Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Ichomo Wang’i Kuom Ng’a?

Ichomo Wang’i Kuom Ng’a?

“Ating’o wang’a malo ka ma intie, A in mibedo e polo.”​—ZAB. 123:1.

WENDE: 143, 124

1, 2. Chomo wang’wa kuom Jehova oriwo timo ang’o?

WADAK e “kinde matek ahinya,” kendo ngima biro medo bedo matek sama pod warito mondo Jehova okel piny manyien mopong’ gi kue. (2 Tim. 3:1) Omiyo, nyalo bedo maber ka wapenjore kama: ‘Achomoga wang’a kuom ng’a sama an gi chandruok?’ Yotga ahinya mondo wadwok mapiyo ni “Jehova,” kendo mano e dwoko maber.

2 Chomo wang’wa kuom Jehova oriwo timo ang’o? To ang’o ma wanyalo timo mondo wabed gadier ni Jehova biro konyowa sama waromo gi chandruoge ma korgi tek? Higni mang’eny mokalo, jandik-zaburi moro nowacho gimomiyo onego wachom wang’wa kuom Jehova mondo okonywa sama wan gi chandruok. (Som Zaburi 123:1-4.) Nowacho ni onego wachom wang’wa kuom Jehova mana kaka jatich chomo wang’e kuom ruodhe. Ang’o ma jandik-zaburino ne temo wacho? Jatich ok chomga wang’e kuom ruodhe mana sama odwaro chiemo kata arita maber kende, to ochomo wang’e kuom ruodhe kinde duto mondo ofweny gik ma ruodhe dwaro kae to okawo okang’ ma dwarore. E yo ma chalo kamano, nyaka wasom Wach Nyasaye pile mondo wang’e gima Nyasaye dwaro ni ng’ato ka ng’ato kuomwa otim, kae to waluw kaka otayowa. Mano e ka wanyalo bedo gadier ni Jehova biro konyowa sama wan gi chandruok.​—Efe. 5:17.

3. Ang’o ma nyalo galowa ma monwa dhi nyime chomo wang’wa kuom Jehova?

3 Kata obedo ni wang’eyo maler ni onego wadhi nyime chomo wang’wa kuom Jehova, pod wanyalo po ka wagalore mi wang’wa ng’i koma chielo. Mano e gima notimore ne Maritha osiep Yesu. ‘Ne otimo tije mang’eny ma ne gale.’ (Luka 10:40-42) Ka gima kamano notimore ne Maritha ka en gi Yesu wang’ gi wang’, donge mano nyiso ni wan be gima kamano nyalo timorenwa? Ang’o ma nyalo galowa mondo kik wachom wang’wa kuom Jehova? E sulani, wadwa neno kaka timbe mag jomamoko nyalo galowa ma monwa chomo wang’wa kuom Jehova. Bende, wadwa neno gik ma wanyalo timo mondo wasik ka wachomo wang’wa kuom Jehova.

JATICH NYASAYE MA NOLALO THUOLO MA JABER MIWUORO

4. Ang’o momiyo wanyalo bwok ng’eyo ni Musa ne ok odonjo e Piny ma Nosingi?

4 Musa ne chomoga wang’e kuom Jehova mondo otaye kendo okonye. Muma wacho ni ‘nodhi nyime chung’ motegno kaka jal ma neno [Nyasaye] ma ok ne gi wang’.’ (Som Jo-Hibrania 11:24-27.) Muma nyisowa bende ni onge ‘janabi ma chal gi Musa ma osewuok kendo e Israel, ma Jehova nong’eyo wang’ gi wang’.’ (Rap. 34:10) Kata obedo ni Musa ne nigi winjruok maber gi Jehova kamano, nolalo thuolo ma jaber mar donjo e Piny ma Nosingi. (Kwan 20:12) Ang’o momiyo weche ne okethorene?

5-7. En chandruok mane ma Jo-Israel nobedogo kinde machuok bang’ wuok Misri, to Musa nokawo okang’ mane?

5 Dwe achiel gi wiye bang’ ka Jo-Israel nosewuok Misri, ne giyudo chandruok moro maduong’ kata ka pok ne gichopo e Got Sinai. Pi ne onge, to mano nomiyo ji ochako ywagore. Ne gichako ng’ur ne Musa, kendo weche nobedo maricho ma Musa oywak ne Jehova niya: “Ere gi ma anatim ni jogi? Gichiegni chiela gi kite.” (Wuok 17:4) Jehova nonyiso Musa e yo moriere gima nonego otim. Nonego okaw luth ogogo lwanda ma ne ni Horeb, kae to pi ne dhi wuok ka burore. Wach Nyasaye wacho kama: “Musa notimo kamano e nyim jodong Israel.” Jo-Israel nomodho moromogi, kendo kamano e kaka chandruogno norumo.​—Wuok 17:5, 6.

