Atambaʼtaa mu matraxnuu

Ayuʼ náa naʼthí rí xú káʼnii nindxu̱u̱ ináa

Lá nduʼyáá xóo phú nindxu̱u̱ ráʼ.

Lá nduʼyáá xóo phú nindxu̱u̱ ráʼ.

“Índo̱ mbáa nariʼña nákha xóó tseʼdxuun dí xtáa rarígá, xúʼko̱ esngájma dí skágunʼ nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ mbóo majthi̱ʼ náa ikhaa” (PROV. 18:13).

AJMÚÚ sjj 126, sjj-S 95

1, 2. a) Ndiéjunʼ rí gíʼdoo numuu muʼgími̱jna̱ muʼni, ga̱jma̱a̱ náa numuu rá. b) Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

BI̱ NI̱NDXU̱LÚ cristianos gajkhun gíʼmaa muʼgími̱jna̱ mbuʼyáá á mu gajkhun nindxu̱u̱ xúgíʼ rí nundrígú ga̱jma̱a̱ rí mbuʼyáá xóo phú nindxu̱u̱ (Prov. 3:21-23; 8:4, 5). Á mu tséʼni, migamíi rí Satanás ga̱jma̱a̱ numbaaʼ ndrígóo muni gachíí rí xóo endxaʼwáá edxu̱lúʼ (Efes. 5:6; Col. 2:8). Mu mbuʼyáá á mu májánʼ nindxu̱u̱, ndayóoʼ mbuʼyáá xúgíʼ. Ikha jngó, Proverbios 18:13 naʼthí rí, “índo̱ mbáa nariʼña nákha xóó tseʼdxuun dí xtáa rarígá, xúʼko̱ esngájma dí skágunʼ nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ mbóo majthi̱ʼ náa ikhaa”.

2 Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá ndiéjunʼ eʼni mingíjyúuʼ mbuʼyáá xúgíʼ ga̱jma̱a̱ muʼgíʼ mbuʼyáá xóo phú nindxu̱u̱. Guʼyáá mbaʼa ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia ga̱jma̱a̱ xkri̱da rí mambáyulúʼ mbuʼyáá májánʼ ndiéjunʼ endrígú.

XÚʼNIMBULÚ “XÚGÍʼ” RÍ NUTHULÚ

3. Náa numuu rí gíʼmaa muʼnimbaníí ikha rí nuxkamaa náa Proverbios 14:15 rá. (Atayáá timbá xtiʼkhu.)

3 Rí mbiʼi xúgi̱, na̱ʼkha̱nú mbaʼa enii ku̱ma̱. Náa ináa ndrígóo Internet, televisión ga̱jma̱a̱ náa nuxna noticias nuthi ga̱jma̱a̱ numuu mbaʼa enii ku̱ma̱. Ma̱ngaa mbaʼin xa̱bu̱ nundrigú mbaʼa wéñuʼ correos, mensajes ga̱jma̱a̱ noticias ndrígu̱ún bi̱ nambáxu̱u̱n gajmiún ga̱jma̱a̱ bi̱ nuniʼnunʼ bi̱ nugíʼ nuni rí májánʼ. Mú ma̱ngaa kuwa xa̱bu̱ bi̱ ra̱míjínʼ bi̱ nuthi o nuxnaraʼa rí minduwaʼ, nurtaxi̱i̱ i̱mba̱ núthu xóo phú nirígá. Ikha jngó, gíʼmaa muñeumíjna̱ ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá májánʼ á mu jmbu nindxu̱u̱ rí nuraxnuu ga̱jma̱a̱ rí nuʼdxawíín. Ndiéjunʼ ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia ma̱ndoo mambáyulúʼ rá. Náa Proverbios 14:15 naʼthí: “Mbáa bi̱ tsíjma̱ñuu naʼnimbo̱o̱ xúgíʼ rí nutháán, mu bi̱ najmañuu ndaʼyoo náa ejkha̱”.

4. a) Xú káʼnii embáyulú Filipenses 4:8, 9 mu muraʼwíí rí gúraxnuu rá. b) Ndíjkha gíʼdoo wéñuʼ numuu mbuʼyáá májánʼ á mu gajkhun nindxu̱u̱ rí najuiʼthá ga̱jma̱a̱ rí nuraxnuu rá. (Atayáá ma̱ngaa náa kúgumaʼá “ Rí nambáyulúʼ mu mbuʼyáá xóo phú nindxu̱u̱”.)

