Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Moo Tsɔɔ Nihi Anɔkuale ɔ

Moo Tsɔɔ Nihi Anɔkuale ɔ

‘Yehowa, . . . o munyu ɔ tsuo, anɔkuale sisiisi.’​—LA 119:159, 160.

LAHI: 29, 53

1, 2. (a) Mɛni ní tsumi nɛ Yesu kɛ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi, nɛ mɛni he je? (b) Mɛni nɛ e sa kaa waa pee konɛ wa nyɛ nɛ waa “piɛɛ Mawu he” kɛ tsu ní saminya?

YESU KRISTO tsu ní kaa kapitɛ kɛ tsɔɔlɔ. (Maak. 6:3; Yoh. 13:13) E tsu ní tsumi enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo saminya. Ngɛ kapitɛ ní tsumi ɔ blɔ fa mi ɔ, e le bɔ nɛ a kɛ kapitɛhi a ga dade ɔmɛ tsuɔ ní ha saminya. Ngɛ ní tsɔɔmi blɔ fa mi hu ɔ, e nyɛ nɛ e kɛ nile nɛ e ná ngɛ Ngmami ɔ mi ɔ ye bua nimli guhi nɛ a nu anɔkuale nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi ɔ sisi. (Mat. 7:28; Luka 24:32, 45) Benɛ Yesu ye jeha 30 ɔ, e kpa kapitɛ ní tsumi ɔ ejakaa e le kaa fiɛɛmi ní tsumi ɔ ji ní tsumi nɛ he hia pe kulaa. E tsɔɔ kaa Mawu Matsɛ Yemi he sane kpakpa a nɛ e maa fiɛɛ ɔ ji nɔ́ kake he je nɛ Mawu tsɔ lɛ kɛ ba zugba a nɔ. (Mat. 20:28; Luka 3:23; 4:43) Yesu ha nɛ fiɛɛmi ní tsumi ɔ pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi, nɛ e wo ni kpahi hu he wami konɛ a tsu ní tsumi nɛ ɔ.​—Mat. 9:35-38.

2 Eko ɔ, pi wɔ tsuo nɛ wa tsuɔ kapitɛ ní tsumi, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, wɔ tsuo wa tsɔɔ nihi sane kpakpa a. Akɛnɛ ní tsumi nɛ ɔ he hia wawɛɛ he je ɔ, Mawu hu ngɛ ní tsumi nɛ ɔ eko tsue. Enɛ ɔ he ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa wa ji “nihi nɛ a piɛɛ Mawu he kɛ ngɛ ní tsue.” (1 Kor. 3:9; 2 Kor. 6:4) Wa le kaa Yehowa ‘munyu ɔ tsuo ji anɔkuale.’ (La 119:159, 160) Lɔ ɔ he ɔ, ke wa ngɛ fiɛɛe ɔ, wa “hɛɛɔ anɔkuale munyu ɔ mi ngɛ blɔ nɛ da nɔ.” (Kane 2 Timoteo 2:15.) Akɛnɛ wa tsɔɔ nihi Mawu, Yesu kɛ Matsɛ Yemi ɔ he anɔkuale ɔ he je ɔ, wa suɔ nɛ wa he nɛ be ngɛ bɔ nɛ waa kɛ Baiblo ɔ nɛ ji wa ga dade titli ɔ tsuɔ ní ha a mi. Yehowa asafo ɔ pee ga dade kpahi nɛ e sa kaa waa le bɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ha saminya konɛ wa nyɛ nɛ wa tsu wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ kɛ pi si. Wa tsɛɔ ní nɛ ɔmɛ ke Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ.

3. Akɛnɛ be nɛ piɛ nɛ e sa kaa wa kɛ ye nihi odase ɔ pi kulaa he je ɔ, mɛni ji oti nɛ e sa kaa wa kɛ ma wa hɛ mi, nɛ kɛ Ní Tsumi 13:48 ɔ maa ye bua wɔ ha kɛɛ?

