Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ono Whọ Gwọlọ nọ O Muẹrohọ Owhẹ?

Ono Whọ Gwọlọ nọ O Muẹrohọ Owhẹ?

“Ọghẹnẹ ọ rrọ ohwo nọ o kiẹrẹe hẹ hẹ nọ iruo rai gbe uyoyou nọ wha dhesẹ kẹ odẹ riẹ e rẹ rọ thọrọ iẹe ẹro.”​—HIB. 6:10.

ILE: 39, 30

1. Eme ọ rrọ ẹkoma mai nọ mai kpobi ma rẹ gwọlọ, kọ eme u kugbe?

ẸVẸ o rẹ jọ owhẹ oma nọ ohwo nọ whọ riẹ je wo adhẹẹ kẹ ọ gbẹ kareghẹhọ odẹ ra ha, hayo mai yoma dede, nọ o gbe vuhu owhẹ hẹ? Oware utioye o rẹ kẹ uye gaga. Fikieme? Mai kpobi ma rẹ gwọlọ nọ amọfa a muẹrohọ omai, keme ẹkoma mai ọye. Ma rẹ jẹ gwọlọ nọ a riẹ oghẹrẹ ohwo nọ ma rrọ gbe eware nọ ma ru no.​—Ik. 11:16; Job 31:6.

2, 3. Eme ọ rẹ sai ru isiuru nọ ma rọ gwọlọ nọ a muẹrohọ omai e rẹ rọ vrẹta? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

2 Isiuru nọ ma rọ gwọlọ nọ amọfa a muẹrohọ omai o rẹ sae vrẹta fiki sebaẹgba mai, wọhọ epanọ o rẹ jọ kẹ isiuru efa buobu nọ ma wo na. O sai ru omai gwọlọ oghẹrẹ ọghọ nọ o fo ho. Akpọ Setan o bi ru nọ ahwo a rẹ rọ gwọlọ nọ a riẹ ae odẹ, onọ u bi ru ai si iroro no Jihova Ọghẹnẹ, Ọsẹ obọ odhiwu mai nọ u fo nọ a rẹ riẹ jẹ gọ na.​—Evia. 4:11.

3 Evaọ oke Jesu, isu egagọ jọ a wo eriwo ọthọthọ kpahe ọghọ nọ a rẹ kẹ ohwo. Jesu ọ vẹvẹ ilele riẹ unu nọ: “Wha yọroma kẹ otu ikere-obe na nọ e rẹ gwọlọ ku iwu ithethei họ rọ nya wariẹ jẹ gwọlọ nọ ahwo a yere ai evaọ eria eki jẹ keria egbara obaro [“nọ e mai woma,” ẹme-obotọ] evaọ iwou-egagọ gbe eria nọ e mai kpehru evaọ ehaa.” O te fibae nọ: “Ahwo nana a ti wo obrukpe nọ ọ mae ga.” (Luk 20:​46, 47) Rekọ Jesu o jiri aye-uku oyogbe nọ ọ rehọ ugho osese ru unevaze nọ amọfa a muẹrohọ họ. (Luk 21:​1-4) Oghẹrẹ nọ Jesu o rri ọghọ nọ a re bru họ ohwo oma u wo ohẹriẹ gaga no orọ amọfa. Uzoẹme nana u ti fiobọhọ kẹ omai wo eriwo owowa, oghẹrẹ eriwo nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹrehọ.

