Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Reikuaa porãpa la oiko vaʼekue?

¿Reikuaa porãpa la oiko vaʼekue?

“Peteĩ persóna ombohováirõ ohendu porã mboyve la oikóva, ohechauka itavyha ha katuete oñemotĩta” (PROV. 18:13).

PURAHÉI: 126, 95

1, 2. a) ¿Mbaʼépa tekotevẽ jajapo entéro jaservíva Jehovápe, ha mbaʼérepa? b) ¿Mbaʼépa jajecháta ko artíkulope?

ENTÉRO jaservíva Jehovápe tekotevẽ jahecha raẽ siértopa peteĩ informasión jaguerovia hag̃ua (Prov. 3:21-23; 8:4, 5). Ndajajapóiramo upéva ikatu hína Satanás ha imúndo ombyai ñapensa lája (Efes. 5:6; Col. 2:8). Péro jajeasegura hag̃ua siértopa peteĩ informasión tekotevẽ jaikuaa porã raẽ mbaʼépa la oiko vaʼekue. Proverbios 18:13 heʼi: “Peteĩ persóna ombohováirõ ohendu porã mboyve la oikóva, ohechauka itavyha ha katuete oñemotĩta”.

Ko artíkulope jahecháta mbaʼérepa sapyʼánte ijetuʼu jaikuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe oiko vaʼekue peteĩ situasiónpe. Avei jahecháta unos kuánto prinsípio bíblico ha umi ehémplo ñanepytyvõtava jaikuaa hag̃ua siértopa peteĩ informasión.

ANI JAGUEROVIA “OJEʼÉVA GUIVE”

3. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ jajapo Proverbios 14:15 heʼíva? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

Koʼág̃arupi og̃uahẽ ñandéve hetaiterei informasión opáguio ládo. Koʼã informasión ou Internet, téle ha ambue hendágui. Avei og̃uahẽ ñandéve heta korréo, mensáhe de téxto ha notísia omboúva ñane amigokuéra. Ikatu oime ñane amigokuéra iñintensión porã, péro heta persóna omosarambise voi informasión japu térã nomombeʼuporãi la verda. Upévare tekotevẽ ñañatende porã. ¿Mbaʼe konséhopa oĩ la Bíbliape ikatúva ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua siértopa umi mbaʼe ñahendúva? Proverbios 14:15 heʼi: “Pe ivýrova oguerovia ojeʼéva guive chupe, pe iñarandúva katu opensa porã ojapo mboyve álgo”.

4. a) ¿Mbaʼéichapa Filipenses 4:8 ha 9 heʼíva ikatu ñanepytyvõ jaiporavo porã hag̃ua mbaʼépa jaleéta? b) ¿Mbaʼérepa iñimportanteterei ñakomprova siértopa peteĩ informasión? (Ehecha avei pe rrekuádro “ Umi erramiénta ñanepytyvõva jaikuaa hag̃ua siértopa peteĩ informasión”).

Jadesidi porã hag̃ua peteĩ mbaʼe, ñaikotevẽ informasión ikatúvare jajerovia. Upévare ñañatende porã vaʼerã mbaʼépa jaiporavo jalee hag̃ua (elee Filipenses 4:8, 9). Ndovaléi japerde rei ñane tiémpo jaleévo umi notísia osẽva umi sítio de Internet idudóso léntovape ni umi mensáhe ndaikatúiva ñakomprova siertoha. Koʼytevéntema ñañatende vaʼerã ani hag̃ua jaike umi sítio okreávape umi apóstata omosarambi hag̃ua ijideakuéra. Haʼekuéra omokangyse Jehová siervokuéra jerovia ha ombyaise pe añetegua. Umi informasión ndajaikuaáiva siértopa, nañanepytyvõmoʼãi jadesidi porã hag̃ua. Aníkena arakaʼeve ñapensa umi informasión japu nañandeafektamoʼãiha (1 Tim. 6:20, 21).

5. ¿Mbaʼe informasión japúpa ohendu vaʼekue umi israelita, ha mbaʼéichapa orreaksiona hikuái?

