Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

WALA SHIHILƐ HE SANE

Yehowa Jɔɔ Mi Waa Yɛ Yiŋ Ni Mikpɛ Lɛ Hewɔ

Yehowa Jɔɔ Mi Waa Yɛ Yiŋ Ni Mikpɛ Lɛ Hewɔ

Gbi ko nyɔɔŋteŋ yɛ afi 1939 lɛ, wɔte shi kɛje wɔsai amli ni wɔta tsɔne mli kɛtee Joplin, ni ji maŋ bibioo ko ni yɔɔ Missouri wuoyi-anaigbɛ, yɛ U.S.A. lɛ. Ehe wɔ nɔ ni fe ŋmɛlɛtswaa kome dani wɔyashɛ maŋ lɛ mli. Be ni wɔyashɛ lɛ, wɔjara tratii yɛ maŋ lɛ mli fɛɛ, ni bɔ ni wɔfee lɛ nɛ: Kɛ́ wɔshɛ shĩa ko shinaa naa lɛ, wɔfeɔ blɛoo ni wɔkɛ tratii woɔ shinaa lɛ shishi. Be ni shɛɔ maŋkɛ lɛ, wɔgbe shikpɔŋkuku ni ahã wɔ lɛ naa. Oya nɔŋŋ ni wɔbote wɔtsɔne lɛ mli koni wɔkɛ nyɛmimɛi krokomɛi ni miitsu nitsumɔ nɛɛ nɔŋŋ lɛ ayakpe. Ekolɛ, benɛ ootao ole nɔ hewɔ ni wɔtee shiɛmɔ nyɔɔŋteŋ ni wɔshi shikpɔŋkuku lɛ mli mramra dani je tsɛre lɛ. Matsɔɔ bo sɛɛ mli.

MIPAPA Fred Molohan, kɛ mimami Edna Molohan tsɔmɔ Biblia Kaselɔi (Yehowa Odasefoi) afii 20 dani amɛfɔ mi yɛ afi 1934, ni eŋɔɔ minaa waa akɛ amɛtsɔse mi yɛ anɔkwale lɛ mli. Wɔhi Parsons, ni ji maŋ bibioo ko ni yɔɔ Kansas wuoyi-bokãgbɛ lɛ. No mli lɛ, mɛi fioo ko pɛ yɔɔ wɔsafo lɛ mli ni afɔko amɛ mu. Wɔweku lɛ tee asafoŋ kpeei kɛ shiɛmɔ daa. Hɔɔ shwane lɛ, wɔfɔɔ gbɛjegbɛ he odaseyeli, nɔ ni ŋmɛnɛ lɛ, wɔle lɛ akɛ maŋ odaseyeli lɛ. Be fɛɛ be ni wɔbaakpa lɛ, wɔpapa kɛ wɔ yaa ni eyaheɔ ais krim ehãa wɔ. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ, etɔɔ wɔ moŋ, shi wɔnáa miishɛɛ waa.

Eyɛ mli akɛ wɔsafo lɛ edaaa moŋ, shi wɔshikpɔŋkuku lɛ da waa, ni maji bibii pii kɛ ŋmɔji pii yɛ mli. Kɛ́ wɔkɛ wɔwoji lɛ hã okwaafoi lɛ, amɛhãa wɔ ŋmɔshi nibii, wuɔwɔji (nɔ ni wuɔ lɛ ŋmɛ etsɛko), loo wuɔi diɛŋtsɛ. Wɔpapa tsɔɔ hiɛ ewoɔ woji lɛ ahe nyɔmɔ, no hewɔ lɛ, wɔkɛ nibii ni ahãa wɔ lɛ hoɔ nii ni wɔyeɔ.