OGHẸRẸ ẸRIẸ NỌ Ọ MAI WOMA KPAOBỌ

4. Oghẹrẹ ẹriẹ vẹ ọ mai woma, kọ fikieme?

4 Kọ oghẹrẹ ẹriẹ vẹ ọ mai woma nọ ma rẹ sae gwọlọ? O rẹ jọ onọ ahwo a be gwọlọ evaọ isukulu ikpehru, ekiọthuọ, gbe erozaha akpọ nana ha. Ukpoye, roro kpahe oghẹrẹ onọ Pọl o ru omai riẹ nọ ọ ta nọ: “Rekọ enẹna nọ wha riẹ Ọghẹnẹ no na, hayo, nọ Ọghẹnẹ ọ riẹ owhai no na, ẹvẹ wha be rọ wariẹ zihe bru eware esese nọ e rrọ ifofe nọ i fioka ha, jẹ gwọlọ wariẹ gbodibo kẹ ae?” (Gal. 4:9) A rẹ ruẹ obọ uvẹ-ọghọ riẹ hẹ re Ọghẹnẹ ọ riẹ omai! Ọghẹnẹ nọ ọ rrọ Osu Oride ehrugbakpọ na ọ rẹ sae “riẹ” omai. Ọ gwọlọ wo usu okpekpe kugbe omai. Wọhọ epanọ ọgba eriariẹ jọ ọ ta, mai “yọ enọ o bi muẹrohọ ziezi.” Nọ Jihova ọ tẹ riẹ omai wọhọ egbẹnyusu riẹ, kiyọ ma bi ru ẹjiroro nọ ma rọ rrọ uzuazọ gba.​—Ọtausi. 12:​13, 14.

5. Eme ma re ru re Ọghẹnẹ ọ riẹ omai?

5 Mosis ọ jọ ogbẹnyusu Ọghẹnẹ. Nọ ọ yare Jihova re ọ riẹ kpahe idhere Riẹ ziezi, Jihova ọ kẹ riẹ uyo inọ: “Oware onana no whọ ta na me re ti ruẹ; keme who wo aruoriwo evaọ aro mẹ, mẹ tẹ jẹ riẹ odẹ ra.” (Ọny. 33:​12-17) Ma rẹ sai wo eghale buobu re nọ Jihova ọ tẹ riẹ omai dẹẹ. Rekọ, eme ma re ru re Jihova ọ riẹ omai? Ma re you rie jẹ rọ uzuazọ mai mudhe kẹe.​—Se 1 Ahwo Kọrint 8:3.

6, 7. Eme o rẹ sae raha usu nọ ma wo kugbe Jihova?

6 Rekọ o gwọlọ nọ ma rẹ sẹro usu oghaghae nọ ma wo kugbe Ọsẹ obọ odhiwu mai. Wọhọ Ileleikristi obọ Galesha nọ Pọl o kere ileta se na, mai omamai ma rẹ daoma re ma gbẹ gbodibo kẹ “eware esese nọ e rrọ ifofe nọ i fioka ha” ha evaọ akpọ nana, te okpodẹ nọ ma rẹ gwọlọ wo. (Gal. 4:9) Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ na a nyaharo te epanọ Ọghẹnẹ ọ rọ riẹ ae. Rekọ Pọl ọ ta nọ inievo nana a jẹ “wariẹ zihe bru” eware ifofe. Ẹme nọ Pọl ọ jẹ ta na họ: “Nọ wha nyaharo te enẹ no na, kọ fikieme wha bi ro zihe bru eware igheghẹ nọ i fioka ha nọ wha nyaseba no?”

7 Kọ oware utiona o sae via kẹ omai nẹnẹ re? Ẹhẹ, o rẹ sae via. Wọhọ Pọl, o sae jọ nọ okenọ ma riẹ Jihova obọ, ma siobọno eware jọ nọ a hae rọ riẹ omai odẹ evaọ akpọ Setan. (Se Ahwo Filipai 3:​7, 8.) Ẹsejọhọ ma siobọno uvẹ nọ ma hai ro kpohọ isukulu ikpehru, hayo ma rọwo nọ a wọ omai fihọ ọkwa okpehru evaọ oria iruo mai hi, hayo o sae jọ nọ ma siọ uvẹ nọ ma hai ro wo igho buobu evaọ ekiọthuọ akpọ na. Okẹ ile-esuọ gbe ohrẹ-odhẹ mai e hai ru omai wo okpodẹ gbe efe buobu, rekọ ma kpairoro vrẹ eyena kpobi. (Hib. 11:24-27) U woma vievie he re ma roro nọ emamọ iroro yena nọ ma jẹ na yọ ‘uvẹ nọ ma kufiẹ’! Iroro itieye na e sai ru nọ ma re ro le eware akpọ nana nọ ma je rri fihọ “eware esese nọ e rrọ ifofe nọ i fioka ha” na. *

RU ỌTAMUO RA GA

8. Ẹvẹ ma re ro ru ọtamuo mai ga inọ Jihova ma gwọlọ nọ ọ riẹ omai?