Umi informasión japu ikatu ogueru heta mbaʼe vai. Por ehémplo, ñapensami mbaʼépa oiko vaʼekue Moisés omondórõ guare umi 12 kuimbaʼépe ovichea hag̃ua pe Tiérra Prometída. Umíva apytégui 10 ou omombeʼu heta mbaʼe vai upe lugárgui (Núm. 13:25-33). Haʼekuéra oexahera rupi umi mbaʼe ohecha vaʼekue, umi israelita oñepyrũ okyhyje ha oñedesanima (Núm. 14:1-4). Umi israelita provávlemente opensa umi 10 kuimbaʼe heʼíva siertoha pórke haʼekuéra omombeʼu la mísma kósa. Péro ndogueroviái umi ótro kuimbaʼe omombeʼu vaʼekue (Núm. 14:6-10). Haʼekuéra ndojeasegurái mávapa añetehápe heʼi la verda ni nokonfiái Jehováre. Upéva rangue oroviántema umi mbaʼe vai oñemombeʼúva.

6. ¿Mbaʼérepa nañanesorprendéi vaʼerã ñahendúramo oñeñeʼẽ vaiha Ñandejára puévlore?

Koʼytevéntema ñañatende vaʼerã ani hag̃ua jagueroviántema umi mbaʼe vai ojeʼéva Jehová puévlore. ¿Mbaʼérepa? Pórke la Bíbliape heʼi voi ñane enemígo Satanás okopiha ñane ermanokuérare (Apoc. 12:10). Jesús avei oavisa porã vaʼekue idisipulokuérape umi iñenemígo heʼi reitaha “opaichagua mbaʼe vai” ikontrapekuéra (Mat. 5:11). Jarekóramo siémpre enkuénta haʼe heʼi vaʼekue, nañanesorprendemoʼãi ñahendu jave umi notísia vai ojeʼéva Ñandejára puévlore.

7. ¿Mbaʼépa ñañeporandu vaʼerã ñamondo mboyve peteĩ korréo térã mensáhe?

7 ¿Igústopa ñandéve ñamondo korréo ha mensáhe ñane amigokuérape? ¿Mbaʼépa jajapo ñahendu jave peteĩ notísia iñinteresánteva térã peteĩ experiénsia iporãitereíva? ¿Jajoguápa peteĩ periodístape ojapuraitereíva voi omombeʼu hag̃ua la oiko vaʼekue, ótro oñemotenonde mboyve hese? Ñamondo mboyve peteĩ korréo térã mensáhe ñañeporandu vaʼerã: “¿Aimépa segúro siertoha ko informasión? ¿Aikuaa porãpa umi mbaʼe oiko vaʼekue?”. Nañaiméiramo segúro, ikatu hína ñamosarambi japu ñane ermanokuéra apytépe. Upévare iporãvéta nañamondóinte pe informasión ha javorra.

8. ¿Mbaʼépa ojapo jepi umi oñeoponéva ñanderehe, ha mbaʼéichapa ikatu hína jaapoja chupekuéra ñañemeʼẽʼỹre enkuénta?

8 ¿Mbaʼérepa tekotevẽ avei ñañatende ha ani ñamondóntema umi korréo ha mensáhe og̃uahẽva ñandéve? Oĩ lugár ndojehejaihápe umi ermánope opredika ni oñerreuni lívremente térã ojeproiviete voi chuguikuéra. Koʼã lugár rupi umi oñeoponéva ikatu omosarambi algúna notísia ndasiertopáiva ikatu hag̃uáicha umi ermáno okyhyje ha odeskonfia ojuehe. Ñapensamína mbaʼépa oiko vaʼekue pe Unión Soviéticape. Pe polisía sekréta, oñehenóiva avei KGB, omosarambi peteĩ informasión heʼíva unos kuánto ermáno ikonosídova otraisiona hague Jehová puévlope. * Ñambyasýramo jepe, heta oĩ ogueroviáva chupekuéra ha oñemomombyry Jehová organisasióngui. Umíva apytépe heta oĩ oñemoag̃ui jeýva upe rire, péro unos kuánto ojealehaite voi. Koʼã ermáno oñemomombyrýva oimoʼã siertoha umi japu ojeʼéva ha upéva káusare ndojeroviavéi Jehováre (1 Tim. 1:19). ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua oiko ñanderehe upéva? Arakaʼeve nañaenviái vaʼerã umi notísia vai térã ndaikatúiva ñakomprova siertoha. Avei ndovaléi jaguerovia opa mbaʼe ojeʼéva. Upéva rangue, jahecha raẽ vaʼerã siértopa peteĩ informasión.