SHIƐMƆ HE TAFÃI

Mifɔlɔi hé gramafon, ni amɛkɛyaa shiɛmɔ. No mli lɛ, midako, no hewɔ lɛ minyɛɛɛ mikɛtsu nii. Shi kɛ́ mipapa kɛ mimami tee mɔ ko ŋɔɔ ni amɛyaafee sɛɛkuukɛsaramɔ loo Biblia mli nikasemɔ lɛ, miyeɔ mibuaa amɛ ni amɛtswaa Nyɛminuu Rutherford maŋshiɛmɔi ni arikɔdi lɛ eko amɛhãa mɔ lɛ, ni enɛ hã miná miishɛɛ waa.

Mi kɛ mimami kɛ mipapa damɔ wɔtsɔne lɛ he

Mipapa kɛ spika agbo ko wo wɔtsɔne lɛ yiteŋ, ni enɛ ye ebua wɔ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Bei pii lɛ, wɔtswaa lalai koni mɛi ajwɛŋmɔ aba wɔnɔ, kɛkɛ lɛ, no sɛɛ lɛ, wɔtswa Biblia mli maŋshiɛmɔ ni arikɔdi. Kɛ́ mɛi lɛ bo maŋshiɛmɔ lɛ toi amɛgbe naa lɛ, wɔhãa mɛi ni nya wiemɔ lɛ he lɛ woji.

Yɛ maŋ bibioo ko ni atsɛɔ lɛ Cherryvale, ni yɔɔ Kansas lɛ mli lɛ, mipapa kɛ tsɔne lɛ yama maŋ lɛ paaki lɛ nɔ ni ebɔi maŋshiɛmɔi lɛ tswaa. Kɛ́ eshɛ Hɔgbaa lɛ, mɛi pii bajɔɔ amɛhe yɛ jɛmɛ. Shi polisifoi lɛ ba ni amɛbakɛɛ lɛ akɛ ekɛ tsɔne lɛ aje kpo kɛya paaki lɛ sɛɛ ni eyatswa yɛ jɛmɛ. Mipapa kɛ amɛ epeleee he kwraa. Ekɛ tsɔne lɛ yama gbɛjegbɛ ni kã paaki lɛ masɛi tuuntu lɛ nɔ, koni kɛ́ etswa maŋshiɛmɔi lɛ, mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ anyɛ anu. Kɛkɛ ni ebɔi tswaa. Kɛ́ mikɛ mipapa kɛ minyɛmi nuu nukpa Jerry nyiɛ yɛ bei tamɔ nakai amli lɛ, mimii shɛɔ mihe waa.

Nakai beiaŋ lɛ, wɔfãa ta krɛdɛi kɛyaa hei ni ateɔ shi awoɔ wɔ waa yɛ lɛ. Wɔteɔ shi nyɔɔŋteŋ (tamɔ bɔ ni wɔfee yɛ Joplin, yɛ Missouri lɛ) ni wɔfeɔ blɛoo ni wɔkɛ tratii kɛ woji bibii woɔ mɛi ashinai ashishi. No sɛɛ lɛ, wɔ fɛɛ wɔyakpeɔ yɛ maŋ lɛ sɛɛ koni wɔkwɛ kɛji polisifoi lɛ emɔ wɔteŋ mɔ ko lo.

Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ fã kroko ni ŋɔɔ waa ni wɔtsu yɛ nakai beiaŋ ji, ni wɔbaatsotsoro taoi ni aŋmala nibii yɛ nɔ kɛkpa maŋ lɛ mli. Mikaiɔ akɛ be ko lɛ, nyɛmimɛi komɛi ba wɔmaŋ lɛ mli, ni nɔ ni aŋma yɛ taoi ni amɛtsotsoro lɛ anɔ ji, “Sɔlemɔi Lɛ Ahe Yɛ Oshara Ni Amɛhiii.” Amɛje shishi yɛ wɔshĩa lɛ, ni amɛnyiɛ aaafee kilomita kome kɛ fã kɛkpa maŋ lɛ mli, kɛkɛ ni amɛku amɛsɛɛ kɛba shĩa lɛ. Mɛi kwɛ amɛ waa, shi dromɔ naa lɛ, mɔ ko mɔ ko eteee shi ewooo amɛ.

