maakaɣ pɩzɩɣ se mowolo sukuli ŋgʋ lɛ, nabʋyʋ la nɛ maakaɣ pɩ-yɔɔ sɔʋ kaaʋ.

Ðɛ-ɛgbɛyɛ taa koobu halɩñɩnʋ weyi ɛ-walʋ tɩkɛ koobu yɔ, ɛkɔm tanaŋ nakʋyʋ tɛɛ cu nɛ ɛkɔtɩ ɖɔ-nɔnɔɔ nɛ ɛcɛlɩ-m takayaɣ huyuu (enveloppe) nakʋyʋ. Liidiye su kɩ-taa ɖo. Ɛ nɛ ɛ-pɛlaa pakʋyaɣ lɔŋ tanamɩŋ tɛɛ nɛ powoki nɛ pokozuu pɩsatʋ tɛɛ se papɩzɩ nɛ pehiɣ liidiye nɛ pasɩnɩ-m nɛ mowolo sukuli Niyuu Yɔrɩkɩ. Ɛcɛlɩ-m lɛ eheyi-m se: “Wolo sukuli nɛ ŋkpɛlɩkɩ tɔm sakɩyɛ nɛ ŋpɩsɩ ŋkɔɔ nɛ ŋwɩlɩ-ɖʋ!” Pʋwayɩ lɛ mɔnpɔzɩ kaŋgalaafu ɛgbɛyɛ nɖɩ se mana se papɩzɩɣ nɛ paha-m kpɩtaŋ kagbanzɩ nɛ pʋwayɩ lɛ maawolo manpaɣzɩ tʋmɩyɛ labʋ yaa we. Peeɖe pocosi-m nɛ pana se: “Pɩɩlakɩ!” Ɛlɛ pitaaheyi-m natʋyʋ. Mɛntɛm lɩmaɣza kpaɣʋ se mɛnɖɛɣ sukuli. Nɛ man-taa wɛ leleŋ se mantɩla tʋmɩyɛ nɖɩ!

Iyele nɛ Gloria kɛdɩ-mɩ mbʋ pɩ-yɔɔ ɛɛsɔʋ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩɩwɛ Pine Bluff yɔ tɩ-yɔɔ kaaʋ yɔ: “Maasɔɔlɩ ɖe-egeetiye taa ñɩma pɩdɩɩfɛyɩ! Maawɛnɩ Bibl kpɛlɩkɩyaa ɛzɩ 15 nɛ piwolo 20 mbʋ yɔ. Ðiwokaɣ kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa nɛ ɖisusuu tɔm tanamɩŋ tɛɛ nɛ pʋwayɩ lɛ ɖiwoki nɛ ɖɩkpɛlɩkɩɣnɩ ɛyaa Bibl. Halɩ nabʋyʋ taa ɖɩwɛɣ pɩ-yɔɔ nɛ ɖoo taa ñɩɣtʋ 11 kɔɔ nɛ kɩma. Tɔm susuu kaakɛdɩnɩ-m pɩdɩɩfɛyɩ! Pɩɩkɛdɩnɩ-m siŋŋ se mɛwɛɛ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩ-taa. Toovenim lɛ, mantaasɔɔlɩ se ɖiyele tʋmɩyɛ nɖɩ nɛ ɖɩpaɣzɩ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ tʋmɩyɛ, ɛlɛ Yehowa lɩmaɣza ñaawɛ ndɩ.” Mbʋ pɩlabɩ toovenim.

