Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jasegi ñandepyʼaguapy okambiáramo jepe ñane situasión

Jasegi ñandepyʼaguapy okambiáramo jepe ñane situasión

“Ndaikovéima añekevranta, síno chepyʼaguapýma” (SAL. 131:2).

PURAHÉI: 128, 129

1, 2. a) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñandeafekta oúramo derrepentete okambia ñane situasión? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ñandepyʼaguapy hag̃ua ohechaukaháicha Salmo 131?

LLOYD HA ALEXANDRA oservi vaʼekue Betélpe mas de 25 áño, péro upéi orresivi hikuái peteĩ kámbio de asignasión. Ñepyrũrã ndovyʼái kuri hikuái. Lloyd heʼi: “Amombaʼeterei aservi haguére Betélpe ha chegustaiterei la traváho ajapóva upépe. Antende mbaʼérepa tekotevẽ kuri oiko la kámbio, péro ohasávo la tiémpo añeñandu ajerrechasaramoguáicha. Heta vése aime porã ha upéi añeñandu vai jeýma. Sapyʼánte ahechakuaa iporãha la oiko vaʼekue, péro upéi derrepentete añeñandu jeýma yvýre”.

Sapyʼánte ningo ñahaʼarõʼỹre ou okambia ñane situasión. Péicha jave jajepyʼapyeterei ha ikatu voi jajestresa (Prov. 12:25). Heta vése ningo ijetuʼu jaasepta térã jajeadapta hag̃ua umi kámbiore. Péro, ¿mbaʼépa ikatu jajapo jasegi hag̃ua ñandepyʼaguapy? (Elee Salmo 131:1-3). Jahechamína mbaʼéichapa unos kuánto Jehová siérvo yma guare ha ñane tiempopegua ikatu kuri ipyʼaguapy oúrõ guare derrepentete okambia isituasión.

MBAʼÉICHAPA ÑANEPYTYVÕ “ÑANDEJÁRA PYʼAGUAPY”

3. ¿Mbaʼépa derrepentete ou vaʼekue oiko Josére?

Ñapensamína José ohasa vaʼekuére. Itúa Jacob ningo ohayhuve vaʼekue chupe umi ótro itaʼýragui. Upévare iñermanokuéra oenvidia chupe ha ovende Josépe esklávoramo orekórõ guare 17 áño (Gén. 37:2-4, 23-28). Haʼe ohasa asyeterei vaʼekue 13 áñore Egíptope kómo esklávo ha pe kárselpe. Hiʼarive oĩ mombyry itúa ohayhuetévagui. ¿Mbaʼépa oipytyvõ Josépe ani hag̃ua ojedesespera ni oñamarga ko situasiónpe?

4. a) ¿Mbaʼépa ojapo vaʼekue José oĩrõ guare kárselpe? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ombohovái José ñemboʼe?

José ohasa asýrõ guare kárselpe, katuete opensa meméne raʼe mbaʼéichapa Jehová heta vésema oipytyvõ chupe (Gén. 39:21; Sal. 105:17-19). Avei, oime vaʼerã haʼe imanduʼa umi visión Ñandejára ohechauka vaʼekuére chupe iképe imitãrusúrõ guare. Upéva oipytyvõne raʼe chupe ani hag̃ua oduda Jehová oĩha ijykére (Gén. 37:5-11). Oime vaʼerã José oñemboʼe meme avei Jehovápe ha omombeʼupaite chupe umi mbaʼe orekóva ipyʼapýpe (Sal. 145:18). Jehová ombohovái iñemboʼe, pórke oipytyvõ chupe ojerovia hag̃ua oĩtaha ijykére toiko la oikóva (Hech. 7:9, 10). *

5. ¿Mbaʼéichapa Ñandejára pyʼaguapy ikatu ñanemombarete ñambaʼapove hag̃ua Jehová servísiope?

Tahaʼe haʼéva umi situasión jahasáva, “Ñandejára pyʼaguapy” ikatu ñanepytyvõ ñapensa porã ha ñandepyʼaguapy hag̃ua (elee Filipenses 4:6, 7). Upévare jajepyʼapyeterei térã jajestresa jave, “Ñandejára pyʼaguapy” ikatu ñanemombarete jasegi hag̃ua jaservi Jehovápe ha ani hag̃ua ñañentrega. Jahechamína unos kuánto ermáno ha ermána ehémplo ohechaukáva siertoha upéva.

JAJERURE JEHOVÁPE TAÑANEMBOPYʼAGUAPY

6, 7. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõta ñamombeʼúrõ Jehovápe umi mbaʼe ñañandúva? Emoĩ peteĩ ehémplo.

