Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Aníkena japorohusga umi mbaʼe jahechávarente

Aníkena japorohusga umi mbaʼe jahechávarente

“Anivéna pehusga pehechávarente, pehusga guei tekojojápe” (JUAN 7:24).

PURAHÉI: 142, 123

1. ¿Mbaʼépa heʼi Jesúsre pe profesía de Isaías, ha mbaʼérepa upéva ñanembopyʼaguapy?

ISAÍAS oprofetisa vaʼekue Jesús ndohusgamoʼãiha umi héntepe ipíntare, ha ndojesegimoʼãiha la ojeʼévarente oporokastiga hag̃ua. Heʼi avei ohusgataha hekoitépe umi imboriahúvape ha ojapotaha hustísia hesehapekuéra. Ko profesía ñanembopyʼaguapy ha omeʼẽ ñandéve esperánsa (Is. 11:3, 4). ¿Mbaʼérepa koʼã mbaʼe ñanembopyʼaguapy? Pórke jaiko peteĩ múndo oĩháme hetaiterei persóna omboykéva hapichápe omañágui pe ipíntarente. Añetehápe ñaikotevẽ Jesúsre pórke haʼe núnka ndojavýi oporohusga jave ha ndojegiái umi hénte píntarente.

2. ¿Mbaʼépa Jesús omanda vaʼekue, ha mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Káda día oñepresenta jepi peteĩ situasión jahusgahápe ñande rapichápe. Péro ñande yvypóra nañandeperféktoi Jesús iperfékto haguéicha. Upévare umi mbaʼe ñapensáva ikatu hína noĩporãi ha ifásil jajegia hag̃ua la jahechávarente. Péro Jesús omanda vaʼekue: “Anivéna pehusga pehechávarente, pehusga guei tekojojápe” (Juan 7:24). Haʼe oipota jasegi iñehémplo ani hag̃ua jahusga ótrope ipíntarente. Ko artíkulope jahecháta mbohapy mbaʼe ikatúva oafekta la ñapensáva ñande rapicháre: 1) irrása térã inasionalida, 2) ipláta térãpa imboriahu, ha 3) imitã térãpa ijeda. Ñahesaʼỹijokuévo káda situasión ñaaprendéta mbaʼérepa ndajahusgái vaʼerã ótrope umi mbaʼe jahechávarente Jesús omanda haguéicha.

ANI JAHUSGA ÑANDE RAPICHÁPE IRRÁSA TÉRÃ INASIONALIDÁRE

3, 4. a) ¿Mbaʼérepa Pedro okambia kuri la opensáva umi ndahaʼéivare judío? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼe entendimiénto pyahúpa Jehová omyesakã Pédrope?

Jahechamína Pedro ehémplo. Haʼe ningo imichĩete guive orovia vaʼekue umi ndahaʼéiva judío naipotĩriha Jehová renondépe. Péro peteĩ jey ojejerure chupe oho hag̃ua Cornelio rógape. Ko kuimbaʼe ningo oiko Cesaréape ha ndahaʼéi vaʼekue judío. Ñapensamíntena mbaʼéichapa oiméne oñeñandu rakaʼe Pedro (Hech. 10:17-29). Haʼe tekotevẽ kuri okambia la opensa lája, ha Ñandejára oipytyvõ chupe peteĩ visión rupive (Hech. 10:9-16). Upe visiónpe, Pedro ohecha peteĩ mbaʼe ojoguáva savanápe oguejýva yvágagui ha orekóva hiʼári umi mymba ikyʼáva judiokuérape g̃uarã. Upéi, ohendu peteĩ heʼíva chupe: “¡Pedro, epuʼã, ekarnea ha heʼu!”. Pedro heʼi ni mbaʼevéicharõ ndojapomoʼãiha upéva, ha ohendu ojeʼeha chupe: “Anive ere ikyʼaha umi mbaʼe Ñandejára omopotĩ vaʼekue”. Pedro nontendeporãi kuri mbaʼépa heʼise chupe Ñandejára. Péro kavalete upe moméntope Cornelio mensaherokuéra og̃uahẽ hendápe. Pe espíritu sánto ogia Pédrope oho hag̃ua Cornelio rógape, ha haʼe osẽ oho umi mensahérondi.