ALƖWAATƲ NDƲ ÐƖLAKAƔ EGEETIYE YƆƆ CƆNƲƲ TƲMƖYƐ YƆ

Ðɩlakaɣ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ Pine Bluff lɛ, ɖɩpɔzɩ se paha-ɖʋ nʋmɔʋ nɛ ɖɩkɛ nʋmɔʋ lɩzɩyaa kiya. Ðɩtaɣaɣ liu siŋŋ se pakaɣ tisuu se ɖɩla tʋmɩyɛ nɖɩ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɖe-egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ kaasɔɔlaa se ɖiwolo Texas nɛ ɛsɔɔlaa se ɖɩla tʋmɩyɛ peeɖe ɛzɩ nʋmɔʋ lɩzɩyaa kiya yɔ. Ðɩmaɣzaɣ waɖɛ nɖɩ ɖɩ-yɔɔ lɛ, pɩhaɣaɣ-ɖʋ taa leleŋ siŋŋ. Pʋyɔɔ lɛ ɖɩɩɖaŋ kpam se ɛgbɛyɛ ecosi-ɖʋ ɛlɛ alɩwaatʋ wɛɛ nɛ tɩɖɛɣ nɛ pusum yem. Kɩyakʋ nakʋyʋ lɛ, petiyini-ɖʋ takayaɣ se ɖɩpaɣzɩ egeetiye yɔɔ cɔnʋʋ tʋmɩyɛ. Pɩɩkɛ Kɔlaɣ fenaɣ pɩnaɣ 1965 taa. Pʋbʋ taa ɖɔɖɔ koobu Leon Weaver weyi ɛkɛ lɛɛlɛɛyɔ Etaazuunii ɛgbɛyɛ piliŋa taa ñɩma tʋmɩyɛ kpɛndɩyʋ yɔ ɛpaɣzɩ egeetiye yɔɔ cɔnʋʋ tʋmɩyɛ labʋ.

Sɔɔndʋ kpaɣaɣ-m nɛ egeetiye yɔɔ cɔnʋʋ tʋmɩyɛ nɖɩ. Pɩlabɩ ɛzɩ pɩnaɣ mbʋ yɔ lɛ, ageeta yɔɔ cɔnɩyʋ James A. Thompson kɔɔ se ɛna ɛzɩma malakɩ tʋmɩyɛ yɔ. Ɛyɔɔdɩnɩ-m nɛ nɔɔ kɩbaŋa nɛ eheyi-m hɔɔlɩŋ weyi ɩ-taa manpɩzɩɣ nɛ mantasɩ ɖɛnʋʋ ɛsɩndaa yɔ, nɛ eheyi-m ɖɔɖɔ wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ se egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ ɛwɛɛna yɔ. Mɛwɛɛ nɛ malakɩ tʋmɩyɛ nɖɩ nɛ pitileɖi lɛ, mana se lɔŋ weyi ɛɛtasɩ-m yɔ ɛ-tɔm kaacɛyaa siŋŋ. Manpaɣzɩ tʋmɩyɛ nɖɩ lɛ, koobu Thompson kɛnɩ ageeta yɔɔ cɔnɩyʋ kajalaɣ tʋ weyi ma nɛ ɩ ɖɩlabɩ tʋmɩyɛ yɔ. Mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ koobu ɛnɛ ɛ-cɔlɔ mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛpɩ fezuu taa pɩdɩɩfɛyɩ.

Man-taa wɛ leleŋ nɛ ɛzɩma koobiya mba papɩ fezuu taa yɔ paɖʋ-m nesi yɔ

Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, pataafalɩsɩɣ egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa siŋŋ. Maatɩŋ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ nɔɔyʋ nɛ ɖiwolo nɛ ɖɩla tʋmɩyɛ ɛgbɛyɛ naɖɩyɛ taa kpɩtaʋ kʋɖʋmʋʋ. Pʋwayɩ lɛ, ɖiwolo lɛɛɖɛ taa nɛ lɛɛlɛɛyɔ lɛ, ɛwɛɛ nɛ ɛcɔŋnɩ-m se ɛna ɛzɩma malakɩ yɔ. Ɛsɩɣaɣnɩ-m nɛ ɛtasɩɣ-m lɔŋ. Ɛlɛ pʋwayɩ lɛ, eyebi-ɖʋ se ɖɩpaɣzɩ labʋ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖe-ɖeke. Mɔntɔzʋʋ se meheyi Gloria kɩyakʋ nakʋyʋ se: “Pɩtɛm talʋʋ se eyebi-ɖʋ? Alɩwaatʋ wɛɛ nɛ tɩɖɛɣ lɛ, manɩɩ tɔm kɩcɛyɩtʋ natʋyʋ taa: Paa ɛzɩmtaa koobiya kɩbama kaɣ ñɔ-cɔlɔ wɛʋ se pasɩnɩ-ŋ ye ŋyebi ña-tɩ se pasɩnɩ-ŋ yɔ. Halɩ nɛ sɔnɔ mɛwɛɛ nɛ manɩɣ leleŋ sɩnʋʋ mbʋ fezuu taa ɛyaa mba pasɩnɩ-m yɔ pɩ-yɔɔ. Pa-taa nabɛyɛ yɔ: James. R. Brown weyi ɛɛkɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ yɔ nɛ Betɛɛlɩ tʋmlaɖʋ koobu Fred Rusk.