4 Mu muraʼwíí muʼni rí májánʼ, ndayóoʼ mbuʼyáá á mu májánʼ nindxu̱u̱. Ikha jngó, guraʼwíí tsumáá rí muraxnuu (atraxnuu Filipenses 4:8, 9). * Xatígulú mbiʼi mu mbuʼyáaʼ náa Internet náa nuxna noticias rí tséʼthi gajkhun ni má xúraxnuu correos electrónicos o mensajes náa na̱ʼkha̱ dí ragájkhun. Gíʼdoo wéñuʼ numuu rí xájmulú ináa ndrígóo Internet rí nurawíi apóstatas. Ikhiin nandún rí makágua̱ba̱ʼ fe ndrígu̱ún xa̱bi̱i̱ Dios ga̱jma̱a̱ muthi rí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí gajkhun. Xúgíʼ enii kiʼsngáa rígi̱ na̱jkha̱ kaguáanʼ muraʼwíí muʼni dí ra̱májánʼ. Xúʼyáá rígi̱ rí asndu xóo xáʼni gachúu ku̱ma̱ ndrígúlú ga̱jma̱a̱ náa a̱jkiu̱lú (1 Tim. 6:20, 21).

5. Náa biʼyaa ajngáa dí ragájkhun nidxawíín israelitas, ga̱jma̱a̱ xú káʼnii nini xá.

5 Rí muʼnimbulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu noticias rí minduwaʼ ma̱ndoo maʼni maguaʼdáá gamiéjunʼ. Mbá xkri̱da, gundxa̱ʼwámi̱jna̱ rí nirígá índo̱ Moisés nikunguinʼ mbá 12 bi̱ nuyama náa Ku̱ba̱ʼ rí nijuiʼthá mixnún. Gu̱wi̱nʼ rí ikhiin nitangi̱i̱n ga̱jma̱a̱ mbá ajngáa nduwaʼ (Núm. 13:25-33). Mbaʼ nithíí rí ndiyáá, ikhú israelitas nini guabamijná (Núm. 14:1-4). Náa numuu rá. Mbáa nindxa̱ʼwa̱míjna̱: “Á mu mbaʼin bi̱ nuyama nuthi rígi̱, mbáa gajkhun nindxu̱u̱”. Ikha jngó táʼnduun gudxawíín rí gajkhun rí nithi Josué ga̱jma̱a̱ Caleb (Núm. 14:6-10). Ikhaa rí mbuyáá rí gajkhun ga̱jma̱a̱ rí makumún kuyáá Jeobá, ikhiin niniskagumijná índo̱ ninimbu̱ún nduwaʼ.

6. Náa numuu dí ragíʼmaa maʼniulú tsiánguá índo̱ guʼdxawíín dí ragájkhun ga̱jma̱a̱ numuu xuajñu Dios rá.

6 Gíʼmáanʼ muñewumíjna̱ wéñuʼ índo̱ nuʼdxawíín noticias dí ra̱májánʼ ga̱jma̱a̱ numuu xuajñu Jeobá. Garmáʼáan a̱jkiu̱lú rí Satanás nagíʼ naʼni tsu̱du̱ún xa̱bi̱i̱ Dios bi̱ kuwa jmbu (Rev. 12:10). Ikha jngó Jesús niʼthí rí bi̱ nakiʼníin kuyulúʼ muthi mbaʼa enii rí minduwaʼ ga̱jma̱á numulúʼ (Mat. 5:11). Á mu nuʼnimbulúʼ ajngáa rígi̱, xáʼniulú tsiánguá índo̱ guʼdxawíín noticias dí ragájkhun ga̱jma̱a̱ numuu xuajñu Dios.

