Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Nǔ E Wu Mǐ Nɔ “Na Sínsɛ́n Gègě” É

Nǔ E Wu Mǐ Nɔ “Na Sínsɛ́n Gègě” É

“Enyi mi na sínsɛ́n gègě ɔ, susu wɛ é na nyí nú Tɔ́ ce, bɔ mi na nyí ahwanvu ce.”​—JAAN 15:8.

HAN LƐ: 53, 60

1, 2. (a) Táan kpɛɖé jɛ nukɔn nú kú Jezu tɔn ɔ, xó tɛ é ka ɖɔ nú ahwanvu tɔn lɛ? (Kpɔ́n ɖiɖe e ɖò bǐbɛ̌mɛ é.) (b) Etɛwu é ka nyí nǔ taji ɖɔ mǐ ni hɛn nǔ e wu mǐ nɔ jla wɛn ɔ é ayi mɛ? (c) Etɛ lɛ jí mǐ ka na ɖɔ xó dó?

ÐÒ ZǍN e jɛ nukɔn nú kú Jezu tɔn é mɛ ɔ, é zán hwenu gègě dó ɖɔ xó nú mɛsɛ́dó tɔn lɛ, bo na jiɖe ye ɖɔ emi ɖó wanyiyi e gɔ́ngɔ́n é nú ye. É lɛ́ na nùjlɛdonǔwu ɖé ye dó vǐwuntín ɖé wu, bɔ mǐ ko ɖɔ xó d’eji ɖò xota e wá yì é mɛ. Jezu ɖɔ nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni “na sínsɛ́n gègě.” Ðò Glɛkigbe mɛ ɔ, xógbe enɛ xlɛ́ ɖɔ Jezu ɖò wusyɛn dó lanmɛ nú ye wɛ bonu ye ni kpó ɖò sínsɛ́n gègě na wɛ, enɛ wɛ nyí ɖɔ ye ni syɛnlǐn ɖò wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn jijla kɔn.​—Jaan 15:8.

2 Amɔ̌, é nyí nǔ e ahwanvu Jezu tɔn lɛ na wà é kɛɖɛ wɛ é ɖɔ nú ye ǎ, loɔ, é lɛ́ ɖɔ nǔ e wu ye ɖó na wà mɔ̌ é nú ye. É na hwɛjijɔ ɖěɖee wu ye na wà wɛnjijlazɔ́ ɔ é ye. Etɛwu é ka nyí nǔ taji ɖɔ mǐ ni ɖɔ xó dó hwɛjijɔ enɛ lɛ wu? Enyi mǐ hɛn nǔ e wu mǐ ɖó na kpó ɖò wɛn ɔ jla wɛ é ayi mɛ ɔ, enɛ na sísɛ́ mǐ, bɔ mǐ na syɛnlǐn ɖò “kúnnuɖiɖe nú gbɛtɔ́ lɛ bǐ” sín azɔ̌ ɔ kɔn. (Mat. 24:13, 14) Enɛ wu ɔ, mi nú mǐ ni ɖɔ xó dó hwɛjijɔ jinjɔn Biblu jí e wu mǐ nɔ jla wɛn ɔ é ɛnɛ jí. Gɔ́ na ɔ, mǐ na gbéjé nǔ ɖěɖee Jehovah na mǐ, bɔ ye na d’alɔ mǐ, bɔ mǐ na syɛnlǐn, lobo na na sínsɛ́n é ɛnɛ kpɔ́n.

MǏ NƆ KPA SUSU NÚ JEHOVAH

3. (a) Hwɛjijɔ e wu mǐ na jla wɛn ɔ é ɖětɛ ka tɔ́n ɖò Jaan 15:8 mɛ? (b) Etɛ vǐwun sín sínsɛ́n e xó nùjlɛdonǔwu Jezu tɔn ɖɔ é ka nɔte na? Etɛwu nùjlɛdonǔwu enɛ ka sɔgbe?

