Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Oboresorọ O Vwo Fo Nẹ A “Mọ Ibi Buebu”

Oboresorọ O Vwo Fo Nẹ A “Mọ Ibi Buebu”

“Vwẹ oma rẹ ọnana kọye a vwọ vwẹ urinrin kẹ Ọsẹ mẹ rere ovwan vwọ mọ ibi buebu, ọtiọye kọye e vwo dje phia nẹ ovwan idibo mẹ.”​—JỌN 15:8.

UNE: 53, 60

1, 2. (a) Die yen Jesu vuẹ idibo rọyen tavwen o ki ghwu? (Ni uhoho rẹsosuọ na.) (b) Diesorọ o vwo fo nẹ a karophiyọ oboresorọ avwanre vwo ghwoghwo? (c) Die yen a cha fuẹrẹn?

JESU nene idibo rọyen ta ota ọke grongron vwẹ ason rọ koba tavwen o ki ghwu, ọ da kẹ ayen imuẹro nẹ ọyen vwo ẹguọnọ rayen mamọ. Ọke vuọvo yena yen o ji vwo kpe itẹ kẹ ayen kpahen vain, rẹ avwanre nabọ fuẹrẹn vwẹ uyono rọ wanre na. Womarẹ itẹ yena, Jesu da vwẹ uchebro kẹ idibo rọyen nẹ ayen “mọ ibi buebu,” yẹrẹ chirakon ghwoghwo ovuẹ rẹ Uvie na.​—Jọn 15:8.

2 Jẹ, ọ dia oborẹ ayen che ru ọvo yen Jesu vuẹ aye-en, ọ je vue ayen oboresorọ ayen vwo ru ọtiọyen. Ọ vuẹ ayen oboresorọ ayen vwo muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo na. Diesorọ o vwo fo nẹ avwanre fuẹrẹn obo rọ tare? Kidie a da riẹn oboresorọ e vwo ghwoghwo, ke se chirakon soseri “kẹ ẹgborho na ejobi.” (Mat. 24:13, 14) Ọtiọyena, e gbe jẹ a fuẹrẹn erọnvwọn ẹne rẹ Baibol na tare nẹ ọyen muẹ avwanre vwo ghwoghwo. Vwọba, a je cha ta ota kpahen erọnvwọn ẹne rẹ Jihova siobọnu kẹ avwanre, re nẹrhẹ e se chirakon mọ ibi.

AVWANRE VWẸ URINRIN KẸ JIHOVA

3. (a) Vwo nene obo re si phiyọ Jọn 15:8, die yen emuọvo ro muẹ avwanre vwo ghwoghwo? (b) Vwẹ itẹ rẹ Jesu kperi na, die yen itiẹn na mudiaphiyọ, kẹ diesorọ o vwo fo udje na?

3 Orọnvwọn rẹsosuọ ro muẹ avwanre vwo vwobọ vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na, ọyen ra vwọ vwẹ urinrin kẹ Jihova ji ru odẹ rọyen fon. (Se Jọn 15:1, 8.) Nosọ nẹ Jesu vwẹ Ọsẹ rọyen Jihova, vwo dje ọghwẹrẹ yẹrẹ ohwo rọ kọn itiẹn. Ọ vwẹ oma rọyen vwo dje vain yẹrẹ ugbẹn, ọ da rha vwẹ idibo rọyen vwo dje eghọn. (Jọn 15:5) Eriyina, itiẹn na ghini fo obo re se vwo dje omamọ rẹ Uvie na rẹ idibo rẹ Jesu mọ. Jesu da ta kẹ iyinkọn rọyen: “Vwẹ oma rẹ ọnana kọye a vwọ vwẹ urinrin kẹ Ọsẹ mẹ rere ovwan vwọ mọ ibi buebu.” Kirobo rẹ urhe rẹ vain rọ nabo riẹn mọ sa nẹrhẹ e jiri ọghwẹrẹ rọ kọnrọ na, eriyin ẹgbaẹdavwọn rẹ avwanre vwo ghwoghwo ovuẹ rẹ Uvie na ji brọghọ phiyọ Jihova oma, yẹrẹ hwarhiẹ urinrin vwo rhe.​—Mat. 25:20-23.

4. (a) Idjerhe vọ yen avwanre vwo ruẹ odẹ rẹ Ọghẹnẹ fuan? (b) Ẹro vọ yen wo vwo nẹ uphẹn re vwo ru odẹ rẹ Ọghẹnẹ fon?