NDAJAIKUAAPÁI JAVE LA OIKÓVA

9. ¿Mbaʼérepa ijetuʼu jepi avei jaikuaa hag̃ua siértopa peteĩ informasión?

Heta vése ñahendu umi notísia ndasiertopáiva, térã omombeʼúva peteĩ pártente pe situasión oiko vaʼekuégui. Péicha jave, ijetuʼu jaikuaa porã hag̃ua mbaʼépa añetehápe la oiko vaʼekue. Ñande ndaikatúi ñakonfia peteĩ informasiónre oiméramo algúna pártente hína siérto. Upévare, ¿mbaʼépa jajapo vaʼerã ani hag̃ua ñanembotavy koʼãichagua informasión? (Efes. 4:14).

10. a) ¿Mbaʼérepa umi israelita oñorairõmoʼã kuri iñermanokuéra kóntrape? b) ¿Mbaʼéicha rupípa amo ipahápe noñorairõi hikuái?

10 Jahechamína mbaʼépa oiko vaʼekue Josué tiémpope (Jos. 22:9-34). Umi israelita oikóva rrío Jordán oéste gotyo ohendu umi oikóva pe ótro ládo rrío Jordán éste gotyo omopuʼã hague peteĩ altár tuichaitereíva pe rrío kóstape. Añetehápe upéva siérto, péro ndoikuaapái hikuái la oikóva. Upévare oimoʼã iñermanokuéra oikóva éste gotyo opuʼã hague Jehováre, ha ojeprepara oñorairõ hag̃ua ikontrapekuéra (elee Josué 22:9-12). Péro oho mboyve oataka chupekuéra, omondo unos kuánto kuimbaʼépe oaverigua hag̃ua mbaʼépa añetehápe la oikóva. ¿Mbaʼépa oho otopa hikuái? Umi israelita oikóva éste gotyo ndojapói hague peteĩ altár oadora hag̃ua umi ñandejára guaʼúpe, síno entéro oikuaa hag̃ua oadora hague hikuái Jehovápe. Katuete oime vaʼerã umi israelita oĩva oéste gotyo ovyʼa ndohói haguére oñorairõ iñermanokuéra kóntrape. Upéva rangue, oñehaʼã oikuaa raẽ mbaʼépa añetehápe la oiko vaʼekue.

11. a) ¿Mbaʼérepa David otrata vaʼekue Mefibósetpe inhústamente? b) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼerã kuri David pono oiko upéva?

11 Sapyʼánte ikatu avei ojeʼe ñanderehe peteĩ mbaʼe ndasiertopáiva, ha upéva ikatu hasy asy ñandéve. Ñapensamína mbaʼépa oiko vaʼekue Mefibóset rehe. Rréi David omeʼẽ vaʼekue chupe entéro yvy oreko vaʼekue Saúl, haʼéva Mefibóset avuélo (2 Sam. 9:6, 7). Péro upéi Davídpe oñemombeʼu Mefibóset opuʼã hague ikóntrape. Pe rréi oaverigua mboyve siértopa la oñemombeʼúva chupe, odesidi oipeʼapaite Mefibósetgui ijyvy (2 Sam. 16:1-4). Upe rire David oñemongeta Mefibóset ndive, ha upépe ohechakuaa ojavy hague. Upévare omeʼẽ jey chupe unos kuánto ijyvy (2 Sam. 19:24-29). David oñehaʼãrire oikuaa raẽ la oiko vaʼekue, Mefibóset ndosufríri vaʼerãmoʼã kuri inhústamente.

12, 13. a) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue Jesús oñeñeʼẽ vaírõ guare hese? b) ¿Mbaʼépa ikatu jajapo oñemosarambírõ japu ñane kóntrape?