3 Eko ɔ, o ma bi ke, mɛni he je nɛ wa tsɛɔ ní nɛ ɔmɛ ke Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ se pi Wa Fiɛɛmi Ga Dade Ɔmɛ ɔ? Nɔ́ nɛ “fiɛɛmi” tsɔɔ ji kaa o ma de nɔ ko sɛ gbi ko; se “ní tsɔɔmi” biɔ nɛ o ha nɛ nɔ ɔ nɛ e nu sɛ gbi ɔ sisi saminya konɛ e ngɔ nɔ́ nɛ e kase ɔ kɛ tsu ní. Be nɛ piɛ nɛ e sa kaa wa kɛ ye nihi odase ɔ pi kulaa, enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ wa kɛ pee oti kaa waa kɛ nihi maa je Baiblo mi ní kasemi sisi, nɛ waa tsɔɔ mɛ anɔkuale ɔ. Enɛ ɔ peemi biɔ nɛ wa hla “nihi tsuo nɛ a ngɛ su kpakpa nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami,” nɛ́ waa ye bua mɛ nɛ a ba pee Yehowa sɔmɔli.​—Kane Ní Tsumi 13:44-48.

4. Kɛ wa ma plɛ kɛ na “nihi tsuo nɛ a ngɛ su kpakpa nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami” ɔ ha kɛɛ?

4 Kɛ wa ma plɛ kɛ le “nihi tsuo nɛ a ngɛ su kpakpa nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami” ɔ ha kɛɛ? Blɔ pɛ nɛ wa ma nyɛ maa gu nɔ kɛ na nihi kaa jã ji kaa wa maa ye mɛ odase kaa bɔ nɛ kaseli ɔmɛ hu pee ɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e sa nɛ waa kɛ Yesu fami nɛ ɔ nɛ tsu ní: “Ma fɛɛ ma aloo kɔpe fɛɛ kɔpe nɛ nyɛ maa sɛ mi ɔ, nyɛ hla nɔ nɛ sa ngɛ lejɛ ɔ.” (Mat. 10:11) Wa hyɛ we blɔ kaa nihi nɛ a yi anɔkuale, he nɔ woli kɛ nihi nɛ a sume kaa a maa kase Mawu he ní ɔ maa bu sane kpakpa a tue. Nihi nɛ a yeɔ anɔkuale, a baa a he si nɛ anɔkuale ɔ he hwɔ ngɛ mɛ yee ɔ nɛ wa ngɛ hlae. Wa ma nyɛ maa ngɔ kɛ to kapitɛ ní tsumi nɛ Yesu tsu ɔ he. Ke e maa kpɛ okplɔɔ, sinya, kuɛ pã tso aloo nɔ́ kpa ko ɔ, e hlaa tso nɛ sa kɛ ha nɔ́ nɛ e yaa pee ɔ. Ke e na tso nɛ sa a, jehanɛ ɔ, e maa ngɔ e ga dade ɔmɛ kɛ nile nɛ e ngɛ ɔ kɛ kpɛ nɔ́ ɔ. Jã nɔuu nɛ e sa nɛ wɔ hu waa pee kɛ ye bua tsui kpakpatsɛmɛ konɛ a ba pee kaseli.​—Mat. 28:19, 20.

5. Mɛni nɛ e sa kaa waa le ngɛ Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ a he? Mo ha nɔ́ he tomi nɔ́ ko. (Moo hyɛ fonihi nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

5 Ga dade fɛɛ ko kɛ nɔ́ nɛ a kɛ peeɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu kapitɛhi a ga dadehi nɛ eko ɔ, Yesu kɛ tsu ní ɔ he nɛ o hyɛ. * Ke e maa kpɛ sɛ ɔ, e maa hia ga dadehi nɛ e kɛ ma susu tso, kɛ nɔ́ nɛ e kɛ ma kadi hehi nɛ e maa po. Jehanɛ hu ɔ, e maa hia ga dade nɛ e kɛ maa gbu puɔ, nɔ́ nɛ e kɛ maa hlɔ tso ɔ, e kɛ maa hyɛ kaa sɛ ɔ kpɛ̃ lo, kɛ nɔ́ nɛ e kɛ ma ka sɛ ɔ. Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ eko fɛɛ eko ngɛ nɔ́ nɛ e tsuɔ. Nyɛ ha nɛ waa hyɛ bɔ nɛ waa kɛ Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ eko fɛɛ eko ma tsu ní ha.