6 Muma dhi nyime nyisowa ni Musa “noluongo nying kanyo ni Massa, gi Meriba, nikech larruok mar nyithind Israel, kendo nikech ne gitemo Jehova, ka giwacho, Jehova ni e kindwa koso oonge?” (Wuok 17:7) Nyingego nowinjore ahinya nikech tiendgi en “Temo” kod “Larruok.”

7 Gik ma notimore Meribago nomiyo Jehova owinjo nade? Noneno ni gik ma Jo-Israel notimogo ne nyiso ni ok ne gidwar ni obed Nyasachgi, to ok ni ne ging’anyo ne Musa. (Som Zaburi 95:8, 9.) Jo-Israel notimo marach ahinya. Chieng’no, Musa notimo maber ahinya ka nochomo wang’e kuom Jehova kendo timo gima Jehova nonyise.

8. En chandruok mane ma nosieko ka koro Jo-Israel ne chiegni donjo e Piny ma Nosingi?

8 To ang’o ma notimore higni 40 bang’e ka chandruok ma kamano nochako osieko ka koro Jo-Israel ne chiegni donjo e Piny ma Nosingi? Jo-Israel ne ni kamoro ma bende niluongo ni Meriba. Mae ne en Meriba ma ne ni machiegni gi Kadesh, kama ne ok bor ahinya gi Piny ma Nosingi. * Jo-Israel nochako ng’ur kendo ne wach pi. (Kwan 20:1-5) Wang’ni to weche ne ok odhi maber ne Musa.

9. Jehova nonyiso Musa mondo otim ang’o, to en notimo ang’o? (Ne picha ma ni e chak sulani.)

9 Musa notimo nang’o? E kindeni bende, nochomo wang’e kuom Jehova mondo e ma onyise gima nonego otim. Kata kamano, wang’ni to Jehova ne ok onyise ni ogo lwanda gi luth. Kar mano, nonego okaw luth, ochok ji e nyim lwanda, kae to owuo gi lwanda. (Kwan 20:6-8) Kata kamano, Musa ne ok owuoyo gi lwandano. Kar mano, iye nowang’ matek ma okok kobayo ne ji wach niya: “Winjuru koro, un jo ma toku tek; wagolnu pi a e lwandani koso?” Kae to nogoyo lwandano, ok dichiel kende, to diriyo!​—Kwan 20:10, 11.

10. Jehova nowinjo nade ka ne Musa ok oluwo kaka nochike?

10 Mirima nomako Jehova ma iye owang’ gi Musa. (Rap. 1:37; 3:26) Ang’o momiyo? Nitie gik mang’eny ma ne nyalo miyo i Jehova owang’. Mana kaka waseneno, i Jehova ne nyalo wang’ nikech Musa ne ok otimo kaka nonyise.

11. Ang’o momiyo gik ma Musa notimo ne nyalo miyo Jo-Israel opar ni Jehova ok e ma nomiyogi pi e yor hono?

11 Nitie gima chielo ma ne nyalo miyo i Jehova owang’ kamano. Lwendni mag Meriba ma ne ni machiegni gi Refidim ne gin lwendni ma tek ahinya. Kata bed ni ng’ato ne nyalo goyo lwendni ma kamago gi tekone duto te, ne ok ginyal golo pi. Kata kamano, lwendni ma ne yudore Meriba ma but Kadesh to ne bet yom. Lwendni mayom kinde mang’eny bedoga gi pi e bwogi, kendo ji nyalo kunyogi ma pi wuogi. Be dibed ni goyo lwandano diriyo ne nyalo miyo ji one ni Musa e ma nomiyogi pigno, to ok Jehova? Koso dibed ni Musa ne temo nyiso ni kata obedo ni Jehova e ma notimo honono, en be nitie kama nosiro? * Ok dwang’e.

