Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

“Wha tẹ Riẹ Eware Nana, Eva E rẹ Were Owhai nọ Wha te Ru Ai”

“Wha tẹ Riẹ Eware Nana, Eva E rẹ Were Owhai nọ Wha te Ru Ai”

“Emu mẹ họ re me ru oreva ọnọ o vi omẹ ze je ru iruo riẹ re.”​—JỌN 4:34.

ILE: 80, 35

1. Ẹvẹ ẹzi oriobọ akpọ na o sai ro kpomahọ omaurokpotọ mai?

FIKIEME o sae rọ jọ bẹbẹ re ma ru lele oware nọ ma wuhrẹ evaọ Ebaibol na? Ẹjiroro jọ họ o gwọlọ omaurokpotọ re ma ru oware nọ u kiehọ, yọ amọfa a bi ru ei bẹbẹ kẹ omai re ma dhesẹ omaurokpotọ. Evaọ “edẹ urere” nana, ahwo buobu a bi ‘you omobọrai, you ugho, a re seha, a wo omorro, yọ a wo oma-onyẹ hẹ.’ (2 Tim. 3:​1-3) O rẹ kẹ odibo Jihova uye nọ o te yo kpahe iruemu oriobọ nọ ahwo a bi dhesẹ, rekọ evaọ oke ovona ọ rẹ sae re ai ihri nọ amọfa a te bi jiri ai. (Ol. 37:1; 73:3) Ohwo ọ rẹ sai roro nọ: ‘Kọ erere vẹ ọ riẹ nọ mẹ tẹ be rehọ ewoma amọfa karo? Me te ru omamẹ “wọhọ ọnọ ọ mae kawo,” kọ ahwo a gbe ti rri omẹ vo?’ (Luk 9:48) Ma tẹ kuvẹ re ẹzi oriobọ akpọ na o kpomahọ omai o rẹ sae raha emamọ usu nọ ma wo kugbe inievo mai evaọ ukoko na je ru omai gbabọkẹ oka nọ a bi ro vuhu omai Ileleikristi uzẹme. Rekọ ma re wo erere nọ ma te wuhrẹ kpahe emamọ iriruo ahwo nọ a fodẹ evaọ Ebaibol na jẹ rọ aro kele ai.

2. Erere vẹ ma rẹ sai wo no oriruo idibo Ọghẹnẹ oke anwae ze?

2 Ma tẹ gwọlọ rọ aro kele oriruo idibo Ọghẹnẹ oke anwae, ma rẹ daoma riẹ oware nọ a ru nọ o lẹliẹ e rai wo emamọ odẹ. Ẹvẹ a sai ro zihe ruọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ, nọ Ọghẹnẹ ọ rọ jẹ ae rehọ, je wo ẹgba nọ a sai ro ru oreva riẹ? Onana nọ ma re wuhrẹ kpahe yọ obọdẹ edhere jọ nọ ma rẹ rọ rehọ ẹme Ọghẹnẹ kuọ omamai.

ẸME ỌGHẸNẸ NỌ MA BI YO ỌVO HỌ EMU IWUHRẸ RIẸ HẸ

3, 4. (a) Oghẹrẹ vẹ ma bi ro wo emu iwuhrẹ Ọghẹnẹ? (b) Fikieme ma sae rọ ta nọ ẹme ọghẹnẹ nọ ma bi yo ọvo họ emu iwuhrẹ riẹ nọ ma be rọ kuọ oma ha?

3 Ma bi wo emamọ ehrẹ buobu no Ebaibol ze, te ebe mai, oria itanẹte mai, JW Broadcasting, iwuhrẹ gbe ikokohọ mai re. Rekọ wọhọ epanọ Jesu ọ ta evaọ Jọn 4:34, ẹme Ọghẹnẹ ọvo họ emu nọ Ọghẹnẹ ọ be rọ kuọ omai hi. Emu ọfa vẹ ma wo? Jesu ọ ta nọ: “Emu mẹ họ re me ru oreva ọnọ o vi omẹ ze je ru iruo riẹ re.”

4 Jesu ọ rehọ e riẹ nọ re ma ru lele oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta yọ emu. Oghẹrẹ vẹ onana o rọ rrọ emu? Wọhọ epanọ eva e rẹ vọ omai, ma ve je wo ẹgba nọ ma tẹ re emamọ emu na, ere ma re wo ẹgba re, yọ ẹrọwọ mai ọ rẹ jẹ ga nọ ma te bi ru oreva Ọghẹnẹ, onana u ti fiobọhọ kẹ omai wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. Kọ whọ gbẹ kareghẹhọ unuẹse buobu nọ who kpohọ usiuwoma ota ghele dede nọ oma o ga owhẹ tere he, rekinọ oma o sasa owhẹ nọ who zihe tuwou no?