NÍ TSƆƆMI GA DADEHI NƐ TSƆƆ NIHI NIMLI NƐ WA JI

6, 7. (a) Moo tsɔɔ bɔ nɛ o kɛ jw.org kaadi ɔmɛ tsu ní ha. (b) Mɛni yi mi tomi enyɔ nɛ asafo mi kpe he nine fɔmi womi ɔ tsuɔ a he ní?

6 JW.ORG Kaadi Ɔmɛ. Kaadi nɛ ɔmɛ klee we mohu lɛɛ, se waa kɛ ma nyɛ ma je wa he si kɛ tsɔɔ nihi nɛ wa kɛ tsɔɔ mɛ blɔ kɛ ya wa wɛbsaiti ɔ nɔ hulɔ. Ke a ya wa wɛbsaiti ɔ nɔ ɔ, a maa na wa he sanehi fuu, nɛ a ma nyɛ ma bi nɛ waa kɛ mɛ nɛ ba kase Baiblo ɔ. Kɛ ba si piɔ ɔ, nihi nɛ a ya jw.org wɛbsaiti ɔ nɔ nɛ a bi nɛ a kɛ mɛ nɛ ba kase Baiblo ɔ, a he hiɛ pe 400,000. Daa ligbi ɔ, nihi lafahi abɔ peeɔ jã! O ma nyɛ maa hɛɛ kaadi nɛ ɔ eko ngɛ o he be fɛɛ be konɛ ke o ná he blɔ ko ɔ, o kɛ ye nihi odase.

7 Nine Fɔmi Womihi. Womi nɛ waa kɛ fɔɔ nihi nine kɛ baa asafo mi kpehi tsuɔ yi mi tomi enyɔ a he ní. A ngma ngɛ nine fɔmi womi ɔ nɔ ke: “Wa ngɛ mo nine fɔe konɛ o ba piɛɛ Yehowa Odasefohi a he kɛ kase Baiblo ɔ.” Nɔ ɔ ma nyɛ maa hla kaa e maa kase Baiblo ɔ ‘ngɛ wa kpe ɔmɛ a sisi,’ ‘aloo nɔ ko kɛ lɛ nɛ ba kase ní.’ Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ lemi nɛ nine fɔmi womi ɔ haa nɛ nihi leɔ wɔ ɔ se ɔ, e haa nɛ “nihi nɛ a le kaa a hia mumi mi níhi” ɔ naa kaa a kɛ wɔ ma nyɛ maa kase Baiblo ɔ. (Mat. 5:3) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a suɔ nɛ waa kɛ mɛ nɛ kase Baiblo ɔ, kɛ nihi nɛ a sume ɔ tsuo ma nyɛ maa ba wa kpe ɔmɛ faa. Ke a ba a, mɛ nitsɛmɛ a maa na ní kpakpahi nɛ a ma nyɛ maa kase ngɛ Baiblo ɔ mi.

8. Mɛni he je nɛ ke e hí kulaa a, e sa nɛ nihi nɛ a ba wa kpe ɔmɛ si kake ko ɔ? Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́.

