Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kaakwɛ Kponɔgbɛ Okojo

Kaakwɛ Kponɔgbɛ Okojo

“Nyɛkpaa kponɔgbɛ ni nyɛkwɛɔ kɛkojoɔ lɛ, moŋ lɛ nyɛkojoa jalɛ kojomɔ.”​—YOH. 7:24.

LALAI: 142, 123

1. Mɛni Yesaia gba yɛ Yesu he? Ni mɛni hewɔ enɛ ji miishɛɛ sane lɛ?

NƆ KO ni Yesaia gba yɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo he lɛ shɛjeɔ wɔmii waa ni ehãa wɔ hiɛnɔkamɔ. Egba yɛ Yesu he akɛ: “Jeee nɔ ni ehiŋmɛii naa lɛ nɔ kɛkɛ ebaadamɔ ekojo, ni jeee nɔ ni etoii nuɔ lɛ nɔ kɛkɛ ebaadamɔ ejaje mɛi. Ebaakojo mɛi ni bɛ yelikɛbualɔ lɛ yɛ jalɛ naa.” (Yes. 11:3, 4) Mɛni hewɔ enɛ ji miishɛɛ sane lɛ? Eji miishɛɛ sane ejaakɛ hiɛaŋkwɛmɔ kɛ jalɛsane ni ayeee eyi je nɛŋ obɔ. Wɔkɛ miishɛɛ miikwɛ be ni Yesu, ni ji Kojolɔ ni yeɔ emuu ni kwɛɛɛ hiɛiaŋ lɛ baaba lɛ gbɛ waa!

2. Mɛni Yesu fã wɔ akɛ wɔfee? Ni mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Daa gbi lɛ, wɔkojoɔ mɛi. Shi akɛni wɔ lɛ, wɔyeee emuu hewɔ lɛ, wɔnyɛɛɛ wɔkojo yɛ jalɛ naa. Bei pii lɛ, nɔ ni wɔhiŋmɛii naa lɛ nɔ wɔdamɔɔ wɔkojoɔ. Shi be ni Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, efã akɛ: “Nyɛkpaa kponɔgbɛ ni nyɛkwɛɔ kɛkojoɔ lɛ, moŋ lɛ nyɛkojoa jalɛ kojomɔ.” (Yoh. 7:24) Eyɛ faŋŋ akɛ, Yesu miisumɔ ni wɔkase lɛ. Esumɔɔɔ ni wɔdamɔɔ bɔ ni mɛi ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ wɔkojoɔ amɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu nibii etɛ ni mɛi damɔɔ nɔ amɛkojoɔ mɛi lɛ ahe. Nomɛi ji: Mɛi ahewolonɔ su loo he ni amɛjɛ, niiatsɛmɛi loo ohiafoi ni amɛji, kɛ afii abɔ ni amɛye. Wɔbaakɔlɔ nibii nɛɛ ekomekomei ni wɔkwɛ nɔ ni baaye abua wɔ ni wɔye Yesu famɔ lɛ nɔ ni wɔkadamɔ bɔ ni mɛi ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ wɔkojo amɛ.

KAADAMƆ MƐI AHEWOLONƆ SU LOO HE NI AMƐJƐ LƐ NƆ OKOJO AMƐ

3, 4. (a) Mɛni hã bɔfo Petro tsake susumɔ ni ehiɛ yɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ ahe lɛ? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.) (b) Mɛɛ shishinumɔ hee Yehowa ye ebua Petro ni ená?

