Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

Go Ruta Batho Therešo

Go Ruta Batho Therešo

“Jehofa, moko wa lentšu la gago ke therešo.”​—PS. 119:159, 160.

DIKOPELO: 29, 53

1, 2. (a) Ge Jesu a be a le mo lefaseng o be a etiša mošomo ofe pele, gona ka baka la’ng? (b) Re swanetše go dira’ng e le gore re atlege mošomong wa rena wa go ba “bašomigotee le Modimo”?

JESU KRISTE e be e le mmetli e bile e le morutiši. (Mar. 6:3; Joh. 13:13) O be a dira mešomo yeo ka moka ka bokgoni. Ka ge a be a šoma ka lepolanka, o be a ithutile gore o swanetše go diriša bjang dilo tšeo a bego a šoma ka tšona gore a betle dilo tše bohlokwa. Ka ge e be e le morutiši, o be a diriša tsebo yeo a bego a na le yona ya Mangwalo ka bokgoni e le gore a thuše batho bao ba sego ba rutega gore ba kwešiše ditherešo tša Lentšu la Modimo. (Mat. 7:28; Luka 24:32, 45) Ge Jesu a be a na le mengwaga e 30, o ile a se sa ba mmetli ka gobane o be a tseba gore go bolela ditaba tše dibotse e be e le mošomo o bohlokwa kudu. O ile a re lebaka la gore Modimo a mo romele mo lefaseng e be e le gore a tle a botše batho ditaba tše dibotse tša Mmušo wa Gagwe. (Mat. 20:28; Luka 3:23; 4:43) Jesu o ile a etiša pele mošomo wa go bolela ditaba tše dibotse, le gona o be a nyaka gore batho ba bangwe le bona ba dire mošomo woo.​—Mat. 9:35-38.

2 Ke therešo gore re ka no ba re se babetli, eupša re šoma go botša batho ditaba tše dibotse. Mošomo wo wa go bolela ditaba tše dibotse o bohlokwa kudu ka gobane re šoma le Modimo. Ke ka baka leo re bitšwago “bašomigotee le Modimo.” (1 Bakor. 3:9; 2 Bakor. 6:4) Re dumelelana le mopsalme yo a itšego “moko wa lentšu la [Jehofa] ke therešo.” (Ps. 119:159, 160) Ke ka baka leo re swanetšego go kgonthišetša gore ge re le tšhemong re “[swara] lentšu la therešo ka tshwanelo.” (Bala 2 Timotheo 2:15.) Ka gona, re leka ka thata gore re kaonefatše bokgoni bja rena bja go diriša Beibele ka ge e le puku yeo re e dirišago kutšwanyana go ruta batho ka Jehofa, Jesu le Mmušo wa Modimo. Mokgatlo wa Jehofa o re neile dilo tše dingwe tšeo re swanetšego go ithuta go di diriša gore di re thuše go atlega ge re le tšhemong. Dilo tše re di bitša Didirišwa tša go Ruta Batho Beibele (Teaching Toolbox).

3. Morero wa rena e swanetše go ba ofe ge re botša batho ditaba tše dibotse, gona Ditiro 13:48 e ka re thuša bjang go dira seo?

3 O ka ba o ipotšiša gore ke ka baka la eng re bitša didirišwa tšeo gore ke tša go ruta batho Beibele e sego tša go bolela ditaba tše dibotse. Go “bolela” go ra gore o botša motho molaetša; eupša go “ruta” go ra gore o hlalosetša motho molaetša e le gore a kwešiše seo o mmotšago sona gomme mafelelong se mo thuše go dira diphetogo bophelong bja gagwe. Ka ge re šaletšwe ke nako e nyenyane ya go botša batho ditaba tše dibotse, morero wa rena ke gore re thome dithuto tša Beibele le go ruta batho therešo. Seo se bolela gore re swanetše go šoma ka thata go nyaka bao “ba swanelwago ke bophelo bjo bo sa felego” gomme re ba thuše gore ba hlankele Jehofa.​—Bala Ditiro 13:44-48.

