1., 2. Čo znamená upierať zrak na Jehovu?

ŽIJEME v „kritických časoch“, s ktorými sa dá „ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) A kým príde nový svet a na zemi zavládne pokoj, situácia sa bude ešte zhoršovať. Preto je dobré, keď si položíme otázku: Na koho sa obraciam, keď potrebujem radu? Možno okamžite povieme, že na Jehovu. A to je tá najlepšia odpoveď.

² Ale čo znamená upierať zrak na Jehovu? A čo môžeme robiť, aby sme sa naňho stále zameriavali, a to aj v náročných situáciách? Žalmista pred mnohými storočiami napísal, že keď potrebujeme pomoc, je veľmi dôležité vzhliadať k Jehovovi. (Prečítajte Žalm 123:1–4.) To, ako „sú naše oči obrátené k Jehovovi“, prirovnal k tomu, ako sú oči sluhov obrátené „k ruke ich pána“. Čo tým žalmista myslel? Sluha sa pozerá na svojho pána nielen preto, že mu dáva jedlo a ochraňuje ho, ale aj preto, aby vyhovel každému jeho prianiu. Podobne aj my musíme denne skúmať Božie Slovo, aby sme sa uistili, čo Jehova od nás očakáva, a potom podľa toho aj konali. Iba tak si môžeme byť istí, že Jehova nám pomôže, keď to budeme potrebovať. (Ef. 5:17)

3. Čo by mohlo spôsobiť, že by sme prestali upierať svoj zrak na Jehovu?

 ³ Aj keď vieme, že je dôležité neprestajne upierať zrak na Jehovu, z času na čas by nás mohlo niečo rozptýliť. Stalo sa to aj Marte, ktorá patrila medzi Ježišových blízkych priateľov. V Biblii čítame, že sa „rozptyľovala starostlivosťou o mnohé povinnosti“. (Luk. 10:40–42) Ak sa niečo také stalo Marte, ktorá mala silnú vieru a v tej chvíli bola osobne s Ježišom, nepochybne by sa to mohlo stať aj nám. Čo by mohlo spôsobiť, že by sme prestali upierať svoj zrak na Jehovu? V tomto článku sa zamyslíme nad tým, ako by našu pozornosť mohli od Jehovu odviesť chyby druhých. Pouvažujeme tiež, ako môžeme mať Jehovu stále pred očami.

4. Prečo nás možno prekvapuje, že Mojžiš stratil výnimočnú príležitosť vstúpiť do Zasľúbenej krajiny?

⁴ Jedným z Božích služobníkov, ktorí upierali svoj zrak na Jehovu a nechávali sa ním viesť, je nepochybne Mojžiš. V Biblii sa o ňom píše, že „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Prečítajte Hebrejom 11:24–27.) Čítame tiež, že „už nikdy nepovstal v Izraeli prorok ako Mojžiš, ktorého poznal Jehova tvárou v tvár“. (5. Mojž. 34:10) Ale aj keď mal veľmi blízky vzťah k Jehovovi, stratil výnimočnú príležitosť vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 20:12) Prečo?

5. – 7. Čo sa stalo krátko po odchode Izraelitov z Egypta a ako na to Mojžiš zareagoval?

⁵ Neprešli ani dva mesiace odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, a ešte boli len na ceste k vrchu Sinaj, keď nastal vážny problém. Ľud sa začal sťažovať, že nemá vodu, a reptal proti Mojžišovi. Situácia sa natoľko vyhrotila, že Mojžiš volal k Jehovovi: „Čo mám robiť s týmto ľudom? Ešte chvíľu a budú ma kameňovať!“ (2. Mojž. 17:4) Jehova mu potom dal jasné pokyny. Mal si zobrať palicu a udrieť do skaly v Chorebe, z ktorej mala vytrysknúť voda. V Biblii čítame: „Mojžiš tak urobil pred očami starších mužov Izraela.“ Izraeliti uhasili svoj smäd a problém bol vyriešený. (2. Mojž. 17:5, 6)

⁶ V biblickej správe sa ďalej uvádza, že Mojžiš „pomenoval to miesto Massa a Meriba, lebo sa synovia Izraela hádali a skúšali Jehovu, keď hovorili: ‚Je Jehova v našom strede, alebo nie?‘“ (2. Mojž. 17:7) Tieto názvy sú výstižné, pretože ich význam je „skúšanie“ a „hádanie sa“.

⁷ Ako sa Jehova pozeral na to, čo sa stalo v Meribe? Vnímal to ako vzburu nielen proti Mojžišovi, ale hlavne proti sebe samému. (Prečítajte Žalm 95:8, 9.) To, čo urobili, bolo veľmi zlé. Pri tejto príležitosti sa Mojžiš zachoval správne, pretože upieral zrak na Jehovu a svedomito sa riadil jeho pokynmi.

8. Čo sa stalo krátko pred koncom 40-ročného putovania po pustatine?

