Wolo ɖenɖe tɔm wɛɛ yɔ

Wolo tɔm ñʋŋ ɖeɖe

Ðɩkpɛndɩ ɖɩkɛ kʋɖʋm ɛzɩ Yehowa nɛ Yesu pɛkpɛndʋʋ nɛ pɛkɛ kʋɖʋm yɔ

Ðɩkpɛndɩ ɖɩkɛ kʋɖʋm ɛzɩ Yehowa nɛ Yesu pɛkpɛndʋʋ nɛ pɛkɛ kʋɖʋm yɔ

‘Mantɩmɩɣ, . . se pe-kpeekpe pɛkpɛndɩ kʋyʋm ɖɔɖɔ ɛzɩ Caa, ma nɛ ŋ ɖɩkpɛndʋʋ kʋɖʋm yɔ.’​—YOH. 17:20, 21.

HENDU: 24, 99

1, 2. (a) Adɩma kɛdɛzaɣ ñɩna wena Yesu nɛ e-apostoloowaa palaba yɔ, ɛbɛ ɛpɔzɩ a-taa? (b) Ɛbɛ yɔɔ pɩɩpɔzɩ mbʋ se Yesu ɛñɩɣ niye se nɔɔ kʋɖʋmaɣ ɛwɛɛ apostoloowaa hɛkʋ taa?

YESU nɛ e-apostoloowaa pɔtɔkaɣ tɔɔnaɣ kɛdɛzaɣ ɖeɖe lɛ, ɛmaɣzaɣ ɛzɩma pɩwɛɛ se nɔɔ kʋɖʋmaɣ ɛwɛɛ pɛ-hɛkʋ taa yɔ pɩ-yɔɔ. Alɩwaatʋ ndʋ ɛ nɛ wɛ patɩmaɣ yɔ, ɛyɔɔdɩ ɛzɩma ɛsɔɔlaa se ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa tɩŋa ɩkpɛndɩ nɛ pɛkɛ kʋɖʋm, ɛzɩ ɛ nɛ ɛ-Caa pɛkpɛndʋʋ nɛ pɛkɛ kʋɖʋm yɔ pɩ-tɔm. (Kalɩ Yohanɛɛsɩ 17:20, 21.) Nɔɔ kʋɖʋmaɣ ŋga kɛwɛɣ pɛ-hɛkʋ taa yɔ, pɩkɛɣnɩ aseɣɖe siŋŋ nɛ pɩkaɣ yebu nɛ ɛyaa ɖiɣzina se Yehowa tiyi Yesu tɛtʋ yɔɔ se ɛla Ɛsɔ sɔɔlɩm. Sɔɔlɩm kaɣnɩ yebu nɛ patɩlɩ Yesu tɔmkpɛlɩkɩyaa toovenim ñɩma nɛ piyele ɖɔɖɔ nɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ wɛɛ pɛ-hɛkʋ taa.​—Yoh. 13:34, 35.

2 Pɩpɔzɩ mbʋ se Yesu ɛñɩɣ niye ɛzɩma pɩcɛyaa se ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa ɩwɛɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa yɔ pɩ-yɔɔ. Alɩwaatʋ natʋyʋ ɛyʋsaa se nɔɔ kʋɖʋmaɣ taawɛɛ apostoloowaa hɛkʋ taa. Tɩ-taa natʋyʋ lɛ alɩwaatʋ ndʋ ɛ nɛ wɛ pɔtɔkaɣ tɔɔnaɣ kɛdɛzaɣ ɖeɖe yɔ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, apostoloowaa “yowaɣni ɖama pa-taa pe-yeke se pana se pɛ-hɛkʋ taa lɛ akɩlaa,” ɛzɩ paatɛm you tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ pɩɖɛɛ yɔ. (Luka 22:24-27; Mark. 9:33, 34) Alɩwaatʋ lɛɛtʋ taa, Yakubu nɛ Yohanɛɛsɩ pɔpɔzɩ Yesu se ɛha-wɛ lona sɔsɔna e-Kewiyaɣ taa.​—Mark. 10:35-40.

3. (a) Pɩtɩla ɛbɛ kaayeba nɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ fɛyɩ Krɩstʋ tɔmkpɛlɩkɩyaa hɛkʋ taa? (b) Nɛ tɔm pɔzʋʋ mbʋ yɔɔ ɖɩkaɣ cosuu?

3 Ɛlɛ pɩtaakɛ lone sɔsɔɖɛ ñɩnʋʋ ɖeke kaayebina nɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ fɛyɩ Yesu tɔmkpɛlɩkɩyaa hɛkʋ taa. Tayʋʋ kaawɛ egeetiye taa ɛyaa hɛkʋ taa mbʋ pʋyɔɔ yɔ, paawɛnɩ lɩmaɣza wena atɩmʋna yɔ ɖama yɔɔ. Pɩɩpɔzaa se Yesu tɔmkpɛlɩkɩyaa ɩñaɣ pana nɛ pawa lɩmaɣza ana. Tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-taa ɖɩkaɣ cosuu tɔm pɔzʋʋ pʋnɛ pɩ-yɔɔ: Alɩwaatʋ ndʋ ɛyaa kaawɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda Yesu yɔɔ yɔ, ɛzɩma ɛlaba? Ɛzɩma ɛsɩnɩ ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa se pataaɖʋ tʋkaɣ ɛyaa hɛkʋ taa nɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ siŋŋ wɛɛ pɛ-hɛkʋ taa? Nɛ ɛzɩma ɛ-wɩlɩtʋ sɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩwɛɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa?