8 E he hia nɛ waa ya nɔ nɛ waa fɔ nihi nine konɛ ke e hí kulaa a, a ba asafo mi kpe si kake ko. Mɛni he je? Ke a ba a, a ma ba na kaa wa náa mumi mi niye ní kpakpahi ngɛ wa kpe ɔmɛ a sisi, se nihi nɛ a ngɛ Babilon Ngua a mi lɛɛ mumi hwɔ ngɛ mɛ yee. (Yes. 65:13) Ray kɛ e yo Linda nɛ a ngɛ United States ɔ ná enɛ ɔ mi níhi a si kpami jeha komɛ nɛ be. Be ko ɔ, a pee a juɛmi kaa a ma hla sɔlemi ko nɛ a ya. A he ye kaa Mawu ngɛ, nɛ a suɔ nɛ a le lɛ, enɛ ɔ he ɔ, a bɔni sɔlemihi nɛ ngɛ ma a mi ɔ a nɔ kpami kakaaka. Sɔlemihi fuu ngɛ a ma a mi. Enɛ ɔ he ɔ, a mwɔ a yi mi kpɔ kaa sɔlemi fɛɛ sɔlemi nɛ a maa ya a, a ma hla níhi enyɔ komɛ ngɛ a he. Kekleekle ɔ, ke a ya sɔlemi ɔ, e sa nɛ a na kaa a kase nɔ́ ko, nɛ nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, e sa nɛ a na kaa sɔlemi ɔ mi bi ɔmɛ tsuo ji nihi nɛ a ní peepee tsɔɔ kaa a ji Mawu sɔmɔli kaa bɔ nɛ a deɔ ɔ. Jeha babauu se ɔ, a kpa sɔlemi ɔmɛ tsuo a mi ngɛ ma a mi, se a nɛ nɔ́ nɛ a ngɛ hlae ɔ. Ke a ya sɔlemi ɔ, a kase we nɔ́ ko, nɛ sɔlemi bi ɔmɛ a he dlami kɛ a ní peepee sɛ. Benɛ a kpa nyagbe sɔlemi nɛ a ya a, Linda pue nɔ kɛ ho ní tsumi ya, nɛ Ray hu pue we mi blɔ. Benɛ Ray yaa we mi ɔ, e na Matsɛ Yemi Asa ko, nɛ e de ke, ‘Ma gba hiɛ ɔ nɛ ma ya hyɛ kaa kɛ nimli nɛ ɔmɛ hu ngɛ kɛɛ.’ Nɔ́ nɛ Ray ya na a ha nɛ e nya kpɛ e he wawɛɛ! Nihi nɛ e na ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ ɔ a he ngɛ bua jɔmi nɛ a dla a he saminya. Ray ya hi hɛ mi sɛ ɔmɛ eko nɔ, nɛ e bua jɔ níhi nɛ e kase ɔ he wawɛɛ! E ngɛ kaa bɔ nɛ Paulo de ngɛ nɔ ko nɛ e yɛ Kristofohi a kpe hyɛ nɛ e ba e kekleekle kpe ɔ he ɔ nɔuu. Nɔ ɔ ma de ke: “Mawu ngɛ nyɛ kpɛti niinɛ.” (1 Kor. 14:23-25) Kɛ je jamɛ a be ɔ kɛ yaa a, Ray yaa asafo mi kpe daa Hɔgba; lɔ ɔ se ɔ, e bɔni otsi kpɛti kpe ɔ hu yami. Pee se ɔ, Linda hu bɔni kpe ɔmɛ yami. A ha nɛ a kɛ mɛ kase Baiblo ɔ, nɛ a baptisi mɛ. Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, a ye jeha 70 kɛ yaa.

NÍ TSƆƆMI GA DADEHI NƐ A KƐ JEƆ NÍ SƐƐMI SISI

9, 10. (a) Mɛni he je nɛ e yi kulaa kaa waa kɛ dɛ womi ɔmɛ ma tsu ní ɔ? (b) Moo tsɔɔ bɔ nɛ waa kɛ Mɛni Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ? dɛ womi ɔ ma nyɛ ma tsu ní ha.

9 Dɛ Womihi. Dɛ womi kpaanyɔ piɛɛ wa ní tsɔɔmi ga dade ɔmɛ a he. A yeɔ bua wɔ nɛ waa kɛ jeɔ ní sɛɛmi sisi ngɛ blɔ nɛ he wɛ nɔ. Kɛ je benɛ a bɔni dɛ womi ɔmɛ peemi ngɛ jeha 2013 ɔ mi ɔ, a fia maa pee ayɔ enuɔ sɔuu! Nɔ́ nɛ ngɛ bua jɔmi ngɛ dɛ womi ɔmɛ a he ji kaa, ke o le bɔ nɛ a kɛ kake tsuɔ ní ha a, e be ye kulaa kaa o kɛ ekpa amɛ hu ma tsu ní ejakaa bɔ nɛ a pee mɛ ha a sɔ. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ o ma nyɛ maa ngɔ dɛ womi nɛ ɔmɛ eko kɛ je ní sɛɛmi sisi?