KPEEI NI MITEE YƐ MIGBEKƐBIIASHI

Bei pii lɛ, wɔweku lɛ fãa gbɛ kɛyaa kpeei yɛ Texas, ni wɔkɛ oketeke ni yaa. Akɛni mipapa tsuɔ nii yɛ nitsumɔhe ni kwɛɔ oketekei lɛ anɔ lɛ hewɔ lɛ, wɔnyɛɔ wɔtaa oketekei lɛ amli kɛyaa kpeei lɛ ni wɔyasaraa wɔwekumɛi hu ni aheee wɔ shika ko. No mli lɛ, mimami nyɛmi nuu nukpa, Fred Wismar, kɛ eŋa, Eulalie, shĩa yɛ Temple, yɛ Texas. Mitsɛkwɛ Fred kase anɔkwale lɛ yɛ aaafee afi 1900 be ni eji oblanyo lɛ, ni abaptisi lɛ. Egba mimami kɛ enyɛmimɛi krokomɛi lɛ nibii ni ekase lɛ. Nyɛmimɛi ni yɔɔ Texas lɛ le lɛ waa, ejaakɛ eyasɔmɔ yɛ jɛmɛ akɛ kpokpaa sɔɔlɔ (nɔ ni amrɔ nɛɛ wɔtsɛɔ lɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ). Emli hi, eyɛ ekãa, ni be fɛɛ be lɛ eyɛ miishɛɛ. Enɔkwɛmɔnɔ kpakpa lɛ ye ebua mi waa be ni midaa lɛ.

Yɛ afi 1941 lɛ, wɔweku lɛ kɛ oketeke fã gbɛ kɛtee St. Louis, yɛ Missouri, kɛhã kpee wulu ko. Ahã gbekɛbii kɛ oblahii kɛ oblayei 15,000 kɛ sɛɛ ni yɔɔ kpee lɛ shishi lɛ batara wiemɔ kpoku lɛ hiɛgbɛ koni amɛbo Nyɛminuu Rutherford maŋshiɛmɔ ni yitso ji, “Children of the King” (Maŋtsɛ Lɛ Bii) lɛ toi. Be ni Nyɛminuu Rutherford gbe ewiemɔ lɛ naa lɛ, lɛ kɛ mɛi ni fata ehe lɛ hã wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ wolo hee ni ajie lɛ kpo lɛ eko, ni wolo nɛɛ yitso ji, Children (Gbekɛbii). Wɔná miishɛɛ waa.

Yɛ April 1943 lɛ, wɔtee kpee ko ni yitso ji, “Call to Action” (Nyɛkɛ Ekãa Atsua Nii), ni afee yɛ Coffeyville, yɛ Kansas lɛ. Atswa adafi yɛ nakai kpee lɛ shishi akɛ, abaaje skul hee ko, ni ji Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ shishi yɛ asafoi fɛɛ amli, ni ajie wolo bibioo ko ni hiɛ nikasemɔi 52 ni akɛbaatsu nii yɛ skul lɛ mli lɛ hu kpo. Sɛɛ mli yɛ nakai afi lɛ mli lɛ, mifee mi-klɛŋklɛŋ asaimɛnt yɛ skul lɛ mli. Kpee nɛɛ fee kpee krɛdɛɛ kɛhã mi, ejaakɛ abaptisi mi kɛ mɛi fioo komɛi yɛ kpaakpo ko ni mli ejɔ ni yɔɔ ŋmɔ ko ni bɛŋkɛ jɛmɛ lɛ mli.