3 Hwɛjijɔ taji hugǎn e wu mǐ nɔ ɖ’alɔ ɖò wɛnjijlazɔ́ ɔ mɛ é wɛ nyí ɖɔ mǐ na kpa susu nú Jehovah, bo hɛn nyikɔ tɔn ɖó mimɛ̌ jí ɖò gbɛtɔ́ lɛ nukɔn. (Xà Jaan 15:1, 8.) Ðǒ ayi wu ɖɔ Jezu jlɛ́ Tɔ́ tɔn Jehovah dó glezɔ́watɔ́ alǒ vǐwunglejíkpɔ́ntɔ́ ee nɔ kpé nukún dó vǐwun wu é wu. É jlɛ́ éɖesunɔ dó vǐwuntín ɖé wu, bo wá jlɛ́ ahwanvu tɔn lɛ dó ala lɛ wu. (Jaan 15:5) Enɛ wu ɔ, é sɔgbe ɖɔ vǐwun sín sínsɛ́n lɛ ni nɔte nú sínsɛ́n Axɔsuɖuto ɔ tɔn e ahwanvu Klisu tɔn lɛ nɔ na é. Jezu ɖɔ nú mɛsɛ́dó tɔn lɛ ɖɔ: “Enyi mi na sínsɛ́n gègě ɔ, susu wɛ é na nyí nú Tɔ́ ce.” Lee vǐwuntín ɖěɖee na sínsɛ́n ɖagbe lɛ é nɔ sɔ́ vǐwunglejíkpɔ́ntɔ́ ɖé sù gbɔn é ɔ, mɔ̌ wɛ mǐ nɔ sɔ́ Jehovah sù alǒ kpa susu n’i hwenu e mǐ zán nǔwukpikpé mǐtɔn lɛ bǐ dó jla wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn é nɛ.​—Mat. 25:20-23.

4. (a) Ali tɛ lɛ nu mǐ ka nɔ hɛn nyikɔ Mawu tɔn ɖó mimɛ̌ jí ɖè? (b) Nɛ̌ wǔ e è jɔ we bɔ a na hɛn nyikɔ Mawu tɔn ɖó mimɛ̌ jí é ka nɔ cí nú we?

4 Ali tɛ nu wɛnjijlazɔ́ mǐtɔn ka nɔ hɛn nyikɔ Mawu tɔn ɖó mimɛ̌ jí ɖè? Mǐ sixu bló bonu nyikɔ Mawu tɔn mɛ́ d’eji ǎ. É ko mɛ́ bɔ nǔ bǐ vɔ ɖ’ewu. Amɔ̌, ɖǒ ayi nǔ e gbeyiɖɔ Ezayíi ɖɔ é wu: “Jehovah ahwankpá lɛ tɔn wɛ nyí Mɛ e mi ɖó na kpɔ́n dó mɔ mimɛ̌ é.” (Eza. 8:13, nwt) Mǐ nɔ hɛn nyikɔ Mawu tɔn ɖó mimɛ̌ jí gbɔn nyikɔ enɛ kpinkpɔn dó mɔ nyikɔ ɖeɖóvo ɖé ɖò nyikɔ lɛ bǐ mɛ, kpo alɔdido mɛ ɖevo lɛ bonu ye na kpɔ́n dó mɔ nǔ mímɛ́ kpo gblamɛ. (Mat. 6:9) Ði kpɔ́ndéwú ɔ, enyi mǐ nɔ jla nugbǒ ɔ dó jijɔ jiwǔ Jehovah tɔn lɛ kpo linlin e é ɖó nú gbɛtɔ́ lɛ, bɔ é ma nɔ huzu ǎ é kpo wu hǔn, hun jɛ dó nyikɔ Mawu tɔn jí wɛ mǐ ɖè, ɖò Satáan adingbannɔ ɔ kpo jidómɛtɔ́ ɔ kpo nukɔn nɛ. (Bǐb. 3:1-5) Gɔ́ na ɔ, enyi mǐ nɔ dó gǎn, bo na d’alɔ mɛ e ɖò fí e mǐ nɔ ɖekúnnu ɖè lɛ é, bonu ye na tuùn ɖɔ “susu, yɛ̌yi kpo hlɔnhlɔn kpo jɛxa” Jehovah hǔn, nyikɔ tɔn hɛn ɖó mimɛ̌ jí wɛ mǐ ɖè nɛ. (Nǔɖe. 4:11) Rune, ee nyí gbexosin-alijitɔ́ sín xwè 16 ɖíe é ɖɔ: “Tuùn e un tuùn ɖɔ è jɔwu mì, bɔ un na ɖekúnnu dó Mɛ e dá wɛkɛ ɔ é takúnmɛ é sù nukún ce mɛ. É nɔ zɔ́n bɔ un nɔ ɖó jlǒ ɔ bo na kpó ɖò wɛn ɔ jla wɛ.”