7. Ndiéjunʼ gíʼmáanʼ muraximíjna̱ nákha xóó tséʼthá o tsexuʼmá mbá correo electrónico o mbá mensaje rá.

7 Lá nanigulúʼ muxuʼnguánʼ correos electrónicos ga̱jma̱a̱ mensajes náa bi̱ nambáxulúʼ gajmiúlú ga̱jma̱a̱ bi̱ nuniʼnúnʼ ráʼ. Índo̱ nduʼyáá mbá noticia rí májánʼ o nuʼdxawíín mbá experiencia rí nanigulúʼ, lá gínáanʼ eyulú muxuʼmá náa eʼwíínʼ xa̱bu̱ ráʼ. Nákha xóó tséʼthá o tsexuʼmá mbá mensaje o mbá correo electrónico, gíʼmáanʼ muraximíjna̱: “Lá nda̱yo̱o̱ rí gajkhun nindxu̱u̱ rígi̱ ráʼ. Lá nda̱yo̱o̱ xúgíʼ ráʼ.” Á mu na̱nguá eʼyáá májánʼ xúgíʼ, muʼni rí magadráʼa mbá ajngáa dí ragájkhun náa a̱ngiu̱lú. Ikha jngó májánʼ gáʼni rí muʼni jngudi̱i̱, raʼkháa rí muxuʼmá.

8. a) Ndiéjunʼ nini bi̱ nakiʼníin kuyulú náa tikhuu xuajen rá. b) Xú káʼnii eʼni mangáanʼ rí asndu tséʼyáá xóo embáñun xá.

8 Rí matartanga̱a̱ mbá nacha̱ correo electrónico ga̱jma̱a̱ mensaje naʼni marigá imbo̱o̱ gamíi. I̱mba̱ níʼkhá, ñajunʼ ndrígúlú tsíniñaʼ marigá o nurikháá mbá kayuʼ. Mbáa ikhí xa̱bu̱ bi̱ sia̱nʼ gajmiúlú muthi dí ragájkhun mu marigá gamíi o xúʼnimbulú kuʼyamijná. Gundxaʼwamíjna̱ rí nirígá nákha niʼníí tsiguʼ náa Unión Soviética. Policía bi̱ nuñajunʼ ngu̱ʼwa̱ (bi̱ najmaʼnuuʼ xóo KGB) nithi̱ rí minduwaʼ ga̱jma̱a̱ numún a̱ngiu̱lú bi̱ najmaʼnunʼ wéñuʼ rí ikhiin niniñaaʼ xuajñu Jeobá. * Mbaʼin ninimbu̱u̱n, ga̱jma̱a̱ niniñaaʼ xuajñu Dios. Mbaʼin rí ikhiin nitangi̱i̱n, mú eʼwíínʼ tátangi̱i̱n, numuu rí fe ndrígu̱ún nikágua̱ba̱ʼ (1 Tim. 1:19). Xú káʼnii gándoo gúʼni mu xágíʼnulú xúʼko̱ rá. Nditháan xuxuʼmá noticias dí ra̱májánʼ ga̱jma̱a̱ dí ragájkhun. Xúʼnimbulú xúgíʼ rí guʼdxawíín. Guʼgíʼ mbuʼyáá ginii á mu gajkhun nindxu̱u̱.

AJNGÁA RÍ NA̱NGUÁ KÁXI̱

9. Ndiéjunʼ imbo̱ʼ eʼniulú mingíjyúuʼ mu mbuʼyáá á mu gajkhun nindxu̱u̱ noticias rá.

9 Imbo̱o̱ rí naʼniulú mingíjyúuʼ mu mbuʼyáá á mu gajkhun nindxu̱u̱ tikhuu noticias, dí raʼkháa xúgíʼ gajkhun o nurkaʼwu mbá tapha rí nuthi. Garmáʼáan a̱jkiu̱lú rí mbá rí tséʼyáá káxi̱ ma̱ndoo maʼni nduwánʼ. Ndiéjunʼ gúʼni mu xágiʼnulú rígi̱ rá. (Efes. 4:14.)

10. a) Náa numuu rí israelitas inuu mugíʼdi̱i̱ muxmijná kanikhiin xá. b) Xú káʼnii nini mu xárígá guerra rá.

