Rechoboámovým otcom bol Šalamún, ktorý v Izraeli vládol 40 rokov. (1. Kráľ. 11:42) Šalamún zomrel v roku 997 pred n. l. Potom Rechoboám išiel z Jeruzalema na sever do Sichemu, kde bol pomazaný za kráľa. (2. Par. 10:1) Vieš si predstaviť, aké mohol mať obavy, keď sa stal kráľom po svojom otcovi Šalamúnovi, ktorý bol známy svojou výnimočnou múdrosťou? Onedlho malo vyjsť najavo, či je schopný múdro vyriešiť istý náročný problém.

Rechoboám si uvedomoval, že situácia v krajine je napätá. Izraeliti sa cítili utláčaní, a tak za ním vyslali svojich zástupcov, aby mu predložili jednoznačné požiadavky: „Tvoj otec, ten urobil naše jarmo tvrdé; a uľahči teraz tvrdú službu svojho otca a ťažké jarmo, ktoré na nás vložil, a budeme ti slúžiť.“ (2. Par. 10:3, 4)

Rechoboám stál pred dilemou. Ak ľudu vyhovie a uľahčí im bremeno, ktoré na nich uvalil jeho otec, on, jeho rodina i členovia kráľovského dvora sa budú musieť vzdať určitého prepychu. Na druhej strane, ak odmietne, ľud sa môže proti nemu vzbúriť. Čo urobí? Najprv si šiel po radu k starším mužom, ktorí boli Šalamúnovými poradcami. Potom sa poradil s mladšími mužmi, ktorí boli jeho rovesníkmi. Nakoniec poslúchol slová mladších mužov a povedal, že bude s ľudom zaobchádzať tvrdo. Vyhlásil: „Sťažím vaše jarmo, a ja, ja pridám k nemu. Môj otec, ten vás trestal bičmi, ale ja, ja bičmi s ostňami.“ (2. Par. 10:6–14)

Čo sa z toho učíme? Je múdre, ak si dáme poradiť od starších, duchovne zrelých spolukresťanov. Majú mnoho skúseností a často dokážu predvídať, k čomu povedie určité rozhodnutie, a dať nám múdru radu. (Jób 12:12)

Rechoboám na vzburu reagoval tak, že zhromaždil armádu a chcel zaútočiť na vzbúrencov.  Jehova však za ním poslal proroka Šemajaha s odkazom: „Nevyjdete a nebudete bojovať proti svojim bratom, synom Izraela. Choďte každý späť do svojho domu, lebo tá vec sa stala na môj podnet.“ (1. Kráľ. 12:21–24) *

Bolo pre Rechoboáma ľahké vzdať sa boja? Čo si ľud pomyslí o kráľovi, ktorý im spočiatku hrozil, že ich bude biť „bičmi s ostňami“, a teraz toleruje ich očividnú vzburu? (Porovnaj 2. Paralipomenon 13:7.) Napriek tomu kráľ a jeho armáda „uposlúchli Jehovove slová a šli späť domov podľa Jehovovho slova“.

Čo sa z toho učíme? Je múdre poslúchať Boha, aj keby sme museli znášať určitý posmech. Keď poslúchame Jehovu, získavame jeho priazeň a požehnanie. (5. Mojž. 28:2)

Akú odmenu to prinieslo Rechoboámovi, keď poslúchol Jehovu a nezaútočil na novovzniknuté severné kráľovstvo? Najprv sa zameral na výstavbu miest na území kmeňov Júda a Benjamin, nad ktorými kraľoval. Zosilnil opevnenie niektorých miest „vo veľmi veľkej miere“. (2. Par. 11:5–12) A čo je najdôležitejšie, istý čas dodržiaval Jehovove zákony. Desaťkmeňové izraelské kráľovstvo pod vládou Jeroboáma prepadlo modlárstvu. Preto mnohí jeho obyvatelia cestovali do Jeruzalema, aby uctievali Jehovu čistým spôsobom, a tak podporovali Rechoboáma. (2. Par. 11:16, 17) Vďaka tomu, že Rechoboám poslúchal Jehovu, posilnil svoje kraľovanie.