⁸ Čo sa stalo asi o 40 rokov, keď vznikol podobný problém? Putovanie Izraelitov po pustatine sa chýlilo ku koncu. Nachádzali sa neďaleko Kádeša pri hraniciach so Zasľúbenou krajinou. * I tu sa Izraeliti začali sťažovať, že  nemajú vodu. (4. Mojž. 20:1–5) Preto sa aj toto miesto neskôr začalo nazývať Meriba. Pri tejto príležitosti sa však Mojžiš zachoval inak. Urobil vážnu chybu.

9. Aké pokyny dostal Mojžiš a čo urobil? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁹ Ako Mojžiš zareagoval na túto vzburu? Aj v tomto prípade uprel svoje oči na Jehovu a prosil ho o radu. Ale tentoraz mu Jehova nepovedal, aby udrel do skaly. Mojžiš si mal zobrať palicu, zhromaždiť ľud pred skalným útesom a prehovoriť ku skale. (4. Mojž. 20:6–8) Poslúchol? Nie. Bol taký znechutený správaním Izraelitov, že namiesto toho, aby prehovoril ku skale, začal kričať na ľud: „Počujte teraz, vy buriči! Máme vám vyviesť vodu z tohto skalného útesu?“ Potom udrel do útesu nielen raz, ale až dvakrát. (4. Mojž. 20:10, 11)

10. Ako Jehova zareagoval na to, čo Mojžiš urobil?

¹⁰ Jehova sa na Mojžiša rozhneval, dokonca sa naňho rozzúril. (5. Mojž. 1:37; 3:26) Prečo tak zareagoval? Úlohu v tom mohlo zohrať niekoľko faktorov. Jedným z dôvodov, prečo sa Jehova rozhneval, bolo možno to, že Mojžiš neposlúchol nové pokyny, ktoré od neho dostal.

11. Prečo si mohli Izraeliti myslieť, že vodu vyviedol zo skaly Mojžiš, a nie Jehova?

¹¹ Jehova sa rozhneval možno aj z ďalšieho dôvodu. Skaly v blízkosti prvej Meriby sú zo žuly. Bez ohľadu na to, ako silno človek udrie do takejto skaly, nikto nečaká, že z nej vytryskne voda. Ale skalné útesy v okolí druhej Meriby sú úplne iné, tvorí ich hlavne vápenec, ktorý je podstatne mäkší ako žula. Pre pórovitú štruktúru takýchto skál sa v nich často nachádzajú zásoby podzemnej vody. Tá sa dá načerpať tak, že sa do skaly prerazí otvor. Nemohlo to u Izraelitov vyvolať podozrenie, že keď Mojžiš dvakrát udrel do takejto pórovitej skaly, voda z nej začala vytekať v dôsledku ľudského, a nie Jehovovho zásahu? Neubral Jehovovi zásluhu na tomto zázraku, keď udrel do skaly, namiesto toho, aby k nej prehovoril? * To presne nevieme.

12. Možno z akého iného dôvodu sa Jehova rozhneval na Mojžiša a Árona?

¹² Existuje aj ďalší možný dôvod, prečo sa Jehova rozhneval na Mojžiša i na Árona. Všimnime si, čo Mojžiš povedal ľudu: „Máme vám vyviesť vodu z tohto skalného útesu?“ Slovom „máme“ Mojžiš pravdepodobne myslel seba a Árona. Tieto slová boli prejavom hrubej neúcty voči Jehovovi, pretože iba on mal zásluhu na tomto zázraku. Zdá sa, že tento záver potvrdzujú slová v Žalme 106:32, 33: „Popudzovali ho pri vodách Meriby, takže sa pre nich zle viedlo Mojžišovi. Lebo roztrpčili jeho ducha a prehovoril prenáhlene svojimi rtami.“ * (4. Mojž. 27:14) Nech už to bolo akokoľvek, Mojžiš svojím skutkom zameral pozornosť Izraelitov na seba a nevzdal chválu Jehovovi. Preto  Jehova povedal Mojžišovi a Áronovi: „Vzbúrili ste sa proti môjmu nariadeniu.“ (4. Mojž. 20:24) To bol skutočne vážny hriech!

13. Prečo môžeme povedať, že Jehovov rozsudok nad Mojžišom bol primeraný i spravodlivý?

¹³ Mojžiš a Áron boli vodcami Jehovovho ľudu, a preto mali pred Jehovom väčšiu zodpovednosť. (Luk. 12:48) Jehova už v minulosti rozhodol, že celá generácia Izraelitov, ktorá sa proti nemu vzbúrila, nevstúpi do Kanaánu. (4. Mojž. 14:26–30, 34) Preto keď Jehova vyniesol rovnaký rozsudok za vzburu aj nad Mojžišom, bolo to primerané i spravodlivé. Tak ako ostatní buriči, ani on nemohol vstúpiť do Zasľúbenej krajiny.

14., 15. Prečo sa Mojžiš vzbúril proti Jehovovi?