10 Guʼyáá rí nirígá náa Israel nákha nixtáa Josué (Jos. 22:9-34). Israelitas bi̱ nikuwa náa ridoo mañu Jordán náa narmáʼáan a̱jkha̱ʼ nidxawíín rí bi̱ kuwa i̱mba̱ ridoo (tribu ndrígóo Rubén ga̱jma̱a̱ Gad, ga̱jma̱a̱ mbá tapha tribu ndrígóo Manasés) nini mbá altar mba̱a̱ wéñuʼ náa mijngii mañu. Gajkhun nindxu̱u̱ rúʼko̱, mú na̱nguá káxi̱. Ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱, bi̱ kuwa náa narmáʼáan a̱jkha̱ʼ nikumu̱ún rí a̱ngiu̱ún nixuximi̱jna̱ náa Jeobá, ikha jngó niniratamijná mu magún guxmijná gajmiún (atraxnuu Josué 22:11, 12). * Májánʼ nini rí nákha xóó tségun nixunguinʼ mbaʼin xa̱bu̱ mu mbuyáá xú káʼnii phú nindxu̱u̱. Ikhiin nidxawíín rí a̱ngiu̱ún túni mbá altar mu muxnaxi̱ tsigijñaʼ. Ninindxu̱u̱ mbá xtátsí mu bi̱ gakuwa nda̱wa̱á mbuyáá rí mangiin nikuwa jmbu náa Jeobá. Mbáa israelitas bi̱ nikuwa náa narmáʼáan a̱jkha̱ʼ nixna̱a̱ núma̱aʼ numuu rí ginii ndiyáá xóo phú nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ rí turadíi̱n a̱ngiu̱ún.

11. a) Xú káʼnii nigumaa dí raʼkhí Mefibóset rá. b) Ndiéjunʼ ndiyóoʼ maʼni David rá.

11 Ma̱ngaa mámbáa rí ikháanʼ mbáa asndu mamínuʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbá dí ragájkhun o mbá ajngáa rí na̱nguá káxi̱ rí nuthi ga̱jma̱á numulú. Guʼyáá rí nigíʼnuu rey David ga̱jma̱a̱ Mefibóset. David ninindxu̱u̱ májánʼ a̱jkiu̱u̱n náa ikhaa ga̱jma̱a̱ nixnáa mbu̱júu̱ ku̱ba̱ʼ ndrígóo xiʼñúuʼ Saúl (2 Sam. 9:6, 7). Mú nda̱wa̱á niʼdxaun mbá nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu Mefibóset. Táyaʼ mbaʼyoo xóo phú nindxu̱u̱, niguwi kaʼyúʼ xúgíʼ rí gíʼdoo (2 Sam. 16:1-4). Asndu índo̱ niʼtámíjná ga̱jma̱a̱, ni̱jkha̱nú ndiʼyoo dí raʼkhí niʼni ga̱jma̱a̱ nirtanga̱a̱ mbu̱júu̱ ku̱ba̱ʼ ndrígóo (2 Sam. 19:24-29). David xáʼni rígi̱ á mu ikhaa nigi̱ʼthu̱u̱n mbaʼyoo májánʼ xóo phú nindxu̱u̱, raʼkháa rí maʼni mbá nachaá.

12, 13. a) Ndiéjunʼ niʼni Jesús índo̱ nithi rí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu xá. b) Ndiéjunʼ gándoo muʼni á mu mbáa naʼni tsu̱du̱lú ga̱jma̱a̱ numuu mbá dí ragájkhun rá.

12 Mú, ndiéjunʼ gándoo gúʼni á mu nuni tsu̱du̱lú ga̱jma̱a̱ numuu mbá dí ragájkhun rá. Rúʼko̱ rí nigíʼnuu Jesús ga̱jma̱a̱ Juan bi̱ nikumíínʼ iyááʼ xa̱bu̱ (atraxnuu Mateo 11:18, 19). * Ndiéjunʼ niʼni Jesús rá. Nixnúún tsiakii xa̱bu̱ mu mbuyáá májánʼ rí nirígá, rí niʼni ga̱jma̱a̱ rí niʼsngáa ki xóo rí majmuu xúgíʼ tsiakii ndrígóo mu mambáyuminaʼ. Xó má ikhaa niʼthí, “Dios ndaʼyoo rí á mu nuʼni rí jmbu, manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ májáánʼ”.