MISHWE AKƐ MAYASƆMƆ YƐ BETEL

Migbe sɛkɛndre skul naa yɛ afi 1951, ni ehe bahia ni makpɛ miyiŋ yɛ nɔ ni mikɛ miwala baatsu lɛ he. Minyɛmi nuu Jerry yasɔmɔ yɛ Betel, ni mi hu mishwe waa akɛ mayasɔmɔ yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, miŋmala gbɛbimɔ woji anɔ nii kɛtee Brooklyn Betel. Etsɛɛɛ ni afɔ̃ mi nine ni mibasɔmɔ yɛ jɛmɛ, ni mibɔi sɔɔmɔ yɛ March 10, 1952. Yiŋ ni mikpɛ nɛɛ eye ebua mi waa, ni ehã minyɛ misɔmɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ.

Mikpa gbɛ akɛ abaahã matsu nii yɛ woji akalamɔhe lɛ, koni maye mabua kɛkala magazin srɔtoi lɛ kɛ woji krokomɛi lɛ. Shi mináaa hegbɛ matsu nii yɛ jɛmɛ. Ahã miyatsu nii yɛ kpata lɛ shi. Miná miishɛɛ waa yɛ nitsumɔ nɛɛ mli, ni mikase nibii pii. Bɔ ni ato nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ yɛ kpata lɛ shi lɛ hewɔ lɛ, mináa be yɛ gbi lɛ mli kɛfeɔ aŋkro nikasemɔ. Akɛni woji pii yɛ Betel wojiatoohe lɛ hewɔ lɛ, jɛmɛ miyakaseɔ nii lɛ yɛ. Enɛ ye ebua mi waa, ni ehã hemɔkɛyeli kɛ naanyobɔɔ ni yɔɔ mi kɛ Yehowa teŋ lɛ mli wa waa. Agbɛnɛ hu, ehã mitswa mifai shi waa fe tsutsu lɛ po akɛ maya nɔ masɔmɔ Yehowa yɛ Betel kɛyashi mishihilɛ eŋmɛŋ mi gbɛ dɔŋŋ. Jerry shi Betel yɛ afi 1949 ni ekɛ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Patricia lɛ bote gbalashihilɛ mli, shi amɛhi Betel masɛi nɔŋŋ yɛ Brooklyn. No hewɔ lɛ, be ni miba Betel ehee lɛ, amɛye amɛbua mi ni amɛwo mi hewalɛ waa.

Be ni miba Betel lɛ sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ato gbɛjianɔ koni akwɛ akɛ abaaná nyɛmimɛi hii komɛi afata mɛi ni Betel tsuɔ koni amɛyahã wiemɔ yɛ hei krokomɛi lɛ ahe lo. Asafoi ni atsuɔ nyɛmimɛi nɛɛ kɛyaa lɛ ji asafoi ni kɛ Brooklyn teŋ jekɛmɔ aaafee kilomitai 322 loo nɔ ni shɛɛɛ nakai. Kɛ́ amɛtee lɛ, amɛhãa maŋshiɛmɔ ni amɛfataa nyɛmimɛi lɛ ahe kɛyaa shiɛmɔ. Akɛ mi fata nyɛmimɛi hii nɛɛ ahe. Be ni mije nitsumɔ nɛɛ shishi lɛ, mitsui fã. Nakai beiaŋ lɛ, ŋmɛlɛtswaa kome akɛhãa maŋshiɛmɔ. Bei pii lɛ, mikɛ oketeke ni fãa gbɛ kɛyasaraa asafoi lɛ. Mihiɛ kpaŋ nɔ ni ba Hɔgbaa shwane ko yɛ afi 1954 fɛ̃i beiaŋ lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. Gbi lɛ mikwɔ oketeke ko ni miiya New York lɛ, ni kulɛ be ni baashɛ gbɛkɛ lɛ, miyashɛ Betel. Shi ahum ko tswa waa ni snoo nɛ. No hewɔ lɛ, oketeke lɛ gbo yɛ gbɛ lɛ nɔ, ni wɔmɛ kɛyashi asaa agbe naa. Wɔyashɛ New York City Ju leebi aaafee ŋmɛji enumɔ. Mikwɔ oketeke kroko kɛjɛ jɛmɛ kɛtee Brooklyn. Be ni miyashɛ shi nɔŋŋ lɛ, mitee kpata lɛ shi ni mibɔi nitsumɔ, eyɛ mli akɛ mikpe sɛɛ fioo ni etɔ mi waa moŋ. Hegbɛ ni miná akɛ male nyɛmimɛi babaoo lɛ hã miná miishɛɛ waa be ni misaraa asafoi lɛ, ni no hewɔ lɛ, minaaa naagbai tamɔ enɛ kɛ ekrokomɛi ni mikɛkpe lɛ nɔ ko kwraa.