MǏ YÍ WǍN NÚ JEHOVAH KPO VǏ TƆN KPO

5. (a) Hwɛjijɔ e wu mǐ na jla wɛn ɔ é ɖětɛ ka tɔ́n ɖò Jaan 15:9, 10 mɛ? (b) Nɛ̌ Jezu ka tɛɖɛ̌ linsyɛnsyɛn jí gbɔn?

5 Jaan 15:9, 10. Wanyiyi ɖaxó e mǐ ɖó nú Jehovah kpo Jezu kpo é wɛ nyí hwɛjijɔ taji ɖevo e wu mǐ nɔ jla wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn é. (Mak. 12:30; Jaan 14:15) É nyí ɖɔ kɛɖɛ wɛ Jezu ɖɔ nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ ye ni yí wǎn nú emi ǎ, loɔ, é lɛ́ ɖɔ nú ye ɖɔ ye ni “nɔ wanyiyi [emitɔn] mɛ.” Etɛwu? Ðó enyi gbɛzinzan mɛtɔn na nɔ xlɛ́ xwè ɖě jɛ ɖě gudo ɖɔ è nyí ahwanvu nugbǒ Klisu tɔn ɖé ɔ, é byɔ linsyɛnsyɛn. Jezu tɛɖɛ̌ linsyɛnsyɛn jí, bo zán xókwin “nɔ” alǒ “ɖò” ɔ azɔn gègě ɖò akpáxwé klewun elɔ e ɖò Jaan 15:4-10 mɛ é mɛ.

6. Nɛ̌ mǐ ka nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ jló na nɔ wanyiyi Klisu tɔn mɛ gbɔn?

6 Nɛ̌ mǐ ka nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ jló na nɔ wanyiyi Klisu tɔn mɛ, bɔ nǔ mǐtɔn na kpó ɖò nukún tɔn mɛ nyɔ́ wɛ gbɔn? Gbɔn gbeɖiɖe tɔn lɛ xwixwedó gblamɛ wɛ. Enyi è na ɖɔ ɖò klewun mɛ ɔ, Jezu ɖɔ nú mǐ ɖɔ, ‘Mi setónú nú mì.’ Amɔ̌, nǔ e Jezu ɖesunɔ wà lɛ é kɛɖɛ wɛ é byɔ mǐ ɖɔ mǐ ni wà, ɖó é ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Lee nyɛ nyì Tɔ́ ce sín sɛ́n lɛ, bo ɖò wanyiyi tɔn mɛ ɔ ɖɔhun.” Jezu zé kpɔ́ndéwú ɔ ɖ’ayǐ.​—Jaan 13:15.

7. Kancica tɛ ka ɖò tónúsíse kpo wanyiyi kpo mɛ?

7 Nú nǔ e kàn kancica e ɖò tónúsíse kpo wanyiyi kpo mɛ é ɔ, Jezu ko ɖɔ nú mɛsɛ́dó tɔn lɛ wá yì ɖɔ: “Mɛ e hɛn sɛ́n ce lɛ ayi mɛ, bo nɔ nyì ye lɛ ɔ, mɛ enɛ wɛ yí wǎn nú mì.” (Jaan 14:21) Gɔ́ na ɔ, gbɔn tónúsíse nú gbeɖiɖe Jezu tɔn e ɖɔ ɖɔ è ni yì bo yì jla wɛn ɔ é gblamɛ ɔ, mǐ lɔ ɖò wanyiyi e mǐ ɖó nú Mawu é ɖexlɛ́ wɛ, ɖó Jezu sín gbeɖiɖe lɛ nɔ ɖè linlin Tɔ́ tɔn tɔn xlɛ́. (Mat. 17:5; Jaan 8:28) Jehovah kpo Jezu kpo nɔ hɛn mǐ ɖó wanyiyi yetɔn mɛ, ɖó wanyiyi e mǐ ɖexlɛ́ ye é wutu.

MǏ NƆ GB’AKPÁ NÚ GBƐTƆ́ LƐ

8, 9. (a) Hwɛjijɔ ɖevo tɛ mǐ ka ɖó, bo na jla wɛn ɔ? (b) Nɛ̌ xó Jehovah tɔn e ɖò Ezekiyɛli 3:18, 19 kpo 18:23 kpo mɛ é ka nɔ sísɛ́ mǐ, bɔ mǐ na kpó ɖò wɛn jla wɛ gbɔn?