4. Re ka tseba bjang bao ba “swanelwago ke bophelo bjo bo sa felego,” gona re ka ba hwetša bjang?

4 Re ka tseba bjang bao ba “swanelwago ke bophelo bjo bo sa felego”? Go swana le lekgolong la pele la mengwaga, tsela e nnoši ya go tseba batho ba bjalo ke ka go bolela ditaba tše dibotse. Ka gona, re swanetše go dira seo Jesu a se laetšego barutiwa ba gagwe ge a be a re: “Motse goba motsana le ge e le ofe wo le tsenago go wona, le nyakeng yo a swanelegago go wona.” (Mat. 10:11) Ke nnete gore re ka se letele gore batho bao ba se nago taba le dilo tša Modimo, bao ba nago le boikgogomošo goba bao ba sa nyakego go kwa selo ka Modimo ba theetše ditaba tše dibotse. Eupša re nyaka batho bao ba nago le dipelo tše dibotse, bao ba ikokobeditšego le bao ba tlogago ba nyaka go tseba therešo. Re ka swantšha go nyaka batho ba le seo Jesu a bego a se dira ge e be e le mmetli. Sa mathomo o be a swanetše go nyaka lepolanka la maleba gore a tle a dire fenitšhara, mabati, dijoko goba dilo tše dingwe. Ke moka ge a hweditše lepolanka leo, o be a tšea didirišwa tšeo a betlago ka tšona, a diriša bokgoni bja gagwe gomme a thoma go betla. Le rena lehono re swanetše go thoma pele ka go nyaka batho bao ba swanelegago, re diriše dilo tša rena tša go ba ruta Beibele gotee le bokgoni bja rena e le gore re ba thuše gore e be barutiwa.​ —Mat. 28:19, 20.

5. Ke’ng seo re swanetšego go se tseba ka Didirišwa tša go Ruta Batho Beibele? Hlalosa. (Bona diswantšho tšeo di lego mathomong a sehlogo.)

5 Ka gare ga lepokisi leo le swarago dilo tša go šoma, sedirišwa se sengwe le se sengwe se na le mošomo wa sona. Tšea ka mohlala dilo tšeo Jesu a bego a di diriša ge a be a betla dilo. * O be a hloka sedirišwa sa go lekanya dilo, sa go swaya, sa go ripa, sa go bora, sa go betla, sa go lokiša mapolanka le go a kopanya. Ka mo go swanago, sedirišwa se sengwe le se sengwe go didirišwa tša rena tša go ruta batho Beibele se na le mošomo wa sona. Ka gona anke re boneng gore didirišwa tšeo tše bohlokwa tšeo re di neilwego ke dife le gore re ka di diriša bjang.

DIDIRIŠWA TŠA GO THUŠA BATHO GO RE TSEBA

6, 7. (a) Wena o ile wa diriša bjang karata ya JW.ORG? (b) Ke ka baka la’ng re swanetše go diriša ditaletšo tša go mema batho dibokeng?

6 Dikarata tša JW.ORG. Dikarata tše ke tše dinyenyane eupša re ka di diriša go itsebiša go batho le go ba iša wepesaeteng ya rena. Wepesaeteng yeo ba tla ithuta mo gontši ka rena e bile ba ba ba kgopela le thuto ya Beibele. Go fihla ga bjale batho ba ka godimo ga ba 400 000 ba šetše kgopetše dithuto tša Beibele wepesaeteng ya rena ya jw.org, gomme ba bangwe ba makgolo ba di kgopela letšatši le letšatši! O ka swara tše mmalwa tša dikarata tše gore ge sebaka se bulega o botše ba bangwe ka Modimo.

7 Ditaletšo. Taletšo yeo e phrinthilwego yeo re e dirišago go laletša batho go tla dibokeng e re: “O Laletšwa Gore o Ithute Beibele le Dihlatse tša Jehofa.” Ka morago e go fa kgetho ya gore o ka ithuta Beibele “dibokeng tša rena” “goba ge Hlatse ya Jehofa e ithuta le wena.” Ka gona, taletšo ye ga e no re hlalosa gore re batho ba mohuta mang, eupša gape e mema bao ba “lemogago gore ba nyaka dilo tša moya” go ithuta Beibele le rena. (Mat. 5:3) Ke therešo gore batho ba ka tla dibokeng tša rena go sa šetšwe gore ba amogela thuto ya Beibele goba ga ba e amogele. Eupša ge batho ba etla dibokeng, ba tla bona gore go na le dilo tše dintši tšeo ba ka ithutago tšona ka Beibeleng.