4 Avwanre riẹnre nẹ e che se ru odẹ rẹ Ọghẹnẹ fon vrẹ obo rọ hepha na-a, kidie ọ fon nure. Ọtiọyena, idjerhe vọ kọyen iruo rẹ aghwoghwo rẹ avwanre vwo ruẹ odẹ rẹ Ọghẹnẹ fuan? Jokaphiyọ oborẹ ọmraro Aizaya tare: “Ọrovwohwo rẹ otuofovwi na, ọye ọvo wọ reyọ nẹ ọfonro.” (Aiz. 8:13) E se ru odẹ rẹ Ọghẹnẹ fon siẹrẹ e de no ghanghanre vwọ vrẹ kodẹ kodẹ efa, a da je chọn ihwo uko vwo no ọtiọyen. (Mat. 6:9) Kerẹ udje, avwanre sa chochọn rẹ odẹ rẹ Jihova vwo nẹ abọ rẹ ẹvwọsuọ vẹ efian rẹ Eshu siẹrẹ a da vuẹ ihwo uyota kpahen iruemu iyoyovwin rẹ Jihova vwori, kugbe ọhọre rọyen vwọ kẹ ihworakpọ ro wene-e. (Jẹn. 3:1-5) Vwoba, e ji se ru odẹ rẹ Ọghẹnẹ fon siẹrẹ a da chọn ihwo uko vwọ riẹn nẹ Jihova yen ohwo ro muwan rọ vwọ “reyọ urinrin kugbe ọghọ kugbe ogangan.” (Ẹvwọ. 4:11) Oniọvo Rune rọ ga kerẹ ọkobaro vwẹ uvwre rẹ ẹgbukpe 16 rhire na da ta: “Oma Vwerhen ovwẹ mamọ nẹ mi vwo uphẹn mi vwo soseri kẹ Ọmemama na. Ọ nẹrhẹ oruru mẹ kpahen iruo rẹ aghwoghwo na ganphiyọ.”

AVWANRE VWO ẸGUỌNỌ RẸ JIHOVA VẸ ỌMỌ RỌYEN

5. (a) Die yen Jọn 15:9, 10 vuẹ avwanre kpahen obo ro muẹ avwanre vwo ghwoghwo? (b) Mavọ yen Jesu wan kanrunumu ọghanrovwẹ rẹ akoechiro?

5 Se Jọn 15:9, 10. Uvi rẹ ẹguọnọ rẹ avwanre vwo kpahen Jihova kugbe Jesu yen ọdavwẹ rọ ma kenu, ro muẹ avwanre vwo ghwoghwo ovuẹ rẹ Uvie na. (Mak 12:30; Jọn 14:15) Jesu vuẹ idibo rọyen nẹ ayen vwo ẹguọnọ rọyen, ọ da je tanẹ ayen “dia vwẹ evun rẹ ẹguọnọ” rọyen. Diesorọ? Kidie, akoechiro yen sa nẹrhẹ ohwo dia uvi rẹ odibo rẹ Jesu nukpe ra ro ukpe. Abọ buebun yen Jesu vwẹ eta na “dia vwẹ evun rẹ” vwo ruiruo vwẹ Jọn 15:4-10, rọ vwọ kanrunumu obo rọ ghanre te re vwo chirakon.

6. Mavọ yen e se vwo djephia nẹ avwanre guọnọ dia evunrẹ ẹguọnọ rẹ Jesu?

6 Mavọ yen e se vwo djephia nẹ avwanre guọnọ dia evunrẹ ẹguọnọ rẹ Jesu, ji vwo aroesiri rọyen? Womarẹ, a vwọ yọnrọn irhi rọyen. Kọ ghwa họhọ nẹ Jesu vuẹ avwanre nẹ, ‘We nyupho mẹ.’ Vwọba, Jesu ji guọnọ nẹ avwanre ru oborẹ ọyen komobọ ji ru, kọyensorọ ọ vwọ ta: “Kirobo re me sẹro rẹ irhi rẹ Ọsẹ mẹ re me da dia vwẹ ẹguọnọ rọye.” Vwọrẹ uyota, Jesu ghini phi uvi rẹ udje phiyotọ kẹ avwanre.​—Jọn 13:15.