8 Mǐ ɖó hwɛjijɔ ɖevo, bo na kpó ɖò wɛnɖagbejijlazɔ́ mǐtɔn wà wɛ. Mǐ nɔ jla wɛn dó gb’akpá ɖé nú mɛ. Ðò Biblu mɛ ɔ, è ylɔ Nɔwée ɖɔ “Mawuxóɖɔtɔ́.” (Xà 2 Piyɛ́ɛ 2:5, nwt.É ɖò wɛn ɖɔ ɖò Mawuxó e é ɖɔ jɛ nukɔn nú Sinvɔgbɛ ɔ é mɛ ɔ, é gb’akpá nú mɛ lɛ ɖɔ gbɛ̀ ɔ na vɔ. Etɛwu mǐ ka sixu ɖɔ mɔ̌? Ðǒ ayi nǔ e Jezu ɖɔ é wu: “Ðó lee gbɛtɔ́ lɛ ɖè gbɔn ɖò azǎn enɛ lɛ e jɛ nukɔn nú Sinvɔgbɛ ɔ é gbè, bo ɖò ɖuɖu wɛ bo ɖò nunu wɛ, bɔ sunnu lɛ ɖò asì kplá wɛ bɔ è ɖò nyɔnu lɛ sɔ́ na asú wɛ, kaka jɛ gbè e gbè Nɔwée byɔ tɔjihun mɛ; bɔ ye ma ɖó ayi wu ǎ kaka jɛ hwenu e Sinvɔgbɛ ɔ wá, bo bɛ́ ye bǐ yì dó é ɔ, mɔ̌ wɛ fí ɖiɖe Gbɛtɔ́-ví ɔ tɔn na ɖè.” (Mat. 24:38, 39, nwt) Mɛ lɛ yí wɛn ɔ ǎ có, Nɔwée ka jla wɛn akpágbánúmɛ tɔn e è sɔ́ d’alɔ mɛ n’i é kpo gbejininɔ kpo.

9 Égbé ɔ, mǐ nɔ jla wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn, bo nɔ hun ali nú gbɛtɔ́ lɛ bonu ye na kplɔ́n nǔ dó linlin e Mawu ɖó nú ye é wu. Jehovah ɖɔhun ɔ, mǐ nɔ jló tawun ɖɔ mɛ lɛ na yí wɛn ɔ, bo na “nɔ gbɛ̀.” (Ezek. 18:23) Ðò hwe ɖokpo ɔ nu ɔ, enyi mǐ ɖò wɛn jla wɛ sín xwé ɖé gbè jɛ xwé ɖé gbè, alǒ tokplétɛn lɛ ɔ, mǐ nɔ gb’akpá nú mɛ gègě lee é nyɔ́ bló gbɔn é ɖɔ Axɔsuɖuto Mawu tɔn na wá, bo na ɖó nǔ gbɛ̀ nyanya elɔ nu.​—Ezek. 3:18, 19; Dan. 2:44; Nǔɖe. 14:6, 7.

MǏ YÍ WǍN NÚ NƆZO MǏTƆN LƐ

10. (a) Hwɛjijɔ e wu mǐ na jla wɛn ɔ é ɖětɛ ka tɔ́n ɖò Matie 22:39 mɛ? (b) Ðɔ lee Pɔlu kpo Silasi kpo d’alɔ gantɔ́cɔ́tɔ́ ɖé ɖò Filipu gbɔn é.

10 Hwɛjijɔ taji ɖevo e wu mǐ nɔ kpó ɖò wɛn jla wɛ é ɖíe: Mǐ yí wǎn nú nɔzo mǐtɔn lɛ. (Mat. 22:39) Wanyiyi enɛ nɔ sísɛ́ mǐ, bɔ mǐ nɔ syɛnlǐn ɖò azɔ̌ enɛ kɔn, bo nɔ tuùn ɖɔ enyi ninɔmɛ mɛ lɛ tɔn ɖyɔ ɔ, ye sixu huzu ayixa. Mǐ ni ɖɔ xó dó nǔ e mɛsɛ́dó Pɔlu kpo hagbɛ̌ tɔn Silasi kpo mɔ kpɔ́n é ɖé jí. Ðò toxo Filipu tɔn mɛ ɔ, gbeklanxamɛtɔ́ lɛ sɔ́ ye dó gankpa mɛ. Enɛ gudo ɖò zǎnvlɔ́ɖówe ɔ, ayikúngban danwǔ ɖé húnhún gankpa ɔ, bo hun hɔn lɛ. Xɛsi jɛ gantɔ́cɔ́tɔ́ ɔ jí, ɖó é lin ɖɔ gantɔ́ lɛ ko hɔn yì, bo jló na hu éɖée. Amɔ̌, Pɔlu súxó ɖɔ: “Ma wà nǔ dó hwiɖée wu ó.” Gantɔ́cɔ́tɔ́ e ko flú bǐ é kanbyɔ ɖɔ: “Etɛ un ɖó na wà bɔ Mawu na hwlɛn mì gán?” Ye ɖɔ n’i ɖɔ: “Ði nǔ nú Aklunɔ Jezu, enɛ ɔ, Mawu na hwlɛn we gán.”​—Mɛ. 16:25-34.