13 Gi̱i̱ nuxkamaa mbá ikha rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Mbáa nguáná xa̱bu̱ mutha numulúʼ ga̱jma̱a̱ muthi dí raʼkhí eʼni. Lá rígá mbá rí ma̱ndoo muʼni ráʼ. Á mu mbáa naʼthí rí nduwaʼ ga̱jma̱á numulúʼ, ma̱ndoo muʼni rí masngájma rí nindxu̱u̱ nduwaʼ rí naʼthí. Xó má esngájma xkridoo Jesús, á mu nakuwáanʼ jmbu, musngajmá dí ragájkhun nindxu̱u̱ ga̱jma̱a̱ minduwaʼ rí nuthi.

XÚ KÁʼNII EʼYAMIJNÁ IKHÁANʼ RÁ.

14, 15. Náa numuu dí ragíʼmaa makumulúʼ kuʼyamijná rá.

14 Ndiʼyáá rí ma̱ndoo maʼni mingíjyúuʼ mbuʼyáá á mu gajkhun nindxu̱u̱ mbá ajngáa. Imbo̱o̱ rí maʼniulú mingíjyúuʼ mbuʼyáá á mu gajkhun nindxu̱u̱ numuu rí ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá. Guʼtá rí mba̱yu̱ʼ má mbiʼi kuwáanʼ ru̱ʼni̱ ñajunʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ nakru̱ʼu̱lú májánʼ ma̱ngaa nundxa̱ʼwáá májánʼ edxu̱lúʼ. Mbáa eʼwíínʼ mbuyamajkulú wéñuʼ ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱. Lá rígi̱ ma̱ndoo mani̱ndxu̱u̱ mbá tsáʼkhá ráʼ.

15 Xúʼko̱, á mu nakumulú kuʼyamijná wéñuʼ. Rí nakumulú ga̱jma̱a̱ rí nundxa̱ʼwáá edxu̱lúʼ ma̱ndoo maʼtáñajunʼ edxu̱lúʼ. Mbáa makumulúʼ rí ma̱ndoo makru̱ʼu̱lú mbá xkujndu maski ajndu tséʼyáá xóo phú nindxu̱u̱. Mú rúʼko̱ nindxu̱u̱ migamíi wéñuʼ. Náa Biblia naʼthúlúʼ kaʼwu rígi̱: “Xáku̱ma̱ʼ i̱ndó dí na̱ʼkha̱ náa edxa̱ʼ ikháánʼ” (Prov. 3:5, 6; 28:26).

16. Náa xkri̱da rígi̱, ndiéjunʼ nirígá náa mbá restaurante, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ nindxa̱ʼwáminaʼ Tomás rá.

16 Xú káʼnii gándoo garigá rígi̱ rá. Gundxa̱ʼwámi̱jna̱ ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu rígi̱. Mbáa bi̱ kayá edxu̱u̱ bi̱ najmañuu wéñuʼ bi̱ mbiʼyuu Tomás xtáa náa mbá restaurante. Niguanúu tsiánguá índo̱ ndiʼyoo rí imba̱a̱ bi̱ kayá edxu̱u̱, bi̱ mbiʼyuu Juan, xtáa rakuiʼtsu wañuu ga̱jma̱a̱ mbáa a̱ʼgu̱ bi̱ raʼkháa a̱ʼgiu̱u̱. Nájmi̱i̱n kuwa gagi ga̱jma̱a̱ nundu̱ʼwa̱. Tomás naku̱mu̱u̱ rí Juan naʼni nduwaʼ a̱ʼgiu̱u̱ ga̱jma̱a̱ naraximínáʼ: “Lá muniñami̱jna̱a̱ xáʼ. Xú káʼnii gakuwa e̱jñún xá.” Naxmiéjunʼ má xúʼko̱, numuu dí raʼkháa ndiʼkhún eʼyoo xkujndu xóo rígi̱. Mbáa mbaʼánʼ nakumulú xóo nikumu̱u̱ ikhaa.

17. a) Ndiéjunʼ niʼdxuun Tomás rá. b) Ndiéjunʼ ikha ejmañulú náa xkri̱da rígi̱ rá.