3 Susumɔ bɔ ni Petro nu he ehã be ni Nyɔŋmɔ kɛɛ lɛ akɛ eya Jeŋmajiaŋnyo ko ni atsɛɔ lɛ Kornelio lɛ shĩa yɛ Kaisarea lɛ he okwɛ. (Bɔf. 10:17-29) Yudafoi lɛ nuɔ he akɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ ahe tseee, ni nakai akɛtsɔse Petro kɛjɛ egbekɛbiiashi tɔ̃ɔ. Shi nibii komɛi ni tee nɔ yɛ Petro shihilɛ mli lɛ hã etsake susumɔ ni ehiɛ yɛ sane nɛɛ he lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ jie ninaa ko ni yɔɔ naakpɛɛ etsɔɔ lɛ. (Bɔf. 10:9-16) Mɛni Petro na yɛ ninaa lɛ mli? Ena nɔ ko tamɔ klala agbo ko miikpeleke shi kɛmiiba shikpɔŋ, ni kooloi ni he tseee srɔtoi fɛɛ eko yɛ mli. Kɛkɛ ni gbee ko jɛ ŋwɛi kɛɛ lɛ akɛ: “Petro, tee shi, gbee ni oye!” Petro kpoo shii etɛ sɔŋŋ akɛ ebaafee nakai. Ni shii etɛ lɛ fɛɛ lɛ, gbee ni jɛ ŋwɛi lɛ kɛɛ lɛ akɛ ekpa “nibii ni Nyɔŋmɔ efee amɛ krɔŋkrɔŋ lɛ tsɛmɔ akɛ nibii ni abule.” Petro hiɛ fee lɛ yaa, ejaakɛ enuuu nɔ ni gbee lɛ taoɔ ekɛɛ lɛ lɛ shishi. Shi etsɛɛɛ ni hii komɛi ni Kornelio etsu amɛ eŋɔɔ lɛ bashɛ shi. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛɛ Petro akɛ efata hii lɛ ahe kɛya Kornelio shĩa lɛ, no hewɔ lɛ, Petro kɛ amɛ tee.

4 Eji Petro damɔ mɔ ni Kornelio ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ ekojo lɛ kulɛ, eboteŋ eshĩa lɛ mli kɔkɔɔkɔ, ejaakɛ Yudafoi boteee Jeŋmajiaŋbii ashĩai amli. Shi ninaa ni ajie atsɔɔ lɛ lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛhã lɛ lɛ hewɔ lɛ, etsake jwɛŋmɔ ni ejaaa ni ehiɛ yɛ Jeŋmajiaŋbii lɛ ahe lɛ, ni no hewɔ etee lɛ. Kornelio gba Petro nɔ hewɔ ni etsu ni ayatsɛ lɛ kɛba lɛ, ni Petro bo toi jogbaŋŋ. Kɛkɛ ni mumɔ lɛ tsirɛ Petro ni ewie akɛ: “Agbɛnɛ minu shishi lɛɛlɛŋ akɛ Nyɔŋmɔ kwɛɛɛ mɛi ahiɛiaŋ, shi moŋ, yɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni efeɔ nɔ ni ja lɛ, lɛ ji mɔ ni enáa ehe miishɛɛ.” (Bɔf. 10:34, 35) Shishinumɔ hee nɛɛ ni Petro ná lɛ hã emii shɛ ehe waa, ni anɔkwa, shishinumɔ nɛɛ esa Kristofoi fɛɛ ni ehi shi kɛjɛ nakai beiaŋ kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ ahe. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

5. (a) Mɛni Yehowa miisumɔ ni Kristofoi fɛɛ ale? (b) Eyɛ mli akɛ wɔbale anɔkwale lɛ moŋ, shi mɛɛ su esa akɛ wɔya nɔ wɔwu wɔshi?

5 Yehowa tsɔ Petro nɔ ehã Kristofoi fɛɛ le akɛ, ekwɛɛɛ hiɛiaŋ. Yehowa náa mɛi fɛɛ ni sheɔ lɛ gbeyei ni amɛfeɔ nɔ ni ja lɛ ahe miishɛɛ, ekɔɔɔ he eko amɛhewolonɔ su, he ni amɛjɛ, weku mli ni amɛjɛ, loo wiemɔ ni amɛwieɔ. (Gal. 3:26-28; Kpo. 7:9, 10) Ekã shi faŋŋ akɛ bo hu ole nakai. Shi ekolɛ mɛi jieɔ nii amli waa yɛ maŋ nɔ ni ojɛ lɛ loo shĩa ni atsɔse bo yɛ mli lɛ, ni enɛ baanyɛ aná onɔ hewalɛ. Ekolɛ obaakɛɛ akɛ okwɛɛɛ hiɛiaŋ, shi eeenyɛ efee akɛ yɛ otsuiŋ tɔ̃ɔ lɛ, ohiɛ mɛi komɛi ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa. Bɔfo Petro, ni ji mɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔ enɔ ehã ana faŋŋ akɛ ekwɛɛɛ hiɛiaŋ lɛ po náaa lɛ mlɛo akɛ ebaawu eshi su gbonyo nɛɛ. (Gal. 2:11-14) No hewɔ lɛ, mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔbo Yesu toi ni wɔkadamɔ bɔ ni mɛi ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ wɔkojo amɛ?