Wǎn yí nú Jehovah, Jezu kpo nɔzo mǐtɔn lɛ kpo nɔ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ jla wɛn ɔ (Kpɔ́n akpáxwé 5gɔ́ ɔ kpo 10gɔ́ ɔ kpo)

11, 12. (a) Nɛ̌ tan gantɔ́cɔ́tɔ́ ɔ tɔn ka kúnkplá sinsɛnzɔ́ mǐtɔn gbɔn? (b) Etɛ mǐ ka nɔ ba na ɖò gbesisɔmɛ bo na wà?

11 Nɛ̌ tan gantɔ́cɔ́tɔ́ ɔ tɔn ka kúnkplá wɛnɖagbejijlazɔ́ mǐtɔn gbɔn? Ðǒ ayi nǔ elɔ wu: Hwenu e ayikúngban ɔ danwǔ gudo é wɛ gantɔ́cɔ́tɔ́ ɔ wá huzu ayixa, bo byɔ alɔdo. Mɔ̌ ɖokpo ɔ ɖò égbé ɔ, mɛ ɖěɖee ma nɔ yí wɛn Biblu tɔn ɔ ɖ’ayǐ ǎ lɛ é sixu huzu ayixa, bo ba alɔdo hwenu e nùɖé na jɛ ɖò gbɛzán yetɔn mɛ, bo na cí ayikúngban danwǔ ɖɔhun é. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mɛɖé lɛ sixu ɖò fí e mǐ nɔ ɖekúnnu ɖè é, bɔ azɔ̌ e ye ko nɔ wà sín hwenu línlín ɖíe é gblé dó ye ajijimɛ, bɔ gbɛ̀ bú nu dó ye. Mɛ ɖevo lɛ tíìn bɔ, é sixu nyí ɖɔ alɔwliwli yetɔn e kija ɖò malin-malin mɛ dìn é wɛ zlɛ ye. Gɔ́ na ɔ, é sixu nyí ɖɔ azɔn syɛnsyɛn e è mɔ nú mɛɖé lɛ é wɛ zɔ́n bɔ ye flú bǐ, alǒ, kú e mɛvívɛ́ ɖé kú dó ye é wɛ gbà hǔn dó nú ye. Enyi nǔ mɔhun lɛ jɛ ɔ, mɛ e flú bǐ lɛ é ɖé lɛ sixu kàn nǔ byɔ dó nǔ e ye ko nɔ wɔn ya na ɖ’ayǐ lɛ é wu, ɖi nǔ e wu gbɛ̀ ɔ dó tíìn é. Vlafo ye tlɛ sixu kanbyɔ ɖɔ: ‘Etɛ un ɖó na wà bɔ Mawu na hwlɛn mì gán?’ Enyi mǐ xò gò mɛ enɛ lɛ ɔ, ye sixu ba na ɖótó wɛn nukúnɖiɖo tɔn ɔ azɔn nukɔntɔn ɖò gbɛ̀ yetɔn mɛ.

12 Enɛ wu ɔ, enyi mǐ kpó ɖò wɛnjijlazɔ́ ɔ wà wɛ kpo gbejininɔ kpo ɔ, mǐ nɔ xlɛ́ ɖɔ mǐ ɖò te hwebǐnu bo na dó gbɔ nú mɛ lɛ ɖò hwenu e ye sixu ɖò gbesisɔmɛ bo na yí wɛn ɔ é. (Eza. 61:1) Charlotte, ee ko ɖò sinsɛnzɔ́ hwebǐnu tɔn mɛ sín xwè 38 ɖíe é ɖɔ: “Gbɛtɔ́ lɛ ko bú ɖò égbé. É byɔ ɖɔ è ni hun ali ɖé nú ye bonu ye na ɖótó wɛnɖagbe ɔ.” Ejvor, ee nyí gbexosin-alijitɔ́ ɖé sín xwè 34 ɖíe é ɖɔ: “Égbé ɔ, mɛ gègě flú ɖ’ayi mɛ hú hwenu e wá yì lɛ é bǐ. Un jló tawun bo na d’alɔ ye. Enɛ nɔ sísɛ́ mì, bɔ un nɔ jla wɛn ɔ.” Nugbǒ ɔ, wǎn yí nú nɔzo nyí hwɛjijɔ e wu é jɛxa bɔ è na kpó ɖò sinsɛnzɔ́ ɔ wà wɛ é ɖokpo!