5. Didi erere ma re wo nọ ma te bi ru oware nọ u dhesẹ nọ ma wo areghẹ?

5 Ma te bi ru lele ehrẹ nọ Ọghẹnẹ ọ be kẹ omai u re dhesẹ nọ ma wo areghẹ. (Ol. 107:43) Erere nọ o re no areghẹ ze u te oware nọ ma rẹ daoma fihọ. “Oware ovo nọ [whọ] sai kele dhe ei o rọ họ. . . . Ọye họ ure uzuazọ rọ kẹ ahwo nọ a dhẹ gbalọ iẹ; enọ eyọre riẹ whawha a re se ai oghọghọ.” (Itẹ 3:​13-18) Jesu ọ ta nọ: “Wha tẹ riẹ eware nana, eva e rẹ were owhai nọ wha te ru ai.” (Jọn 13:17) Evawere ilele Jesu o rẹ jọ ribri nọ a tẹ ruabọhọ ru oware nọ Jesu ọ ta kẹ ae. Orọnikọ a jẹ iwuhrẹ gbe oriruo riẹ rehọ no ẹsiẹsiẹe ọvo a tẹ kpairoro vrẹ hẹ. A fi eware nana hiruo evaọ uzuazọ ikẹdẹ kẹdẹ rai.

6. Fikieme ma re ro thihakọ ru oware nọ u dhesẹ nọ ma wo areghẹ?

6 Re ma thihakọ ru lele emamọ eware nọ ma wuhrẹ u wuzou nẹnẹ wọhọ epanọ o jọ evaọ oke ilele Jesu. Wọhọ oriruo, emẹkaniki o re wo ekwakwa-iruo, eware efa, gbe eriariẹ. Rekọ eware yena e rẹ wha erere ọvo ze he ajokpanọ ọ rehọ e rai ru iruo. Otẹrọnọ o ru iruo emẹkaniki no vẹre yọ o wo onaa iruo na ziezi no, o gwọlọ nọ ọ rẹ ruabọhọ iruo na re onaa iruo na u gbe noi obọ họ, o ve gbe wo ẹnyaharo. Epọvo na re, ma wo evawere ziezi evaọ oke ọsosuọ nọ ma wuhrẹ uzẹme na obọ. Rekọ evawere mai e te jọ ribri nọ ma tẹ be romakpotọ ru lele ehrẹ Jihova kẹdẹ kẹdẹ.

7. Re ma sai wo areghẹ eme ma re ru kpahe iriruo ahwo nọ e rrọ Ebaibol na?

7 Joma ta kpahe eware jọ nọ e rẹ sae dawo omaurokpotọ mai, re ma ruẹ epanọ idibo Ọghẹnẹ oke anwae a sai ro fi ebẹbẹ itiena kparobọ dede nọ o jọ bẹbẹ kẹ ae. Orọnikọ ma te se iku na ọvo ma re ro wo ọbọga ha. Fikiere roro kpahe oware nọ whọ rẹ sai ru evaọ eware nana ọvuọvo re who ru ei ababọ oke oraha.

RRI RAI NỌ ẸRẸRẸE WHA RRỌ

8, 9. Eme iku nọ e rrọ obe Iruẹru 14:​8-15 i wuhrẹ omai kpahe omaurokpotọ Pọl? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.)

8 Oreva Ọghẹnẹ họ, “oghẹrẹ ahwo kpobi a wo esiwo je wo eriariẹ egbagba uzẹme na.” (1 Tim. 2:4) Ẹvẹ who bi rri oghoghẹrẹ ahwo sa-sa nọ a re riẹ uzẹme na ha? Dede nọ Pọl ukọ na ọ jẹ hai kpohọ isinagọgo hayo iwou-egagọ nyae gwọlọ ahwo nọ a riẹ umutho eware jọ no kpahe Ọghẹnẹ, orọnikọ ahwo Ju ọvo ọ ta usiuwoma kẹ hẹ. Oware nọ ahwo nọ a jẹ gọ eghẹnẹ efa a ru nọ ọ ta usiuwoma kẹ ae u fi omaurokpotọ riẹ họ odawọ.