7. Mavọ yen ẹmienyo vẹ ẹguọnọ vwo churobọ si ohwohwo?

7 Jesu ta eta nana kẹ iyinkọn rọyen jovwo, ọke ro vwo dje oborẹ ẹmienyo vẹ ẹguọnọ vwo churobọ si ohwohwo: “Ohwo rọ yọnrọn irhi mẹ rọ da sẹro rẹ ayen, oyẹ hẹ ohwo rọ guọnọ ovwẹ.” (Jọn 14:21) Vwọba, Jesu jurhi kẹ avwanre nẹ e ghwoghwo ota kẹ ihwo. A da yọnrọn urhi yena, kọyen avwanre vwo ẹguọnọ rẹ Ọghẹnẹ, kidie urhi rẹ Jesu jiri na ghwe shephiyọ vẹ iroro rẹ Ọsẹ rọyen. (Mat. 17:5; Jọn 8:28) Avwanre de dje ẹguọnọ kẹ Jihova vẹ Jesu, ayen cha sẹro rẹ avwanre vwevunrẹ ẹguọnọ rayen.

AVWANRE SIẸ IHWO ORHỌ

8, 9. (a) Die ọfa yen muẹ avwanre vwo ghwoghwo? (b) Izikiẹl 3:18, 19 vẹ 18:23 sa nẹrhẹ e muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo na. Diesorọ?

8 O ji vwo orọnvwọn ọfa ro muẹ avwanre vwo ghwoghwo. Avwanre siẹ ihwo orhọ womarẹ aghwoghwo rẹ avwanre. Baibol na se Noa “aghwoghwo,” yẹrẹ oghwoghwota. (Se 2 Pita 2:5.) Aghwoghwo rọyen churobọ si orho-esio rọ vwọphia kpahen Oghwe rọ cha ghwọrọ ihwo. Mavọ yen avwanre ru riẹn? Jokaphiyọ oborẹ Jesu tare: “Obo rọ epha tavwe rẹ oghwe ki rhi ku eriyin ọ je dia; ayen rọ ria ayen rọ da, ayen rọvwọ eya ayen ji vwo bregọ, rhiri rhi te ọke ri Noa rhe vwọ ro okọ. Ayen gbe riẹn ọke rẹ Oghwe na rhi vwo ku-u, ayen de divwi ghwu vwẹ evun rẹ Oghwe na; eriyin ẹcha rẹ Ọmọ rẹ ohwo na cha dia.” (Mat. 24:38, 39) Noa fuevun si ihwo na orhọ, dede nẹ ayen rhọnvwe kerhọ-ọ.

9 Nonẹna, avwanre ghwoghwo ovuẹ rẹ Uvie na, rere ihwo vwọ riẹn ọhọre rẹ Ọghẹnẹ vwọ kẹ ihworakpọ. Kerẹ Jihova, avwanre ghene guọnọ nẹ ihwo rhiabọreyọ ovuẹ na “rere [ayen] rhọ.” (Izi. 18:23) Vwọba, womarẹ aghwoghwo rẹ azagba kugbe ọ rẹ nuwevwin kpo uwevwin, avwanre siẹ ihwo orhọ nẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ cha rhe, rhe ghwọrọ akpọ ọbrabra nana.​—Izi. 3:18, 19; Dan. 2:44; Ẹvwọ. 14:6, 7.

AVWANRE VWO ẸGUỌNỌ RẸ IRIVẸ RẸ AVWANRE

10. (a) Die yen Matiu 22:39 tare nẹ ọyen muẹ avwanre vwo ghwoghwo? (b) Gbikun rẹ oborẹ Pọl vẹ Sailas wan vwẹ ukẹcha kẹ ọshare rọ vwẹrote uwodi vwẹ Filipae.

10 Emu ọfa ro muẹ avwanre vwo ghwoghwo kọna: Avwanre ghwoghwo, kidie avwanre vwo ẹguọnọ rẹ irivẹ rẹ avwanre. (Mat. 22:39) Ẹguọnọ yena yen nẹrhẹ avwanre chirakon ruiruo na, vẹ iphiẹrophiyọ nẹ ihwo na se wene ẹwẹn siẹrẹ ẹdia rẹ akpeyeren rayen de wene. Kerẹ udje, roro kpahen oborẹ Pọl vẹ Sailas rhiẹromrẹ. Ivwighrẹn mu ayen phiyọ uwodi ọke rẹ ayen vwọ hẹ Filipae. Otọ na de mu kpogho siẹvuọvo vwẹ uherevie ason, ẹchẹ na ejobi de rhiephiyọ. Ọshare rọ vwẹrote uwodi na kọ guọnọ hwe oma rọyen, kidie o rorori nẹ ayen djẹ re. Ẹkẹvuọvo, Pọl da kpare unu se: “Wo hwe oma wẹ-ẹn”! Ọshare na da nọ: “Kidie mi ru me vwọ rhọ?” Ayen da ta kẹ: “Se Ọrovwohwo Jesu gbuyota, ku wọ rhọ.”​—Iruo 16:25-34.