¹⁴ Prečo sa Mojžiš vzbúril proti Jehovovi? Znova si všimnime slová v Žalme 106:32, 33: „Popudzovali ho pri vodách Meriby, takže sa pre nich zle viedlo Mojžišovi. Lebo roztrpčili jeho ducha a prehovoril prenáhlene svojimi rtami.“ Hoci Izraeliti skúšali Jehovu, bol to Mojžiš, kto sa rozhneval. Prestal sa ovládať a začal hovoriť bez toho, aby zvážil, aké to bude mať následky.

¹⁵ Mojžiša znepokojilo konanie druhých do tej miery, že prestal upierať zrak na Jehovu. Keď sa Izraeliti sťažovali na nedostatok vody prvý raz, zachoval sa správne. (2. Mojž. 7:6) Ale je možné, že po desaťročiach strávených so spurnými Izraelitmi bol unavený a znechutený. Začal sa viac zameriavať na svoje pocity než na to, ako osláviť Jehovu?

16. Prečo by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo urobil Mojžiš?

¹⁶ Ak verný prorok Mojžiš stratil zo zreteľa Jehovu a dopustil sa chyby, mohlo by sa to ľahko stať aj nám. Tak ako Mojžiš stál tesne pred vstupom do Zasľúbenej krajiny, aj my stojíme na prahu nového sveta. (2. Petra 3:13) Určite nikto z nás nechce prísť o úžasnú príležitosť žiť na očistenej zemi. Aby sa nám to nestalo, musíme upierať svoj zrak na Jehovu a vždy konať to, čo sa mu páči. (1. Jána 2:17) Ako sa teda môžeme poučiť z Mojžišovej chyby?

17. Čo nám pomôže, aby sme sa nedali znechutiť?

¹⁷ Nedaj sa znechutiť. Aj keď sa s niektorými problémami stretávame znova a znova, „nevzdávajme sa... v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme“. (Gal. 6:9; 2. Tes. 3:13) Polož si otázku: Prejavujem sebaovládanie v reči a konaní, aj keď ma niečo dlhodobo znepokojuje alebo ma niekto opakovane dráždi svojím správaním? (Prísl. 10:19; 17:27; Mat. 5:22) Keď nás druhí rozčuľujú, snažme sa riadiť biblickou radou „nechať miesto hnevu“. Čiemu hnevu? Jehovovmu. (Prečítajte Rimanom 12:17–21.) Ako môžeme uplatniť túto radu? Tak, že sa nebudeme rozčuľovať, ale z úcty k Jehovovi prenecháme situáciu v jeho rukách a budeme trpezlivo čakať, kým vo vhodnom čase nezasiahne. Ak by sme vzali záležitosť do vlastných rúk a sami sa pomstili, bol by to prejav neúcty k Jehovovi.

18. Aký postoj by sme mali mať k pokynom od Jehovu?

 ¹⁸ Svedomito sa riaď najnovšími pokynmi. Poslúchame svedomito najnovšie pokyny od Jehovu? Ak áno, nebudeme sa kŕčovito držať toho, ako sa veci robili v minulosti. Naopak, budeme pohotovo uplatňovať všetky nové pokyny, ktoré nám Jehova dáva prostredníctvom svojej organizácie. (Hebr. 13:17) Zároveň by sme si mali dávať pozor, aby sme „nešli nad to, čo je napísané“. (1. Kor. 4:6) Keď sa svedomito riadime najnovšími pokynmi, upierame svoj zrak na Jehovu.

19. Ako si napriek chybám druhých udržíme blízky vzťah k Jehovovi?

¹⁹ Nedaj sa pre chyby druhých pripraviť o vzťah k Jehovovi. Ak budeme mať Jehovu stále pred očami, nedovolíme, aby nás správanie druhých rozčuľovalo alebo poškodilo náš vzťah k Jehovovi. To je zvlášť dôležité vtedy, ak nám podobne ako Mojžišovi bola zverená určitá autorita v Božej organizácii. Je pravda, že každý z nás musí „pracovať na svojej záchrane s bázňou a chvením“. (Fil. 2:12) Pamätajme však, že Jehova nás nehodnotí podľa rovnakého metra. Čím väčšia autorita nám bola zverená, tým viac od nás Jehova očakáva. (Luk. 12:48) Ale ak z celého srdca milujeme Jehovu, nedovolíme, aby niečo oslabilo našu duchovnosť alebo nás oddelilo od jeho lásky. (Žalm 119:165; Rim. 8:37–39)

20. Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

²⁰ Žijeme v ťažkých časoch, a preto je dôležité, aby sme nespúšťali zrak z toho, „ktorý býva v nebesiach“. Vďaka tomu budeme vedieť, čo od nás očakáva. Nikdy nedovoľme, aby náš vzťah k Jehovovi negatívne ovplyvnilo správanie druhých. Poučme sa z Mojžišovho varovného príkladu. Nereagujme prehnane na nedokonalosť druhých. Buďme rozhodnutí mať „oči obrátené k Jehovovi, nášmu Bohu, kým nám neprejaví priazeň“. (Žalm 123:1, 2)