NÙNINA E NƆ D’ALƆ MǏ BƆ MǏ NƆ SYƐNLǏN LƐ É

13, 14. (a) Nùnina tɛ xó Jaan 15:11 ka ɖɔ? (b) Nɛ̌ awǎjijɛ Jezu tɔn ka na huzu mǐtɔn gbɔn? (c) Nɛ̌ awǎjijɛ ka nɔ d’alɔ mǐ ɖò sinsɛnzɔ́ mǐtɔn mɛ gbɔn?

13 Ðò zǎn ɖokpo enɛ e jɛ nukɔn nú kú Jezu tɔn é mɛ ɔ, é lɛ́ ɖɔ xó dó nùnina e na d’alɔ mɛsɛ́dó tɔn lɛ bɔ ye na syɛnlǐn bo na na sínsɛ́n é gègě jí. Nùnina tɛ lɛ ka wɛ? Nɛ̌ ye ka sixu hɛn lè wá nú mǐ gbɔn?

14 Awǎjijɛ. Tónúsíse nú gbeɖiɖe Jezu tɔn e ɖɔ ɖɔ è ni jla wɛn ɔ é ka na huzu agban bo kpɛn mǐ wɛ à? Gbeɖé ǎ. Ee Jezu na nùjlɛdonǔwu dó vǐwuntín ɔ wu gudo é ɔ, é ɖɔ ɖɔ wɛnjlatɔ́ Axɔsuɖuto ɔ tɔn lɛ na mɔ awǎjijɛ. (Xà Jaan 15:11.) Nugbǒ ɔ, é na jiɖe mǐ ɖɔ awǎjijɛ emitɔn na huzu mǐtɔn. Gbɔn nɛ̌ é? Lee mǐ ko ɖɔ gbɔn wá yì é ɔ, Jezu jlɛ́ éɖée dó vǐwuntín ɖé wu, bo jlɛ́ ahwanvu tɔn lɛ dó ala lɛ wu. Vǐwuntín ɖé wu wɛ ala lɛ nɔ nɔ. Enyi ala lɛ vɛ́ ko ɖò vǐwuntín ɔ wu jɛn wɛ ɔ, ye na nɔ mɔ sìn kpo nùɖuɖu kpo e nɔ gosin vǐwuntín ɔ mɛ é. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, enyi mǐ vɛ́ ko ɖò bǔ xá Klisu ganji gbɔn afɔdomɛ tɔn lɛ xwixwedó gblamɛ ɔ, mǐ na mɔ awǎjijɛ ɖokpo ɔ e é mɔ ɖó jlǒ Tɔ́ tɔn tɔn wiwa wu é. (Jaan 4:34; 17:13; 1 Pi. 2:21) Hanne, ee nyí gbexosin-alijitɔ́ ɖé sín xwè 40 jɛji ɖíe é ɖɔ, “Awǎjijɛ e un nɔ mɔ hweɖebǔnu e un lɛkɔ sín sinsɛnzɔ́ ɔ mɛ é nɔ sísɛ́ mì, bɔ un nɔ kpò ɖò sinsɛnzɔ́ Jehovah tɔn wà wɛ.” Nugbǒ ɔ, awǎjijɛ ɖaxó e mǐ nɔ mɔ é nɔ na hlɔnhlɔn mǐ, bɔ enyi fí e mǐ nɔ ɖekúnnu ɖè ɔ na bo vɛwǔ ɔ, mǐ nɔ kpò ɖ’ewu.​—Mat. 5:10-12.

15. (a) Nùnina tɛ xó Jaan 14:27 ka ɖɔ? (b) Etɛwu fífá ka nɔ d’alɔ mǐ, bɔ mǐ nɔ kpó ɖò sínsɛ́n na wɛ?