Ẹguọnọ rẹ avwanre vwo kpahen Jihova, Jesu Kristi kugbe irivẹ rẹ avwanre yen muẹ avwanre vwo ghwoghwo (Ni ẹkoreta 5, 10)

11, 12. (a) Mavọ yen ikuegbe rẹ ọshare rọ vwẹrote uwodi na vwo churobọ si iruo rẹ aghwoghwo rẹ avwanre? (b) Die yen avwanre guọnọ ru?

11 Mavọ yen ikuegbe rẹ ọshare rọ vwẹrote uwodi na vwo churobọ si iruo rẹ aghwoghwo rẹ avwanre? Nosọ nẹ otọ na kpogho nu tavwen ọshare na ki wene ẹwẹn, ji nokpẹn rẹ ukẹcha. Vwẹ idjerhe vuọvo na, ihwo buebun re rhọnvwa kerhọ kẹ ovuẹ rẹ Baibol na jovwo-o ruẹ ọtiọyen enẹna, fikirẹ emu rẹ kpregede rẹ ayen rhiẹromrẹ vwẹ akpeyeren. Kerẹ udje, itu evo muomaphiyọ fikirẹ iruo ro ghwru va ayen abọ yẹrẹ fikirẹ ebẹnbẹn rọhẹ evunrẹ orọnvwe rayen. O ji vwo efa ri rioja rẹ emiavwe ọgangan ro mu ayen kpregede, yẹrẹ ri muomaphiyọ fikirẹ ohwo rẹ ayen vwo ẹguọnọ kpahen ro ghwuru. Emu ebrabra tiọyena nẹrhẹ ihwo evo nọ enọ ri shekpahen akpeyeren, dede nẹ ayen ji rhi mu ẹwẹn kpahen enọ tiọyen dẹvo-o. Ọkiọvo ayen se roro, ‘Kidie mi ru me vwọ rhọ?’ Ọnana sa nẹrhẹ ayen kerhọ kẹ ovuẹ rẹ iphiẹrophiyọ rẹ avwanre ghwa bru ayen ra, vwẹ obọ rẹsosuọ vwẹ akpeyeren rayen.

12 Ọtiọyena, a da fuevun ruiruo na, ka sa vwẹ ovuẹ rẹ onẹrhẹvwe na kẹ ayen vwẹ ọke rẹ ayen ma vwọ guọnọ. (Aiz. 61:1) Charlotte rọhẹ ẹga ọkieje vwẹ ẹgbukpe 38 re na da ta: “Nonẹna, ẹwẹn rẹ ihwo buebun yanghanre. Ayen ghene guọnọ iyẹnrẹn esiri na.” Ejvor rọ ga kerẹ ọkobaro vwẹ ẹgbukpe 34 re na da ta: “Nonẹna, ihwo buebun muomaphiyọ. Me ghene guọnọ chọn ayen uko. Ọdavwẹ yena yen mu vwe vwo ghwoghwo.” Ẹguọnọ re vwo kpahen irivẹ, ghene orọnvwọn oyoyovwin rọ sa nẹrhẹ e muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo na!

OKẸ SANSAN RE SA NẸRHẸ E CHIRAKON

13, 14. (a) Okẹ vọ yen e djunute vwẹ Jọn 15:11? (b) Mavọ yen aghọghọ rẹ Jesu sa vwọ dia ọ rẹ avwanre? (c) Mavọ yen aghọghọ vwọ chọn avwanre uko vwo ruiruo rẹ aghwoghwo na?

13 Vwẹ ason rọ koba tavwen o ki ghwu, Jesu je vuẹ iyinkọn rọyen kpahen okẹ sansan re sa chọn ayen uko vwọ mọ ibi vẹ erhiorin. Erhọ yen okẹ nana, kẹ erere vọ yen avwanre mrẹ vwo nẹ ayen cha?