6. (a) Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfã hiɛiaŋkwɛmɔ kɛ eshishi kɛje wɔtsui mli? (b) Mɛni nɔ ko ni nyɛmi nuu ko ni yɔɔ sɔ̃i yɛ asafo lɛ mli lɛ ŋma lɛ hã ana yɛ ehe?

6 Ehe miihia ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ apɛi wɔmli jogbaŋŋ wɔkwɛ akɛ wɔhiɛ mɛi krokomɛi ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa lo. (Lala 119:105) Agbɛnɛ hu, akɛni bei pii lɛ, ewa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔbaana kɛji wɔkwɛɔ hiɛiaŋ aloo wɔkwɛɛɛ hiɛiaŋ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔnaanyo ko kɛji eena nɔ ko ni tsɔɔ akɛ wɔjieɔ nii amli. (Gal. 2:11, 14) Su nɛɛ baanyɛ ahe shi yɛ wɔtsui mli aahu akɛ, wɔnaŋ po akɛ eená wɔwiemɔ kɛ wɔnifeemɔ nɔ hewalɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ nɔ ni nyɛmi nuu ko ni atu sɔ̃i ni tsiitsii awo edɛŋ yɛ asafo lɛ mli lɛ ŋma kɛmaje nitsumɔhe nine lɛ yɛ nyɛmi nuu ko kɛ eŋa ni amɛji be fɛɛ sɔɔlɔi lɛ ahe lɛ he okwɛ. Nyɛmi nuu lɛ, ni ji be fɛɛ sɔɔlɔ lɛ, jɛ weku ko ni mɛi pii ebuuu amɛ lɛ mli. Nyɛmi nuu lɛ ŋma nibii kpakpai pii yɛ nyɛmi nuu be fɛɛ sɔɔlɔ lɛ he. Shi be ni emuɔ sane lɛ fɛɛ naa lɛ, eŋma akɛ: “Eyɛ mli akɛ [nɛkɛ kɛ nɛkɛ] nyo ji lɛ moŋ, shi bɔ ni ekɛ mɛi yeɔ ehãa kɛ bɔ ni efeɔ enii ehãa lɛ hãa mɛi naa akɛ, kɛ́ [nɛkɛ kɛ nɛkɛ] nyo ji bo lɛ, no etsɔɔɔ doo akɛ fɔ̃ɔlɔ ji bo loo ohiŋmɛi gbeleko, tamɔ bɔ ni eji yɛ [nɛkɛ kɛ nɛkɛ] bii pii agbɛfaŋ lɛ.” Nɔ ni nyɛmi nuu lɛ ŋma nɛɛ hãa wɔnaa akɛ, ehiɛɛɛ mɛi ni jɛ be fɛɛ sɔɔlɔ lɛ maŋ lɛ mli lɛ ahe jwɛŋmɔ kpakpa, shi eyɛ faŋŋ akɛ eleee po akɛ ehiɛ nakai susumɔ. Mɛni enɛ tsɔɔ wɔ? Ekɔɔɔ he eko sɔ̃i ni wɔyɔɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ, esa akɛ wɔpɛi wɔmli jogbaŋŋ wɔkwɛ kɛji wɔhiɛ mɛi komɛi ahe jwɛŋmɔ ni ejaaa, ni wɔfã kɛ eshishi kɛje wɔtsui mli. Agbɛnɛ hu, kɛ́ mɔ ko yɔse akɛ wɔkwɛɔ hiɛiaŋ ni egbala wɔjwɛŋmɔ kɛba nɔ lɛ, nyɛhãa wɔbaa wɔhe shi ni wɔbo toi ni wɔtsu he nii. Mɛni ekoŋŋ baanyɛ aye abua wɔ?