LƖMAƔZA KƖDƐKƐDA WENA ƐYAA KAAWƐNƖ YESU NƐ Ɛ-TƆMKPƐLƖKƖYAA PƆ-YƆƆ YƆ

4. Ha kɩɖaŋ weyi ɩwɩlɩɣ se ɛyaa kaawɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda Yesu yɔɔ yɔ.

4 Ɛyaa kaawɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda Yesu yɔɔ. Alɩwaatʋ ndʋ Filiipu heyi Nataanayɛɛlɩ se ɛna Mesiya yɔ, Nataanayɛɛlɩ cosi-i se:“Ɛzɩ pʋyʋ kɩbanʋ pɩzɩɣ ɛlɩɩnɩ Nazarɛɛtɩ yaa we?” (Yoh. 1:46) Pɩtɩla Nataanayɛɛlɩ kaasɩm natʋ tɔm ndʋ tɩwɛ Mikee 5:2 taa nɛ tɩyɔɔdʋʋ se Mesiya kaɣ lɩnʋʋ Bɛtɩlɛhɛm yɔ; ɛlɛ ɛmaɣzaɣ se Mesiya ɛɛpɩzɩɣ ɛlɩɩnɩ Nazarɛɛtɩ tɛtʋ taa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ tɩtɩlɩɩ pʋyʋ. Mbʋ ɖɔɖɔ Yuuda sɔsaa taasɔɔlɩ Yesu tɔm mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛkɛ Galilee tʋ. (Yoh. 7:52) Yuuda ñɩma sakɩyɛ cɔŋnaɣ Galilee mba se patɩlɩɩ pʋyʋ. Yuuda ñɩma lalaa yaɣaɣ Yesu se Samaarii tʋ se ɛ-taa ɛwɩɩ. (Yoh. 8:48) Samaarii ñɩma kʋnʋŋ nɛ pɛ-Ɛsɔ sɛtʋ kaawɛ ndɩ nɛ Yuuda ñɩma. Yuuda ñɩma nɛ Galilee ñɩma pataawɛnɩ ñamtʋ Samaarii ñɩma yɔɔ nɛ halɩ pataañɩnɩɣ se taabalɩyɛ naɖɩyɛ ɛwɛɛ pa nɛ-wɛ pɛ-hɛkʋ taa.​—Yoh. 4:9.

5. Lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena ɛyaa kaawɛnɩ Yesu wayɩ tɩŋɩyaa yɔɔ?

5 Mbʋ ɖɔɖɔ Yuuda Ɛsɔ sɛtʋ ñʋndɩnaa taanaɣ Yesu wayɩ tɩŋɩyaa nɛ ɛsɩyɛ. Farɩsɩ ñɩma cɔŋnaɣ-wɛ se “pɛkɛ kilebaa.” (Yoh. 7:47-49) Pɔcɔŋnaɣ mba payɩ patiwolo Yuuda ñɩma sukuli yaa mba paalakɩ pɔ-sɔnzɩ yɔ se pɛkɛ “mba paasɩŋ nabʋyʋ nɛ pɛ-ɛsa tikuli yɔ;” nɛ pʋyɔɔ lɛ patɩlɩɩ pʋyʋ pɛ-ɛsɩndaa. (Tʋma 4:13) Ɛsɔ sɛtʋ, sɔnzɩ, nɛ kʋnʋmɩŋ ndɩ ndɩ weyi ɩɩwɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa yɔ, pɩ-cɔlɔ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena ɛyaa kaawɛnɩ Yesu nɛ ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa pɔ-yɔɔ yɔ, alɩnaa. Lɩmaɣza kɩdɛkɛda ana aawɛnɩ ɖoŋ Yesu tɔmkpɛlɩkɩyaa yɔɔ ɖɔɖɔ. Pɩsa nɛ pala nɔɔ kʋɖʋmaɣ lɛ, pɩɩcɛyaa se pɛlɛɣzɩ pa-lɩmaɣza.

