1. Čo predpovedal Izaiáš o Ježišovi a prečo nás jeho slová hrejú pri srdci?

IZAIÁŠ predpovedal, že náš Pán, Ježiš Kristus, „nebude súdiť iba podľa zdania svojich očí ani karhať iba podľa toho, čo počujú jeho uši“. Naopak, „ponížených bude súdiť so spravodlivosťou“. (Iz. 11:3, 4) Tieto slová nás určite hrejú pri srdci a vlievajú nám nádej. Prečo? Lebo žijeme vo svete, v ktorom vládne zaujatosť a predsudky. Každý z nás sa teší na príchod dokonalého Sudcu, ktorý nás nikdy nebude súdiť len podľa vonkajšieho zdania.

2. a) Aký príkaz nám dal Ježiš? b) Čím sa budeme zaoberať v tomto článku?

² Každý deň si o niekom vytvárame mienku. No keďže sme nedokonalí, nedokážeme posúdiť druhých tak dobre ako Ježiš. Často ich hodnotíme len na základe toho, čo vidíme. Preto nám Ježiš dal tento príkaz: „Prestaňte súdiť podľa vonkajšieho vzhľadu, ale súďte spravodlivým súdom.“ ​(Ján 7:24) Teda Ježiš chce, aby sme ho napodobňovali a nesúdili druhých podľa vonkajšieho dojmu. V tomto článku sa budeme zaoberať tromi oblasťami, v ktorých sú ľudia často ovplyvnení tým, čo vidia navonok: farbou pleti a národnosťou, majetkom a vekom. Zároveň si povieme, ako môžeme v každej z týchto oblastí poslúchať Ježišov príkaz a nesúdiť druhých podľa vonkajšieho zdania.

3., 4. a) Vďaka čomu Peter zmenil názor na pohanov? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Čo Jehova pomohol Petrovi pochopiť?

³ Predstav si, aké myšlienky museli víriť hlavou apoštolovi Petrovi, keď ho pohan Kornélius pozval do svojho domu v Cézarei. (Sk. 10:17–29) Tak ako všetci Židia v tom čase, aj Peter vyrastal v presvedčení, že ľudia z národov sú nečistí. Ale vďaka niekoľkým udalostiam zmenil svoj postoj. Jednou z nich bolo zázračné videnie. (Sk. 10:9–16) Čo v ňom videl? Z neba pred neho zostúpilo prestieradlo v tvare nádoby plné nečistých zvierat a ozval sa hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Peter to rozhodne odmietol. Nato ho nebeský hlas usmernil: „Prestaň nazývať poškvrneným to, čo Boh očistil.“ Peter zostal vo veľkých rozpakoch, čo mu chce tento hlas naznačiť. Vtom k nemu prišli poslovia od Kornélia. Na základe pokynu, ktorý Peter dostal prostredníctvom svätého ducha, sa spolu s nimi vydal na cestu do Cézarey.

⁴ Keby Peter posudzoval záležitosti len podľa vonkajšieho zdania, nikdy by nevkročil do Kornéliovho domu. Židia totiž nevstupovali do domu pohanov. Teda prečo to Peter urobil a prekonal silno zakorenené predsudky? Lebo hlboko na neho zapôsobilo videnie, ktoré dostal, a dal sa viesť svätým duchom. Nepochybne ho ovplyvnilo aj to, čo mu vyrozprával Kornélius, takže pod inšpiráciou vyhlásil: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Sk. 10:34, 35) Peter musel byť týmto novým porozumením určite veľmi nadšený. No malo to mať ešte ďalekosiahlejšie účinky. Ako to ovplyvní všetkých kresťanov?

5. a) Čo chce Jehova naučiť všetkých kresťanov? b) Čo v nás často pretrváva aj po spoznaní pravdy?