8 Ẹvẹ ma sai ro ru ọtamuo mai ga inọ Jihova ma gwọlọ nọ ọ riẹ omai orọnikọ akpọ na ha? Re ma sai ru ere, o gwọlọ nọ ma rẹ kareghẹhọ eware ivẹ jọ nọ i wuzou. Orọ ọsosuọ, ẹsikpobi Jihova o re muẹrohọ ahwo nọ a be gọe no eva ze. (Se Ahwo Hibru 6:10; 11:6) Idibo riẹ kpobi e rrọ ghaghae evaọ aro riẹ, yọ o re rri rie wọhọ oware nọ u “kiẹrẹe hẹ” re o gbabọkẹ enọ e be gọe no eva ze. “Jihova ọ riẹ enọ e rrọ eriẹ” ẹsikpobi. (2 Tim. 2:19) “Ọ riẹ edhere ikiẹrẹe,” yọ ọ riẹ epanọ o re ro siwi ai no odawọ.​—Ol. 1:6; 2 Pita 2:9.

9. Kẹ iriruo oghẹrẹ nọ Jihova o ro dhesẹ nọ ọ jẹ idibo riẹ rehọ.

9 Ẹsejọ, Jihova ọ rehọ idhere igbunu dhesẹvia no inọ ọ jẹ idibo riẹ rehọ. (2 Irv. 20:20, 29) Wọhọ oriruo, roro kpahe epanọ Jihova o ro siwi ahwo riẹ evaọ Abade Ọwawae na evaọ okenọ ogbaẹmo ulogbo Fẹro u je le ai. (Ọny. 14:21-30; Ol. 106:9-11) Oware nana u gbunu te epanọ ahwo nọ a jọ unuakpọ yena a gbẹ jẹ rọ ta ẹme kpahe iẹe nọ ikpe udhuvẹ e vrẹ no. (Jos. 2:9-11) Nọ ma tẹ kareghẹhọ idhere itieye nọ Jihova o ro dhesẹ uyoyou gbe ogaga riẹ, o rẹ kẹ omai udu nọ ma be te rẹriẹ ovao dhe ohọre Gọg obọ Magọg na. (Izik. 38:8-12) Evaọ oke yena, eva e te were omai gaga inọ Ọghẹnẹ ma ru re ọ riẹ omai, orọnikọ akpọ na ha.

10. Eme ma rẹ kareghẹhọ evaọ oghẹrẹ nọ Jihova o re ro muẹrohọ ohwo?

10 O gwọlọ nọ ma re roro kpahe oware avivẹ nọ u wuzou na, koyehọ: Jihova o re muẹrohọ omai evaọ idhere nọ ma rẹro rai vievie he. Jesu ọ ta nọ ahwo nọ a re ru ewoma re ahwo a ruẹse ruẹ e rai a ti wo osohwa ovuovo no obọ Jihova ze he. Fikieme? Keme ujiro nọ ahwo a je jiri ai na họ osa rai. (Se Matiu 6:1-5.) Rekọ Jesu ọ tẹ jẹ ta nọ Ọsẹ riẹ “nọ ọ rẹ ruẹ eware nọ i dhere” na o bi muẹrohọ ahwo nọ a bi ru ewoma kẹ amọfa nọ ahwo a bi muẹrohọ họ. O re muẹrohọ eware nọ omomọvo o ru, ọ vẹ rọ ere hwosa kẹe. Rekọ evaọ ẹsejọ, Jihova ọ rẹ hwosa kẹ omai evaọ idhere nọ ma rẹro rai hi. Joma ta kpahe iriruo jọ.