8. Ke ka baka la’ng go le bohlokwa gore batho ba tle dibokeng le ge e ka ba gatee? Nea mohlala.

8 Go bohlokwa gore re dule re mema batho go tla dibokeng tša rena, le ge e ka ba gatee. Ka baka la’ng? Ka gobane ge ba tlile dibokeng ba tla kgona go bona phapano e kgolo magareng ga dithuto tša Dihlatse tša Jehofa le tša Babilona o Mogolo. Ba tlo bona gore Dihlatse tša Jehofa di ruta therešo ya ka Beibeleng e bile di thuša batho gore ba e tsebe. (Jes. 65:13) Ka mohlala, Ray le Linda e lego banyalani ba kua United States ba ile ba lemoga phapano ye mengwageng e mentši e fetilego. Ba ile ba dira phetho ya gore ba nyaka go thoma go tsena kereke. Ba be ba dumela gore Modimo o gona gomme ba nyaka go mo tseba gabotse. Ka gona ba ile ba thoma go ya kerekeng e nngwe le e nngwe toropong yeo ba bego ba dula go yona, e bile ba be ba nyaka go bona dilo tše pedi pele ba ka thoma go tsena e nngwe ya tšona. Sa pele, ba be ba nyaka go ithuta se sengwe ka kerekeng, gomme sa bobedi, ba be ba nyaka go bona gore batho bao ba apara bjalo ka batho bao ba ipolelago gore ba rapela Modimo. Go ba tšere mengwaga e mmalwa gore ba fetše dikereke tšeo ka ge e be e le tše dintši moo toropong yeo ba bego ba dula go yona. Lega go le bjalo, ba ile ba nyama kudu ka gobane ba be ba se ba ithuta selo e bile batho bao ba tsenago dikereke ba be ba sa apare gabotse. Ka morago ga gore ba tšwe ka kerekeng ya mafelelo go tšeo ba bego ba ipoditše gore ba tla ya go tšona, Linda o ile a ya mošomong gomme Ray a boela gae. Ge Ray a be a le tseleng, o ile a feta kgauswi le Holo ya Mmušo gomme a re, ‘Go re’ng ke sa no tsena ka mo gomme ke bone gore bona ba swere dife?’ Go molaleng gore ga se a ka a itshola! Batho ka moka ka Holong ya Mmušo ba be ba amogela batho, ba thabile e bile ba apere gabotse. Ray o ile a dula ka pelepele gomme a thabela seo a ilego a se kwa! Seo se re gopotša kamoo moapostola Paulo a hlalosago motho yoo e lego la mathomo a eya dibokeng tša Bokriste, ke moka ge a fihla a re: “Ruri Modimo o gare ga lena.” (1 Bakor. 14:23-25) Ka morago ga moo Ray o ile a ya dibokeng Sontaga se sengwe le se sengwe; ke moka a thoma go ya le dibokeng tša gare ga beke. Linda le yena o ile a thoma go ya dibokeng. Le ge ba be ba le mengwageng ya bo-70, ba ile ba amogela thuto ya Beibele gomme ka morago ba kolobetšwa.

DIDIRIŠWA TŠA GO RE THUŠA GO THOMA GO BOLELA LE BATHO KA BEIBELE

9, 10. (a) Ke ka baka la’ng go le bonolo go diriša dipampišana? (b) Hlalosa kamoo o ka dirišago pampišana ya Mmušo wa Modimo ke Eng?

9 Dipampišana. Re na le dipampišana tše seswai tšeo go lego bonolo go di diriša e bile di šoma gabotse kudu go re thuša go thoma go bolela le batho ka Beibele. Ga e sa le go tloga dipampišana tše di lokolotšwe ka 2013, go phrinthilwe tše e ka bago tše 5 bilione! Se se kgahlišago ka dipampišana tše ke gore ge o ka kgona go sepediša e tee ya tšona, o tlo kgona go sepediša le tše dingwe ka gobane ka moka ga tšona di ngwadilwe ka mokgwa o swanago. O ka diriša bjang dipampišana gore o thome go boledišana le motho ka Beibele?