9 Wọhọ oriruo, evaọ erẹ usiuwoma ota ọsosuọ Pọl, ahwo Likonia a rri rie avọ Banabas wọhọ ahwo oghẹrẹsa, inọ ae yọ eghẹnẹ rai nọ a re se Zẹus gbe Hẹmis nọ i zihe oma ruọ ahwo. Kọ onana o lẹliẹ Pọl avọ Banabas ru oma oruoro? Kọ eva e were rai inọ ahwo nana a se rai gbe ahwo, inọ a wọhọ enọ i kpokpo i rai evaọ ikpewho ivẹ nọ a no ze na ha? Kọ a roro nọ ọghọ nana o te lẹliẹ amọfa buobu gaviezọ kẹ usiuwoma na? Kakaka! A dhesẹ epanọ onana o kẹ rai uye te nọ a bẹre iwu rai jẹ la ruọ udevie ogbotu na bi bo nọ: “Fikieme wha bi ro ru onana? Mai yọ ahwo-akpọ gheghe nọ a gba ha wọhọ owhai re.”​—Iruẹru 14:8-15.

10. Edhere vẹ Pọl avọ Banabas a ro rri omarai inọ te ai te ahwo Likonia na ẹrẹrẹe a rrọ?

10 Dede nọ a ta nọ ae omarai yọ ahwo nọ a gba ha wọhọ ahwo yena re, onana u dhesẹ hẹ inọ egagọ Pọl avọ Banabas e wọhọ erọ egedhọ yena. Aimava na yọ imishọnare nọ e rrọ obọdẹ iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ rai. (Iruẹru 13:2) A tẹ jẹ rrọ idibo Ọghẹnẹ nọ ọ rọ ẹzi wholo, nọ i wo obọdẹ ẹruore. Dede na, Pọl avọ Banabas a riẹ nọ ahwo Likonia na a rẹ sai wo uvẹ-ọghọ ovona nọ a tẹ jẹ usiuwoma na rehọ je kurẹriẹ.

11. Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele uruemu omaurokpotọ Pọl nọ ma tẹ rrọ usiuwoma?

11 Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele emamọ oriruo omaurokpotọ Pọl? Orọ ọsosuọ, ma re rẹro ujiro fiki oware nọ ma rọ ẹgba Jihova ru hu, yọ a te jiri omai ma rẹ kpare igabọ kpehru hu. Mai omomọvo ma rẹ nọ omamai nọ: ‘Ẹvẹ me bi rri ahwo nọ mẹ be hae ta usiuwoma kẹ? Kọ o sae jọ nọ mẹ be rọ ekpehre ubiẹro rri otujọ wọhọ epanọ ahwo buobu a bi rri rai evaọ ẹwho mẹ?’ U woma gaga inọ Isẹri Jihova a be jọ akpọ na soso kiẹ ẹkwotọ nọ a be jọ ta usiuwoma sọ a te ruẹ ahwo nọ a ti gbe kurẹriẹ. Ẹsejọ, onana o rẹ gwọlọ nọ ma wuhrẹ evẹrẹ gbe iruemu ahwo nọ akpọ na o se gboware he. U fo vievie he re Isẹri Jihova nọ e be daoma fiobọhọ kẹ ahwo otiọye na a rri omarai nọ a woma vi enọ a bi fiobọhọ kẹ. Ukpoye, a rẹ daoma riẹ oghẹrẹ nọ omomọvo ọ rrọ re a ta usiuwoma kẹe evaọ edhere nọ o re duobọtei.

LẸ KẸ AMỌFA JE SE ODẸ RAI EVAỌ OLẸ RA

12. Ẹvẹ Ẹpafras o ro dhesẹ nọ ọ ginẹ rọ ewoma amọfa karo?

12 Edhere ọfa nọ ma sai ro dhesẹ nọ ma be rọ omaurokpotọ ru lele ohrẹ Ọghẹnẹ họ, nọ ma tẹ be lẹ roro “enọ i wo ẹrọwọ ọghaghae ọvona nọ ma wo na.” (2 Pita 1:1) Ere Ẹpafras o ru. Isiasa ọvo a jọ Ebaibol na fodẹ iẹe evaọ ebe Ebaibol nọ Pọl o kere na kpobi. Okenọ a mu Pọl imu evaọ Rom inọ o du no uwou ze he, o kere ileta se Ileleikristi nọ e jọ obọ Kọlọsi kpahe Ẹpafras inọ “ọ be lẹ gaga roro owhai ẹsikpobi.” (Kọl. 4:12) Ẹpafras ọ riẹ inievo na ziezi, yọ ọ jẹ daezọ rai. Makọ evaọ okenọ avọ Pọl a “gbẹ [jọ] uwou-odi,” o vuhu ẹbẹbẹ nọ inievo na a wo evaọ egagọ Ọghẹnẹ. (Filim. 23) Yọ o ru oware jọ kpahe onana. Kọ oyena u gbe dhesẹ nọ ọ be ginẹ rọ ewoma amọfa karo? Ma tẹ be lẹ roro ahwo nọ ma gbẹ be gọ Jihova u re fiobọhọ kẹ ae gaga, maero nọ ma tẹ be lẹ kẹ ae omomọvo je se odẹ rai evaọ olẹ mai.​—2 Kọr. 1:11; Jem. 5:16.

