Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Mávarehepa jajesareko hína?

¿Mávarehepa jajesareko hína?

“Ñandejára, che amaña yvága gotyo, upépe nde reguapy ne trónope” (SAL. 123:1).

PURAHÉI: 143, 124

1, 2. ¿Mbaʼépa heʼise jajesarekoha Jehováre?

KOʼÁG̃A jaiko hína umi tiémpo ijetuʼúvape ha hasýva jagueropuʼaka hag̃ua. Ha jaikuaaháicha amás día ivaivéta ohóvo pe situasión og̃uahẽ meve pe múndo pyahu jaikotahápe pyʼaguapýpe (2 Tim. 3:1). Upévare iporã ñañeporandu: “¿Mávarehepa ajesareko hína? Térã ¿mávapepa ajerure chepytyvõ ha chegia hag̃ua?”. Oime vaʼerã katuete jaʼéta jajerureha Jehovápe, ha upéva oĩ porãiterei.

2 ¿Mbaʼépa heʼise jajesarekoha Jehováre? Ha, ¿mbaʼéichapa ikatu ñaime segúro jajesarekoha hese ñambohovái jave umi situasión ijetuʼúva? Ojapo hetaiterei tiémporema peteĩ salmísta heʼi hague tekotevẽtereiha jajesareko Jehováre jahasa jave peteĩ mbaʼe ijetuʼúva (elee Salmo 123:1-4). Haʼe okompara upéva peteĩ esklávo ojapóvare. Peteĩ esklávo ningo siémpre ojesareko ipatrón rehe. Péro ndojapói upéva oipotáguinte omeʼẽ chupe hemikotevẽ, síno oikuaa hag̃ua mbaʼépa ogusta ipatrónpe ha ojapo hag̃ua la ohaʼarõva chugui. Péicha avei, ñande jastudia vaʼerã la Biblia káda día jaikuaa hag̃ua mbaʼépa Jehová rembipota. Jajapóramo upéva, haʼe katuete ñanepytyvõta ñaikotevẽve jave (Efes. 5:17).

3. ¿Mbaʼépa ikatu ñandedistrae ha upéva káusare ndajajesarekovéi Jehováre?

Jaikuaáramo jepe iñimportanteha akóinte jajesareko Jehováre, sapyʼánte ikatu jajedistrae. Upéva oiko kuri Mártare, haʼéva Jesús amigaite. Marta ou ojesarea pórke “hembiapoiterei” (Luc. 10:40-42). Ñapensamína, upéva oikóramo peteĩ persóna ifiélvare oĩva Jesús ykére, koʼýte ikatu avei oiko ñanderehe. ¿Mbaʼépa ikatu ñandedistrae ha upéva káusare ndajajesarekovéi Jehováre? Ko artíkulope jahecháta ikatuha ñandeafekta umi ótro ojapóva. Avei ñaaprendéta mbaʼépa jajapo vaʼerã siémpre jajesareko hag̃ua Jehováre.

PETEĨ KUIMBAʼE IFIÉLVA OJAVY PETEĨ OPORTUNIDA PORÃITE

4. ¿Mbaʼérepa ikatu ñanesorprende jaikuaávo Moisés ojavy hague pe oportunida oike hag̃ua pe Tiérra Prometídape?

Moisés siémpre oheka vaʼekue Jehová gía. Añetehápe haʼe oiko “ohecharamoguáicha Upe ikatuʼỹvape jahecha” (elee Hebreos 11:24-27). La Biblia heʼi voi hese: “Arakaʼeve ndaipóri vaʼekue Israélpe ótro proféta haʼeichagua, Moiséspe ningo Jehová oikuaa porã vaʼekue frénte a frénte” (Deut. 34:10). Moisés haʼe kuri Jehová amigoite. Upéicharõ jepe, ojavy vaʼekue pe oportunida oike hag̃ua pe Tiérra Prometídape (Núm. 20:12). Jahechamína mbaʼépa oiko upérõ.