10 O ka kgetha go šomiša pampišana ya Mmušo wa Modimo ke Eng? Bontšha motho yo o bolelago le yena potšišo yeo e lego mathomong gomme o mmotšiše gore: “Na o kile wa ipotšiša gore Mmušo wa Modimo ke’ng? Na o ka re ke. . . ?” Ke moka o mmotšiše gore ke efe ya dikarabo tšeo tše tharo yeo a ka e kgethago. Ntle le go mmotša gore karabo ya gagwe ke nnete goba maaka, bula ka gare gomme o mmontšhe karolo yeo e rego: “Seo Beibele e se Bolelago,” ke moka o mmalele mangwalo ao a bontšhitšwego moo e lego Daniele 2:44 le Jesaya 9:6. Ge e ba go kgonega, tšwela pele ka poledišano. Sa mafelelo, eya karolong ya ka morago yeo e rego: Seo o ka Naganišišago ka Sona” gomme o mmotšiše potšišo e rego, “Bophelo bo tla ba bjang ka tlase ga pušo ya Mmušo wa Modimo?” Seo se tla go thuša gore ge o tlo bolela le yena gape o tsebe gore le tlo bolela ka eng. Ge le kopana gape, o ka mmontšha thuto 7 ka poroutšheng ya Ditaba tše Dibotse tše di Tšwago go Modimo!, e lego e nngwe ya didirišwa tšeo di re thušago go thoma dithuto tša Beibele.

DIDIRIŠWA TŠEO DI DIRAGO GORE MOTHO A THABELE MOLAETŠA WA BEIBELE

11. Dimakasine tša rena di hlametšwe go dira’ng, eupša ke’ng seo re swanetšego go se tseba ka tšona?

11 Dimakasine. Morokami le Phafoga! ke dimakasine tšeo di gatišwago le go fetolelwa kudu lefaseng! Ka ge batho dinageng tše dintši ba bala dimakasine tše, dihlogo tša letlakaleng la ka ntle di hlametšwe go kgahla batho kae le kae. Re swanetše go diriša dimakasine tše go thuša batho gore ba nyake go tseba gore selo se bohlokwa bophelong ke sefe. Eupša e le gore dimakasine tše di thuše batho, sa pele re swanetše go tseba gore di ngwaletšwe batho ba mohuta mang.

12. (a) Phafoga! e ngwalelwa bomang, gona morero wa yona ke’ng? (b) Wena o bile le phihlelo efe ge o be o sepediša makasine wo?

12 Phafoga! e diretšwe babadi bao ba ka bago ba sa tsebe mo gontši ka Beibele goba ba sa tsebe selo ka yona. Ba ka ba ba sa tsebe selo ka dithuto tša Bokriste, ba sa tshepe bodumedi le gona ba ka ba ba sa tsebe gore Beibele e ka ba thuša maphelong a bona. Morero o mogolo wa Phafoga! ke go kgodiša mmadi gore Modimo o gona. (Baroma 1:20; Baheb. 11:6) Le gona e leka go thuša mmadi gore a be le tumelo ya gore Beibele ‘ruri ke lentšu la Modimo.’ (1 Bathes. 2:13) Dihlogo tša letlakala la ka ntle tša Diphafoga! tša 2018 di re: “Kamoo re ka Hwetšago Lethabo,” “Dilo tše 12 Tšeo di Dirago Gore Malapa a Thabe” le “Dilo Tšeo di ka Thušago Bao ba Hwetšwego.”

13. (a) Morokami wa batho bohle o ngwalelwa bomang? (b) Wena o bile le phihlelo efe ge o be o sepediša makasine wo?

13 Morokami wa batho bohle o diretšwe go hlalosa dithuto tša Beibele go batho bao ba šetšego ba hlompha Modimo le Beibele ganyenyane. Le ge ba ka ba ba tseba dilo tše itšego ka Beibele, eupša ga ba kwešiše gabotse seo e se rutago. (Baroma 10:2; 1 Tim. 2:3, 4) Dihlogo tša letlakala la ka ntle tša Merokami ya 2018 di araba dipotšišo tšeo di rego: “Na Beibele e sa na le Mohola?,” “Bokamoso bo re Swaretše Eng?” le “Na Modimo o na le Taba le Wena?”