7. Mɛni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ “wɔgbele wɔtsui naa” wɔhã mɛi srɔtoi fɛɛ?

7 Kɛ́ wɔyɛ suɔmɔ lɛ, ‘wɔbaagbele wɔtsui naa’ wɔhã mɛi srɔtoi fɛɛ. (2 Kor. 6:11-13) Ani mɛi ni kɛ bo hiɛ hewolonɔ su kome, mɛi ni kɛ bo jɛ he kome, loo mɛi ni kɛ bo wieɔ wiemɔ kome lɛ titri okɛbɔɔ? Kɛ́ nakai eji lɛ, belɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛ mɛi krokomɛi hu abɔ. Obaanyɛ okɛ amɛ ato gbɛjianɔ ni okɛ amɛ aya shiɛmɔ loo ofɔ̃ amɛ nine kɛba oshĩa kɛhã niyeli loo koni nyɛgba sane. (Bɔf. 16:14, 15) Kɛ́ ofee nakai lɛ, suɔmɔ ni oyɔɔ kɛhã amɛ lɛ mli baawa, ni ebaawa akɛ obaaná amɛhe jwɛŋmɔ ni ejaaa. Shi nɔ kroko hu yɛ ni baanyɛ ahã wɔdamɔ bɔ ni mɔ ko ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ wɔkojo lɛ. No ji, niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ lɛ ji.

KAADAMƆ NIIATSƐ LOO OHIAFO NI MƆ KO JI LƐ NƆ OKOJO LƐ

8. Yɛ nɔ ni aŋma yɛ 3 Mose 19:15 lɛ naa lɛ, mɛni baanyɛ asa jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ mɔ ko he lɛ he?

8 Niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ baanyɛ asa jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ ehe lɛ he. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛkakwɛa hiɛiaŋ ni nyɛye sane nyɛhã ohiafo aloo nyɛye sane nyɛhã niiatsɛ. Nyɛkojoa nyɛnyɛmi gbɔmɔ yɛ jalɛ naa.” (3 Mo. 19:15) Shi mɛɛ gbɛ nɔ niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ baanyɛ asa jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ ehe lɛ he?

9. Mɛɛ anɔkwa sane ni yɔɔ mɔbɔ Solomon ŋma? Ni mɛni sane nɛɛ tsɔɔ wɔ?

9 Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ Solomon ni eŋma anɔkwa sane ni yɔɔ mɔbɔ waa nɛɛ yɛ adesai ahe, akɛ: “Ohiafo lɛ, ehe gbɔmɛi po nyɛɔ lɛ, shi niiatsɛ lɛ, eyɛ nanemɛi babaoo.” (Abɛi 14:20) Mɛni abɛ nɛɛ tsɔɔ wɔ? Kɛ́ wɔkwɛɛɛ ni ahi lɛ, wɔbaasumɔ ni wɔkɛ nyɛmimɛi niiatsɛmɛi abɔ naanyo, shi nyɛmimɛi ohiafoi lɛ, wɔbaatsi wɔhe kɛje amɛhe. Mɛni hewɔ eyɔɔ oshãra waa akɛ wɔbaadamɔ niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ pɛ nɔ wɔkojo lɛ lɛ?

10. Mɛɛ naagba Yakobo bɔ Kristofoi kɔkɔ yɛ he?

10 Kɛ́ esoro bɔ ni wɔkɛ nyɛmimɛi niiatsɛmɛi yeɔ wɔhãa, ni esoro bɔ ni wɔkɛ nyɛmimɛi ohiafoi yeɔ wɔhãa lɛ, ebaanyɛ ekɛ mligbalamɔi aba asafo lɛ mli. Yesu kaselɔ Yakobo bɔ nyɛmimɛi komɛi ni hi shi yɛ blema lɛ kɔkɔ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ he. (Kanemɔ Yakobo 2:1-4.) Esa akɛ wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ jogbaŋŋ koni wɔkɛ mligbalamɔi akaba asafo lɛ mli. Mɛni baaye abua wɔ koni niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ akaná bɔ ni wɔkɛ lɛ yeɔ wɔhãa lɛ nɔ hewalɛ?

11. Ani niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ ni baatsɔɔ kɛji wekukpaa kpakpa yɛ ekɛ Yehowa teŋ? Tsɔɔmɔ mli.