Pedro ojegiárire opensa lájarente arakaʼeve ndohomoʼãi kuri Cornelio rógape. Umi judío núnka ndohóiva umi ndahaʼéiva judío rógape. Pedro ñepyrũrã opensa vai vaʼekue umi ndahaʼéivare hetãgua. Péro, ¿mbaʼérepa upéicharõ oho Cornelio rógape? Pe visión ohecha vaʼekue ha pe espíritu sánto oipytyvõ chupe okambia hag̃ua opensa lája. Upévare ohendu rire Cornéliope heʼi: “Koʼág̃a añetehápe antende Ñandejára otrataha enterovépe peteĩchante, haʼe oguerohory entéro umi hembiapo porãva ha okyhyjéva chugui, tahaʼe haʼéva tetãygua” (Hech. 10:34, 35). Ko entendimiénto pyahu oñemyesakãva Pédrope opokoiterei hese, ha koʼag̃aite peve oipytyvõ entéro kristiánope. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéva?

5. a) ¿Mbaʼépa Jehová oipota ontende entéro kristiáno? b) ¿Mbaʼépa ikatu gueteri jareko ñande pyʼapýpe jaikuaáramo jepe pe añetegua?

Jehová ojevale Pédrore omyesakã hag̃ua kristianokuérape haʼe otrataha entéro yvypórape peteĩchapa. Jehová ndorahái enkuénta ñande rrása, nasionalida, ñande trívu ni mbaʼe idiómapa ñañeʼẽ. Haʼe oipotánte jarrespeta chupe ha jajapo la iporãva ikatu hag̃uáicha ñandeguerohory (Gál. 3:26-28; Apoc. 7:9, 10). Oime vaʼerã ñande jaikuaáma voi upéva. Péro, ¿mbaʼépa ikatu oiko oimérire jakakuaa raʼe peteĩ tetã térã peteĩ família oñemboykehápe umi ndorekóivape ñane nasionalida térã ndahaʼéivape ñande rrasagua? Ikatu hína ñapensa nañamboykeiha avavépe. Péro, ¿añetehápepa jahapoʼoitéma ñane korasõgui umi pensamiénto vai jarekóva ñande rapichakuérare? Pedro oipytyvõ vaʼekue ótrope ohechakuaa hag̃ua Ñandejára nomboykeiha avavépe. Upéicharõ jepe, upe rire ojekuaáiti hese opensa vaiha hapicháre (Gál. 2:11-14). ¿Mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua jahusga ótrope umi mbaʼe jahechávarente Jesús omanda haguéicha?

6. a) ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ani hag̃ua ñamboyke ñande rapichápe? b) ¿Mbaʼépa ohechauka peteĩ infórme ojapo vaʼekue peteĩ ermáno?

Jaikuaa hag̃ua noiméipa hína ñamboyke ñande rapichápe jahecha vaʼerã mbaʼépa ñapensa ha mbaʼépa heʼi Ñandejára Ñeʼẽ (Sal. 119:105). Ikatu avei ñaporandu peteĩ ñane amígope noiméipa ohecha ñanderehe ñamboykeha hína ñande rapichápe (Gál. 2:11, 14). Ikatu ningo jajepokuaaitereíma ñapensa peteĩ hendáicha ha nañañemeʼẽvéima enkuénta jahusga vaiha umi ótrope. Upéva oiko vaʼekue peteĩ ermáno orekóvare heta rresponsavilida Jehová organisasiónpe. Haʼe omondo sukursálpe peteĩ infórme oñeʼẽva peteĩ matrimónio oservívare de tiémpo kompléto. Pe ména opertenese peteĩ trívupe heta hénte oapoʼíva. Upe infórmepe pe ermáno heʼi heta mbaʼe porã hese, péro upéi omoĩve: “Ko ermáno haʼéramo jepe [ko trivugua], umi mbaʼe ojapóva ha oñemaneha lája ohechauka umi ótrope peteĩ persóna [haʼéva ko trivugua] ndahaʼéi katuete ikyʼáva ni ndoikuaáiva mbaʼéichapa oñekomporta vaʼerã, umi persóna [itrivugua] orekóramo jepe upe lája”. ¿Mbaʼépa ñaaprende ko ehémplogui? Tekotevẽha ñañemomirĩ tahaʼe haʼéva umi rresponsavilida jarekóva Jehová organisasiónpe. Péicha jahejáta umi ótrope ñanepytyvõ ikatu hag̃uáicha jahechakuaa noiméipa hína ñamboyke gueteri ñande rapichápe. ¿Oĩpa avei ótra kósa ikatúva jajapo?