17 Mú guguaʼthi̱i̱nlú. Lá ndaʼyoo xúgíʼ Tomás ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ ráʼ. Mbruʼun má rúʼko̱, niʼtároʼoo Juan. Ikhú niʼdxuun rí a̱ʼgu̱ buʼko̱ nindxu̱u̱ ndxájuu, bi̱ niʼníí má tsiguʼ rí nánguá eʼyoo. Numuu rí ikhaa na̱ʼkha̱ mbrátú náa xuajen rúʼko̱, ikha jngó niguanún rí muphiʼtsu mbóó, ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ Juan táguapaa maʼga̱ gajmíi̱n. Tomás niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n. Májánʼ rí ikhaa xóó na̱nguá niʼthúu̱n nimbáa ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱. Ndiéjunʼ ikha ejmañulú ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ rá. Rí tséʼniuu má nguáthá tsiguʼ kuwáanʼ ru̱ʼni̱ ñajunʼ Jeobá, gíʼdoo wéñuʼ numuu mbuʼyáá ginii xóo phú nindxu̱u̱ mu ma̱ndoo muʼthálu.

18. Xú káʼnii gúʼni á mu nuyejkua sia̱nʼ gajmiúlú mbáa ndxájulú rá.

18 Imbo̱o̱ rí maʼniulú mingíjyúuʼ mbuʼyáá xú káʼnii phú nindxu̱u̱ mbá ajngáa, nindxu̱u̱ índo̱ kuaʼdáá mbá xkujndu gajmiúlú mbáa ndxájulú. Á mu nduʼyáá má xúʼko̱ xkujndu rí kuaʼdáá gajmiúlú ndxájulú mugíʼdi̱i̱ mbuʼyáá rí xúgíʼ rí naʼni nindxu̱u̱ raʼkhí. Ga̱jma̱a̱ ikhú muʼnimbulúʼ xúgíʼ dí raʼkhí rí guthulu ga̱jma̱a̱ numuu ikhaa. Rígi̱ naʼsngúlú rí muyéʼgua sia̱nʼ gajmiúlú mbáa ndxájulú maʼni rí mundxaʼwamíjna̱ dí raʼkhí ga̱jma̱a̱ numuu (1 Tim. 6:4, 5). Mu muʼni gaʼduunʼ xúniñaʼ rí tsíxígú magiwa̱nʼ náa a̱jkiu̱lú. Garmáʼáan a̱jkiu̱lú rí gíʼmáanʼ maʼndulú kuʼñúún a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ muʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱lú kuʼñúún (atraxnuu Colosenses 3:13, 14). *

IKHA NDRÍGÓO BIBLIA NAÑEWU̱NLÚ

19, 20. a) Náa biʼyaa ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia mambáyulúʼ mu mbuʼyáá májánʼ xú káʼnii phú nindxu̱u̱ mbá xkujndu rá. b) Ndiéjunʼ gúʼyáá náa imbo̱o̱ artículo rá.

19 Náa artículo rígi̱, ndiʼyáá ajtsú numuu rí naʼniulú mingíjyúuʼ mbuʼyáá xóo phú nindxu̱u̱ mbá xkujndu ga̱jma̱a̱ rí mbuʼyáá májánʼ: Mbaʼa ajngáa rí nuʼdxawíín na̱nguá káxi̱, ga̱jma̱a̱ nindxu̱u̱ nduwaʼ ma̱ngaa numuu rí ni̱ndxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá. Ndiéjunʼ gándoo gambáyulú rá. Ndiʼyáá rí gíʼmáanʼ muʼnimbánii mbaʼa ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Mbá rí ikhaa naʼthí rí mundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu mbá ajngáa nákha xóó tséʼyáá xóo phú nindxu̱u̱, nandoo gáʼthúu̱n rí ni̱ndxu̱lú skágunʼ ga̱jma̱a̱ nindxu̱u̱ mbá ma̱jti̱ʼ (Prov. 18:13). Imbo̱o̱ ikha rí naʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú nindxu̱u̱ rí xúʼnimbulú xúgíʼ rí eʼdxawíín numuu rí tséʼyáá á mu gajkhun nindxu̱u̱ (Prov. 14:15). Rí iwáá kayuʼ, tséʼniuu má nguáthá tsiguʼ rí kuwáanʼ ru̱ʼni̱ ñajunʼ Jeobá, ragíʼmaa muʼni xóo kuʼyáa edxu̱lúʼ ikháanʼ (Prov. 3:5, 6). Ikha rí na̱ʼkha̱ náa Biblia nañewu̱nlú ga̱jma̱a̱ nambáyulúʼ majmulúʼ rí nindxu̱u̱ gajkhun ga̱jma̱a̱ mbuʼyáaʼ ku̱ma̱ rí gajkhun mu muʼthálú ga̱jma̱a̱ muraʼwíí rí májánʼ muʼni.