11 Esa akɛ wɔna wɔnyɛmimɛi lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ. Jeee niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ ni hãa Yehowa náa ehe miishɛɛ. Yehowa kwɛɛɛ shika abɔ ni wɔyɔɔ loo heloonaa nibii abɔ ni wɔyɔɔ dani eŋmɛ wɔ gbɛ ni wɔ kɛ lɛ abɔ naanyo. Eyɛ mli akɛ Yesu wie akɛ “ebaawa kɛhã niiatsɛ akɛ eeebote ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli” moŋ, shi no etsɔɔɔ akɛ niiatsɛ ko kwraa nyɛŋ abote ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Mat. 19:23) Yesu wie hu akɛ: “Nyɛ mɛi ni nyɛji ohiafoi lɛ, nyɛyɛ miishɛɛ ejaakɛ nyɛnɔ ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ.” (Luka 6:20) Shi enɛ hu etsɔɔɔ akɛ ohiafoi fɛɛ baabo Yesu toi ni abaajɔɔ amɛ fe niiatsɛmɛi. Ohiafoi pii booo Yesu toi. Sane lɛ nɔŋŋ kɛkɛ ji akɛ: Wɔnyɛŋ wɔdamɔ niiatsɛ loo ohiafo ni mɔ ko ji lɛ nɔ wɔtsɔɔ kɛji wekukpaa kpakpa yɛ ekɛ Yehowa teŋ aloo wekukpaa kpakpa bɛ ekɛ lɛ teŋ.

12. Mɛɛ ŋaa Biblia lɛ woɔ niiatsɛmɛi kɛ ohiafoi fɛɛ?

12 Ŋmɛnɛ lɛ, niiatsɛmɛi kɛ ohiafoi fɛɛ yɛ Yehowa asafo lɛ mli. Amɛ fɛɛ amɛsumɔɔ Yehowa ni amɛjáa lɛ kɛ amɛtsui fɛɛ. Biblia lɛ woɔ niiatsɛmɛi ŋaa akɛ, “amɛkɛ amɛhiɛ akafɔ̃ ninámɔ ni baanyɛ afiliki kɛya lɛ nɔ, shi moŋ amɛkɛ amɛhiɛ afɔ̃ Nyɔŋmɔ” nɔ. (Kanemɔ 1 Timoteo 6:17-19.) Nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ bɔɔ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ kɔkɔ ni amɛkasumɔ shika, ekɔɔɔ he eko kɛ́ amɛji niiatsɛmɛi loo ohiafoi. (1 Tim. 6:9, 10) Kɛ́ wɔna wɔnyɛmimɛi lɛ tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ, wɔdamɔŋ niiatsɛmɛi loo ohiafoi ni amɛji lɛ nɔ wɔkojoŋ amɛ. Shi ani esa akɛ wɔdamɔ afii abɔ ni mɔ ko eye lɛ nɔ wɔkojo lɛ? Nyɛhãa wɔkwɛa.

KAADAMƆ AFII ABƆ NI MƆ KO EYE LƐ NƆ OKOJO LƐ

13. Mɛni Biblia lɛ kɛɔ yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ hiimeji kɛ yeimeji aye ahã lɛ he?

13 Ŋmalɛ lɛ ewie shii abɔ akɛ wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ hiimeji kɛ yeimeji. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, 3 Mose 19:32 lɛ kɛɔ akɛ: “Tee shi yɛ wajiatsɛ hiɛ, okɛ woo ahã mɔ ni egbɔ, ní oshe o-Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei.” Agbɛnɛ hu, Abɛi 16:31 lɛ kɛɔ akɛ: “Waŋ lɛ, akekere fɛfɛo ni, kɛ́ aná yɛ jalɛ gbɛ nɔ.” Paulo hu wo Timoteo ŋaa ni ekawie hii onukpai ahiɛ nyanyaanya, shi moŋ ena amɛ akɛ etsɛmɛi. (1 Tim. 5:1, 2) Eyɛ mli akɛ Timoteo sɔmɔ akɛ nyɛmimɛi hii onukpai nɛɛ anɔkwɛlɔ moŋ, shi ehe bahia ni ejie musuŋtsɔlɛ kɛ bulɛ kpo etsɔɔ amɛ be fɛɛ be.