6. Ha kɩɖaŋ weyi ɩwɩlɩɣ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena ɛyaa pɩzɩɣ nɛ pɛwɛɛnɩ ɖɔ-yɔɔ yɔ.

6 Sɔnɔ ɛyaa wɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda ɖa-taa sakɩyɛ yɔɔ. Pɩtɩla nabɛyɛ wɛnɩnɩ ɖɔ-yɔɔ lɩmaɣza kɩdɛkɛda yaa ɖa-maɣmaɣ ɖɩwɛnɩnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda naayɛ lalaa yɔɔ. Ositralii ɛjaɖɛ taa koobu halɩñɩnʋ weyi ɛkɛ nʋmɔʋ lɩzɩyʋ lɛɛlɛɛyɔ yɔ, ɛyɔɔdaa se: “Alɩwaatʋ ndʋ mankaŋ ma-lɩmaɣza mulum lakasɩ nzɩ paatɛm labʋ nɛ pɩɖɛɛ, nɛ nzɩ peɖiɣni labʋ Ositralii ɛjaɖɛ taa tɛtʋ ñɩma yɔ sɩ-yɔɔ lɛ, piyeki nɛ man-taa wɩɣnɩ anasaayɩwaa siŋŋ. Pɩtasɩ lɛ, man-taa ɖaɣnɩɣ wɩʋ nɛ pɩkpaɖɩ alɩwaatʋ ndʋ mɔntɔzʋʋ kañatʋ lakasɩ nzɩ palabɩ ma-maɣmaɣ yɔ, sɩ-yɔɔ yɔ.” Kanadaa koobu nɔɔyʋ yɔɔdɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena ɛɛwɛnɩ kʋnʋmɩŋ nɩɩyɩ yɔɔ yɔ a-tɔm. Ɛyɔɔdaa se: “Mamaɣzaɣ se mba pɔyɔɔdʋʋ fransɩɩ kʋnʋŋ yɔ pakpaɖɩ lalaa. Nɛ pʋyɔɔ lɛ, mɔncɔŋnaɣ aŋglɛɛ kʋnʋŋ yɔɔdɩyaa ɛzɩ patɩlɩɩ pʋyʋ yɔ.”

7. Alɩwaatʋ ndʋ ɛyaa kaawɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda Yesu yɔɔ yɔ, ɛzɩma ɛlaba?

7 Ða-alɩwaatʋ tʋnɛ tɩ-taa ɛyaa wɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda lalaa yɔɔ ɛzɩ pɩɩwɛʋ Yesu alɩwaatʋ taa yɔ. Ɛzɩma Yesu kaalaba? Kajalaɣ lɛ, ɛtaawɛɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda lalaa yɔɔ nɛ ɛtaaɖʋ tʋkaɣ ɛyaa hɛkʋ taa. Esusi tɔm ñɩm tɩnaa nɛ kʋñɔndɩnaa, Farɩsɩ ñɩma nɛ Samaarii ñɩma, nɛ halɩ pɩkpɛndɩnɩ lambuu mʋyaa nɛ kɩwɛɛkɩm laɖaa. Nabʋlɛ lɛ, ɛtɩŋnɩ ɛ-wɩlɩtʋ nɛ ɛ-maɣmaɣ ɛ-wɛtʋ yɔɔ nɛ ɛwɩlɩ ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa se pɩtɩpɔzɩ se pɛwɛɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda lalaa yɔɔ.

SƆƆLƖM NƐ TƖ LUZUU YEKI SE ƐYƲ ƐTAAWƐƐNƖ LƖMAƔZA KƖDƐKƐDA LALAA YƆƆ

8. Paɣtʋ kiɖe sɔsɔɖɛ nɖɩ yɔɔ Krɩstʋ ñɩma wɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa? Lɩzɩ pɩ-taa.

8 Yesu wɩlɩ ɛ-wayɩ tɩŋɩyaa paɣtʋ kiɖe nɖɩ ɖɩ-yɔɔ nɔɔ kʋɖʋmaɣ wɛ ɖɛ-hɛkʋ taa yɔ. Ɛyɔɔdaa se: “Ɩkɛ koobiya mi-kpeekpe.” (Kalɩ Maatiyee 23:8, 9.) Toovenim taa lɛ, lɩmaɣza wena a-yɔɔ ɖɩkɛ “koobiya” yɔ, a-taa lɛɛɖɛ lɛ se ɖa-tɩŋa ɖɩkɛ Aɖam sayɩnaa. (Tʋma 17:26) Ɛlɛ pɩtɩkɛ lɩmaɣzɩyɛ nɖɩ ɖi-ɖeke ɖɩ-yɔɔ ɖɩkɛ koobiya. Yesu yɔɔdaa se ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa kɛ koobiya mbʋ pʋyɔɔ yɔ peɖiɣzinaa se Yehowa lɛ pa-Caa weyi ɛwɛ ɛsɔdaa yɔ. (Mat. 12:50) Pɩtasɩ lɛ, papɩsɩ fezuu taa hɔʋ kʋɖʋmʋʋ taa ñɩma mba pɛwɛnɩ sɔɔlɩm nɛ tisuu yɔ. Pʋyɔɔ takayɩsɩ nzɩ apostoloowaa mawa yɔ sɩ-taa, ɖoŋ ɖoŋ lɛ payaɣ tɔm mʋyaa lalaa se “koobiya.”​—Roma 1:13; 1 Pɩy. 2:17; 1 Yoh. 3:14. *

9, 10. (a) Ɛbɛ yɔɔ Yuuda ñɩma fɛyɩnɩ toovenim se pakpazɩ pa-tɩ po-tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ? (b) Ɛzɩma Yesu lɔŋ tasʋʋ sɩɣnɩ-ɖʋ se ɖɩtaakpazɩ ɖa-tɩ ɖo-tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ? (Cɔnɩ kiɖe tɛɛ kɩlɛmʋʋ.)