7. ¿Mbaʼéichapa ikatu jahechauka jahayhuha ñande rapichakuérape ñande pyʼaite guive?

Jahayhúramo ñande rapichakuérape ñande pyʼaite guive nañamboykemoʼãi avavépe (2 Cor. 6:11-13). Upévare iporã ñañeporandu: “¿Ahasasevépa tiémpo umi che rrasaguándi, orekóvandi che nasionalida, haʼéva che trivugua térã oñeʼẽvandi che idióma? Oimérõ péicha, ñañehaʼã vaʼerã avei jahasa tiémpo umi ótrondi. Por ehémplo, ikatu ñainvita koʼã ermáno ha ermánape osẽ hag̃ua opredika ñanendive. Ñainvitakuaa avei chupekuéra ñande rógape peteĩ karurã térã peteĩ atyʼirã (Hech. 16:14, 15). Jajapóramo péicha, ñane korasõ henyhẽta mborayhúgui ha nañamboykemoʼãi avavépe. Koʼág̃a jahechami ambue mbaʼe ikatúva oafekta la ñapensáva ñande rapicháre ha upévare jahusga chupe umi mbaʼe jahechávarente.

ANI JAHUSGA ÑANDE RAPICHÁPE IPLÁTA TÉRÃ IMBORIAHU HAGUÉRE

8. ¿Mbaʼépa ikatu oafekta la ñapensáva ñande rapicháre heʼiháicha Levítico 19:15?

Sapyʼánte ikatu jahusga ñande rapichápe imboriahu térã ipláta haguérente. Péro Levítico 19:15 heʼi: “Ndehústo vaʼerã reporohusga jave. Ani resẽ peteĩ imboriahúva favórpe imboriahu haguérente, ha ani embojerovia peteĩ irríkovape ipláta haguére. Hekoitépe rehusga vaʼerã nde rapichápe”. Jahechaháicha, ikatu hína jahusga peteĩ persónape imboriahu térã ipláta haguére. ¿Mbaʼéichapa ikatu oiko upéva?

9. ¿Mbaʼe situasión itrístevarepa oñeʼẽ kuri Salomón, ha mbaʼépa ñaaprende upe heʼi vaʼekuégui?

Espíritu sánto rupive, Salomón oskrivi vaʼekue peteĩ mbaʼe pyʼỹinte oikóva ñambyasýramo jepe. Haʼe heʼi: “Umi imboriahúvape ni ivesíno ndohayhúi, péro umi iplátava katu heta iñamígo” (Prov. 14:20). ¿Mbaʼépa ñaaprende ko téxtogui? Nañañatendéiramo, ikatuha jaiporavo ñane amigorã umi ermáno iplátavapente péro ndajajeheʼaguasúi umi imboriahúvare. ¿Mbaʼérepa ipeligróso jahusga umi héntepe imboriahu térã ipláta haguére?

10. ¿Mbaʼérepa Santiago oakonseha vaʼekue iñermanokuérape?

10 Ndajatratáiramo peteĩchapa umi ermáno iplátavape ha imboriahúvape, ikatu hína ñambyai pe unida oĩva kongregasiónpe. Síglo primérope oiko mimi vaʼekue upéva umi kongregasiónpe. Upévare Santiago oakonseha kuri umi kristiánope upe situasiónre (elee Santiago 2:1-4). Ñane tiémpope avei, ñañehaʼãmbaite vaʼerã ani hag̃ua ñambyai pe unida oĩva ñande apytépe. Upéicharõ, ¿mbaʼépa ikatu jajapo ani hag̃ua jahusga ótrope umi mbaʼe orekóvarente?

11. ¿Odependépa umi mbaʼe jarekóvare ñaĩ porã hag̃ua Jehová renondépe? Emyesakã.

11 Ñañehaʼã vaʼerã jahecha ñane ermanokuérape Jehová ohechaháicha chupekuéra. Haʼe oguerohory jave peteĩ persónape ndorahái enkuénta iplátapa térãpa imboriahu. Ñañemoag̃ui hag̃ua Jehováre nodependéi hína pe pláta ni umi mbaʼerepy jarekóvare. Jesús heʼi vaʼekue: “Pe ipláta hetávape hasyetereíta oike hag̃ua pe Rréino yvagapeguápe”. Péro haʼe ndeʼíri ndaikatumoʼãiha ojesalva umichagua persóna (Mat. 19:23). Jesús heʼi vaʼekue avei: “Pevyʼa peẽ imboriahúva, penembaʼe hína Ñandejára Rréino” (Luc. 6:20). Péro upéva ndeʼiséi entéro imboriahúva ohendutaha Jesúspe ni oñevendesitaha chupekuéra de fórma espesiál. Añetehápe ningo oĩ vaʼekue heta hénte imboriahúva ndosegíriva Jesúspe. Upévare ndaikatúi jaʼe peteĩ persóna oĩ porãha Jehová renondépe jajegiáramo umi mbaʼe orekóvarente.