KAKA MUSA NONG’ANYO NE JEHOVA

12. En wach mane machielo ma samoro nomiyo i Jehova owang’ gi Musa kod Harun?

12 Nitie gima chielo ma ne nyalo miyo i Jehova owang’ gi Musa kod Harun. Par ane gima Musa nonyiso oganda: ‘Wagolnu pi a e lwandani koso?’ Kuom wacho ni “wagolnu,” nyalo bedo ni Musa ne wuoyo kuome owuon kod Harun. Weche ma nowachogo nonyiso maler ni ne ok ochiwo luor mowinjore ne Jehova ma e Jal ma notimo honono. Nitie weche ma ni e Zaburi ma siro paro ma kamano. Zaburino wacho ni: ‘Jo-Israel nomiyo Nyasaye mirima e sokni mag Meriba, kendo gima ne gitimono nokelo ne Musa chandruok. Ne gimiyo iye owang’, mi ochadho wach.’ * (Zab. 106:32, 33The Bible in Luo, 1976; Kwan 27:14) Bed ni en ang’o ma ne chando Musa, gima notimo ne ok omiyo Jehova duong’. Jehova nonyiso Musa gi Harun niya: “Nudagi rito chikna kuom pi Meriba.” (Kwan 20:24Luo, 1976) Mano ne en richo maduong’ ahinya!

13. Ang’o momiyo bura ma Jehova nong’ado ne Musa ne en bura mowinjore?

13 Nikech Musa gi Harun e ma ne Jehova tiyogo e tayo ogandane, ne nyaka gichiw dwoko ne Jehova. (Luka 12:48) Kinde motelo, nitie Jo-Israel moko ma Jehova ne osetamo ni ne ok gidhi donjo Kanaan nikech ne ging’anyone. (Kwan 14:26-30, 34) Omiyo, ne en gima owinjore mondo Jehova ong’ad ne Musa bura ma chal gi ma nong’ado ne jogo nikech en be nong’anyo, to Nyasaye ok lokre. Mana kaka jogo, en be ne ok oyiene donjo e Piny ma Nosingi.

GIMA NOMIYO MUSA ONG’ANYO

14, 15. Ang’o ma nomiyo Musa obedo gi chuny marach mar ng’anyo?

14 Ang’o ma nomiyo Musa obedo gi chuny marach mar ng’anyo? Zaburi 106:32, 33 ma ne wasenenocha nowacho kama: ‘Jo-Israel nomiyo Nyasaye mirima e sokni mag Meriba, kendo gima ne gitimono nokelo ne Musa chandruok. Ne gimiyo iye owang’, mi ochadho wach.’ Kata obedo ni Jehova e ma ne Jo-Israel ong’anyone, Musa e ma ne iye owang’. Bedo ma onge ritruok nomiyo ochadho wach ma ok oparo ni weche ne dhi bedo nade bang’e.

15 Musa ne oyie mondo gik maricho ma jomoko ne timo omone dhi nyime chomo wang’e kuom Jehova. Ka ne Jo-Israel ohango ng’ur ne wach pi, Musa notimo kaka Jehova nochike. (Wuok 7:6) Kata kamano, nenore ni bang’ nano gi Jo-Israel ma ne tokgi tekgo kuom kinde malach, nochako ol kodgi mi chunye onyosore. Be dibed ni Musa ne paro mana kaka timbe jogo ne chwanye kar paro kaka nonyalo miyo Jehova duong’?

16. Ang’o momiyo gik ma notimore ne Musa onego obadhwa?

16 Ka janabi ma nomakore motegno gi Nyasaye kaka Musa e ma ne nyalo chwanyore ma lwar nikech gik ma richo ma jomamoko ne timo, donge mano nyiso ni wan be gima kamano nyalo timorenwa? Mana kaka Musa, wan bende wachiegni donjo e piny manyien ma Jehova osingonwa. (2 Pet. 3:13) Onge ng’ato ang’ata kuomwa ma diher ni thuolo ma jaber kamano obaye. Kata kamano, mondo wadonj e piny manyienno, nyaka wasik ka wachomo wang’wa kuom Jehova kendo wadhi nyime timo dwache. (1 Joh. 2:17) Ang’o ma wanyalo puonjore kuom ketho ma Musa notimo?