Wɔmiiba wɔbaje nifeemɔ ni wɔfeɔ yɛ WBBR lɛ nɔ lɛ shishi

Be ni miba Betel lɛ, ahã mifata mɛi ni feɔ Biblia mli nikasemɔ yɛ WBBR redio steshɛŋ lɛ nɔ daa otsi lɛ ahe, ni mitsu nitsumɔ nɛɛ afii fioo komɛi. No mli lɛ, afeɔ yɛ 124 Columbia Heights tsũ lɛ nsɔɔdo ni ji enyɔ lɛ nɔ. Nyɛminuu A. H. Macmillan, ni sɔmɔ yɛ Betel afii pii lɛ, fata mɛi ni feɔ redio nɔ nifeemɔi nɛɛ eko daa lɛ ahe. Wɔfɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Nyɛminuu Mac. Efee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ehã mi kɛ oblahii krokomɛi ni sɔmɔɔ yɛ Betel lɛ, ejaakɛ eye Yehowa anɔkwa ni esɔmɔ lɛ yɛ naagbai pii ni ekɛkpe lɛ fɛɛ asɛɛ.

Wɔjara woji nɛɛ kɛtswa WBBR he adafi yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli

Yɛ afi 1958 lɛ, atsake minitsumɔ lɛ ni ahã mi nitsumɔ ko ni hã mikɛ mɛi ni egbe Gilead Skul lɛ naa lɛ shara waa. Minitsumɔ ji ni maye mabua nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ ekãa nɛɛ ni amɛná visa, ni agbɛnɛ hu, mato gbɛjianɔ mahã amɛ koni amɛnyɛ amɛfã gbɛ kɛya hei ni amɛyaa lɛ. Nakai beiaŋ lɛ, kɛ́ okɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ miifã gbɛ kɛmiiya he ko lɛ, ejara wa waa diɛŋtsɛ, no hewɔ lɛ, skulbii lɛ pii ni ahã amɛyasɔmɔ yɛ Afrika kɛ Asia lɛ kɛ meelei ni woɔ jatsu ni fã gbɛ kɛtee hei ni amɛyaasɔmɔ yɛ lɛ. Sɛɛ mli be ni kɔɔyɔŋ lɛji lɛ ajara lɛ ba shi kwraa lɛ, maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ pii kɛ kɔɔyɔŋ lɛji fã gbɛ kɛtee hei ni amɛyaasɔmɔ yɛ lɛ.