13. Ẹvẹ whọ sae rọ rehọ aro kele oriruo Ẹpafras evaọ elẹ ra?

13 Roro kpahe ahwo nọ whọ rẹ sae lẹ roro, nọ who re tube se odẹ rai dede evaọ olẹ ra. Inievo mai buobu a wọhọ Ẹpafras, a rẹ lẹ kẹ ahwo nọ a rrọ ukoko rai gbe iviuwou rai nọ e wọ ewha egbẹgbẹdẹ, nọ e rẹriẹ ovao dhe edawọ hayo iroro-ejẹ jọ nọ i wuzou gaga. Ibuobu e rẹ lẹ roro ahwo nọ a fodẹ odẹ rai evaọ jw.org evaọ otọ uzoẹme na: “Jehovah’s Witnesses Imprisoned for Their Faith” [Isẹri Jihova nọ A Fihọ Uwou-Odi Fiki Ẹrọwọ Rai]. (Rri, ORIA IYẸRẸ > EDHỌ EKỌTO.) U te no ere no, ma rẹ daoma kareghẹhọ ibe Ileleikristi mai nọ ahwo a whu ku, nọ eware okpẹtu gbe enọ ẹmo ọ raha eware rai, gbe enọ e be reoja fiki ẹgaga akpọ. Avro ọ riẹ hẹ, inievo buobu e riẹ nọ u fo nọ ma rẹ lẹ roro, nọ elẹ mai e rẹ sai fiobọhọ kẹ. Ma tẹ be lẹ roro ahwo otiọye yọ ma bi dhesẹ nọ, orọnikọ ewoma mai ọvo ma bi roro kpahe he rekọ te orọ amọfa re. (Fil. 2:4) Jihova o re yo elẹ itiena.

“KAKI YO”

14. Ẹvẹ Jihova o ro fi oriruo nọ ọ mai woma hotọ evaọ ezọgaviẹ?

14 Edhere ọfa nọ a rẹ rọ riẹ epanọ ma wo omaurokpotọ te họ, oghẹrẹ nọ ma rẹ gaviezọ kẹ ahwo te. Jemis 1:19 o ta nọ ma hae “kaki yo.” Jihova omariẹ o fi oriruo nọ ọ mai woma hotọ evaọ onana. (Emu. 18:32; Jos. 10:14) Roro kpahe oware nọ a gbiku riẹ evaọ Ọnyano 32:​11-14. (Sei.) Dede nọ Jihova ọvo ọ rẹ sai ku ẹbẹbẹ na họ ababọ ohrẹ nọ Mosis ọ rẹ kẹe, ọ kẹ Mosis uvẹ re ọ ta epanọ o riẹe oma. Kọ bro ahwo a rẹ sae romatotọ gaviezọ kẹ ohrẹ ohwo nọ ọ jiroro nọ e gba tere he je ru oware nọ ohwo na ọ ta kẹe? Ghele na Jihova ọ rẹ romakpotọ gaviezọ, nọ ahwo-akpọ nọ a wo ẹrọwọ a tẹ be lẹ sei.

15. Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele Jihova bru ọghọ họ amọfa oma?

15 U fo re mai omomọvo ọ nọ omariẹ nọ: ‘Otẹrọnọ Jihova ọ rẹ sai hrẹ oma ziotọ lele ahwo-akpọ yeri jẹ nabe gaviezọ kẹ ae wọhọ epanọ o ru kẹ Abraham, Reshẹl, Mosis, Joshua, Manoa, Elaejah, gbe Hẹzikaya na, kọ u gbe fo re mẹ kẹ ibe Ileleikristi mẹ adhẹẹ, bru ọghọ họ ae oma, gaviezọ nọ a tẹ be ta iroro rai, je ru lele oware uwoma nọ a jiroro riẹ? Kọ ohwo jọ evaọ ukoko mai hayo uviuwou mẹ ọ gwọlọ nọ mẹ gaviezọ kẹe obọnana? Eme u fo nọ me ru kpahe oware nọ ọ be ta na? Eme me ti ru kpahe iẹe?’​—Emu. 30:6; Ibr. 13:9; 1 Iv. 17:22; 2 Irv. 30:20.