KIK IYIE TIMBE JOMOKO OMONI CHOMO WANG’I KUOM JEHOVA

17. Ang’o ma biro konyowa mondo kik wachwanyre mapiyo sama jomoko timo gik ma nyalo chwanyowa?

17 Kik iyie chwanyori mapiyo. Kata bed ni nitie chandruoge moko ma wasiko ka waromogo, “kik waol gi timo gik mabeyo, nimar wabiro keyo e kinde mowinjore ka ok waol.” (Gal. 6:9; 2 The. 3:13) Ka po ni waromo gi gik ma nyalo chwanyowa kata jomoko nigi kido moko ma ok morwa, be watemoga rito lewwa mondo kik wawuo gi ich-wang’? (Nge. 10:19; 17:27; Mat. 5:22) Sama jomoko ochwanyowa, nyaka wapuonjre ‘weyo thuolo ne mirimb Nyasaye.’ (Som Jo-Rumi 12:17-21.) Ka wadhi nyime chomo wang’wa kuom Jehova, wabiro dhi nyime miye luor kuom weyo mondo en e ma okaw okang’ e lowa koneno ni timo mano owinjore. Ka wakawo okang’ wawegi, wabiro nyiso ni ok wamiyo Jehova luor mowinjore.

18. Ang’o monego wapar kodok kor ka luwo weche michiwonwa mondo otawa?

18 Luw adimba weche manyien mochiwnwa mondo otawa. Be waluwoga adimba weche manyien ma Jehova ochiwonwa mondo otawa? Ka en kamano, ok wabi timo gik moko mana kaka ne wasebedo ka watimogi chon. Kar mano, wabiro luwo mapiyo weche manyien ma Jehova chiwonwa kokalo kuom riwruok mar ogandane mondo otawa. (Hib. 13:17) E seche gogogo, wabiro temo matek mondo ‘kik wakadh weche mosendik.’ (1 Kor. 4:6) Ka watimo kamano, wabiro dhi nyime chomo wang’wa kuom Jehova.

Okang’ ma Musa nokawo nikech ketho mag jomamoko onego opuonjwa wach mane? (Ne paragraf mar 19)

19. Ang’o ma nyalo konyowa mondo ketho mag jomoko kik chwanywa mi winjruokwa gi Jehova kethre?

19 Kik iyie ketho mag jomoko ochwanyi ma iketh winjruokni gi Jehova. Ka wasiko ka wachomo wang’wa kuom Jehova, ok wabi yie mondo timbe mag jomoko owang’ iwa kata omi waketh winjruokwa gi Jehova. Mano dwarore moloyo ka wan gi migepe mag tayo jotich Jehova kaka Musa. Kata obedo ni ng’ato ka ng’ato kuomwa nyaka ‘sik ka tiyo matek ne warruok mare owuon gi luoro kod kirni,’ nyaka wapar ni Jehova nigi yore mathoth monyalo ng’adonwago bura, to ok yo achiel kende. (Fil. 2:12) Kaka wamedo yudo migepe mathoth, e kaka ibiro dwar kuomwa dwoko maduong’ moloyo. (Luka 12:48) Ka wahero Jehova gadier, onge gimoro amora ma biro chwanyowa kata ma biro pogowa gi hera moherowago.​—Zab. 119:165; Rumi 8:37-39.

20. Ang’o monego wang’ad e chunywa ni wabiro timo?

20 E ndalo matek mag gikogi, wadhiuru nyime chomo wang’wa kuom Jal ‘mobedo e polo,’ mondo wafweny dwache. Kik wayie kata matin mondo timbe mag jomamoko ochwanywa mi waketh winjruokwa gi Jehova. Gik ma notimore ne Musa miyo puonjno gurore motegno e pachwa kod chunywa. Kar bedo gi ich-wang’ kata kawo okang’ ma ok owinjore nikech nyawo mag jomamoko, wang’aduru e chunywa ni wabiro dhi nyime ‘chomo wang’wa kuom Jehova Nyasachwa nyaka chop okechwa.’​—Zab. 123:1, 2.

^ par. 8 Mae ok en Meriba ma ne ni but Refidim. Meriba miwuoyoe kae ne ni machiegni gi Kadesh, to ok Massa. Kata kamano, kuondego duto ne oluong ni Meriba nikech larruok ma notimore kuondego.​—Ne map ma ni e Apendiks B3 e New World Translation of the Holy Scriptures.

^ par. 11 Profesa John A. Beck wuoyo kuom wachno kama: “Ka luwore gi sigendni mag Jo-Yahudi, Jo-Israelgo nokwedo Musa ka giwacho niya: ‘Musa ong’eyo kaka lwandani chalo! Kodwaro nyiso ni en gi teko adier mar timo honni, to kare ogolnwa ane pi e lwanda machieloni.’” Mano en aena sigana.

^ par. 12 Som The Watchtower ma Oktoba 15, 1987, wich ma wacho ni Questions From Readers.”