9 Yesu wɩlɩ kpayɩ kpayɩ se pɩcɛyaa se ɖɩcɔnɩ lalaa se pɛkɛ ɖo-koobiya nɛ pɩtɛ lɛ, ɛyɔɔdɩ se tɩ luzuu tɔm cɛyaa ɖɔɖɔ. (Kalɩ Maatiyee 23:11, 12.) Ɛzɩ ɖɩnaʋ yɔ, tɩ kpazʋʋ kɔnɩ tayʋʋ apostoloowaa hɛkʋ taa. Nɛ tɩ kpazʋʋ tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ pɩzɩɣ piyele nɛ tɔm kɔɔ ɛyaa hɛkʋ taa. Yuuda ñɩma kaawɛnɩ toovenim se pakpazɩ pa-tɩ mbʋ pʋyɔɔ yɔ pɛkɛ Abraham liɖe taa ñɩma na? Yuuda ñɩma sakɩyɛ kaawɛnɩ lɩmaɣza ana. Ɛlɛ Yohanɛɛsɩ lɩm mɩyɩsɩyʋ heyi-wɛ se: “Ɛsɔ pɩzɩɣ nɛ ɛlɩzɩ Abraham piya pɛɛ ana yɔ a-taa.”​—Luka 3:8.

10 Yesu tɩsɔɔlɩ se ɖɩkpazɩ ɖa-tɩ ɖo-tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ. Pʋyɔɔ alɩwaatʋ ndʋ takayaɣ taa mayʋ nɔɔyʋ pɔzɩ-ɩ se “Akɛ mon-koobu” lɛ, ɛtɩŋnɩ waɖɛ nɖɩ ɖɩ-yɔɔ nɛ ɛñɩɣ niye tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ. Ɛkpaɣ kɩɖaʋ nakʋyʋ. Kɩɖaʋ ŋgʋ kɩ-taa ɛyɔɔdɩ Samaarii tʋ weyi ɛcɔnɩ nʋmɔʋ ɖɔnʋʋ weyi ɛkɛ Yuuda tʋ yɔ ɛ-yɔɔ camɩyɛ alɩwaatʋ ndʋ mɩlaa nabɛyɛ mabɩ ɛlɛ siŋŋ yɔ ɛ-tɔm. Yuuda ñɩma lalaa ñɛɖɛɣaɣ lɛ, pa-taa nɔɔyʋ tɩla nabʋyʋ se ɛsɩnɩ-ɩ, ɛlɛ Samaarii tʋ ñana ɛ-pʋtɔdɩyɛ. Yesu kɔwaɣ ɛ-tɔm ñʋʋ lɛ, eheyi takayɩsɩ mayʋ ɛnʋ se ɛla ɛzɩ Samaarii tʋ ɛnʋ yɔ. (Luka 10:25-37) Yesu lɩzaa nɛ ɛwɩlɩ se Samaarii tʋ pɩzɩɣ ɛwɩlɩ Yuuda tʋ mbʋ koobu sɔɔlʋʋ siŋŋ kɛnaa yɔ.

11. (a) Ɛbɛ yɔɔ pɩɩpɔzaa se Krɩstʋ tɔm mʋyaa ɛtaaɖʋ tʋkaɣ pa nɛ agɔma pɛ-hɛkʋ taa? (b) Nɛ ɛzɩma Yesu sɩnɩ-wɛ nɛ panɩɩ pɩ-taa?

11 Pɩsa nɛ Yesu tɔmkpɛlɩkɩyaa pɩzɩ nɛ pala tʋmɩyɛ nɖɩ paɖʋ-wɛ yɔ lɛ, pɩcɛyaa se peyele tɩ kpazʋʋ nɛ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena paawɛna lalaa yɔɔ yɔ. Pʋcɔ nɛ Yesu kpaɣ ɛsɔdaa lɛ, ɛɖʋ tʋmɩyɛ ɛ-tɔmkpɛlɩkɩyaa se posusi tɔm “Yuudee tɩŋa taa, Samaarɩɩ nɛ puwolo pɩtalɩ tɛtʋ kamaɣ yɔɔ.” (Tʋma 1:8) Yesu kaatɛm-wɛ falɩsʋʋ se papɩzɩ pala tʋmɩyɛ sɔsɔɖɛ nɖɩ pɩtɩŋnɩ ɛzɩma ɛhɔm pa-lɩmaɣza nɛ ewoni wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ pɩwɛɛ se pɛwɛɛnɩ agɔma yɔɔ yɔ. Ɛsam sɔɔja ɛgɔm nɔɔyʋ e-tisuu mbʋ pʋwayɩ fɛyɩ yɔ pɩ-yɔɔ. (Mat. 8:5-10) Yesu yɔɔdɩ ɛzɩma Yehowa na agɔma pʋtɔdɩyɛ Nazarɛɛtɩ tɛtʋ ndʋ tɩ-taa paalʋlɩ-ɩ yɔ pɩ-tɔm. Agɔma mba pa-taa nabɛyɛ lɛ, Sarfaatɩ lelu weyi ɛwɛ Fenisi tɛtʋ taa yɔ, nɛ Namaanɩ weyi ɛɛkɛ canaɣ Siirii tɛtʋ taa yɔ. (Luka 4:25-27) Nɛ pɩtasɩnɩ se Yesu susi tɔm Samaarii halʋ nɔɔyʋ lɛ, ɛcaɣ Samaarii tɛtʋ ndʋ tɩ-taa kɩyakɩŋ naalɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ɛyaa kaasɔɔlaa se pewelisi ɛ-tɔm.​—Yoh. 4:21-24, 40.