⁵ Jehova prostredníctvom Petra pomohol pochopiť všetkým kresťanom, že je nestranným Bohom. Farba pleti, národnosť ani jazyk nehrá v jeho očiach žiadnu úlohu. Schvaľuje každého, kto má pred ním bázeň a koná to, čo je správne. (Gal. 3:26–28; Zjav. 7:9, 10) Túto zásadu určite dobre poznáš. Ale čo ak si vyrastal v krajine alebo v rodine, kde boli bežné predsudky? Aj keď sa považuješ za nestranného človeka, hlboko v tvojom vnútri možno ešte pretrvávajú predsudky. Dokonca aj Peter, ktorý pomohol iným spoznať Jehovu ako nestranného Boha, neskôr znovu zápasil s predsudkami. (Gal. 2:11–14) Ako môžeme poslúchať Ježiša a prestať posudzovať druhých podľa vonkajšieho zdania?

6. a) Ako môžeme vykoreniť predsudky zo svojho srdca? b) Čo vyšlo najavo, keď istý brat podal správu o jednej manželskej dvojici?

⁶ Mali by sme sa úprimne preskúmať vo svetle Božieho Slova, či naše názory a pocity nie sú stále do určitej miery ovplyvnené predsudkami. (Žalm 119:105) Okrem toho by sme sa mohli opýtať niektorého dôverného priateľa, či si na nás nevšimol nejaké prejavy predsudkov. (Gal. 2:11, 14) Je možné, že takéto postoje sú v nás zakorenené tak hlboko, že si ich vôbec neuvedomujeme. Všimnime si, čo sa stalo istému staršiemu, ktorý podal správu o jednej manželskej dvojici v službe celým časom. Manžel patril k národnostnej menšine, ktorou druhí bežne pohŕdajú. Starší, ktorý podával správu, si nebol vedomý toho, že by k tejto menšine prechovával predsudky. V správe uviedol mnoho pozitívnych vecí o spomínanom manželovi, ale uzavrel ju týmito slovami: „Hoci je tejto národnosti, z jeho správania a spôsobu života môžu druhí vidieť, že aj keď má niekto takýto pôvod, ešte to neznamená, že musí žiť v špine a v nedôstojných podmienkach typických pre ľudí z tejto komunity.“ Aké poučenie z toho vyplýva? Bez ohľadu na to, aké úlohy nám boli zverené v Jehovovej organizácii, musíme sa svedomito preskúmať a prijať akúkoľvek pomoc, aby sme dokázali rozpoznať všetky náznaky predsudkov vo svojom srdci. Čo je ešte potrebné urobiť?

7. Čím dáme najavo, že sme otvorili svoje srdce dokorán?

⁷ Ak otvoríme svoje srdce dokorán, nahradíme v ňom predsudky láskou. (2. Kor. 6:11–13) Máš vo zvyku priateliť sa len s ľuďmi, ktorí sú rovnakej pleti či národnosti alebo hovoria rovnakým jazykom? Ak áno, potom „sa rozšír“ a spriateľ sa aj s inými. Mohol by si napríklad spolupracovať v službe s bratmi a sestrami, ktorí pochádzajú z iného prostredia ako ty, alebo ich pozvať k sebe na jedlo či na spoločenské stretnutie? (Sk. 16:14, 15) Vďaka tomu si k nim vypestuješ v srdci vrúcnu lásku, takže v ňom už nezostane žiadny priestor na predsudky. Existujú však aj ďalšie oblasti, v ktorých máme sklon posudzovať druhých podľa vonkajšieho zdania. Pouvažujme teraz o tom, prečo nie je správne hodnotiť druhých podľa majetku.

8. Ako by podľa 3. Mojžišovej 19:15 mohol byť náš pohľad na druhých ovplyvnený ich majetkom?

⁸ Náš pohľad na druhých je často ovplyvnený tým, či sú bohatí alebo chudobní. Vidno to aj z biblického príkazu: „Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Svojho blížneho súď spravodlivo!“ ​(3. Mojž. 19:15, Katolícky preklad) Ale ako by sa mohlo stať, že si na človeka vytvoríme názor na základe jeho majetku?