20 Mú xóó tígo̱o̱ mbuʼyáá mbá xkujndu. Ndiéjunʼ nindxu̱u̱ rá. Rí muʼthá numáá mbáa ga̱jma̱a̱ numuu rí nduʼyáá mbájnii. Náa imbo̱o̱ artículo, mbuʼyáá ajtsú enii rí maʼni maʼga̱ kaguáanʼ maʼni tígulú ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gúʼni mu muʼni gaʼduunʼ.

^ párr. 4 Filipenses 4:8, 9: “Mu mambóoʼ rathala a̱ngui̱nʼ, xúgíʼ dí nindxu̱u̱ gajkhun, xúgíʼ dí gíʼdoo wéñuʼ numuu, asndu nguáthá má dí jmbu, asndu nguáthá má dí kaʼwu, asndu nguáthá má dí májánʼ wéñuʼ, asndu xú káʼnii má dí guʼni, ga̱jma̱a̱ asndu xúgíʼ rí naʼniaʼ matani rí májánʼ ga̱jma̱a̱ asndu káʼnii má dí kaʼyoo maʼga̱ gamajkhu, guni má xúʼko̱ xúgíʼ rígi̱. Dí nijmañalaʼ ikháanʼ ma̱ngaa rí nindrígu ga̱jma̱a̱ nidxawíín ma̱ngaa ndi̱ya̱a̱ ga̱jma̱a̱ numuʼ, guʼgíʼ guni ríge̱; ga̱jma̱a̱ Dios bi̱ naxná rí tsímáá maxtáa ga̱jma̱á nindxa̱laʼ”.

^ párr. 8 Atayáá Anuario 2004, ináa 110 ga̱jma̱a̱ 111, ga̱jma̱a̱ Anuario 2008, ináa 133 asndu 135.

^ párr. 10 Josué 22:11, 12: “Israelitas bi̱ xóó niguanún nidxawíín dí rubenitas, gaditas ga̱jma̱a̱ mbá taphi̱i̱n tribu ndrígóo Manasés nini mbá altar náa ndawaa ku̱ba̱ʼ ndrígóo Canaán, náa Guelilot, mijngii Jordán náa mbaaʼ rí kaʼñún israelitas. Índo̱ israelitas nidxawíín rígi̱, xúgínʼ nigimbu̱ún náa Siló mu muni guerra gajmiún”.

^ párr. 12 Mateo 11:18, 19: “Xúʼko̱ má Juan ni̱ʼkha̱ ga̱jma̱a̱ takuiʼtsu, tágáan, mú nuthi: ‹Gíʼdaa xa̱bu̱ wéñiʼ›. A̱ʼdióo xa̱biya̱ ni̱ʼkha̱ rakuiʼtsu ga̱jma̱a̱ naʼga̱a̱n vino, ga̱jma̱a̱ nuthi: ‹¡Gu̱ya̱a̱! Mbáa xa̱biya̱ nakuiʼtsu egoo ga̱jma̱a̱ naʼga̱a̱n vino, bi̱ nambáxu̱u̱ gajmíi̱n xa̱bu̱ bi̱ nuruma mbújkha̱a̱ mangiin xa̱bu̱ aʼkhá›. Mú Dios ndaʼyoo rí á mu nuʼni rí jmbu, manindxu̱lúʼ xa̱bu̱ májáánʼ”.

^ párr. 18 Colosenses 3:13, 14: “Gaʼngo̱o̱ a̱jkia̱la kuyamíjna̱ ga̱jma̱a̱ guni mba̱a̱ a̱jkia̱la kuyamíjna̱ má xúʼko̱ á mu mbáa naxiéʼkhá ga̱jma̱a̱ numuu imba̱a̱. Xó má Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyalá má xúʼko̱, xúʼko̱ má gúni mangáanʼ. Mú, ga̱jma̱a̱ xúgíʼ dí i̱ʼwáʼ, gíʼmaa maʼndala ku̱ñu̱u̱n xúgínʼ, numuu dí rúʼko̱ naruwáanʼla májánʼ wéñuʼ”.