12 ¿Mbaʼépa rejapóta ojeʼéramo nderehe peteĩ mbaʼe ndasiértoiva? Upéva oiko vaʼekue Jesús ha Juan el Bautístare (elee Mateo 11:18, 19). Péro, ¿mbaʼépa ojapo Jesús oikórõ guare hese upéva? Haʼe ndoikói kuri operde rei itiémpo okonvense hag̃ua umi héntepe japuha la ojeʼéva hese. Upéva rangue, omokyreʼỹ umi persónape ojesareko hag̃ua umi mbaʼe haʼe ojapóvare. Haʼe oipota kuri umi hénte ojegia umi mbaʼe haʼe ojapóvare ha omboʼévare. Jesús heʼi vaʼekue: “Jajapóvare ojekuaa ñanearandúpa” (Mat. 11:19).

13 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús ehémplogui? Sapyʼánte ikatu oĩ okritikáva ñanderehe térã oñeʼẽ reíva ñane kóntrape, ha upéva káusare oñepensa vai ñanderehe. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo péicha jave? Oĩramo omosarambíva japu ñane kóntrape, jahechauka vaʼerã jaiko lájare japuha umi mbaʼe ojeʼéva. Avei ñañehaʼãkena jasegi Jesús ehémplo ha ñanderekoporã. Péicha jahechaukáta umi héntepe japuha la ojeʼéva ñanderehe.

¿JAJEROVIAITEREÍPA ÑANDEJEHE?

14, 15. ¿Mbaʼérepa ndajajeroviái vaʼerã ñandejehe?

14 Jahecháma haguéicha, heta vése ijetuʼu jaikuaa hag̃ua mbaʼépa oiko peteĩ situasiónpe. Péro ñaneimperfékto rupi oñepresentakuaa avei ótro provléma. Ikatu oime heta tiémporema jaservi Jehovápe, ha upévare ñandekatupyry ha ñamanehakuaáma heta situasión. Ikatu voi oĩ heta ñanderrespetáva ñaneakãguapy haguére. Péro, ¿ikatúpa upéva ñanemoñuhã?

15 Si, ikatu oiko ñanderehe upéva ñañepyrũramo jajerovia ñandejehe. Umi mbaʼe ñañandúva térã ñapensáva ikatu ñanedomina. Ikatu voi ñañepyrũ ñapensa ñantende porãitereiha peteĩ situasión ndajaikuaapáirõ jepe umi mbaʼe oikóva. Péro upéva ningo ipeligrosoiterei. La Biblia heʼi porã ñandéve: “Ani rejerovia umi mbaʼe nde repensávare” (Prov. 3:5, 6; 28:26).

16. Según pe situasión oñemensionáva, ¿mbaʼépa oiko vaʼekue pe rrestaurántepe, ha mbaʼépa opensa vaʼekue Julio?

16 Ñañeimahinamína ko situasión: Ñamoĩ chupe peteĩ pyhare peteĩ ansiáno iñexperiénsiava hérava Julio ohoha peteĩ rrestaurántepe. Upépe ohecha peteĩ ansiáno héravape Juan oguapyha peteĩ kuñataĩndi ndahaʼéiva hembireko. Haʼe ohechakuaa hesekuéra ohasa porãitereiha, pórke opuka ha oñoañuã hikuái una ves. Julio ojepyʼapyeterei ha oñeporandu: “¿Ojedivorsiáta piko Juan hembirekógui? ¿Mbaʼe piko oikóta ifamiliakuéragui?”. Julio anteve ohecháma kuri koʼã mbaʼe oikórõ guare peteĩ famíliare. ¿Mbaʼéichapa reñeñandu vaʼerãmoʼã nde haʼérire Julio?

17. ¿Mbaʼépa oikuaa Julio upe rire, ha mbaʼépa ñaaprendekuaa ko situasióngui?