15 Fífá. (Xà Jaan 14:27.) Jezu tó ɖɔ nú mɛsɛ́dó tɔn lɛ ɖò zǎn e jɛ nukɔn nú kú tɔn é mɛ hwɛ̌ ɖɔ: “Fífá ce wɛ un na mi.” Nɛ̌ nùnina enɛ e nyí fífá é ka nɔ d’alɔ mǐ, bɔ mǐ nɔ na sínsɛ́n gbɔn? Enyi mǐ ɖò lǐn syɛn wɛ ɔ, mǐ nɔ mɔ fífá e nɔ nɔ ayǐ sɔyi é ɖé ɖò ayi mǐtɔn mɛ, ɖó mǐ tuùn ɖɔ nǔ mǐtɔn nyɔ́ Jehovah kpo Jezu kpo nukúnmɛ wutu. (Ðɛh. 149:4; Hlɔ. 5:3, 4; Kolo. 3:15) Ulf, ee ko ɖò sinsɛnzɔ́ hwebǐnu tɔn mɛ sín xwè 45 ɖíe é ɖɔ: “Wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ nɔ zɔ́n bɔ nǔ nɔ cikɔ nú mì, amɔ̌, é nɔ zɔ́n bɔ un nɔ ɖó awǎjijɛ adodwé ɔ, bɔ gbɛ̀ ce lɛ́ ɖó nu tawun.” É sù nukún mǐtɔn mɛ tawun ɖɔ Mawu kɔn nyɔna dó mǐ jí, bɔ mǐ ɖó fífá ayi mɛ tɔn e na nɔ ayǐ sɔyi é.

16. (a) Nùnina tɛ xó Jaan 15:15 ka ɖɔ? (b) Nɛ̌ mɛsɛ́dó lɛ ka sixu kpó ɖò xɔ́ntɔn Jezu tɔn nyí wɛ gbɔn?

16 Xɔ́ntɔn zunzun. Ee Jezu ɖexlɛ́ ɖɔ jlǒ emitɔn wɛ nyí ɖɔ awǎjijɛ e mɛsɛ́dó emitɔn lɛ ɖó é ɔ, “nǔ bǐ ni vɔ ɖ’ewu” gudo é ɔ, é tinmɛ lee wanyiyi mɛɖesunɔ sɔ́ dó savɔ̌ tɔn nyí nǔ taji sɔ́ é. (Jaan 15:11-13) Enɛ gudo ɔ, é ɖɔ: “Un nɔ ylɔ mi ɖɔ xɔ́ntɔn.” Nùnina xɔ akwɛ tawun wɛ xɔ́ntɔn zunzun xá Jezu nyí. Etɛ mɛsɛ́dó lɛ ka ɖó na wà, bo na kpó ɖò xɔ́ntɔn tɔn nyí wɛ? Ye ɖó na “sɛ́n, bo gbà kún kaka sɔyi.” (Xà Jaan 15:14-16.) Xwè wè mɔ̌ jɛ nukɔn nú xó enɛ e Jezu ɖɔ é ɔ, é ɖɔ nú mɛsɛ́dó tɔn lɛ ɖɔ: “Mi jla dó ali ɖɔ: ‘Axɔsuɖuɖu [jixwé] tɔn ko sɛya.’” (Mat. 10:7) Enɛ wu ɔ, ɖò zǎn enɛ e jɛ nukɔn nú kú tɔn é mɛ ɔ, é dó wusyɛn lanmɛ nú ye ɖɔ ye ni syɛnlǐn ɖò azɔ̌ e ye ko bɛ́ é mɛ. (Mat. 24:13; Mak. 3:14) Gbeɖiɖe Jezu tɔn xwixwedó vɛwǔ, amɔ̌, é hɛn ɔ, é na kpa ye, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, ye na kpó ɖò xɔ́ntɔn tɔn nyí wɛ. Gbɔn nɛ̌ é? Gbɔn alɔdo nùnina ɖevo tɔn gblamɛ wɛ.

17, 18. (a) Nùnina tɛ xó Jaan 15:16 ka ɖɔ? (b) Nɛ̌ nùnina enɛ ka nɔ d’alɔ ahwanvu Jezu tɔn lɛ gbɔn? (c) Nùnina tɛ lɛ ka nɔ na hlɔnhlɔn mǐ ɖò égbé?