A MUẸROHỌ ỌMỌTẸ JỌ NỌ O WO OMAUROKPOTỌ EVAỌ OGHẸRẸ NỌ O RẸRO RIẸ HẸ

11. Ẹvẹ Jihova o ro dhesẹ nọ o muẹrohọ Meri?

11 Nọ okenọ a re ro yẹ Ọmọ Ọghẹnẹ evaọ otọakpọ u te, Jihova ọ tẹ salọ ọmọtẹ-kọkọ jọ nọ o wo omaurokpotọ nọ a re se Meri re ọ jọ oni ọmọ obọdẹ nana. Meri ọ jẹ rria okpẹwho Nazarẹt jọ nọ o te oware ovo ho, onọ u thabọ no Jerusalẹm gbe etẹmpol ologbo riẹ. (Se Luk 1:26-33.) Fikieme a rọ kẹ Meri uvẹ-ọghọ nana? Gebriẹl ukọ-odhiwu na ọ vuẹ riẹ nọ o “wo aruoriwo evaọ aro Ọghẹnẹ.” Eme nọ Meri ọ ta kẹ Ẹlizabẹt omoni riẹ uwhremu na i dhesẹ epanọ usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ o kpekpe te. (Luk 1:46-55) Ẹhẹ, Jihova o bi muẹrohọ Meri anwẹdẹ, ọ tẹ kẹe uvẹ-ọghọ nana nọ o rẹro riẹ hẹ na fiki ẹmeoyo riẹ.

12, 13. Oghẹrẹ vẹ a rọ kẹ Jesu ọghọ okenọ a yẹe gbe okenọ a rehọ iẹe kpobọ etẹmpol nọ edẹ udhuvẹ e vrẹ no?

12 Okenọ Meri o yẹ Jesu no, orọnikọ ikpahwo hayo isu nọ e jọ Jerusalẹm avọ Bẹtlẹhẹm Jihova ọ kẹ uvẹ-ọghọ na re a riẹ oware nọ o via na ha. Ikọ-odhiwu e romavia kẹ ithuru-igodẹ gheghe nọ e jẹ rẹrote igodẹ rai evaọ obọ otafe Bẹtlẹhẹm. (Luk 2:8-14) Ithuru-igodẹ nana e tẹ nyae ruẹ ọmọ nọ a yẹ na. (Luk 2:15-17) Oghẹrẹ nọ a rọ kẹ Jesu ọghọ u gbe Meri avọ Josẹf unu gaga! Roro kpahe ohẹriẹ nọ o rrọ edhere nọ Jihova o re ro ru eware avọ orọ Ẹdhọ. Okenọ Setan o vi enọ i re rri isi obehru rọ gbẹva nyae ruẹ Jesu avọ ọsẹgboni riẹ, Jerusalẹm soso o te duwu ku fiki usi eyẹ Jesu. (Mat. 2:3) Usi eyẹ Jesu nana o wha uwhu se emaha buobu nọ e riẹ onahona ha.​—Mat. 2:16.

13 Nọ edẹ udhuvẹ e vrẹ no nọ a ro yẹ Jesu, o tẹ gwọlọ nọ Meri o re dhe idhe kẹ Jihova evaọ etẹmpol nọ o rrọ Jerusalẹm, nọ o rehọ oware wọhọ emaele ezeza thabọ no Bẹtlẹhẹm. (Luk 2:22-24) Nọ Meri ọ jọ edhere kugbe Josẹf avọ Jesu, ẹsejọhọ o je roro sọ ozerẹ nọ o ti dhe idhe na ọ te ta eme obọdẹ jọ kpahe oware nọ Jesu o ti ru evaọ obaro. A ginẹ kẹ ọmọ na ọghọ, rekọ o sae jọ nọ evaọ oghẹrẹ nọ Meri o rẹro riẹ hẹ. Jihova ọ rehọ ọzae jọ nọ a re se Simiọn, ọnọ “o kiẹrẹe jẹ rrọ ọgba-egagọ,” gbe ọruẹaro-aye jọ nọ a re se Anna, ọnọ ọ rrọ aye-uku nọ ọ kpako te ikpe udhone gbe ene no ta eme ro dhesẹ nọ ọmọ nana ọ te jọ Mesaya hayo Kristi nọ a ya eyaa riẹ na.​—Luk 2:25-38.