10 Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, eko ɔ, o suɔ nɛ o ngɔ Mɛni Ji Mawu Matsɛ Yemi ɔ? dɛ womi ɔ kɛ tsu ní.Ngɔɔ sane bimi nɛ ngɛ dɛ womi ɔ hɛ mi ɔ kɛ tsɔɔ nɔ ɔ nɛ o bi lɛ ke: “Anɛ o susu nɔ́ nɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ ji ɔ he hyɛ lo? Anɛ o ma de ke e ji . . . ?” Moo ngɔ heto etɛ nɛ ngɛ sisi ɔ kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e hla nɔ́ nɛ e susu kaa e da. Ko de lɛ ke e heto ɔ da loo e dɛ. Moo lɛɛ mo bli kɛ ya he nɛ a ngma ngɛ ke “Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ De” ɔ, nɛ o kane Daniel 2:44 kɛ Yesaya 9:6 nɛ a ngma ngɛ dɛ womi ɔ mi ɔ kɛ tsɔɔ lɛ. Ke he blɔ ngɛ ɔ, nyɛ tsa ní sɛɛmi nɔ. Lɔ ɔ se ɔ, moo ya he nɛ a ngma ngɛ ke “Mo Susu He Nɛ O Hyɛ” ɔ, nɛ o bi lɛ ke, “Kɛ si himi ngɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ mi maa hi kɛɛ?” Sane bimi nɛ ɔ ji nɔ́ nɛ o maa da nɔ kɛ tsa ní sɛɛmi ɔ nɔ pee se. Ke o kpale ya slaa lɛ, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ o si ha lɛ ɔ he ta a, o ma nyɛ maa gbla e juɛmi kɛ ya ní kasemi 7 nɛ ngɛ Sane Kpakpa Nɛ Je Mawu Ngɔ! womiyo ɔ mi ɔ nɔ. Womiyo nɛ ɔ piɛɛ ní tsɔɔmi ga dadehi nɛ waa kɛ jeɔ Baiblo mi ní kasemi sisi ɔ he.

NÍ TSƆƆMI GA DADEHI NƐ TLEƆ NIHI A BUA JƆMI SI

11. Mɛni he je nɛ a pee wa womi tɛtlɛɛ ɔmɛ, nɛ mɛni e sa nɛ waa le ngɛ womi tɛtlɛɛ ɔmɛ a he?

11 Womi Tɛtlɛɛhi. Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ Awake! ɔ ji womi tɛtlɛɛhi nɛ a tsɔɔ sisi nɛ a gbaa pe kulaa ngɛ je ɔ mi tsuo! Akɛnɛ nihi fuu ngɛ je ɔ mi kaneɔ he je ɔ, a haa womi tɛtlɛɛ nɛ ɔmɛ hɛ mi munyuhi nɛ nimli slɔɔtohi tsuo a bua maa jɔ he. E sa kaa waa ngɔ ga dade nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní konɛ e jlo nihi kaa a maa le níhi nɛ a he hia ngɛ si himi mi mwɔnɛ ɔ. Ke womi tɛtlɛɛ ehe ko ba a, e sa nɛ waa le nihi nɛ e mi munyu ɔmɛ kɔ a he. Enɛ ɔ maa ye bua wɔ nɛ waa kɛ ma ha nihi nɛ sa.

12. (a) Mɛnɔmɛ nɛ a peeɔ Awake! ɔ kɛ haa, nɛ mɛni yi mi tomi he je nɛ a peeɔ Awake! ɔ? (b) Moo tsɔɔ bɔ nɛ o kɛ ní tsɔɔmi ga dade nɛ ɔ tsu ní ha nɛ nɔ́ kpakpa ko je mi kɛ ba.

12 Awake! ji womi tɛtlɛɛ ko nɛ a peeɔ kɛ haa nihi nɛ a be Baiblo ɔ he nile ko, aloo nɔ́ ko bɔɔ pɛ nɛ a le ngɛ Baiblo ɔ mi. Eko ɔ, a li Baiblo ɔ tsɔɔmi ɔmɛ, a bua jɔɛ jami he, aloo a li kaa ga womi kpakpahi ngɛ Baiblo ɔ mi nɛ maa ye bua mɛ. Yi mi tomi pɔtɛɛ he je nɛ a peeɔ Awake! ɔ ji kaa, é ye bua nihi konɛ a ná nɔ mi mami kaa Mawu ngɛ niinɛ. (Rom. 1:20; Heb. 11:6) E yeɔ bua ní kanelɔ ɔ konɛ e ná hemi kɛ yemi kaa “ngɛ anɔkuale mi ɔ,” Baiblo ɔ ji “Mawu munyu.” (1 Tɛs. 2:13) Awake! etɛ nɛ a pee ngɛ jeha 2018 ɔ mi ɔmɛ a yi ji, “The Way of Happiness,” “12 Secrets of Successful Families,” kɛ “Help for Those Who Grieve.”