14. Mɛɛ be ekolɛ ehe baahia ni wɔjaje loo wɔtsɔse mɔ ko ni ye wɔ onukpa?

14 Shi ani no tsɔɔ akɛ kɛ́ mɔ ko ni eda yɛ afii amli lɛ je gbɛ efee esha ko loo ewo mɛi hewalɛ ni amɛfee nɔ ko ni esaaa Yehowa hiɛ lɛ, esaaa akɛ wɔjajeɔ lɛ? Dabi. Yehowa ekɛŋ akɛ akɛni mɔ lɛ eda yɛ afii amli loo abuɔ lɛ waa lɛ hewɔ lɛ, ebaaku ehiɛ eshwie esha ni mɔ lɛ efee lɛ nɔ. Kadimɔ shishitoo mla ni yɔɔ Yesaia 65:20 lɛ. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Eshafeelɔ lɛ, kɛ́ eye afii oha po lɛ, abaalomɔ lɛ.” Wɔnaa shishitoo mla ko ni kɛ enɛ kpaa gbee yɛ Ezekiel ninaa lɛ mli. (Eze. 9:5-7) No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaashe gbeyei akɛ wɔbaajaje mɔ ko ni ye wɔ onukpa ni wɔbuɔ lɛ lɛ, esa akɛ wɔshe Yehowa Nyɔŋmɔ, Mɔ Ni Eye Gbii Pii lɛ, moŋ gbeyei, ni wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ lɛ.​—Dan. 7:9, 10, 13, 14; Gal. 6:1.

Ani obuɔ nyɛmimɛi hii ni oye amɛ onukpa lɛ? (Kwɛmɔ kuku 15)

15. Mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ bɔfo Paulo ŋɔɔ yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ nyɛmimɛi ni wɔye amɛ onukpa lɛ aye ahã lɛ he?

15 Ni kɛ́ oye nyɛmi nuu ko onukpa hu? Ani no tsɔɔ akɛ esaaa akɛ obuɔ lɛ? Bɔfo Paulo kɛɛ Timoteo akɛ: “Kaafee nɔ ko ni hãŋ abu bo yɛ oblanyo ni oji lɛ hewɔ. Shi moŋ feemɔ nɔkwɛmɔnɔ ohã anɔkwafoi lɛ yɛ wiemɔ mli, yɛ jeŋba mli, yɛ suɔmɔ mli, yɛ hemɔkɛyeli mli, yɛ hetsemɔ mli.” (1 Tim. 4:12) Timoteo eye aaafee afii 30 be ni Paulo wo lɛ ŋaa nɛɛ. Shi no mli lɛ, Paulo etu sɔ̃i ni tsiitsii ewo edɛŋ yɛ asafo lɛ mli. Wɔleee nɔ tuuntu hewɔ ni ewo lɛ nakai ŋaa lɛ, shi wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ko yɛ mli. No ji akɛ, esaaa akɛ wɔdamɔɔ afii abɔ ni nyɛmi nuu oblanyo ko eye lɛ nɔ wɔkojoɔ lɛ. Susumɔ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu he okwɛ. Eje esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi be ni eye afii 30, ni be ni egbeɔ naa lɛ, afii 33 pɛ eye!

16, 17. (a) Mɛni nɔ asafoŋ onukpai damɔɔ amɛkwɛɔ kɛji nyɛmi nuu ko baanyɛ asɔmɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ loo asafoŋ onukpa? (b) Mɛni baatsɔɔ akɛ asafoŋ onukpa ko miidamɔ lɛ diɛŋtsɛ esusumɔ loo bɔ ni afeɔ nibii ahãa yɛ he ni eyɔɔ lɛ nɔ eekpɛ eyiŋ?