5-7. ¿Mbaʼépa oiko umi israelita osẽ riremi Egíptogui, ha mbaʼépa ojapo Moisés?

Umi israelita og̃uahẽ mboyve mónte Sinaípe, oñepresenta peteĩ provléma. Hiʼarive upérõ ndohasáiti ni 2 mése osẽ hague hikuái Egíptogui. Umi israelita oñepyrũ ojeplagea ndaipóri haguére y, ha ipochyetereígui ojekeha hikuái Moisésgui. Upévare haʼe heʼi Jehovápe: “¿Mbaʼéiko la ajapomítava chuguikuéra? ¡Ag̃aiténtema koʼã hénte chejapíta itápe ha chejukáta!” (Éx. 17:4). Jehová heʼi porã Moiséspe mbaʼépa ojapo vaʼerã. Omanda chupe oinupã hag̃ua ivastónpe peteĩ ita guasu oĩva Horébpe ikatu hag̃uáicha osẽ chugui y. “Moisés ojapo upeichaite umi kuimbaʼe omoakãva Israel renondépe”. Péicha umi israelita orekóma heta y hoyʼu hag̃ua, ha oñesolusiona la provléma (Éx. 17:5, 6).

La Biblia omombeʼu Moisés ohenói hague pe lugárpe Masah heʼiséva “Oñemoĩ a pruéva ótrope”, ha avei Meribá heʼiséva “Jeiko vai”. ¿Mbaʼérepa hoʼaiterei ko lugár rehe koʼã téra? “Pórke upépe umi israelita oiko vai Moisés ndive ha odesafia Jehovápe heʼívo: ‘¿Ñanepytyvõta piko Jehová térãpa nahániri?’” (Éx. 17:7).

7 ¿Mbaʼépa opensa Jehová la oiko vaʼekuére Meribápe? Haʼe heʼi umi israelita opuʼãrõ guare Moisés rehe, añetehápe opuʼã hague ikóntrape ha ndorrespetái hague ijautorida (elee Salmo 95:8, 9). Jahechaháicha, umi israelita tuichaiterei ojavy. Moisés katu ojesareko Jehováre, ojerure chupe ajúda ha ojapo umi mbaʼe haʼe omanda hagueichaite chupe.

8. ¿Mbaʼe provlémapa oñepresenta umi israelita osẽ potaitérõ guare pe desiértogui?

Cuarenta áño upe rire, oiko jey peteĩ provléma ojogua léntova pe oikóma vaʼekuépe. Hiʼarive umi israelita osẽ potaitéma kuri pe desiértogui. Upérõ haʼekuéra og̃uahẽ peteĩ lugár héravape avei Meribá, oĩva Qadés ypýpe, namombyrýiva pe Tiérra Prometída frontéragui. * Upépe umi israelita oñepyrũ jey ojeplagea ndorekói haguére y (Núm. 20:1-5). Péro ko vuéltape Moisés norreaksionái ojapo haguéicha anteve.

9. ¿Mbaʼe instruksiónpa Jehová omeʼẽ Moiséspe, péro mbaʼépa haʼe ojapo? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

9 ¿Mbaʼépa ojapo Moisés ohechávo pe puévlo oñepyrũ jeymaha ojeplagea? Haʼe ojesareko Jehováre ha oheka igía. Péro koʼág̃a Jehová ndeʼíri Moiséspe oinupã hag̃ua pe ita. Heʼi chupe ojagarra hag̃ua ivastón, ombyaty hag̃ua pe puévlope pe ita kóstape ha oñeʼẽ hag̃ua pe itápe (Núm. 20:6-8). ¿Osegípa Moisés koʼã instruksión? Nahániri. Upéva rangue haʼe ipochyeterei ha okapu hesekuéra. Moisés heʼi: “¡Peẽ rrevélde peikóva, pehendumi la haʼétava peẽme! ¿Peẽ piko peipota hína roguenohẽ peẽme y ko ita guasúgui?”. Upéi Moisés oinupã pe ita, ha ndahaʼéi una vénte síno 2 vése voi (Núm. 20:10, 11).