14. Eghale vẹ Meri o wo no obọ Jihova ze?

14 Kọ ẹvẹ kpahe Meri? Kọ Jihova o gbe je muẹrohọ iẹe nọ ọ jẹ nabe rẹrote Ọmọ Ọghẹnẹ jẹ be yọrọ iẹe na? Ee. Ọghẹnẹ o ru nọ a ro kere eware nọ Meri o ru avọ eme nọ ọ ta fihọ Ebaibol na. Uvẹ o jọ kẹ Meri nọ o re ro lele Jesu no oria ruọ oria ha evaọ ikpe esa gbe ubro nọ Jesu o je ro ru iruo odibọgba riẹ na. O sae jọ nọ fikinọ ọ jọ aye-uku, o gba riẹ họ nọ Nazarẹt ọ rẹ jọ. Rekọ, dede nọ o wo uvẹ-ọghọ nọ ọ rọ ruẹ eware buobu hu, ọ sae jọ kugbe Jesu evaọ oke uwhu riẹ. (Jọn 19:26) Rekọ uwhremu na, ọ jọ kugbe ilele na evaọ Jerusalẹm bẹsenọ ẹdẹ Pẹntikọst nọ a ro ku ẹzi ọfuafo ku ai u ro te. (Iruẹru 1:13, 14) O sae jọ nọ a rọ ẹzi wholo iei gbe amọfa nọ a jariẹ ẹdẹ yena. O tẹ rrọ ere, u dhesẹ nọ a kẹ riẹ uvẹ nọ ọ te rọ jọ obọ odhiwu kugbe Jesu bẹdẹ bẹdẹ. Rri edhere emamọ nọ Ọghẹnẹ o ro dhesẹ nọ o muẹrohọ iruo iwoma riẹ!

JIHOVA O MUẸROHỌ ỌMỌ RIẸ

15. Ẹvẹ Jihova o ro dhesẹ nọ ọ jẹ Ọmọ riẹ rehọ evaọ okenọ ọ jọ otọakpọ?

15 Jesu o siuru ọghọ nọ isu egọmeti gbe isu egagọ a rẹ kẹe he. Rekọ a re gbiku oghẹrẹ nọ oma o were riẹ te he nọ Jihova ọ ta ẹme no obọ odhiwu ze isiasa soso ro dhesẹ nọ ọ riẹ riẹ ziezi. Nọ Jesu ọ nwane họ-ame no evaọ Ethẹ Jọdan, Jihova ọ tẹ ta nọ: “Ọnana họ Ọmọ mẹ, oyoyou mẹ na, ọnọ mẹ jẹrehọ.” (Mat. 3:17) O wọhọ nọ Jọn Ọhọahwo-Ame na ọvo họ ohwo nọ o yo ẹme yena. Kẹsena, evaọ oware wọhọ ukpe ovo taure Jesu o te ti whu, ikọ esa riẹ a te yo nọ Jihova ọ ta kpahe Jesu nọ: “Ọnana họ Ọmọ mẹ, oyoyou mẹ na, ọnọ mẹ jẹrehọ. Wha gaviezọ kẹe.” (Mat. 17:5) Orọ urere, evaọ emedẹ jọ taure Jesu o te ti whu, Jihova ọ tẹ wariẹ ta ẹme kẹ ọmọ riẹ no obọ odhiwu ze.​—Jọn 12:28.