12. ¿Mbaʼépa heʼi la Biblia umi ipláta hetávare ha imboriahúvare?

12 Jehová puévlope oĩ ermáno ha ermána iplátava ha imboriahúva. Péro enterovéva ohayhu Jehovápe ha oservi chupe ipyʼaite guive. Ñandejára Ñeʼẽ heʼi umi iplátavape ani hag̃ua “ojerovia umi mbaʼerepy ikatúvare oñehundi. Upéva rangue tojerovia Ñandejárare” (elee 1 Timoteo 6:17-19). La Biblia heʼi entéro Jehová siervokuérape, tahaʼe iplátavape térã imboriahúvape noĩporãiha iplatarayhu (1 Tim. 6:9, 10). Jahecháramo ñane ermanokuérape Jehová ohechaháicha chupekuéra, ndajahusgamoʼãi avavépe ipláta térã imboriahu haguére. Péro, ¿iporãpa jahusga peteĩ persónape ijedáre?

ANI JAHUSGA ÑANDE RAPICHÁPE IJEDÁRE

13. ¿Mbaʼéichapa la Biblia heʼi jatrata vaʼerãha umi ijedávape?

13 Pyʼỹinte jatopa la Bíbliape jarrespeta vaʼerãha umi ijedávape. Levítico 19:32 heʼi: “Perrespeta vaʼerã umi iñakãrangue morotĩvape, ha pemombaʼe vaʼerã umi ijedávape. Avei perrespeta vaʼerã Ñandejárape”. Proverbios 16:31 heʼi avei: “Umi ijedáva oikóramo Ñandejára rapére, pe iñakãrangue morotĩ haʼete voi peteĩ koróna omoporãva chupekuéra”. Pablo heʼi vaʼekue Timotéope ani hag̃ua okritika umi ijedávare, upéva rangue otrata vaʼerãha chupekuéra haʼeramoguáicha itúa (1 Tim. 5:1, 2). Timoteo omeʼẽ vaʼekue instruksión heta ermáno ijedávape, péro haʼe siémpre oiporiahuvereko ha orrespeta chupekuéra.

14. ¿Mbaʼéicha javépa tekotevẽ ñaakonseha térã ñadisiplina peteĩ persóna ijedavévape?

14 ¿Mbaʼépa oikóta peteĩ ijedáva oúramo opeka vai térã omokyreʼỹramo ótrope ojapo hag̃ua umi mbaʼe Jehovápe ndogustáiva? Jehová ndohejareimoʼãi umi opeka vaívape ijeda ha ojerrespetáramo jepe chupe. Isaías 65:20 heʼi: “Algúno opekáramo, oñemaldesíta chupe ha omanóta orekóramo jepe 100 áño”. Ezequiel ohecha vaʼekue avei peteĩ visión omyesakãva upéva (Ezeq. 9:5-7). Jahechaháicha, la iñimportantevéva haʼe hína jarrespeta Jehovápe, haʼéva “pe Karai Ijedámava” (Dan. 7:9, 10, 13, 14). Jarrespetáramo Ñandejárape, ñandepyʼaguasúta ñaakonseha hag̃ua peteĩ ermáno oikotevẽvape tahaʼe haʼéva la ijeda (Gál. 6:1).

¿Jahechaukápa jarrespetaha umi ermáno imitãvévape? (Ehecha párrafo 15)

15. ¿Mbaʼéichapa apóstol Pablo ehémplo ñanepytyvõ jarrespeta hag̃ua umi ermáno imitãvévape?