Keď Rechoboám upevnil svoje kráľovstvo, urobil niečo nečakané. Nedbal na Jehovov zákon a začal slúžiť falošným bohom. Ako je to možné? Dovolil, aby ho ovplyvnila jeho matka, ktorá bola Ammónčanka? (1. Kráľ. 14:21) Nevieme, prečo sa to stalo, ale celý národ nasledoval jeho zlý príklad. Jehova teda dovolil, aby egyptský kráľ Šišak dobyl mnoho judských miest, hoci ich Rechoboám predtým opevnil. (1. Kráľ. 14:22–24; 2. Par. 12:1–4)

Situácia sa vyhrotila, keď sa Šišak priblížil k Jeruzalemu, kde sídlil Rechoboám. Vtedy za ním prišiel prorok Šemajah, aby jemu a jeho kniežatám oznámil Boží rozsudok: „Vy, vy ste ma opustili, a aj ja, ja som vás nechal v ruke Šišaka.“ Ako Rechoboám zareagoval na túto správu? Veľmi chvályhodne! V Biblii čítame: „A tak sa kniežatá Izraela a kráľ pokorili a povedali: ‚Jehova je spravodlivý.‘“ Preto Jehova ochránil Rechoboáma i Jeruzalem pred kráľom Šišakom. (2. Par. 12:5–7, 12)

Rechoboám potom ďalej panoval nad južným kráľovstvom. Pred smrťou dal všetkým svojim synom štedré dary. Urobil to pravdepodobne preto, aby sa nebúrili proti svojmu bratovi Abijahovi, ktorý začal kraľovať po ňom. (2. Par. 11:21–23) V tomto prípade Rechoboám konal múdrejšie než v minulosti.

Hoci Rechoboám urobil niekoľko dobrých vecí, nezískal Božiu priazeň. Biblia zhŕňa jeho vládu slovami: „Robil to, čo bolo zlé.“ Prečo? Pretože „neustanovil pevne svoje srdce hľadať Jehovu“. (2. Par. 12:14)

Prečo Biblia hodnotí Rechoboáma ako zlého kráľa? Je pravda, že Rechoboám niekedy poslúchal Boha. A urobil aj niečo dobré pre Jehovov ľud. Ale nevytvoril si blízky vzťah k Jehovovi ani si nevypestoval úprimnú túžbu páčiť sa mu. A tak prestal robiť to, čo je správne, a začal uctievať falošných bohov. Možno si kladieš otázky: Prečo Rechoboám uposlúchol Jehovu? Bolo to preto, lebo úprimne ľutoval svoje chyby a chcel sa páčiť Bohu? Alebo len preto, lebo mu to povedali druhí? (2. Par. 11:3, 4; 12:6) Neskôr znovu začal robiť to, čo je zlé v Jehovových očiach. Od svojho starého otca, kráľa Dávida, sa veľmi líšil! Je pravda, že aj Dávid robil chyby. Ale po celý život miloval Jehovu, zastával sa pravého uctievania  a úprimne sa kajal zo svojich hriechov. (1. Kráľ. 14:8; Žalm 51:1, 17; 63:1)

Z Rechoboámovho varovného príkladu sa učíme niečo dôležité. Je chvályhodné, keď sa staráme o svoju rodinu a konáme dobré skutky. Ale na to, aby sme získali Jehovovu priazeň, musíme v prvom rade podporovať pravé uctievanie a pevne sa ho držať.

Podarí sa nám to, ak budeme nadovšetko milovať Jehovu. Láska k Jehovovi by sa dala prirovnať k ohňu. Na to, aby horel, je potrebné naň stále prikladať. Rovnako ak chceme mať planúcu lásku k Bohu, musíme pravidelne študovať jeho Slovo, rozjímať o tom, čo sme si prečítali, a často sa modliť. (Žalm 1:2; Rim. 12:12) Keď budeme Jehovu milovať, budeme robiť všetko pre to, aby sme sa mu páčili. A ak spravíme nejakú chybu, bude nám to úprimne ľúto a budeme prosiť Jehovu o odpustenie. Na rozdiel od Rechoboáma budeme odhodlaní verne podporovať pravé uctievanie. (Júda 20, 21)