Miito Gilead yijiemɔ woji ni akɛbaahã mɛi ni egbe skul lɛ naa lɛ anaa

GBƐFÃA KƐMIIYA KPEEI

Yɛ afi 1960 lɛ, mito gbɛjianɔ koni nyɛmimɛi ni miifã gbɛ kɛmiijɛ United States kɛmiiya Yuropa kɛhã afi 1961 majimaji ateŋ kpeei lɛ aná kɔɔyɔŋ lɛji ni kɛ amɛ baaya ni ekɛ amɛ aku sɛɛ. Mitee kpee lɛ yɛ Hamburg, yɛ Germany, ni mikɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ ni ato gbɛjianɔ akɛ ewo nyɛmimɛi lɛ kɛjɛ New York kɛya nakai kpee lɛ shishi lɛ ni tee. Be ni agbe kpee lɛ naa lɛ, mi kɛ nyɛmimɛi etɛ krokomɛi ni tsuɔ nii yɛ Betel lɛ fee ekome ni wɔhai tsɔne. Wɔkɛ tsɔne lɛ fã gbɛ kɛjɛ Germany kɛtee Italy. Be ni wɔtee Italy lɛ, wɔtee Rome wɔyashara shi yɛ nitsumɔhe nine lɛ. Be ni wɔshi jɛmɛ lɛ, wɔtsɔ Pyrenees Gɔji lɛ anɔ kɛtee France, ni no sɛɛ lɛ, wɔtee Spain. No mli lɛ, atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ jɛmɛ. Wɔkɛ wolo ha asafo lɛ woji komɛi ahe fɛfɛo tamɔ nikeenii, ni wɔkɛyahã nyɛmimɛi ni yɔɔ Barcelona lɛ. Be ni wɔkɛ amɛ kpe lɛ, wɔná miishɛɛ waa! No sɛɛ lɛ, wɔkɛ tsɔne lɛ tee Amsterdam ni wɔyakwɔ kɔɔyɔŋ lɛlɛ kɛku wɔsɛɛ kɛtee New York.

Yɛ afi 1962 lɛ, ahã mi nitsumɔ akɛ mito nibii ahe gbɛjianɔ mihã nyɛmimɛi 583 ni baaya majimaji ateŋ kpee krɛdɛɛ ko ni abaafee yɛ je lɛŋ hei srɔtoi lɛ. Kpee nɛɛ ji “Naanɔ Sane Kpakpa” Kpee ni afee yɛ afi 1963 lɛ. Nyɛmimɛi lɛ baaya kpee lɛ yɛ Yuropa, Asia, kɛ Pasifik wuoyigbɛ ŋshɔkpɔi lɛ anɔ, kɛkɛ lɛ, no sɛɛ lɛ, amɛba Honolulu, yɛ Hawaii, kɛ Pasadena, yɛ California. Ahã amɛyashara shi yɛ Lebanon kɛ Yordan koni amɛle hei ni awie he yɛ Biblia lɛ mli lɛ ekomɛi. Wɔto kɔɔyɔŋ lɛji kɛ wɔɔhei ahe gbɛjianɔ wɔhã nyɛmimɛi lɛ, ni wɔye wɔbua amɛ koni amɛná visa kɛya hei srɔtoi ni amɛbaaya lɛ fɛɛ.

MINÁ HEFATALƆ

Afi 1963 bafee afi ko ni sa kadimɔ waa kɛhã mi yɛ nɔ kroko hewɔ. Yɛ June 29 lɛ, mikɛ nyɛmi yoo ko ni jɛ Missouri ni atsɛɔ lɛ Lila Rogers, ni ba Betel yɛ afi 1960 lɛ bote gbalashihilɛ mli. Wɔyookpeemɔ lɛ sɛɛ otsi lɛ, mi kɛ Lila yafata nyɛmimɛi ni miifã gbɛ kɛmiiya je lɛŋ hei srɔtoi lɛ ahe, ni wɔtee Grees, Ejipt, kɛ Lebanon. No sɛɛ lɛ, wɔkɛ kɔɔyɔŋ lɛlɛ fã gbɛ kɛjɛ Beirut, yɛ Lebanon, kɛtee kɔɔyɔŋ lɛjiadaamɔhe bibioo ko ni yɔɔ Yordan lɛ. Be ni wɔyaa lɛ, wɔleee bɔ ni nibii baaji, ejaakɛ no mli lɛ atsĩ wɔnitsumɔ lɛ naa yɛ jɛmɛ, ni ahã wɔle akɛ ahãaa Yehowa Odasefoi ni miitao aba jɛmɛ lɛ visa. No hewɔ lɛ, kwɛ bɔ ni wɔmii shɛ wɔhe be ni wɔshɛ shi ni wɔna akɛ nyɛmimɛi pii damɔ tsũ bibioo ko ni yɔɔ kɔɔyɔŋ lɛjiadaamɔhe lɛ yiteŋ ni amɛhiɛ mama agbo ni aŋma yɛ nɔ akɛ, “Yehowa Odasefoi, Wɔmiihere Nyɛ Atuu” lɛ! Ni kwɛ miishɛɛ ni wɔná be ni wɔná hegbɛ wɔtee wɔyashara shi yɛ hei ni awie he yɛ Biblia lɛ mli lɛ ekomɛi! Wɔtee hei ni Abraham, Isak, kɛ Yakob hi lɛ, ni agbɛnɛ hu, wɔtee hei ni Yesu kɛ ekaselɔi lɛ shiɛ yɛ lɛ, kɛ hei ni Kristojamɔ je shishi yɛ ni egbɛ eshwã kɛtee “shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ.”​—Bɔf. 13:47.