13. (a) Mɛnɔmɛ nɛ a peeɔ ma bi a Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ haa? (b) Moo tsɔɔ bɔ nɛ o kɛ ní tsɔɔmi ga dade nɛ ɔ tsu ní ha nɛ nɔ́ kpakpa ko je mi kɛ ba.

13 A peeɔ ma bi a Hwɔɔmi Mɔ ɔ kɛ haa nihi nɛ a suɔ nɛ a nu Baiblo tsɔɔmihi a sisi nɛ a ngɛ bumi bɔɔ kɛ ha Mawu kɛ e Munyu ɔ. Eko ɔ, a le nɔ́ ko bɔɔ ngɛ Baiblo ɔ mi mohu lɛɛ, se a nui Baiblo ɔ mi tsɔɔmi ɔmɛ a sisi saminya. (Rom. 10:2; 1 Tim. 2:3, 4) Hwɔɔmi Mɔ etɛ nɛ a pee ngɛ jeha 2018 ɔ mi ɔmɛ a yi ji, “Anɛ Baiblo ɔ He Hia Mwɔnɛ ɔ Lo?,” “Mɛni Maa Ba Hwɔɔ Se?,” kɛ “Anɛ Mawu Susuɔ O He Lo?

NÍ TSƆƆMI GA DADEHI NƐ WOƆ NƆ HE WAMI

14. (a) Mɛni he je nɛ a pee video eywiɛ ɔmɛ nɛ a piɛɛ Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ a he ɔ? (b) Moo tsɔɔ bɔ nɛ o kɛ video nɛ ɔmɛ tsu ní ha nɛ nɔ́ kpakpa ko je mi kɛ ba.

14 Videohi. Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, kapitɛhi be ga dadehi nɛ a kɛ ilɛtliki tsuɔ ní. Se mwɔnɛ ɔ, kapitɛhi ngɛ ilɛtliki ga dadehi nɛ a kɛ poɔ tso, nɔ́ nɛ a kɛ gbuɔ puɔ, nɔ́ nɛ a kɛ saa tso he kɛ ekpahi. Ngɛ womihi nɛ waa kɛ tsɔɔ nihi ní ɔ se ɔ, wa ngɛ videohi eywiɛ nɛ a ngɛ fɛu nɛ a piɛɛ wa ní tsɔɔmi ga dade ɔmɛ a he. Mɛ ji: Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Kase Baiblo ɔ?, Kɛ Wa Peeɔ Baiblo Mi Ní Kasemi Ha Kɛɛ?, Mɛni A Peeɔ Ngɛ Matsɛ Yemi Asahi A Nɔ?,Yehowa Odasefohi​—Mɛnɔmɛ Ji Wɔ? Kekleekle ligbi nɛ o maa na nɔ ko ɔ, videohi nɛ a sui hɛngmɛfia enyɔ ɔ ma nyɛ maa ye bua wawɛɛ. Ke o kpale ya slaa nɔ ɔ aloo nɔ ɔ ngɛ be ɔ, video nɛ be hɛngmɛfia enyɔ maa ye bua. Video nɛ ɔmɛ ma nyɛ maa wo nihi he wami konɛ a kase Baiblo ɔ, nɛ a maa ba wa kpe ɔmɛ.