DIDIRIŠWA TŠEO DI HLOHLELETŠAGO BATHO GORE BA ITHUTE BEIBELE

14. (a) Dibidio tšeo di lego karolong ya Didirišwa tša go Ruta Batho Beibele di phetha morero ofe? (b) Wena o bile le phihlelo efe ge o be o bontšha batho dibidio tše?

14 Dibidio. Mehleng ya Jesu, mmetli o be a diriša feela dilo tša go šoma ka matsogo. Eupša lehono batho bao ba šomago ka lepolanka ba na le didirišwa tšeo di šomago ka mohlagase, tše bjalo ka disaga tša mohlagase, diboro le tše dingwe. Ka mo go swanago, ntle le dikgatišo tše di phrinthilwego tšeo re nago le tšona, ga bjale re na le dibidio tše di kgahlišago tšeo re ka di bontšhago batho tšhemong. Tše nne tša tšona di beilwe karolong ya Didirišwa tša go Ruta Batho Beibele, e lego: Ke ka Baka la Eng o Swanetše go Ithuta Beibele?, Ke Eng Seo se Diregago Thutong ya Beibele?, Ke Eng Seo se Diregago Holong ya Mmušo? le Dihlatse tša Jehofa—Re Bomang? Dibidio tšeo di bapalago metsotso ya ka tlase ga e mebedi di šoma gabotse ge re bolela le motho la mathomo. Re ka bontšha batho dibidio tše ditelele ge re ile leetong la go boela goba ra di bontšha batho bao ba nago le nako. Didirišwa tše di ka hlohleletša batho gore ba ithute Beibele le go tla dibokeng tša rena.

15. Go bontšha batho dibidio ka leleme la gabo bona go ka ba le mafelelo afe? Nea mohlala.

15 Ka mohlala, kgaetšedi yo mongwe o ile a kopana le mosadi yo mongwe yoo a bego a etšwa Micronesia gomme a hudugetše nageng e nngwe. Mosadi yoo o be a bolela leleme la Seyape. Kgaetšedi yoo o ile a mmontšha bidio ya Ke ka Baka la Eng o Swanetše go Ithuta Beibele? ka segagabo. Ge bidio yeo e be e thoma go bapala, mosadi yoo o ile a re: “Se ke segagešo. Ruri ga ke tshepe! Ke no kwa feela ka segalo gore motho yo o tšwa sehlakahlakeng sa gešo. O bolela segagešo!” Ka morago ga moo, o ile a re o tlo bala dilo ka moka le go bogela dibidio ka moka tšeo di lego go jw.org ka segagabo. (Bapiša le Ditiro 2:8, 11.) Mohlala o mongwe šo: Kgaetšedi yo mongwe kua United States o ile a romela ngwana wa buti wa gagwe yoo a bego a le moše wa mawatle linki ya bidio yona ye ka segagabo ngwana yoo. Ngwana yoo o ile a e bogela gomme ka morago a mo romela molaetša a re: “Karolo yeo e rego lefase ka moka le laolwa ke yo kgopo e ntirile gore ke nyake go tseba mo gontši. Ke tladitše fomo ya go kgopela thuto ya Beibele.” Ngwana yoo o dula nageng yeo modiro wa rena o thibetšwego.

DIDIRIŠWA TŠA GO RUTA BATHO THEREŠO

16. Hlalosa morero wa poroutšha ya: (a) Theetša Modimo Gomme o Phele ka mo go sa Felego. (b) Ditaba tše Dibotse tše di Tšwago go Modimo! (c) Ke Bomang Bao ba Dirago Thato ya Jehofa Lehono?