17 Julio ningo opensáma Juan otraisiona hague hembirekópe. Péro, ¿oikuaa piko Julio mbaʼépa añetehápe la oikóva? Pe pyharépe Julio ohenói Juánpe ha ipyʼaguapy oikuaávo ojotopa haguénte kuri iñermánandi, oúva mombyrýgui de visíta. Juan ha iñermána aretereíma ndojuechavéi hague. Hiʼarive iñermána sapyʼaitemínte ou ovisita Juánpe, upévare opyta ojotopataha pe rrestaurántepe. Juan rembireko ndaikatúinte kuri omoirũ chupekuéra. Julio ovyʼaiterei nomombeʼúi haguére ótrope la opensáva. ¿Mbaʼépa ñaaprendekuaa ko situasióngui? Tahaʼe haʼéva la tiémpo jaservímava Jehovápe, tekotevẽha jaikuaa raẽ mbaʼépa oiko peteĩ situasiónpe. Péicha añoite ikatúta jaikuaa oĩ porãpa hína la ñapensáva.

18. ¿Mbaʼépa ikatu ñapensa ndajajoguerahaporãirõ peteĩ ermánondi?

18 Ndajajoguerahaporãirõ peteĩ ermánondi ijetuʼúta ñandéve ñapensa porã hag̃ua hese ojeʼéramo peteĩ mbaʼe vai ikóntrape. Ñapensaitereíramo umi provléma jarekóvare hendive ikatu jaju ñadeskonfia hese. Avei ñahendúramo ojeʼeha peteĩ mbaʼe vai pe ermánore ikatu ensegída voi jagueroviaséma la ojeʼéva, ndajarekóiramo jepe pruéva ohechaukáva siertoha upéva. ¿Mbaʼépa ohechauka ñandéve koʼã mbaʼe? Ñandepyʼaróramo ñane ermánore ikatuha ñapensa vai hese, ndajaikuaáiramo jepe la añetehápe oiko vaʼekue (1 Tim. 6:4, 5). Upévare, jahapoʼoitékena ñane korasõgui opaichagua sentimiénto vai. Avei aníkena ñanderesarái Jehová oipotaha jahayhu ñane ermanokuérape ha ñaperdona chupekuéra ñande pyʼaite guive (elee Colosenses 3:12-14).

UMI PRINSÍPIO BÍBLICO ÑANDEPROTEHE

19, 20. a) ¿Mbaʼe prinsípio bíblicopa ikatu ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua mbaʼépa oiko peteĩ situasiónpe? b) ¿Mbaʼépa jahecháta pe artíkulo oúvape?

19 Koʼág̃arupi ijetuʼueterei jaikuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe oiko peteĩ situasiónpe. ¿Mbaʼérepa? Pórke heta vése noñemombeʼupái térã noñemombeʼuporãi peteĩ informasión, ha avei ñaneimperfékto. Péicha jave umi prinsípio bíblico oĩva Ñandejára Ñeʼẽme tuicha ikatu ñanepytyvõ. Por ehémplo, la Biblia heʼi umi persóna orrespondéva ohendu porã mboyve la oikóva, ohechaukaha itavyha ha katuete oñemotĩtaha (Prov. 18:13). Ótro prinsípio heʼi ani hag̃ua jaguerovia opa mbaʼe ojeʼéva, síno jahecha raẽ vaʼerãha umi pruéva ohechaukáva siertoha umíva (Prov. 14:15). Ñandejára Ñeʼẽ heʼi avei ndajajeroviái vaʼerãha ñandejehe, ha jasegi vaʼerã ko konsého tahaʼe haʼéva la tiémpo jaservímava Jehovápe (Prov. 3:5, 6). Upéicharõ, ikatu jaʼe umi prinsípio bíblico ñandeproteheha pórke ñanepytyvõ jahecha hag̃ua siértopa peteĩ informasión ha jadesidi porã hag̃ua.

20 Heta vése ñaneimperfékto rupi ikatu hína jajegia ñande rapicha píntare. Jajapóramo upéva, ikatu hína ijetuʼu avei ñandéve jaikuaa hag̃ua mbaʼépa añetehápe oiko peteĩ situasiónpe. Pe artíkulo oúvape jahecháta mbaʼéicha javépa ikatu hína jahusga ñande rapichápe ipíntarente, ha mbaʼépa ñanepytyvõta ani hag̃ua jajapo upéva.

^ párr. 8 Ehecha Anuario de los Testigos de Jehová 2004, páhina 110, 111, ha pe Anuario 2008, páhina 133-135.