15. Mo ha nɔ hyɛmi nɔ́ ko nɛ tsɔɔ se nami nɛ ngɛ wa video ɔmɛ nɛ nɔ ko maa hyɛ ngɛ e je gbi mi ɔ.

15 Nɔ hyɛmi nɔ́ ko ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛmiyo ko na yo ko nɛ e je Micronesia, nɛ yo ɔ je gbi ji Yapese. Wa nyɛmiyo ɔ je Mɛni He Je Nɛ E Sa Kaa Waa Kase Baiblo ɔ? kɛ tsɔɔ lɛ ngɛ Yapese gbi ɔ mi. Benɛ video ɔ je sisi ɔ, yo ɔ de ke: “Imi nitsɛ ye gbi ji nɛ ɔ. Enɛ ɔ lɛɛ, i he we yi! Bɔ nɛ nɔ ɔ ngɛ gbi ɔ tue ha a tsɔɔ kaa e je ye kɔpe ɔ mi. Ye gbi ɔ lɛ e ngɛ tue ɔ nɛ!” Lɔ ɔ se ɔ, e de ke e maa kane wa womi ɔmɛ tsuo, nɛ e maa hyɛ video ɔmɛ tsuo ngɛ e gbi ɔ mi ngɛ jw.org ɔ nɔ. (Kɛ to Níts. 2:8, 11 ɔ he.) Níhi a si kpami ko hu ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛmiyo ko nɛ e ngɛ United States ɔ ngɔ video nɛ ɔ nɔuu he link kɛ mane e nyɛminyumu ko bi ngɛ ma ko nɛ a tsi wa fiɛɛmi ní tsumi ɔ nya ngɛ. Benɛ e hyɛ video ɔ se ɔ, e ngma nyɛmiyo ɔ kɛ gu Intanɛti ɔ nɔ, nɛ e de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ pee mi nyakpɛ wawɛɛ ji he nɛ a tsɔɔ ngɛ kaa nɔ yayami ko lɛ ngɛ je ɔ kudɔe ɔ. I ngma kɛ bi kaa a kɛ mi nɛ ba kase Baiblo ɔ.”

NÍ TSƆƆMI GA DADEHI NƐ A KƐ TSƆƆ NIHI ANƆKUALE Ɔ

16. Moo tsɔɔ yi mi tomi he je nɛ a pee womiyo nɛ ɔmɛ: (a) Bu Mawu Tue Nɛ́ O Hi Si Kɛ Ya Neneene. (b) Sane Kpakpa Nɛ Je Mawu Ngɔ! (d) Mɛnɔmɛ Nɛ A Ngɛ Yehowa Suɔmi Nya Ní Pee Mwɔnɛ ɔ?

16 Womiyohi. Ke nɔ ko li ní kanemi tsɔ aloo Baiblo kasemi womi ko be e je gbi mi ɔ, kɛ o maa pee kɛɛ kɛ tsɔɔ lɛ anɔkuale ɔ? Ní tsɔɔmi ga dade kake ko ngɛ nɛ o ma nyɛ maa ngɔ kɛ tsu ní. Lɔ ɔ ji, Bu Mawu Tue Nɛ́ O Hi Si Kɛ Ya Neneene womiyo ɔ. * Ní tsɔɔmi ga dade ko nɛ hi wawɛɛ kɛ ha Baiblo mi ní kasemi sisi jemi ji, Sane Kpakpa Nɛ Je Mawu Ngɔ! womiyo ɔ. O ma nyɛ maa ngɔ munyuyihi 14 nɛ ngɛ womiyo ɔ se ɔ kɛ tsɔɔ nɔ ɔ nɛ e hla nɔ́ nɛ e bua jɔ he. Kɛkɛ ɔ, o kɛ lɛ ma nyɛ maa je ní kasemi ɔ sisi ngɛ he nɛ e tsɔɔ ɔ. Anɛ o ngɔ blɔ tsɔɔmi nɛ ɔ kɛ tsu ní hyɛ benɛ o kpale kɛ ya slaa nɔ ko ɔ lo? Womiyo nɛ ji, Mɛnɔmɛ Nɛ A Ngɛ Yehowa Suɔmi Nya Ní Pee Mwɔnɛ ɔ? ji womiyo etɛne ngɛ wa ní tsɔɔmi ga dade ɔmɛ a kpɛti. A pee womiyo nɛ ɔ konɛ e tsɔɔ nihi nɛ waa kɛ mɛ ngɛ Baiblo ɔ kasee ɔ blɔ kɛ ba asafo ɔ mi. Ke o ngɛ hlae nɛ o le bɔ nɛ o maa ngɔ Baiblo kasemi womi ɔmɛ eko fɛɛ eko kɛ tsu ní ha a, hyɛ March 2017 Kristofohi A Si Himi Kɛ A Sɔmɔmi Ní Tsumi ɔ​—Ní Kasemi Womi ɔ mi.