14 Aghọghọ. Urhi rẹ Jesu ji kẹ avwanre kpahen aghwoghwo na gan nọ? Kakaka. O vwo kpe itẹ rẹ vain na nu, Jesu da tanẹ aghọghọ herọ vwọ kẹ ihwo ri ghwoghwo Uvie na. (Se Jọn 15:11.) Ọ tobọ kẹ avwanre imuẹro nẹ aghọghọ rọyen cha dia ọ rẹ avwanre. Vwẹ idjerhe vọ? Kirobo ra tarọ jovwo, Jesu vwẹ oma rọyen vwo dje vain, ọ da rha vwẹ idibo rọyen vwo dje eghọn. Vain jẹn eghọn. Ame rẹ urhe rẹ vain se reyọ yen je djẹ rua evunrẹ eghọn rọyen, jokpanẹ ke bru ayen she. Vwẹ idjerhe vuọvo na, avwanre de nene udje rẹ Jesu kpẹkpẹkpẹ, ka sa mrẹ oka rẹ aghọghọ ro rhere kidie nẹ o ru ọhọre rẹ Ọsẹ rọyen. (Jọn 4:34; 17:13; 1 Pita 2:21) Hanne rọ ga kerẹ ọkobaro vwẹ ikpe re vrẹ 40 re, da ta: “Fikirẹ aghọghọ mi rhiẹromrẹ vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na, me cha sa dobọ rẹ ẹga rẹ Ọghẹnẹ ji-i.” Vwọrẹ uyota dẹn, obọdẹn rẹ aghọghọ ro rhe avwanre na yen nẹrhẹ e se muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo na, tobọ vwẹ ẹkuotọ rẹ ihwo buebun rhọnvwa kerhọ-ọ.​—Mat. 5:10-12.

15. (a) Okẹ vọ yen e djunute vwẹ Jọn 14:27? (b) Mavọ yen ufuoma vwọ chọn avwanre uko vwọ mọ ibi?

15 Ufuoma. (Se Jọn 14:27.) Vwẹ ason rọ kobo tavwen o ki ghwu, Jesu da ta kẹ iyinkọn rọyen: “Ufuoma mẹ me vwọ kẹ ovwan.” Mavọ yen ufuoma rẹ Jesu sa vwọ chọn avwanre uko vwọ mọ ibi? Avwanre che vwo ufuoma siẹrẹ e de chirakon ruiruo rẹ aghwoghwo na, kidie avwanre riẹnre nẹ oborẹ Jihova kugbe Jesu Kristi guọnọre dẹn yen avwanre ruẹ. (Une 149:4; Rom 5:3, 4; Kọl. 3:15) Oniọvo Ulf rọ ga kerẹ ọkobaro vwẹ uvwre rẹ ẹgbukpe 45 rhire na da ta: “Iruo rẹ aghwoghwo na kẹ vwẹ omavwerhovwẹn vẹ ẹwẹn re dọe, dede nẹ ọ nẹrhẹ oma ghwọrọ ovwẹ.” Ọ vwerhoma dẹn nẹ avwanre vwo obọdẹn rẹ ufuoma!

16. (a) Okẹ vọ yen e djunute vwẹ Jọn 15:15? (b) Mavọ yen iyinkọn na sa vwọ dia igbeyan rẹ Jesu?

16 Uvi rẹ ugbeyan. Jesu vwọ vuẹ iyinkọn rọyen nẹ ọyen guọnọre nẹ aghọghọ rayen “vọn” nu, ọ da je vuẹ ayen obo rọ ghanre te re vwo dje uvi rẹ ẹguọnọ phia. (Jọn 15:11-13) Vwọba ọ da: “Mi se ovwan igbeyan.” Uphẹn ra vwọ dia ugbeyan rẹ Jesu, ghini okẹ ọghanghanre! Die yen iyinkọn na che ru rere ugbeyan rayen vẹ Jesu sa vwọ tọn? Ofori nẹ ayen “yanran ra mọ ubi,” rere ayen ji ru ọtiọyen ọkieje. (Se Jọn 15:14-16.) Ayen karophiyọ iji nana rẹ Jesu vwọ kẹ ayen ẹgbukpe ivẹ re wanre: “Ovwan da yanran, wa ta nẹ, Uvie rẹ odjuvwu si kẹre otọ re.” (Mat. 10:7) Ọnana yen sorọ o vwo bru ayen uche vwẹ ason rọ koba rọyen nẹ, ayen chirakon ruiruo rẹ aghwoghwo na. (Mat. 24:13; Mak 3:14) Ọ ghwa lọhọ rẹ ayen vwọ yọnrọn iji rẹ Jesu nana-a. Ẹkẹvuọvo ayen sa yọnrọn, ayen me je dia igbeyan rẹ Jesu. Vwẹ idjerhe vọ? Womarẹ ukẹcha rẹ okẹ ọfa ro ji siobọnu kẹ ayen.