10. ¿Mbaʼéichapa Jehová orreaksiona Moisés naiñeʼẽrendúi haguére chupe?

10 Jehová ipochyeterei Moisés rehe (Deut. 1:37; 3:26). ¿Mbaʼérepa? Ikatu oime ndosegíri haguére umi instruksión pyahu haʼe omeʼẽ vaʼekue chupe.

11. ¿Mbaʼérepa umi israelita ikatu kuri opensa Jehová ndojapói hague peteĩ milágro?

11 Jahechamína avei mbaʼérepa ikatu kuri Jehová ipochy. Umi ita oĩva pe primer Meribápe hatãiterei vaʼekue haʼégui piédra de graníto. Upévare ni oñeinupã hatãvéramo nosẽmoʼãi voínte chugui la y. Péro la majoría umi ita oĩva pe segundo Meribápe idiferenteterei kuri, umíva haʼe vaʼekue piédra kalísa. Koʼã ita ndahaʼéi la hatãitereíva, síno ojeka rei pórke ikuaʼipa ha oikepa hese y. Upévare koʼãichagua ita guýpe onoʼõ jepi y, ha umi hénte ikatúnte ombokua umi ita onohẽ hag̃ua chugui la y. Moisés oñeʼẽnte vaʼerã kuri pe itápe, péro upéva rangue haʼe oinupã voi. Upévare umi israelita ikatu kuri opensa ndahaʼéi hague peteĩ milágro oúva Jehovágui. Haʼekuéra ikatu opensa pe y oĩma hague voi upépe, ha osẽha oñeinupã haguérente pe ita. *

¿MBAʼÉICHAPA MOISÉS OHECHAUKA OPUʼÃ HAGUE JEHOVÁRE?

12. ¿Mbaʼérepa ikatu oime Jehová ipochy avei Moisés ha Aarón rehe?

12 ¿Mbaʼérepa oime vaʼerã Jehová ipochy avei Moisés ha Aarón rehe? Moisés heʼi vaʼekue pe puévlope: “¿Peẽ piko peipota hína roguenohẽ peẽme y ko ita guasúgui?”. Moisés heʼívo “roguenohẽ” ikatu kuri heʼise haʼe ha Aarón oguenohẽtaha pe y. Tahaʼe haʼeháicha, Moisés heʼívo “roguenohẽ”, ohechauka ndorrespetaiete hague Jehovápe, pórke añetehápe Jehová voínte la ojapo vaʼekue pe milágro. Salmo 106:32 ha 33 heʼi: “Oĩrõ guare hikuái pe y kóstape Meribápe, pe puévlo ombopochy Moiséspe, upéva hoʼa vai chupe ha ou heta iprovléma. Ikausarekuéra orrenegaiterei ha ou oñeʼẽ opensaʼỹre”. * (Núm. 27:14). Jahechaháicha, Moisés nombotuichái Jehovápe haʼe omerese haguéicha. Upévare Jehová heʼi Moisés ha Aarónpe: “Peẽ mokõivéva napechemombaʼeguasúi kuri” (Núm. 20:24). Añetehápe Moisés opeka vaieterei kuri Jehová kóntrape.

13. ¿Mbaʼérepa oĩ porã ha ihústo la Jehová odesidíva?

13 Moisés ha Aarón omoakã vaʼekue pe puévlo, upévare Jehová ohaʼarõve kuri chuguikuéra (Luc. 12:48). Jehová ndohejái vaʼekue peteĩ henerasión de israelita opuʼãva hese oike pe Tiérra Prometídape (Núm. 14:26-30, 34). Upévare ikatu jaʼe oĩ porã ha ihustoha la Jehová odesidíva ndohejáirõ guare Moiséspe oike pe Tiérra Prometídape. Chupe ohupyty avei la umi ótro israelítape ohupytýva irrevélde haguére.