KAJALAƔ PƖNZƖ MƖNƲƲ TAA KRƖSTƲ ÑƖMA LƲBƖNƖ LALAA YƆƆ LƖMAƔZA KƖDƐKƐDA WƐNƲƲ

12, 13. (a) Alɩwaatʋ ndʋ Yesu susaɣ tɔm Samaarii halʋ nɔɔyʋ yɔ, ɛzɩma apostoloowaa laba? (Cɔnɩ kiɖe tɛɛ kɩlɛmʋʋ.) (b) Ɛbɛ wɩlɩɣ se Yakubu nɛ Yohanɛɛsɩ pataanɩɩ lɔŋ weyi Yesu tasɩ-wɛ yɔ ɩ-taa?

12 Ɛlɛ pɩtaawɛɛ apostoloowaa kɛlɛʋ se peyele lɩmaɣza kɩdɛkɛda wɛnʋʋ lalaa yɔɔ. Pɩɩɖɩɣzɩ-wɛ se Yesu tisi faaa nɛ esusi tɔm Samaarii halʋ nɔɔyʋ. (Yoh. 4:9, 27) Yuuda Ɛsɔ sɛtʋ ñʋndɩnaa taatisiɣ se pɔyɔɔdɩnɩ halaa samaɣ taa, nɛ halɩ pɩcandɩnɩ Samaarii halaa, mba pɔ-yɔɔ paawɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda yɔ. Pʋyɔɔ apostoloowaa ñɩnaɣ se Yesu eyele Samaarii halʋ yɔɔdɩnʋʋ nɛ ɛkɔɔ nɛ ɛtɔɔ tɔɔnaɣ. Ɛlɛ tɔm ndʋ Yesu cosi-wɛ yɔ, tɩwɩlɩɣ se ɛzɩma ɛsɔɔlɩ siŋŋ se ewolo kɛdaɣ yɔɔ yɔ, piyeba nɛ ɛsɔɔ ñɔɔsɩ yɔɔ. Ɛnawa se ɛ-Caa sɔɔlɩm pɩkɛnaa se esusi tɔm, halɩ pɩkpɛndɩnɩ Samaarii halʋ ɛnʋ, nɛ ɛkpakaɣ tɔm susuu ɛzɩ ɛ-tɔɔnaɣ yɔ.​—Yoh. 4:31-34.

13 Paa mbʋ yɔ, Yakubu nɛ Yohanɛɛsɩ patɩkpɛlɩkɩ lɔŋ nɩɩyɩ. Alɩwaatʋ natʋyʋ Yesu nɛ ɛ-tɔm mʋyaa pɔɖɔŋaɣ nʋmɔʋ nɛ patalɩ Samaarii egeetiye taa nɛ ɖoo yu-wɛ lɛ, ɛ-tɔm mʋyaa kaasɔɔlaa se pañɩnɩ ɖɩzʋyɛ Samaarii tɛtʋ natʋyʋ taa. Ɛlɛ Samaarii ñɩma kizi se paamʋ-wɛ, nɛ pɩ-yɔɔ lɛ, pɩwɩzɩ Yakubu nɛ Yohanɛɛsɩ nɛ peheyi Yesu se eyele nɛ miŋ lɩɩnɩ ɛsɔdaa nɛ ɩñaɣ tɛtʋ ndʋ tɩ-taa ɛyaa kpeekpe. Peeɖe Yesu kizini-wɛ kpayɩ nɛ ɛkalɩ-wɛ siŋŋ. (Luka 9:51-56) Pɩtɩla ɖɩpɔzʋʋ ɖa-tɩ se ye Yakubu nɛ Yohanɛɛsɩ pɛ-tɛ Galilee egeetiye taa ñɩma nabɛyɛ iikizini mbʋ, paapɔzɩ Yesu se eyele nɛ miŋ ñaɣ-wɛ? Pɩtɩla yɔ, lalaa yɔɔ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wɛnʋʋ yebina nɛ peheyi Yesu se ɛla mbʋ. Pʋwayɩ apostoloo Yohanɛɛsɩ kɔma nɛ esusi tɔm Samaarii egeetiye taa nɛ pamʋ-ɩ camɩyɛ lɛ, pʋtɔma pɩɩcɛyɩ-ɩ se ɛɛkɔ-wɛ nɛ pana.​—Tʋma 8:14, 25.