9. Akú smutnú realitu opísal Šalamún a čo sa z toho učíme?

⁹ Jehova viedol svätým duchom Šalamúna, aby opísal smutnú realitu, za ktorou stojí naša nedokonalosť. V Prísloviach 14:20 čítame: „Ten, kto má málo prostriedkov, je predmetom nenávisti i svojmu blížnemu, ale bohatý má veľa priateľov.“ Čo sa učíme z týchto slov? Keby sme si nedali pozor, mohli by sme si vyberať za priateľov bohatých bratov a prehliadať chudobných. Prečo je nebezpečné hodnotiť druhých len na základe majetku?

10. Pred akým problémom varoval Jakub?

¹⁰ Keby sme druhých posudzovali podľa ich majetku, vytvárali by sme v zbore triedne rozdiely. Tento problém existoval medzi niektorými kresťanmi v prvom storočí, a preto ich učeník Jakub musel pred ním varovať. (Jakub 2:1–4) Nesmieme dovoliť, aby sa v zboroch objavilo takéto zmýšľanie. Ako môžeme bojovať proti sklonu hodnotiť druhých na základe majetku?

11. Závisí náš vzťah k Jehovovi od množstva majetku? Vysvetli to.

¹¹ Na spolukresťanov sa musíme pozerať tak ako Jehova. Boh nemeria hodnotu človeka podľa toho, či je bohatý alebo chudobný. Náš vzťah k nemu vôbec nezávisí od množstva majetku. Je pravda, že podľa Ježiša „bude boháčovi ťažké vojsť do nebeského kráľovstva“, ale nikdy nepovedal, že to bude nemožné. (Mat. 19:23) Na druhej strane povedal aj toto: „Šťastní ste vy, chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.“ ​(Luk. 6:20) Ježiš tým nemyslel, že všetci chudobní ho budú počúvať a že dostanú nejakú mimoriadnu odmenu. Mnohí z nich na jeho učenie nereagovali. Z toho vyplýva, že nemôžeme hodnotiť duchovný stav človeka podľa majetku.

12. Akú radu dáva Biblia bohatým i chudobným?

¹² Sme požehnaní množstvom bratov a sestier, chudobných aj bohatých, ktorí milujú Jehovu a slúžia mu celým srdcom. Bohatí nachádzajú v Božom Slove nabádanie, „aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha“. (1. Tim. 6:17–19) A všetci kresťania, či sú bohatí, alebo chudobní, dostávajú radu, aby nezačali milovať peniaze. (1. Tim. 6:9, 10) Keď sa pozeráme na spolukresťanov Jehovovými očami, nebudeme mať sklon posudzovať ich len podľa množstva majetku. Teraz sa však zamyslime nad tým, či by bolo správne, keby sme posudzovali druhých len podľa veku.

13. Čo sa z Biblie učíme o úcte k starším ľuďom?

¹³ V Božom Slove nachádzame mnoho rád, aby sme si vážili vekovo starších. Napríklad v 3. Mojžišovej 19:32 sa píše: „Pred šedinami máš povstať a osobe starca prejavíš ohľad a pred svojím Bohom budeš mať bázeň.“ V Prísloviach 16:31 čítame niečo podobné: „Šediny sú korunou krásy, keď sa nachádzajú na ceste spravodlivosti.“ A Pavol nabádal Timoteja, aby staršieho brata prísne nekritizoval, ale pozeral sa naňho ako na otca. (1. Tim. 5:1, 2) Hoci Timotej mal v zbore určitú mieru autority, mal sa k starším bratom správať súcitne a s úctou.

14. Kedy je potrebné niekoho usmerniť, hoci je od nás starší?

¹⁴ Do akej miery by sme sa mali riadiť touto zásadou? Čo ak niektorý vekovo starší člen zboru úmyselne hreší alebo obhajuje niečo, čo sa Jehovovi nepáči? Mali by sme to prehliadať? Jehova nesúdi podľa vonkajšieho vzhľadu ani netoleruje úmyselný hriech len preto, že sa ho dopúšťa niekto vekovo starší. Všimnime si zásadu zapísanú v Izaiášovi 65:20: „Na hriešnika, hoci storočného, bude zvolávané zlo.“ Podobnú zásadu nachádzame aj v Ezechielovom videní. (Ezech. 9:5–7) Preto by nám malo najviac záležať na tom, aby sme prejavovali úctu Pradávnemu dní, teda Jehovovi. (Dan. 7:9, 10, 13, 14) Potom sa nebudeme obávať dať radu niekomu, kto ju potrebuje, a to bez ohľadu na jeho vek. (Gal. 6:1)

15. Čo sa učíme od apoštola Pavla, pokiaľ ide o názor na mladých bratov?