Eme who wuhrẹ no oghẹrẹ nọ Jihova o ro bru ọghọ họ Ọmọ riẹ oma ze? (Rri edhe-ẹme avọ 15-17)

16, 17. Oghẹrẹ vẹ Jihova o ro bru ọghọ họ Jesu oma?

16 Dede nọ Jesu ọ riẹ nọ o ti whu uwhu omovuọ, a te bọwo iẹe ota inọ ọ be ta eme-aghọ, ọ lẹ nọ oreva Jihova u rugba orọnikọ oriẹ hẹ. (Mat. 26:39, 42) “O thihakọ ure-oja, ọ daezọ omovuọ họ,” keme ọghọ nọ o no obọ Ọsẹ riẹ ze ọ gwọlọ, orọnikọ orọ akpọ na ha. (Hib. 12:2) Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ rọ kẹe ọghọ yena?

17 Nọ Jesu ọ jọ otọakpọ, ọ ta nọ ọ gwọlọ wariẹ wo oruaro nọ o wo vẹre evaọ okenọ ọ jọ obọ odhiwu kugbe Ọsẹ riẹ. (Jọn 17:5) Oware ovo u dhesẹ nọ Jesu o je rẹro oruaro nọ o vrẹ oyena ha. O je rẹro nọ a te kẹe ọkwa okpehru jọ evaọ obọ odhiwu hu. Rekọ eme Jihova o ru? Jihova o bru ọghọ họ Jesu oma evaọ edhere nọ o rẹro riẹ vievie he nọ ọ kpare iẹe kpehru fihọ “ọkwa nọ o kpehru vi onọ ọ jọ vẹre,” jẹ kẹe oware nọ u ri te ohwo ọvo obọ rite oke yena ha, koyehọ, uzuazọ ẹzi nọ o re whu hu! * (Fil. 2:9; 1 Tim. 6:16) Rri edhere obọdẹ nọ Ọghẹnẹ o ro dhesẹ nọ o muẹrohọ uruemu ẹmeoyo Jesu!

18. Eme o re fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe ro wo isiuru ọjẹrehọ akpọ nana ha?

18 Eme o re fiobọhọ kẹ omai nọ ma gbe ro wo isiuru ọjẹrehọ akpọ nana ha? Hae kareghẹhọ nọ ẹsikpobi Jihova o re muẹrohọ jẹ hwosa kẹ idibo riẹ, yọ ọ rẹ hwosa kẹ ae evaọ idhere nọ a rẹro rai hi. Kọ ono ọ riẹ sọ oghẹrẹ osa utioye nọ ma rẹro riẹ hẹ u ti te omai obọ evaọ obaro? Rekọ evaọ enẹna, nọ ma gbe bi thihakọ ebẹbẹ gbe edawọ nọ i bi te omai evaọ akpọ omuomu nana, joma kareghẹhọ ẹsikpobi nọ akpọ nana avọ ọghọ kpobi nọ o re noi ze kẹhẹ e te vrẹ no. (1 Jọn 2:17) Jihova, Ọsẹ oyoyou mai na ‘ọ rrọ ohwo nọ o kiẹrẹe hẹ hẹ nọ iruo mai gbe uyoyou nọ ma dhesẹ kẹ odẹ riẹ e rẹ rọ thọrọ iẹe ẹro.’ (Hib. 6:10) Ẹhẹ, o ti bru ọghọ họ omai oma, ẹsejọhọ evaọ idhere nọ ma rẹro rai enẹna ha!

^ edhe-ẹme 7 Evaọ efafa Ebaibol efa, ẹme nọ a rọ fa “nọ i fioka ha” họ “nọ i wiruo ho,” gbe “nọ i re kiekpe ohwo.”

^ edhe-ẹme 17 Ma sae ta nọ onana nọ oghale nọ o rẹro riẹ hẹ, nọ orọnọ a fodẹ uzuazọ nọ u re whu hu evaọ Ikereakere Hibru na ha na.