14. Tɔm ndʋ tɛ yɔɔ tɛ yɔɔ lɩmaɣza ɛɛkɔnɩ kʋnʋmɩŋ ndɩ ndɩ yɔɔdɩyaa hɛkʋ taa yɔ, ɛzɩma pɔcɔnɩ ti-ɖeɖe?

14 Pantekooti pɩnaɣ 33 ɖɛwa nɛ pitileɖi lɛ, koobiya paɣzɩ wɛnʋʋ tɛ yɔɔ tɛ yɔɔ lɩmaɣza naayɛ. Alɩwaatʋ ndʋ patayaɣ tɔɔnaɣ lelaa yɔ, pomulaɣ lelaa mba pɔyɔɔdaɣ Grɛɛkɩ kʋnʋŋ yɔ. (Tʋma 6:1) Pɩtɩla, ɛzɩma paawɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda kʋnʋmɩŋ lɛɛŋ yɔɔdɩyaa yɔɔ yɔ, pɩ-cɔlɔ pɩɩlɩnaa. Peeɖe apostoloowaa cɔnɩ tɔm ndʋ ti-ɖeɖe lɛɛ lɛɛ, palɩzɩ abalaa mba papɩ fezuu taa yɔ se pɔcɔnɩ tɔɔnaɣ tayʋʋ yɔɔ. Payaɣaɣ abalaa mba pa-tɩŋa nɛ Grɛɛkɩ hɩla. Pɩpɩzaɣ se piyele nɛ pana lelaa mba paawɛ laŋwɛɛkɩyɛ taa yɔ pa-pʋtɔdɩyɛ nɛ pɩkɩlɩ.

15. Ɛzɩma Pɩyɛɛrɩ ɖɛnɩ ɛsɩndaa nɛ eyele tɛ yɔɔ tɛ yɔɔ lakasɩ? (Cɔnɩ kiɖe tɛɛ kɩlɛmʋʋ.)

15 Pɩtalɩ pɩnaɣ 36 taa lɛ, kpɛlɩkɩyaa labʋ tʋmɩyɛ talɩ ajɛɛ sakɩyɛ taa nɛ pɩkɩlɩ. Apostoloo Pɩyɛɛrɩ kaasɔɔlɩ ñɔtɩnʋʋ Yuuda ñɩma ɖeke. Ɛlɛ Ɛsɔ lɩzaa nɛ ɛwɩlɩ kpayɩ kpayɩ se pɩtɩpɔzɩ se Krɩstʋ ñɩma ɩɖʋ tʋkaɣ ɛyaa hɛkʋ taa nɛ pɩtɛ lɛ, Pɩyɛɛrɩ susi tɔm Roma sɔɔja weyi payaɣ se Kɔɔrnɛɛyɩ yɔ. (Kalɩ Tʋma Labʋ 10:28, 34, 35.) Kpaɣnɩ mbʋ lɛ, Pɩyɛɛrɩ paɣzɩ taabalɩyɛ ɖʋʋ nɛ sɩɩnaa layaa mba papɩsɩ koobiya yɔ nɛ ɛ nɛ wɛ pɔtɔkɩ tɔɔnaɣ. Ɛlɛ pɩnzɩ cabɩ wayɩ Pɩyɛɛrɩ wobi Antɩyɔɔsɩ tɛtʋ taa lɛ, ekizi se ɛ nɛ Krɩstʋ ñɩma mba patɩkɛ Yuuda ñɩma yɔ pataatɔɔ tɔɔnaɣ. (Gal. 2:11-14) Peeɖe Pɔɔlɩ kalɩ-ɩ nɛ ɛtasɩ-ɩ lɔŋ, nɛ pɩtʋʋ fɛyɩ se ɛmʋ lɔŋ tasʋʋ mbʋ. Pʋyɔɔ alɩwaatʋ ndʋ ɛmaɣaɣ ɛ-takayaɣ kajalaɣ ñɩŋga Aazii Cikpeluu taa koobiya Yuuda ñɩma nɛ sɩɩnaa layaa mba papɩsɩ Krɩstʋ ñɩma yɔ lɛ, ɛyɔɔdɩ ɛzɩma pɩwɛɛ se pɔsɔɔlɩ koobiya kpeekpe yɔ pɩ-tɔm.​—1 Pɩy. 1:1; 2:17.

16. Hɔɔlʋʋ ŋgʋ taa kajalaɣ Krɩstʋ ñɩma ɖɛnɩ ɛsɩndaa?

16 Toovenim taa lɛ, apostoloowaa kpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ Yesu cɔlɔ, se pɩwɛɛ se pɔsɔɔlɩ “ɛyaa kpeekpe.” (Yoh. 12:32; 1 Tim. 4:10) Paa pɩkpaɣ alɩwaatʋ yɔ, pɛlɛɣzɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena paawɛnɩ ɛyaa yɔɔ yɔ. Kajalaɣ Krɩstʋ ñɩma ɖɛnɩ ɛsɩndaa nɛ pɔsɔɔlɩ ɖama. Pɩnzɩ mɩnʋʋ naalɛ ñɩŋgʋ taa takayɩsɩ mayʋ weyi payaɣ se Tertullien yɔ ɛyɔɔdaa se mba patɩkɛ Krɩstʋ ñɩma yɔ, palɩzɩ aseɣɖe Krɩstʋ ñɩma yɔɔ nɛ pɔyɔɔdɩ se: “Pɔsɔɔlɩ ɖama . . . Pɔsɔɔlɩ faaa se pasɩ ɖama yɔɔ sɩm.” Kajalaɣ Krɩstʋ ñɩma kpaɣ “ɛyʋ kɩfalʋ lakasɩ,” mbʋ yebina nɛ peɖiɣzina se ɛyaa kpeekpe wɛ kɩmaŋ Ɛsɔ ɛsɩndaa.​—Kol. 3:10, 11.

17. Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩlʋbɩnɩ tɛ yɔɔ tɛ yɔɔ lɩmaɣza wena awɛ ɖa-laŋa taa yɔ? Ha kɩɖaŋ nɩɩyɩ.

17 Sɔnɔ pɩtɩla pɩpɔzʋʋ ɖa ɖɔɖɔ alɩwaatʋ pʋcɔ nɛ ɖɩpɩzɩ ɖɩwa tɛ yɔɔ tɛ yɔɔ lɩmaɣza wena awɛ ɖa-laŋa taa yɔ. Fransɩ koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ kɛdɩ ɛzɩma ɛlʋbɩnɩ wɛtʋ ndʋ yɔ nɛ ɛyɔɔdɩ se: “Yehowa wɩlɩ-m mbʋ sɔɔlɩm kɛnaa yɔ, mbʋ sɔɔlɩm wɩlʋʋ lalaa kɛnaa yɔ, nɛ mbʋ ɛyaa kpeekpe sɔɔlʋʋ kɛnaa yɔ. Ɛlɛ halɩ nɛ sɔnɔ menɖiɣni kpɛlɩkʋʋ ɛzɩma meyele lalaa yɔɔ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wɛnʋʋ yɔ, nɛ pɩfɛyɩ kɛlɛʋ paa ɛzɩmtaa. Nɛ mɛwɛɛ nɛ mantɩmɩɣ pɩ-yɔɔ.” Ɛsɩpaañɩ ɛjaɖɛ taa koobu halɩñɩnʋ nɔɔyʋ ɖɔɖɔ wɛɛ nɛ ɛlʋkɩnɩ wɛtʋ ndʋ. Ɛyɔɔdaa se: “Nabʋyʋ taa, malʋkɩ se mantaawɛɛnɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda kʋnʋŋ nakʋyʋ yɔɔdɩyaa yɔɔ, nɛ sakɩyɛ taa lɛ mawakɩ. Ɛlɛ manawa se pɩcɛyaa se mowolo lʋbɩyɛ yɔɔ. Mɛnsɛɣ Yehowa nɛ man-taa wɛ leleŋ se mɛwɛ hɔʋ ŋgʋ kɩwɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa yɔ kɩ-taa.” Ða-taa paa anɩ pɩwɛɛ ɛtazɩ ɛ-laŋɩyɛ taa nɛ ɛna se ɛkaɣ pɩzʋʋ nɛ ɛlʋbɩnɩ tɛ yɔɔ tɛ yɔɔ lɩmaɣza ɛzɩ koobiya panɛ pa-naalɛ yɔ?

TƐ YƆƆ TƐ YƆƆ LƖMAƔZA MƲKƖ NƐ SƆƆLƖM PAƔLƖƔ

18, 19. (a) Lɩmaɣza wena yɔɔ pɩwɛɛ se ɖɩmʋ ɛyaa kpeekpe? (b) Nɛ nʋmɔŋ weyi yɔɔ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩtɩŋna nɛ ɖɩla mbʋ?

18 Pɩwɛ ɖeu se ɖɩtɔzɩ se alɩwaatʋ natʋyʋ taa lɛ, ɖa-tɩŋa ɖɩkɛ “agɔma” nɛ taabalɩyɛ taawɛɛ ɖa nɛ Ɛsɔ ɖɛ-hɛkʋ taa. (Efɛz. 2:12) Ɛlɛ Yehowa hɔm-ɖʋ nɛ “sɔɔlɩm taŋgbaka nimaɣ” nɛ ɛkɔnɩ ɛ-cɔlɔ. (Ozee 11:4; Yoh. 6:44) Nɛ Krɩstʋ tisi nɛ ɛmʋ-ɖʋ camɩyɛ. Ɛtʋlɩ-ɖʋ nɔnɔɔ nɛ pʋyɔɔ lɛ, ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkɛ Ɛsɔ hɔʋ taa ñɩma. (Kalɩ Roma 15:7.) Paa ɖɩtɩtalɩ pilim yɔ, Yesu tisi faaa nɛ ɛmʋ-ɖʋ nɛ pʋyɔɔ lɛ, pɩɩwɛɣ ɖeu se ɖini nɔɔyʋ!