15 ¿Mbaʼéichapa jatrata umi ermáno imitãvévape? ¿Omeresépa avei hikuái jarrespeta chupekuéra? Si omerese. Pablo oskrivi vaʼekue Timotéope: “Aníke avave ndeapoʼi nemitã haguére. Upéva rangue, remoĩ vaʼerã ehémplo iporãva umi iñeʼẽrendúvape ipyʼaite guive, tahaʼe ne ñeʼẽme, reiko lájare, reporohayhúvo, nde jeroviápe ha nderekopotĩvo” (1 Tim. 4:12). Oime vaʼerã Timoteo oreko 30 áñorupinte Pablo oskrivírõ guare chupe. Upéicharõ jepe, Pablo omeʼẽ chupe heta rresponsavilida iñimportantetereíva. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe upéva? Ndajahusgái vaʼerãha umi ermáno imitãvévape ijedáre. Ñapensamíntena Jesúsre, haʼe ojapo vaʼekue heta mbaʼe orekóramo jepe 30 áño rasamínte.

16, 17. a) ¿Mbaʼérehepa ojegia vaʼerã ansianokuéra orrekomendáta jave peteĩ ermánope oiko hag̃ua chugui ansiáno térã siérvo ministeriál? b) ¿Mbaʼéichapa umi mbaʼe ñapensáva térã umi hénte opensa lája ikatu oñemoĩ Ñandejára Ñeʼẽ heʼívare?

16 Oĩ lugár umi hénte ndorrespetaihápe umi kuimbaʼe imitãvape. Upévare sapyʼánte oĩ ansiáno norrekomendáiva peteĩ ermáno imitãvape oservi hag̃ua siérvo ministeriál térã ansiánoramo, okumplíramo jepe umi rrekisíto. Péro la Bíbliape mamove hendápe ndajatopái peteĩ ermáno okumpli raẽ vaʼerãha peteĩ eda oiko hag̃ua chugui siérvo ministeriál térã ansiáno (1 Tim. 3:1-10, 12, 13; Tito 1:5-9). Peteĩ ansiáno ojegiáramo umi hénte opensávare ha omoĩramo rrégla ko mbaʼépe ndosegíri hína Ñandejára Ñeʼẽ heʼíva. Umi ansiáno orrekomendáta jave peteĩ kuimbaʼe imitãvévape ndojegiái vaʼerã la opensávarente ni umi kostúmbre oĩvare pe lugár oikohápe. Upéva rangue, haʼekuéra ojegia vaʼerã Ñandejára Ñeʼẽre (2 Tim. 3:16, 17).

17 Umi ansiáno ojegia vaʼerã la Bíbliare orrekomendáta jave peteĩ ermánope oservi hag̃ua kómo siérvo ministeriál térã ansiáno. Ndojapóiramo upéva, ikatu hína noñenombrái umi ermáno okumplívape umi rrekisíto bíblico. Peteĩ tetãme oĩ kuri peteĩ siérvo ministeriál okumpli porãva umi rresponsavilida iñimportánteva oñemeʼẽva chupe. Upévare umi ansiáno ohecha okumpliha umi rrekisíto bíblico oiko hag̃ua chugui ansiáno. Upéicharõ jepe, oĩ umi ansiáno ijedavéva heʼíva upe ermáno ipínta mitãiterei gueteriha oservi hag̃ua de ansiáno ha ndaikatumoʼãiha orrekomenda chupe. Ñambyasýramo jepe pe ermánope noñenombrái hova mitãiterei haguérente. Heta lugárpe oñepensa péicha, péro kristianokuéra jajegia vaʼerã la Bíbliare, jajesegi rangue ñande ñapensávare térã umi hénte opensávare. Péicha jajapóramo, ñaneñeʼẽrendúta Jesúspe ha ndajahusgamoʼãi ótrope umi mbaʼe jahechávarente.

JAHUSGÁKENA TEKOJOJÁPE

18, 19. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta jahecha hag̃ua ñane ermanokuérape Jehová ohechaháicha chupekuéra?

18 Ñaneimperféktoramo jepe, ikatu hína ñaaprende Jehová ehémplogui ani hag̃ua ñamboyke avavépe (Hech. 10:34, 35). Upearã siémpre jajesareko vaʼerã Ñandejára Ñeʼẽ heʼívare. Upéva ñanepytyvõta ani hag̃ua jahusga ñande rapichápe umi mbaʼe jahechávarente Jesús omanda haguéicha (Juan 7:24).

19 Koʼẽrõitéma, ñande Ruvicha Jesucristo ohusgáta opavavépe. Upearã haʼe ojegiáta Ñandejára mandamiénto ihústovare, ndahaʼéi ohechávare ni ohendúvare (Is. 11:3, 4). ¡Hiʼãitereíma ningo og̃uahẽ pe tiémpo iporãitéva!