¹⁵ A ako by sme sa mali pozerať na mladých bratov? Apoštol Pavol napísal mladému mužovi Timotejovi: „Nech sa nikto nepozerá zhora na tvoju mladosť. Naopak, staň sa pre verných príkladom v reči, v správaní, v láske, vo viere, v cudnosti.“ ​(1. Tim. 4:12) Keď Pavol písal tieto slová, Timotej mal krátko po 30. Napriek tomu ho poveril vážnymi úlohami. Bez ohľadu na to, v akej súvislosti dal Pavol túto radu, poučenie je jasné. Mladých bratov by sme nemali posudzovať len podľa veku. Veď aj náš Pán Ježiš Kristus mal len niečo vyše 30 rokov, keď na zemi vykonával svoju službu.

16. Na základe čoho by starší mali posúdiť, či nejaký brat spĺňa požiadavky na služobného pomocníka alebo na staršieho?

¹⁶ V niektorých krajinách sa ľudia pozerajú na mladých mužov zvrchu. To by mohlo spôsobiť, že zboroví starší váhajú odporučiť mladého brata na služobného pomocníka alebo na staršieho, hoci spĺňa požiadavky. Ale všetci starší by si mali uvedomovať, že Biblia neuvádza, koľko rokov by mal mať brat, ktorého chcú navrhnúť na vymenovanie. (1. Tim. 3:1–10, 12, 13; Tít. 1:5–9) Ak niektorý starší vytvára pravidlá založené na miestnych zvykoch, nekoná v súlade s Bibliou. Zboroví starší by nemali hodnotiť mladých bratov podľa osobných názorov ani miestnych zvykov, ale podľa Božieho Slova. (2. Tim. 3:16, 17)

17. Ako môžu byť osobné názory či miestne zvyky v rozpore s Božím Slovom?

¹⁷ Keď sa starší neriadia biblickými zásadami, ale miestnymi zvykmi, brzdia spôsobilých bratov v duchovnom pokroku. V jednej krajine si istý šikovný služobný pomocník dobre spĺňal zverené úlohy. Hoci starší v jeho zbore súhlasili, že v rozumnej miere spĺňa biblické požiadavky na staršieho, neodporučili ho na vymenovanie. Niekoľkí z nich, ktorí boli vekovo starší, trvali na tom, že vyzerá príliš mlado, než aby sa stal zborovým starším. Je smutné, že nebol vymenovaný len preto, ako vyzeral. Táto skúsenosť nie je ojedinelá. Zo správ vyplýva, že takýto spôsob uvažovania je bežný v mnohých krajinách. Preto je nesmierne dôležité, aby sme sa nespoliehali na osobné názory ani na miestne zvyky, ale na Božie Slovo. Potom nebudeme súdiť druhých podľa vonkajšieho zdania, ale budeme napodobňovať Ježiša.

18., 19. Vďaka čomu sa naučíme pozerať na druhých tak ako Jehova?

¹⁸ Napriek našej nedokonalosti sa môžeme naučiť pozerať na druhých bez zaujatosti, tak ako sa na nich pozerá Jehova. (Sk. 10:34, 35) Musíme však vytrvalo vynakladať úsilie a stále si pripomínať, čo nám hovorí Božie Slovo. Vďaka tomu sa budeme dôkladnejšie riadiť Ježišovým prikázaním, aby sme nesúdili druhých podľa vonkajšieho zdania. (Ján 7:24)

¹⁹ Náš Kráľ, Ježiš Kristus, bude zakrátko súdiť celé ľudstvo, no nie „podľa zdania svojich očí“ ani „podľa toho, čo počujú jeho uši“, ale spravodlivo. (Iz. 11:3, 4) Veľmi sa na to tešíme!