Yehowa sɛyaa ñɩnɩɣ lɔŋsɩnɖɛ nɖɩ ɖɩlɩnɩ hayo yɔ, nɛ piyeki nɛ sɔɔlɩm nɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ wɛɛ pɛ-hɛkʋ taa (Cɔnɩ tayʋʋ 19)

19 Pɩtʋʋ fɛyɩ se ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩñɔtʋʋnɩ ɛjaɖɛ kɩdɛkɛdɩyɛ ɖɩnɛ ɖɩ-ɖɩdɛnɖɛ; pʋyɔɔ lɛ, ɖama taa tayʋʋ, lalaa yɔɔ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wɛnʋʋ nɛ sʋsɩ pɩkaɣ tɔyʋʋ nɛ pɩkpaɖɩ. (Gal. 5:19-21; 2 Tim. 3:13) Paa mbʋ yɔ, ɖa Yehowa sɛyaa lɛ, ɖɩñɩnɩɣ se ɖɩwɛɛnɩ lɔŋ weyi ɛlɩnɩ hayo yɔ, weyi ɩ-taa tɛ yɔɔ tɛ yɔɔ lakasɩ fɛyɩ yɔ, nɛ ɖɩñɩnɩ laŋhɛzɩyɛ. (Yak. 3:17, 18) Ða-taa wɛ leleŋ se taabalɩyɛ wɛ ɖa nɛ ajɛɛ lɛɛna taa ɛyaa lalaa ɖɛ-hɛkʋ taa, nɛ ɖɩmʋʋ ɖama paa ɖɔ-sɔnzɩ ɛwɛ ndɩ ndɩ yɔ; nɛ halɩ ɖɩkpɛlɩkɩɣ kʋnʋmɩŋ lɛɛŋ. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩlakɩ mbʋ yɔ, ɖa-laŋhɛzɩyɛ wɛɣ ɛzɩ lɩm hoɖe yɔ, nɛ ɖe-siɣsiɣ wɛtʋ wɛɛ ɛzɩ lɩm sɔsɔm yaa teŋgu hola yɔ.​—Iza. 48:17, 18.

20. Ye ɖiyeba nɛ sɔɔlɩm ɖiyiɣ ɖa-maɣzɩm, ɛbɛ lɩɣ pɩ-taa?

20 Ositralii ɛjaɖɛ taa koobu halɩñɩnʋ weyi ɛ-tɔm ɖɩyɔɔdaa nɛ pɩɖɛɛ yɔ, ɛyɔɔdaa se: “Patʋlɩ-m toovenim lɔŋsɩnɖɛ nɔnɔsɩ.” Koobu ɛnɛ eɖiɣzini ɛzɩma Bibl kpɛlɩkʋʋ wɛnɩ ɖoŋ ɛ-yɔɔ yɔ lɛ, ɛtasɩ yɔɔdʋʋ se: “Piyeba nɛ mɛwɛɛnɩ laŋɩyɛ kɩbanɖɛ nɛ maɣzɩm kɩbam. Mantɩtasɩ wɛnʋʋ lɩmaɣza kɩdɛkɛda lalaa yɔɔ nɛ maatasɩɣ-wɛ paɖʋʋ ɖɔɖɔ.” Nɛ Kanadaa koobu abalɩñɩnʋ ñeɖiɣzini lɛɛlɛɛyɔ se “kaatɩlɩtʋ yekina nɛ ɛyʋ ɖʋʋ tʋkaɣ ɛyaa hɛkʋ taa po-tomnaɣ tɔlɩm yɔɔ, nɛ wɛtʋ ndʋ ɛyaa wɛna yɔ, pɩtɩlɩɩnɩ ɖenɖe palʋlɩ-wɛ yɔ pɩ-cɔlɔ.” Ɛkɔma nɛ ɛ nɛ koobu halɩñɩnʋ weyi ɛyɔɔdʋʋ aŋglɛɛ kʋnʋŋ yɔ pɔɖɔkɩ nesi. Koobiya panɛ pa-kɩɖaŋ wɩlɩɣ se sɔɔlɩm mbʋ pɩwɛ Krɩstʋ ñɩma hɛkʋ taa yɔ, pɩsɩnɩ-wɛ nɛ pawa lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena pɛwɛnɩ ɖama yɔɔ yɔ. Sɔɔlɩm mbʋ piyebina nɛ ɖɩwɛɛ nɔɔ kʋɖʋmaɣ taa siŋŋ.​—Kol. 3:14.

^ tay. 8 Ye pɔyɔɔdɩ “koobiya” tɔm yɔ, pacaɣ pɔyɔɔdɩ ɛgbɛyɛ taa koobiya halaa tɔm ɖɔɖɔ. Roma “koobiya” Pɔɔlɩ ma ɛ-takayaɣ. Nɛ ɖɩnɩɣ pɩ-taa se koobiya halaa wɛ pɩ-taa mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ɛya pa-taa sakɩyɛ hɩla. (Roma 16:3, 6, 12) Pɩlabɩ alɩwaatʋ sakɩyɛ yɔ, Feŋuu Tilimiye lɩzɩ pɩ-taa se Krɩstʋ ñɩma kɛ ‘koobiya halaa nɛ abalaa.’