Ðama taa tayʋʋ pɩlɩɩnɩ tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ wɛtʋ kaatɔyɩ siŋŋ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa. Alɩwaatʋ natʋyʋ KKK ɛgbɛyɛ taa ñɩma lɩwa nɛ pɔɖɔŋ Tennessee tɛtʋ ndʋ tɩ-taa ɖɩɩwɛɛ nɛ ɖɩlakɩ tʋmɩyɛ yɔ. Mɔntɔzʋʋ ɖɔɖɔ se alɩwaatʋ natʋyʋ ɖa nɛ koobiya mba ɖisusaɣ tɔm yɔ ɖiwobi tɔɔnaɣ ɖɩdɔɔyɛ naɖɩyɛ taa lɛ, mowolo se mɛhɛzɩ ɖenɖe paaha nʋmɔʋ se abalaa pɩzɩɣ nɛ powolo nɛ pɛhɛzɩ yɔ. Mantalaa lɛ, mana abalʋ nɔɔyʋ ɛ-wɛtʋ wɛ sɔɔndʋ pɩdɩɩfɛyɩ, ɛma ɛ-yɔɔ tɔm. Ɛkɛ anasaayɩwaa mba pamaɣzɩɣ se po-tomnaɣ tɔlɩm mʋ ñɩm nɛ pɩkpaɖɩ lalaa yɔ pa-taa lɛlʋ. Ɛkʋyaa nɛ ɛtɩŋɩɣ-m lɛ, koobu anasaayɩ nɔɔyʋ kʋyɩ nɛ ɛtɩŋ ɖa-wayɩ. Ekpeetaa nɛ ɛcɛzɩ abalʋ ɛnʋ. Ɛkɔma lɛ, ɛpɔzɩ-m se: “Koobu Herd pɩɖɔŋ camɩyɛ na?” Peeɖe abalʋ ɛnʋ ɛlɩ hɛɛɛ nɛ ɛtɩtasɩ lone nɖɩ ɖɩ-taa caɣʋ. Mɔnkɔma nɛ manɩɩ pɩ-taa se lɩmaɣza kɩdɛkɛda wɛnʋʋ lalaa yɔɔ ɛɛlɩɣnɩ ɛyʋ tomnaɣ cɔlɔ, ɛlɛ kɩdɛkɛdɩm mbʋ Aɖam ɖɛzɩ ɖa-tɩŋa payɩ yɔ pɩ-cɔlɔ pɩlɩɣna. Mɔnkɔm nɛ mantɩlɩ ɖɔɖɔ se paa koobu weyi lɛ, ɛkɛ koobu paa e-tomnaɣ tɔlɩm ɛwɛ ɛzɩma yɔ nɛ ɛpɩzɩɣ nɛ ɛsɩ ñɔ-yɔɔ sɩm ye pɩpɔzʋʋ yɔ.

ÑƖM TƲ FEZUU TAA

Ðɩlabɩ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ tʋmɩyɛ pɩnzɩ 33 nɛ sɩ-taa lɛ, ɖɩkpaɣ pɩnzɩ 21 nɛ ɖɩlabɩnɩ ageeta yɔɔ cɔnɩyʋ tʋmɩyɛ. Pɩnzɩ nzɩ sɩ-taa mehiɣ wazasɩ sakɩyɛ nɛ mbʋ mbʋ pɩlabɩ sɩ-taa yɔ, pɩkpazɩ-m ɖoŋ pɩdɩɩfɛyɩ. Ɛlɛ wazaɣ sɔsɔɔ lɛɛka kaawɛnɩ ɛsɩndaa. Pɩnaɣ 1997 Kɩyɛna fenaɣ taa lɛ, waɖɛ nɖɩ ɖɩmaɣzaɣ se ɖɩkɛ ɖoziye tɔm yɔ paha-ɖʋ ɖɩ: Paya-ɖʋ se ɖiwolo nɛ ɖɩla tʋmɩyɛ Etaazuunii Betɛɛlɩ taa. Pɩɩlabɩ pɩnzɩ 38 ɖeyi ɖeyi, kpaɣnɩ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩcalɩ nesi ñɩɣʋ takayaɣ taa se paha-ɖʋ nʋmɔʋ nɛ ɖɩla tʋmɩyɛ Betɛɛlɩ taa yɔ. Ðɩpaɣzɩ tʋmɩyɛ Betɛɛlɩ fenaɣ ŋga katɩŋ pʋwayɩ kpaagbaa yɔ. Maamaɣzaa se paya-ɖʋ se ɖiwolo nɛ ɖɩla tʋmɩyɛ alɩwaatʋ pazɩ yem, ɛlɛ pɩtɩla mbʋ.