Yɛ afii 55 ni mikɛ Lila ehi shi nɛɛ amli lɛ, eye ebua mi yɛ nitsumɔi srɔtoi fɛɛ ni akɛwo wɔdɛŋ lɛ mli. Be ni atsĩ nitsumɔ lɛ naa yɛ Spain kɛ Portugal lɛ, wɔtee jɛmɛ shii abɔ. Wɔwo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ, ni wɔkɛ asafo lɛ woji kɛ nibii krokomɛi ni he baahia amɛ lɛ yahã amɛ. Wɔnyɛ wɔyasara nyɛmimɛi komɛi ni awo amɛ tsuŋ yɛ maŋ ko ni yɔɔ Spain ni atsɛɔ lɛ Cádiz lɛ mli lɛ. Mihã wiemɔ kɛwo amɛ hewalɛ, ni enɛ hã mimii shɛ mihe waa.

Wɔkɛ Jerry Molohan kɛ eŋa Patricia sha mfoniri nɛɛ be ni wɔyaa afi 1969 “Toiŋjɔlɛ Yɛ Shikpɔŋ Nɔ” Kpee Wulu lɛ

Kɛjɛ afi 1963 kɛbaa nɛɛ, miná hegbɛ mito gbɛjianɔ koni nyɛmimɛi anyɛ afã gbɛ kɛya kpeei srɔtoi ni afeɔ yɛ Afrika, Australia, Central Amerika, Amerika Wuoyigbɛ, Yuropa, Asia, Hawaii, New Zealand, kɛ Puerto Rico. Mi kɛ Lila etee kpeei srɔtoi, ni pii yɛ ni wɔhiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ, tamɔ nɔ ni afee yɛ Warsaw, yɛ Poland, yɛ afi 1989 lɛ. Nyɛmimɛi pii jɛ Russia amɛba kpee wulu nɛɛ, ni yɛ amɛteŋ mɛi pii agbɛfaŋ lɛ, enɛ ji klɛŋklɛŋ kpee wulu ni amɛtee! Wɔna nyɛmimɛi pii ni awo amɛ tsuŋ afii abɔ yɛ maji ni feɔ Soviet Union lɛ anɔ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ.

Nitsumɔ kroko ni minya he waa ji, ni mayasara Betel wekui kɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi ni yɔɔ je lɛŋ hei srɔtoi ni mawo amɛ hewalɛ. Naagbee he ni wɔyasara yɛ nitsumɔ nɛɛ mli ji South Korea. Be ni wɔtee lɛ, wɔnyɛ wɔyasara nyɛmimɛi 50 ni awo amɛ tsuŋ yɛ tsuŋwoohe ko ni yɔɔ Suwon lɛ, ni wɔkɛ amɛ gba sane. Nyɛmimɛi lɛ fɛɛ yɛ miishɛɛ, ni amɛmiikpa be ni abaajie amɛ ni amɛbatsa amɛsɔɔmɔ lɛ nɔ lɛ gbɛ waa. Be ni wɔkɛ amɛ kpe lɛ, ewo wɔ hewalɛ waa!​—Rom. 1:11, 12.