17 Sìnkɔn nina nú ɖɛ lɛ. Jezu ɖɔ: “Mi byɔ nǔ ɖebǔ Tɔ́ ɔ ɖò nyikɔ ce mɛ ɔ, é na na bǐ mi.” (Jaan 15:16) Kpɔ́n lee akpá enɛ ɖó na ko na hlɔnhlɔn mɛsɛ́dó lɛ sɔ́ é! * Nugbǒ wɛ ɖɔ ye kún mɔ nukúnnú jɛ mɛ bǐ mlɛ́mlɛ́ ó, bɔ gǎn yetɔn ka na lɛ́ gosin ayikúngban jí ɖò malin-malin mɛ, amɔ̌, é na jó ye dó sɔ́ nyì yayǎ mɔ̌ kpowun ǎ. Jehovah ɖò gbesisɔmɛ bo na na sìnkɔn nú ɖɛ yetɔn lɛ, bo na d’alɔ ye ɖò nǔ ɖebǔ e sín hudo ye ɖó bo na jla wɛn Axɔsuɖuto ɔ tɔn é mɛ. Nugbǒ ɔ, táan kpɛɖé ɖò enɛ gudo ɔ, ye mɔ lee Jehovah sè ɖɛ ɖěɖee ye xò, bo byɔ alɔdo lɛ é gbɔn é.​—Mɛ. 4:29, 31.

Mǐ sixu kudeji ɖɔ Jehovah na na sìnkɔn nú ɖɛ e mǐ xò dó byɔ alɔdo é (Kpɔ́n akpáxwé 18gɔ́ ɔ)

18 Mɔ̌ jɛn é ka lɛ́ nyí gbɔn ɖò égbé. Ee mǐ nɔ syɛnlǐn, bo nɔ ɖò sínsɛ́n na wɛ é ɔ, mǐ nɔ ɖu vivǐ xɔ́ntɔn zunzun xá Jezu tɔn. Gɔ́ na ɔ, mǐ sixu ɖeji ɖɔ Jehovah ɖò gbesisɔmɛ bo na na sìnkɔn nú ɖɛ e mǐ nɔ xò, bo nɔ byɔ alɔdo bo na dó ɖu ɖò afɔklɛ́nnú ɖěɖee mǐ sixu mɔ hwenu e mǐ na ɖò wɛnɖagbe Axɔsuɖuto ɔ tɔn jla wɛ é jí lɛ é. (Fili. 4:13) É sù nukún mǐtɔn mɛ tawun ɖɔ Mawu kɔn nyɔna dó mǐ jí, bo nɔ sè ɖɛ mǐtɔn lɛ, bɔ mǐ lɛ́ zun xɔ́ntɔn xá Jezu. Nùnina enɛ lɛ e gosin Jehovah gɔ́n é nɔ na hlɔnhlɔn mǐ, bɔ mǐ nɔ kpó ɖò sínsɛ́n na wɛ.​—Ja. 1:17.

19. (a) Etɛwu mǐ ka nɔ ɖò alɔ ɖó ɖò wɛnɖagbejijlazɔ́ ɔ mɛ wɛ? (b) Etɛ ka nɔ d’alɔ mǐ, bɔ mǐ na fó azɔ̌ Mawu tɔn?

19 Lee mǐ ɖɔ xó d’eji gbɔn ɖò xota elɔ mɛ é ɔ, mǐ nɔ ɖò alɔ ɖó ɖò wɛnjijlazɔ́ ɔ mɛ wɛ, bo na dó kpa susu nú Jehovah, bo hɛn nyikɔ tɔn ɖó mimɛ̌ jí, bo na dó ɖè wanyiyi mǐtɔn xlɛ́ Jehovah kpo Jezu kpo, bo na dó gb’akpá nú mɛ lɛ ganji, lobo na lɛ́ ɖè wanyiyi e mǐ ɖó nú nɔzo mǐtɔn lɛ é xlɛ́. Gɔ́ na ɔ, nùnina elɔ lɛ e Mawu na mǐ é nɔ na hlɔnhlɔn mǐ, bɔ mǐ na fó azɔ̌ tɔn, ye wɛ nyí awǎjijɛ, fífá, xɔ́ntɔn zunzun kpo ɖɛ lɛ sise kpo. Kpɔ́n lee xomɛ na hun Jehovah sɔ, hwenu e é na ɖó ayi wu ɖɔ mǐ ɖò gǎn dó wɛ kpo lindɔ̌n mǐtɔn bǐ kpo bo na “na sínsɛ́n gègě” é!

^ akpá. 17 Ðò xó gudogudo tɔn e Jezu ɖɔ xá mɛsɛ́dó tɔn lɛ é mɛ ɔ, é na jiɖe ye azɔn gègě ɖɔ ye na mɔ sìnkɔn nú ɖɛ yetɔn lɛ.​—Jaan 14:13; 15:7, 16; 16:23.