Gloria kaawɛ ɛzɩ sika lɩyʋʋ yɔ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩɖɔkɩ nesi yɔ, nɛ mbʋ ɖɔɖɔ ɛwɛ halɩ nɛ sɔnɔ

Kɔɔnɔɔ lɛ, mancalɩ tʋmɩyɛ labʋ ɛgbɛyɛ piliŋa hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩcɔŋnɩ tɔm susuu tʋmɩyɛ yɔɔ yɔ kɩ-taa. Mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩ-labʋ taa. Maana ɛzɩma koobiya mba palakaɣ tʋmɩyɛ peeɖe yɔ pɔcɔŋnaɣ tɔm kaɖɛ ñɩndʋ ndʋ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyaa nɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa pɔzaɣ yɔ ti-ɖeɖe nɛ lɛɣtʋ yɔ. Ɛzɩma koobiya mba pafalɩsaɣ-m nɛ pasɩɣnɩ-m nɛ suuɖu yɔ pɩɩkɛdɩnɩ-m siŋŋ. Paa mbʋ yɔ pɩwɛ ɛzɩ ye sɔnɔ paɖaɣnɩ-m peeɖe wonuu se mala tʋmɩyɛ yɔ, pɩpɔzʋʋ se paɖaɣnɩ-m falɩsʋʋ kpem.

Ma nɛ ma-halʋ Gloria ɖɩsɔɔlɩ Betɛɛlɩ tʋmɩyɛ pɩdɩɩfɛyɩ. Ðɩkʋyʋʋ lɔŋ tanamɩŋ tɛɛ. Nɛ lɔŋ kʋyʋʋ wazɩɣ Betɛɛlɩ taa kpem. Pɩlabɩ ɛzɩ pɩnaɣ mbʋ yɔ pʋwayɩ lɛ, paha-m waɖɛ se mɛnkɛ Nɔɔɖɛyaa Ɛgbɛyɛ tɛ Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ kɔɔmiite sɩnɩyʋ. Pɩtalɩ pɩnaɣ 1999 lɛ, paha-m waɖɛ se mala tʋmɩyɛ Nɔɔɖɛyaa Ɛgbɛyɛ taa. Lɔŋ weyi mɛnkpɛlɩkaa yɔ ɩta lɛ ɛnɛ ɩkpaɖɩna: Mana kpayɩ kpayɩ se pɩtɩkɛ ɛyʋ ɛlɛ Yesu Krɩstʋ ɖiyiɣni Krɩstʋ ɛgbɛyɛ.

1999 manpaɣzɩ labʋ tʋmɩyɛ Nɔɔɖɛyaa Ɛgbɛyɛ taa

Alɩwaatʋ ndʋ mɔntɔzʋʋ mbʋ pɩlabɩ me-wezuu caɣʋ taa yɔ pɩ-yɔɔ lɛ, pɩlakɩ-m ɖɔɖɔ ɛzɩ nayʋ Amoosi yɔ. Amoosi kaakɛ ninɖiɣyu nɛ ɛhayɩɣ ɖɔɖɔ hiyiŋ. Nɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, kʋñɔndɩnaa tɔkaɣnɩ hiyiŋ pee. Ye mbʋ, paa Amoosi kaakɛ kʋñɔndʋ yɔ, ɛ-tɔm kaakɛdɩnɩ Yehowa. Pʋyɔɔ Yehowa lɩzɩ-ɩ se ɛkɛ nayʋ nɛ pɩkɛnɩ fezuu taa wazaɣ sɔsɔɔ siŋŋ. (Am. 7:14, 15) Mbʋ ɖɔɖɔ paa maakɛ Liberty, Indiana tɛtʋ taa haɖʋ kʋñɔndʋ pɩɣa yɔ, Yehowa kaasɔɔlɩ mɔn-tɔm nɛ ɛwazɩ-m pɩdɩɩfɛyɩ. Wazasɩ nzɩ mehiɣaa yɔ sɩfɛyɩ kalʋʋ! (Adu. 10:22) Toovenim lɛ, paa maakɛ kʋñɔndʋ tomnaɣ yɔɔ yɔ, Ɛsɔ wazɩ-m nɛ manpɩsɩ ñɩm tʋ fezuu taa nɛ halɩ pɩcɛzɩ mbʋ payɩ pɩ-yɔɔ maamaɣzaa yɔ!