¿MBAʼÉREPA MOISÉS OPUʼÃ VAʼEKUE JEHOVÁRE?

14, 15. ¿Mbaʼérepa Moisés ou vaʼekue opuʼã Jehováre?

14 ¿Mbaʼérepa Moisés ou vaʼekue opuʼã Jehováre? Jahechami jeýna Salmo 106:32 ha 33 heʼíva: “Oĩrõ guare hikuái pe y kóstape Meribápe, pe puévlo ombopochy Moiséspe, upéva hoʼa vai chupe ha ou heta iprovléma. Ikausarekuéra orrenegaiterei ha ou oñeʼẽ opensaʼỹre”. Umi israelita ningo Jehováre la opuʼã vaʼekue, upéicharõ jepe Moisés ipochy ha orrenegaiterei. Haʼe ndojejokói rupi ou oñeʼẽ opensaʼỹre umi konsekuénsiare.

15 Moisés oheja vaʼekue umi ótro fálla odistrae chupe, ha upéva káusare ndojesarekovéi Jehováre. Moisés orreaksiona porã kuri umi israelita oñepyrũrõ guare primera ves ojeplagea ndaipóri haguére y (Éx. 7:6). Péro oime vaʼerã ko vuéltape ikaneʼõ ha ikueráima pórke pe puévlo heta vésema opuʼã Jehováre. Upévare ikatu oime Moisés opensave ijehe, opensa rangue mbaʼéichapa ombotuicháta Jehovápe.

16. ¿Mbaʼérepa iporã jaikuaa la ojapo vaʼekue Moisés?

16 Ñapensamína, Moisés haʼe vaʼekue peteĩ proféta ifiélva, upéicharõ jepe ou vaʼekue ojedistrae ha opeka. Añetehápe ndahasyiete oiko hag̃ua avei ñanderehe upéva. Moisés oike potaite vaʼekue pe Tiérra Prometídape, ha ñande jaike potaitéma avei pe múndo pyahúpe (2 Ped. 3:13). Ajépa avave ndajajavyséi ko oportunida porãite. Péro jaiko hag̃ua pe múndo pyahúpe, jasegi vaʼerã jajesareko Jehováre ha akóinte ñaneñeʼẽrendu chupe (1 Juan 2:17). ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñaaprende Moisés fállagui?

ANÍKENA JAHEJA ÑANDEDISTRAE UMI ÓTRO OJAPÓVA

17. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jajejoko hag̃ua?

17 Ejejokókena rehasa jave peteĩ mbaʼe ijetuʼúva. Sapyʼánte ñambohovái vaʼerã el mísmo provléma heta vése. Péro la Biblia ñanemokyreʼỹ: “Akóintekena jajapo iporãva, péicha og̃uahẽ vove pe tiémpo katuete ñamonoʼõta nañanekaneʼõiramo” (Gál. 6:9; 2 Tes. 3:13). Ñamoĩ chupe heta vésema jahasaha peteĩ situasión ñanembopochýva térã ñanemongueráiva, ỹrõ jajoavy meme peteĩ persónandi. ¿Mbaʼépa jajapóta péicha jave? ¿Ñapensa porãtapa ñañeʼẽ mboyve? ¿Jajejokótapa? (Prov. 10:19; 17:27; Mat. 5:22). Oĩ jave ñanembopochýva, jaheja vaʼerã “Ñandejárape tohechauka ipochyha umi mbaʼe vai ojejapóvare” (elee Romanos 12:17-21). ¿Mbaʼépa heʼise upéva? Ndovaleiha ñandepochy, síno ñanepasiénsia vaʼerã ñahaʼarõ aja Jehová ojapo la tekotevẽva itiempoitépe. Ndovaléi ñañevenga, upéva rangue jajesareko vaʼerã Jehováre. Péicha jajapóramo jahechaukáta jarrespetaha chupe.

18. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã jarresivi jave umi instruksión oúva Jehovágui?

18 Jasegi porãkena umi instruksión pyahu. ¿Jasegi porãpa umi instruksión pyahu omeʼẽva ñandéve Jehová? Ñande ningo ndajajapomoʼãi de la mísma fórma peteĩ mbaʼe sólamente pórke jajepokuaa jajapo upéicha heta tiémporema. Upéva rangue, pyaʼe jasegíta umi instruksión pyahu omeʼẽva ñandéve Jehová organisasión (Heb. 13:17). Avei ñañehaʼã vaʼerã jasegi “umi mbaʼe ojehaíva Ñandejára Ñeʼẽme” (1 Cor. 4:6). Jasegi jave umi instruksión, jajesareko hína Jehováre.

¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende jahechávo mbaʼéichapa Moisés orreaksiona vaʼekue ótro ofalla jave? (Ehecha párrafo 19)

19. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua ótro fálla ombyai ñane amista Jehovándi?

19 Aníkena jaheja ótro fálla ombyai ñane amista Jehovándi. Jajesareko vaʼerã Jehováre, ha ani ñandepochy térã ñambyai ñane amista Jehovándi ótro káusare. Koʼýte jajapo vaʼerã upéva jarekóramo peteĩ rresponsavilida Jehová organisasiónpe, oreko haguéicha avei Moisés. Añetehápe, enterovéva ñañehaʼãmbaite vaʼerã ñaneñeʼẽrendu hag̃ua Jehovápe ikatu hag̃uáicha jajesalva (Filip. 2:12). Péro aníkena ñanderesarái amáske jarekove rresponsavilida, Jehová avei ohaʼarõveha ñandehegui (Luc. 12:48). Jahayhúramo Jehovápe ñande pyʼaite guive, ndajahejamoʼãi mbaʼeve ñanemoñepysanga ni “ñandepeʼa Ñandejára mborayhúgui” (Sal. 119:165; Rom. 8:37-39).

20. ¿Mbaʼépa jajedesidi vaʼerã jajapo?

20 Ñande jaiko umi tiémpo ijetuʼúvape. Upévare iñimportanteterei jasegi jajesareko Jehováre, oguapýva hína itrónope. Péicha jajapóramo, katuete jaikuaáta mbaʼépa hembipota. Avei ndajahejái vaʼerã umi ótro fálla ombyai ñane amista Jehovándi. Moisés rehe oiko vaʼekue ñanemboʼe ndovaleiha ñandepochy ótro ofalla jave. Upéva rangue, jajedesidi vaʼerã “jajesareko ñande Dios Jehováre, ha ñahaʼarõ haʼe ñandeguerohory” (Sal. 123:1, 2).

^ párr. 8 Ko lugár hérava Meribá idiferénte pe ótro Meribágui ñañeʼẽ hague párrafo 6-pe, oĩva ag̃ui Refidímgui ha oñehenóiva avei Masah. Koʼã mokõi lugárpe oñehenói Meribá umi israelita oiko vai haguére upépe (ehecha pe mápa oĩva pe folléto héravape Restudia porãve hag̃ua la Biblia, seksión 7).

^ párr. 11 Peteĩ profesór hérava John A. Beck heʼi: “Según peteĩ tradisión judía umi opuʼã vaʼekue Moisésre otaky hese heʼívo: ‘¡Moisés oikuaa mbaʼépa oreko ko ita hyepýpe! Ohechaukasérõ haʼeha peteĩ milágro la ojapóva, tonohẽ avei y ko ótro itágui’”. Péro koʼã mbaʼe ningo ojeʼénte.

^ párr. 12 Ehecha Pregunta de los lectores, osẽ vaʼekue Ñemañaha, 15 de octubre de 1987-pe.