“O RẸ TE JỌ NỌ ỌNOWO NA, O RE TI RI ẸBẸBẸ MẸ”

Devidi ọ ta nọ: “Se iẹe ba!” Eme whọ hai ti ru? (Rri idhe-ẹme avọ 16, 17)

16. Eme Devidi o ru okenọ Shimẹi o ru eva dhae?

16 Omaurokpotọ u re fiobọhọ kẹ omai wo oma-oriẹsuo nọ a tẹ maki ru omai eva dha. (Ẹf. 4:2) Emamọ oriruo otiọye jọ ọ rrọ obe 2 Samuẹle 16:​5-13. (Sei.) Devidi avọ idibo riẹ a thihakọ ekela gbe itho nọ Shimẹi omoni Sọl ovie na o je ro fi ai. Devidi o ru onana dede nọ o wo ogaga nọ ọ hae sai ro ku ẹbẹbẹ na họ. Eme o fiobọhọ kẹ Devidi nọ ọ sai ro su omariẹ? Ma rẹ ruẹ oware nọ u fiobọhọ kẹe nọ ma te se Olezi avọ esa.

17. Eme o fiobọhọ kẹ Devidi su omariẹ, kọ ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele iei?

17 Eme-obehru Olezi avọ 3 i dhesẹ nọ Devidi o kere ole na evaọ okenọ ọ jẹ “dhẹse Absalọm ọmọzae riẹ ba.” Owọ ọsosuọ avọ owọ avọ ivẹ o nwani dhesẹ eware nọ e via evaọ uzou avọ 16 orọ obe Samuẹle Avivẹ na. Kẹsena Olezi 3:4 o tẹ ta kpahe evaifihọ nọ Devidi o wo nọ ọ ta nọ: “Mẹ rọ uru mẹ bose ỌNOWO; ọ te jọ evaọ ugbehru ẹri riẹ na yo kẹ omẹ.” Ma rẹ sae lẹ re, nọ amọfa a te bi ru eva dha omai. Kẹsena Jihova ọ vẹ te kẹ omai ẹzi ọfuafo riẹ nọ u ti fiobọhọ kẹ omai thihakọ. Kọ whọ sai roro te oware jọ nọ o jọ gwọlọ nọ who dhesẹ oma-onyẹ hayo rọvrẹ ohwo jọ nọ o keke aro fihọ ru owhẹ eva dha? Kọ who fievahọ Jihova inọ ọ be ruẹ ẹbẹbẹ ra gbe inọ ọ te ghale owhẹ?

AREGHẸ HỌ OWARE NỌ O MAI WUZOU

18. Erere vẹ ma re wo nọ ma tẹ be hai ru lele ithubro Ọghẹnẹ?

18 Ma te bi ru oware nọ ma riẹ nọ u kiehọ o rẹ wha eghale buobu ze. Agbẹta nọ Itẹ 4:7 u ro dhesẹ nọ areghẹ u wuzou gaga na! Dede nọ o gwọlọ eriariẹ re a sai wo areghẹ, areghẹ ọ rẹ mai dhesẹ oma via evaọ oware nọ ma ru, orọnikọ eware nọ ma riẹ ọvo ho. Makọ emera dede a re dhesẹvia nọ a wo areghẹ. A rẹ ruẹrẹ emu rai họ evaọ ezi uvewhru. (Itẹ 30:24, 25) Kristi nọ a jọ Ebaibol na se “areghẹ Ọghẹnẹ” o re ru eware nọ e rẹ were Ọsẹ na ẹsikpobi. (1 Kọr. 1:24; Jọn 8:29) Ọghẹnẹ ọ riẹ nọ re ohwo ọ jiroro inọ o re ru oware uwoma yọ ojọ, re o ru oware uwoma nọ ọ jiroro riẹ na yọ oware ofa. Yọ ọ rẹ hwosa kẹ ahwo nọ a wo omaurokpotọ, ithihakọ, je bi ru oware nọ u kiehọ. (Se Matiu 7:21-23.) Fikiere hae daoma ru eware nọ i re fiobọhọ kẹ owhẹ wo uvi omaurokpotọ. O rẹ rehọ oke jẹ gwọlọ odiri re ma sai ru oware nọ ma riẹ nọ u woma, rekọ u re dhesẹ nọ ma wo omaurokpotọ yọ o te wha evawere se omai enẹna gbe bẹdẹ bẹdẹ.