16 Yɛ hei komɛi lɛ, kɛ́ oji oblanyo lɛ, abuuu bo. No hewɔ lɛ, ekolɛ asafoŋ onukpai ni yɔɔ hei nɛɛ baashashao shi akɛ amɛbaahala nyɛmimɛi oblahii akɛ asafoŋ sɔɔlɔi loo asafoŋ onukpai, kɛ́ nyɛmimɛi nɛɛ shɛɔ taomɔ nii lɛ ahe po. Shi esa akɛ asafoŋ onukpai fɛɛ ahã ehi amɛjwɛŋmɔŋ akɛ, Biblia lɛ etsɔko afii pɔtɛɛ ni esa akɛ nyɛmi nuu ko aye dani ahala lɛ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ loo asafoŋ onukpa. (1 Tim. 3:1-10, 12, 13; Tito 1:5-9) Kɛ́ asafoŋ onukpa ko damɔ bɔ ni atsɔse lɛ ahã lɛ nɔ ewo mla yɛ sane nɛɛ he lɛ, belɛ eete shi eewo Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ. Kɛ́ asafoŋ onukpai lɛ miisusu nyɛmimɛi oblahii ahe lɛ, esaaa akɛ amɛdamɔɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛsusumɔi loo bɔ ni afeɔ nibii ahãa yɛ he ni amɛyɔɔ lɛ nɔ amɛkpɛɔ amɛyiŋ, moŋ lɛ, esa akɛ amɛdamɔ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ anɔ amɛfee nakai.​—2 Tim. 3:16, 17.

17 Kɛ́ asafoŋ onukpai kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni Biblia lɛ kɛhã yɛ asafoŋ sɔɔlɔi kɛ asafoŋ onukpai aholemɔ he lɛ tsuuu nii lɛ, amɛbaaku amɛhiɛ amɛshwie nyɛmimɛi hii ni shɛɔ taomɔ nii lɛ ahe lɛ anɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ maŋ ko nɔ lɛ, atu sɔ̃i ni tsiitsii awo asafoŋ sɔɔlɔ ko ni bɔɔ mɔdɛŋ waa lɛ dɛŋ, ni etsu he nii jogbaŋŋ. Esafoŋ onukpai lɛ fɛɛ kpɛlɛ nɔ akɛ eshɛɔ Ŋmalɛ naa taomɔ nii kɛhã asafoŋ onukpai lɛ ahe bɔ ni sa. Shi dɔlɛ sane ji akɛ, amɛhalaaa lɛ, ejaakɛ asafoŋ onukpai lɛ ateŋ mɛi komɛi ni edara yɛ afii amli lɛ kɛɛ ehiɛ yɛ gbekɛ gbekɛ tsɔ bɔ ni abaahala lɛ akɛ asafoŋ onukpa. He kome pɛ nɔ nɛ, shi etamɔ nɔ ni asafoŋ onukpai pii hiɛ susumɔ nɛɛ yɛ je lɛŋ hei srɔtoi. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔbaadamɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔsusumɔi loo bɔ ni afeɔ nibii ahãa yɛ he ni wɔyɔɔ lɛ nɔ wɔkpɛ wɔyiŋ lɛ, ehe miihia waa ni wɔdamɔ Ŋmalɛ lɛ nɔ wɔfee nakai! No baatsɔɔ akɛ wɔmiibo Yesu toi; ekɛɛ wɔkadamɔ bɔ ni mɛi ji yɛ kponɔgbɛ lɛ nɔ wɔkojo amɛ.

KOJOMƆ JALƐ KOJOMƆ

18, 19. Mɛni baaye abua wɔ ni wɔna mɛi tamɔ bɔ ni Yehowa naa amɛ lɛ?

18 Eyɛ mli akɛ wɔyeee emuu moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔkase bɔ ni Yehowa kwɛɛɛ hiɛiaŋ lɛ. (Bɔf. 10:34, 35) Esa akɛ wɔmia wɔhiɛ waa ni wɔhã kaimɔi kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ ahi wɔjwɛŋmɔŋ be fɛɛ be. Kɛ́ wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ tsu nii lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔbo Yesu famɔ akɛ ‘wɔkpa kponɔgbɛ ni wɔkwɛɔ kɛkojoɔ’ mɛi lɛ toi.​—Yoh. 7:24.

19 Etsɛŋ, Yesu Kristo, wɔ-Maŋtsɛ lɛ baakojo adesai fɛɛ, ni edamɔŋ nɔ ni ehiŋmɛii naa loo nɔ ni etoii nuɔ lɛ nɔ ekojoŋ, shi moŋ ebaakojo yɛ jalɛ naa. (Yes. 11:3, 4) Wɔkɛ miishɛɛ miikpa nakai be lɛ gbɛ waa!