17. (a) Mɛni ji yi mi tomi pɔtɛɛ he je nɛ a pee womi enyɔ nɛ waa kɛ nihi kaseɔ ɔ? (b) Mɛni lɛ e sa kaa nihi tsuo nɛ a maa baptisi mɛ ɔ nɛ a pee, nɛ mɛni he je?

17 Womihi. Ke o kɛ nɔ ko je ní kasemi sisi ngɛ womiyo ko mi ɔ, o ma nyɛ ma tsake ní kasemi ɔ kɛ ya Mɛni Baiblo ɔ Ma Nyɛ Maa Tsɔɔ Wɔ? womi ɔ mi be fɛɛ be. Ní tsɔɔmi ga dade nɛ ɔ maa ye bua nɔ ɔ konɛ e le Baiblo sisije tsɔɔmi ɔmɛ saminya. Ke o kɛ lɛ gbe Tsɔɔ Wɔ womi ɔ nya, nɛ ní kaselɔ ɔ ngɛ hɛ mi yae ɔ, o kɛ lɛ nɛ tsa nɔ ngɛ Nyɛɛ To Nyɛ He Ngɛ Mawu Suɔmi ɔ Mi womi ɔ mi. Ní tsɔɔmi ga dade nɛ ɔ maa tsɔɔ ní kaselɔ ɔ bɔ nɛ e ma plɛ kɛ ngɔ Baiblo sisi tomi mlaahi kɛ tsu ní ha ngɛ e si himi mi. O hɛ nɛ ko je nɔ kaa, ke a baptisi nɔ ɔ po ɔ, e he hia nɛ o kɛ lɛ nɛ kase womi enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo nɛ nyɛɛ gbe nya. Enɛ ɔ maa ye bua lɛ nɛ e nane maa pi si saminya ngɛ anɔkuale ɔ mi.​—Kane Kolose Bi 2:6, 7.

18. (a) Mɛni 1 Timoteo 4:16 woɔ wɔ he wami nɛ waa pee kaa anɔkuale ɔ tsɔɔli, nɛ mɛni se nami maa je mi kɛ ba? (b) Mɛni oti lɛ e sa nɛ wa kɛ ma wa hɛ mi ke waa kɛ Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ ngɛ ní tsue?

18 A ngɔ “sane kpakpa a he anɔkuale sɛ gbi” nɛ ma nyɛ ma he nihi a yi wami ɔ kɛ ha Yehowa Odasefohi. (Kol. 1:5; kane 1 Timoteo 4:16.) Enɛ ɔ he ɔ, a ha wɔ ní tsɔɔmi ga dadehi nɛ maa ye bua wɔ. (Hyɛ “ Wa Ní Tsɔɔmi Ga Dade Ɔmɛ.”) Nyɛ ha nɛ waa ngɔ ní tsɔɔmi ga dade nɛ ɔmɛ kɛ tsu ní saminya. Fiɛɛlɔ fɛɛ fiɛɛlɔ ma nyɛ maa hla ní tsɔɔmi ga dade saisaa kɛ je ní sɛɛmi sisi be fɛɛ be. Se e sɛ nɛ wa gba wa womi ɔmɛ kɛ ha nihi kɛkɛ, nɛ e sɛ nɛ waa ngɔ kɛ ha nihi nɛ a bua jɔɛ wa sɛ gbi ɔ he hulɔ. Mohu ɔ, wa suɔ nɛ waa pee nihi nɛ a yeɔ anɔkuale nɛ a baa a he si, nɛ anɔkuale ɔ he hwɔ ngɛ mɛ yee ɔ kaseli. Nihi nɛ “a ngɛ su kpakpa nɛ ma ha nɛ a ná neneene wami ɔ” lɛ wa ngɛ hlae.​—Níts. 13:48; Mat. 28:19, 20.

^ kk. 5 Moo hyɛ munyu nɛ ji, “The Carpenter” kɛ daka nɛ ji, “The Carpenter’s Toolbox” ngɛ August 1, 2010 Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ mi.

^ kk. 16 Ke nɔ ɔ li ní kanemi ɔ, o ma nyɛ maa ngɔ Bu Mawu Tue womiyo ɔ nɛ fonihi hiɛ ngɛ mi ɔ kɛ ha lɛ.