BƆ NI ASAFO LƐ SHWEREƆ LƐ HÃA MINÁA MIISHƐƐ

Mina bɔ ni Yehowa ejɔɔ ewebii lɛ yɛ afii ni mikɛsɔmɔ lɛ lɛ amli. Be ni abaptisi mi yɛ afi 1943 lɛ, no mli lɛ ayɛ shiɛlɔi aaafee 100,000. Amrɔ nɛɛ, ayɛ shiɛlɔi fe 8,000,000 ni miisɔmɔ Yehowa yɛ maji 240 anɔ. Nitsumɔ kpakpa ni mɛi ni etee Gilead Skul lɛ etsu lɛ eye ebua waa ni wɔnyɛ wɔshwere nakai. Eŋɔɔ minaa akɛ mikɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi nɛɛ ateŋ mɛi pii shara ni miye mibua amɛ koni amɛnyɛ amɛya hei ni amɛyaasɔmɔ yɛ lɛ!

Midaa Yehowa shi waa akɛ be ni miji oblanyo lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ masɔmɔ Yehowa miwala gbii fɛɛ, ni mikɛ mihe hã akɛ masɔmɔ yɛ Betel. Yehowa ejɔɔ mi waa yɛ afii ni mikɛsɔmɔ lɛ fɛɛ amli. Yɛ miishɛɛ ni wɔnáa yɛ wɔ-Betel sɔɔmɔ lɛ mli lɛ sɛɛ lɛ, mi kɛ Lila fɛɛ ná hegbɛ wɔkɛ asafoi srɔtoi ni yɔɔ Brooklyn lɛ shiɛ nɔ ni fe afii 50, ni wɔná nanemɛi kpakpai pii.

Mikã he miisɔmɔ yɛ Betel, ni Lila yeɔ ebuaa mi daa gbi. Amrɔ nɛɛ miye afii 84 kɛ sɛɛ, shi minyɛɔ mitsuɔ nii bɔ ni sa. Miyeɔ mibuaa kɛtsuɔ woji ni aŋmalaa nitsumɔhe nine lɛ ahe nii.

Mi kɛ Lila ŋmɛnɛ

Eji miishɛɛ sane akɛ mɔ ko baahi Yehowa asafo ni nɔ bɛ nɛɛ mli ni ena srɔto ni yɔɔ mɛi ni sɔmɔɔ Yehowa kɛ mɛi ni sɔmɔɔɔ lɛ lɛ ateŋ. Amrɔ nɛɛ, wɔnuɔ sane ni yɔɔ Maleaki 3:18 lɛ shishi jogbaŋŋ. Jɛmɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛbaasaa nyɛna srɔto ni yɔɔ jalɔ kɛ mɔ fɔŋ teŋ, kɛ mɔ ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ mɔ ni sɔmɔɔɔ lɛ lɛ teŋ.” Fitemɔ sɔŋŋ Satan je lɛ yaa nɔ efiteɔ. Mɛi ahiɛnɔkamɔ kɛ amɛmiishɛɛ fɛɛ miitã. Mɛi ni sumɔɔ Yehowa ni amɛsɔmɔɔ lɛ lɛ hu kɛ naagbai miikpe, shi amɛ lɛ, amɛyɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛyɛ hiɛnɔkamɔ kpakpa kɛhã wɔsɛɛ. Eji hegbɛ ni wɔná akɛ wɔbaashiɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane kpakpa lɛ wɔhã mɛi fɛɛ! (Mat. 24:14) Etsɛŋ kwraa, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baakpãtã jeŋ fɔŋ nɛɛ hiɛ, ni ekɛ jeŋ hee ni awo he shi lɛ kɛ emli jɔɔmɔi lɛ fɛɛ baaba. Wɔmiikpa be nɛɛ gbɛ waa, ejaakɛ nakai beiaŋ lɛ, wɔbaaná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa, ni wɔbaahi shi kɛya naanɔ.