17, 18. (a) Okẹ vọ yen e djunute vwẹ Jọn 15:16? (b) Ukẹcha vọ yen okẹ yena vwọ kẹ idibo rẹ Jesu? (c) Okẹ vọ yen chọn avwanre uko nonẹna?

17 Ẹkpahọnphiyọ rẹ ẹrhovwo. Jesu da ta: “Emu kemu rẹ ovwan nọ Ọsẹ na vwẹ odẹ mẹ, ọ [cha] vwọ kẹ ovwan.” (Jọn 15:16) O muẹro dẹn nẹ uve nana nẹrhẹ udu rẹ iyinkọn na gan! * Jesu rọ dia onini rayen na che ghwu jẹ ayen vwo kẹrẹkpẹ, jẹ ayen riẹnre-e. Ẹkẹvuọvo, ọ dia ọ cha ghwa yanjẹ ayen vwo ọtiọye-en. Jihova rọ dia Ọsẹ rọyen, choma rọ vwọ kpahenphiyọ ẹrhovwo rayen kọke kọke rẹ ayen da nokpẹn rẹ ukẹcha rẹ ayen se vwo ruiruo rẹ aghwoghwo na fiotọ. O kriri-i, Jihova da ghene kpahenphiyọ ẹrhovwo ọvo rẹ ayen nẹ vwo rhe vwọ kẹ ukẹcha.​—Iruo 4:29, 31.

Vwo imuẹro nẹ Jihova cha kpahenphiyọ ẹrhovwo ra nẹ vwo rhe vwọ kẹ ukẹcha (Ni ẹkorota 18)

18 Ọtiọyen ọ je hepha nonẹna. Ugbeyan rẹ avwanre vẹ Jesu cha tọn siẹrẹ a da vwẹ ọkieje vwọ mọ ibi vẹ erhiorin, yẹrẹ e de chirakon ruiruo rẹ aghwoghwo na. Vwọba, ọyena kọ cha nẹrhẹ e vwo imuẹro nẹ Jihova cha kpahenphiyọ ẹrhovwo rẹ avwanre vwọ kẹ ukẹcha re se vwo phi egbabọse kparobọ vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na. (Fil. 4:13) Ọ vwerhoma ra vwọ riẹn nẹ Jihova cha kpahenphiyọ ẹrhovwo rẹ avwanre, kugbe tanẹ a je sa dia igbeyan rẹ Jesu! Okẹ nana rẹ Jihova siobọnu kẹ avwanre na yen nẹrhẹ a sa mọ ibi vẹ erhiorin.​—Jems 1:17.

19. (a) Diesorọ avwanre vwo muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo na? (b) Die yen cha chọn avwanre uko vwo ruiruo na te oba?

19 Kirobo ra mrẹre vwẹ uyono nana, avwanre muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo na, kidie ọyen idjerhe ra sa vwọ vwẹ urinrin kẹ Jihova ji ru odẹ rọyen fon, ọ je nẹrhẹ e se siẹ ihwo orhọ, ji dje ẹguọnọ kẹ Jihova, Jesu Kristi, kugbe irivẹ rẹ avwanre. Vwọba, aghọghọ, ufuoma, uvi rẹ ugbeyan kugbe ẹkpahọnphiyọ vwọ kẹ ẹrhovwo rẹ avwanre, cha nẹrhẹ e se ruiruo rẹ aghwoghwo na te oba. O muẹro dẹn nẹ oma nabọ vwerhen Jihova kọke kọke rọ da mrẹ oborẹ avwanre davwan te, ra vwọ “mọ ibi buebu”!

^ e?ko. 17 Jesu vwẹ imuẹro kẹ iyinkọn rọyen abọ buebun vwẹ ason yena, nẹ Jihova cha kpahenphiyọ ẹrhovwo rayen.​—Jọn 14:13; 15:7, 16; 16:23.