16 Diporoutšha. O ka ruta motho Beibele bjang ge e ba a sa kgone go bala gabotse goba go se na dikgatišo ka segagabo? Re na le sedirišwa sa go thuša motho yo bjalo, e lego poroutšha ya Theetša Modimo Gomme o Phele ka mo go sa Felego. * Sedirišwa se sebotse sa go thoma thuto ya Beibele ke poroutšha ya Ditaba tše Dibotse tše di Tšwago go Modimo! O ka bontšha motho dihlogo tše 14 tšeo di lego ka morago ga poroutšha ye gomme wa mmotšiša gore ke sefe seo a nyakago go kwa ka sona. Ke moka o thome thuto ya Beibele ka go bala sehlogo seo. Na o kile wa leka mokgwa wo ge o dira maeto a go boela? Poroutšha ya boraro go didirišwa tša rena tša go ruta batho Beibele ke yeo e rego, Ke Bomang Bao ba Dirago Thato ya Jehofa Lehono? Morero wa poroutšha ye ke go thuša barutwana ba Beibele gore ba tsebe mokgatlo wa rena. E le gore o ithute kamoo o ka e dirišago ka gona thutong e nngwe le e nngwe ya Beibele, bala Pukwana ya Seboka sa Bophelo bja Rena le Bodiredi bja Bokriste ya March 2017.

17. (a) Morero wa puku e nngwe le e nngwe ya go ithuta Beibele ke ofe? (b) Barutwana bao ba kolobeditšwego ba swanetše go dira’ng, gona ka baka la’ng?

17 Dipuku. Ge o šetše o thomile thuto ya Beibele o diriša poroutšha, o ka tlogela go e diriša ka nako e nngwe le e nngwe, gomme la thoma go ithuta le diriša puku ya Beibele e Ruta Eng? Sedirišwa se se thuša batho gore ba tsebe dithuto tša motheo tša Beibele. Ka morago ga go fetša puku ye e bile morutwana a dira tšwelopele, balang puku ya Kamoo re ka Dulago Leratong la Modimo. Sedirišwa se se tlo ruta morutwana kamoo a ka dirišago melao ya motheo ya Beibele letšatši le letšatši. Gopola gore gaešita le ka morago ga gore morutwana a kolobetšwe, o swanetše go tšwela pele a ithuta go fihlela a fetša dipuku tše. Seo se tla mo thuša gore a dule a na le tumelo e tiilego go Jehofa le go dula a mmotegela.​—Bala Bakolose 2:6, 7.

18. (a) Timotheo wa Pele 4:16 e re kgothaletša go dira’ng bjalo ka barutiši ba therešo, gona mafelelo e ka ba afe? (b) Ge re dutše re šomiša Didirišwa tša go Ruta Batho Beibele, morero wa rena e swanetše go ba ofe?

18 Ka ge re le Dihlatse tša Jehofa, re na le boikarabelo bja go ruta batho “molaetša wa therešo wa ditaba tše dibotse” woo o ka dirago gore ba hwetše bophelo bjo bo sa felego. (Bakol. 1:5; bala 1 Timotheo 4:16.) E le gore re kgone go dira seo, re neilwe Didirišwa tša go Ruta Batho Beibele tšeo di nago le dilo tšeo re di hlokago. (Bona lepokisi leo le rego, “ Didirišwa tša go Ruta Batho Beibele.”) Anke re ntšheng bokgoni bja rena ka moka ge re šomiša didirišwa tše. Mogoeledi yo mongwe le yo mongwe a ka kgetha kgatišo yeo e lego go didirišwa tša go ruta batho Beibele bakeng sa go thoma thuto ya Beibele le motho yo a thabelago e bile a ka kgetha gore o nyaka go thoma go e diriša neng. Eupša re swanetše go gopola gore morero wa rena ga se go fo phakiša batho dikgatišo; goba go no di tlogela go batho bao ba sa thabelego molaetša wa rena. Morero wa rena ke go dira barutiwa go batho bao ba nago le dipelo tše dibotse, bao ba ikokobeditšego le bao ba tlogago ba nyaka go tseba ka Modimo, e lego batho bao ba “nago le tshekamelo e swanetšego ka bophelo bjo bo sa felego.”​—Dit. 13:48; Mat. 28:19, 20.

^ par. 5 Bala sehlogo seo se rego: “Mmetli” le lepokisi leo le rego “Lepokisi la Ditlabakelo la Mmetli” ka go Morokami wa August 1, 2010.

^ par. 16 Ge e ba motho yoo o ithutago le yena Beibele a sa kgone go bala, o ka mmotša gore a sepedišane le wena a diriša poroutšha ya Theetša Modimo, yeo e tletšego ka diswantšho.