Ryan ha Juliette oñeñandu vaieterei kuri oikuaárõ guare opaha iñasignasión kómo prekursór espesiál temporál. Ryan heʼi: “Romombeʼu Jehovápe la orepyʼapýva. Roikuaa porã kuri oñepresentaha oréve peteĩ oportunida rohechauka hag̃ua Jehovápe rojeroviaha hese. Heta ermáno ore kongregasionpegua ipyahu gueteri, upévare rojerure Jehovápe orepytyvõmínte hag̃ua ikatu hag̃uáicha romoĩ ehémplo porã chupekuéra”.

7 ¿Mbaʼéichapa Jehová orresponde chupekuéra iñemboʼe? Ryan heʼi: “Roñemboʼepamírentema, roñeñandu porã ha ndorojepyʼapyvéi. Ñandejára pyʼaguapy orepytyvõ ropensa hag̃ua hekoitépe. Rohechakuaa avei rosegitaha oredeprovécho Jehovápe orepyʼaguapy ha roaseptáramo umi kámbio”.

8-10. a) ¿Mbaʼéichapa Ñandejára espíritu ikatu ñanepytyvõ pono jajepyʼapyeterei? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ikatu ñanepytyvõ ñambaʼapo memérõ iservísiope?

Ñandejára espíritu ningo omeʼẽ ñandéve pyʼaguapy, ikatu voi ñandegia jatopa hag̃ua umi téxto bíblico ñanepytyvõtava ñantende hag̃ua mbaʼépa hína la iñimportantevéva (elee Juan 14:26, 27). Jahechamína la oiko vaʼekue Philip ha Máryre. Haʼekuéra ningo peteĩ matrimónio oservi vaʼekue Betélpe haimete 25 áñore. Upe tiémpope, 4 mésepente omano mokõivévagui isy, ha Phílipgui katu omano peteĩ ihénte. Avei haʼekuéra tekotevẽ kuri oñangareko Mary túare, operdémava ihuísio.

Philip heʼi: “Apensa vaʼekue ambohovái porã hague ahávo pe situasión, péro ahechakuaa akambia vaʼerãha apensa lája. Peteĩ jey, alee aja peteĩ artíkulo pe Ñemañaha ojestudiávape ajepyʼamongeta Colosenses 1:11 heʼívare. Upépe añemeʼẽ enkuénta aaguantaha hína, péro ndahaʼéi la Biblia heʼiháicha. Ko téxto ohechauka chéve chepasiénsia ha avyʼa vaʼerãha aaguanta aja. Upéva chemomanduʼa tahaʼe haʼéva la ahasáva ikatuha avyʼa Ñandejára espíritu chepytyvõ rupi.

10 Philip ha Mary osegi oservi meme Jehovápe, ha haʼe ovendesi chupekuéra hetaiterei hendáicha. Osẽ riremínte hikuái Betélgui, mokõivéva oñepyrũ ostudia la Biblia umi persóna ostudiasévandi voi mas de unave a la semána. Koʼã persóna pyaʼe voi oprogresa. Mary heʼi: “Haʼekuéra orembovyʼaiterei, ha péicha haʼete ku Jehová heʼíva oréve ani hag̃ua rojepyʼapy mbaʼevére”.

ÑAÑEHAʼÃMBAITE VAʼERÃ JEHOVÁ ÑANEVENDESI HAG̃UA

¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi José ehémplo tahaʼe haʼéva situasiónpe? (Ehecha párrafo 11-13)

11, 12. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa José ojapo hague umi mbaʼe Jehová ikatúva ovendesi? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová orrekompensa Josépe?

11 Oúramo derrepentete okambia ñane situasión, ikatu jajepyʼapyeterei ha ndajaikuaái mbaʼépa jajapóta. Ikatu oime José oñeñandu rakaʼe avei upéicha. Péro haʼe oñehaʼãmbaite ojapo opa ikatúva Jehová ovendesi hag̃ua chupe. Upévare oĩrõ guare kárselpe oñehaʼã okumpli porã umi tembiapo onkargáva chupe pe ofisiál prinsipál, ojapo haguéicha ombaʼapórõ guare Potifárpe g̃uarã (Gén. 39:21-23).

12 Peteĩ jey, oñemanda Josépe oñatende hag̃ua mokõi présore. Koʼã kuimbaʼe oreko vaʼekue puésto iñimportánteva Faraón palásiope. José otrata porã rupi chupekuéra, peteĩ vuéltape mokõivéva omombeʼu Josépe umi mbaʼe okevrantáva chupekuéra ha avei umi mbaʼe iñextráñova ohecháva hikuái iképe (Gén. 40:5-8). Upérõ José ndoikuaái kuri pe konversasión orekóva koʼã kuimbaʼéndi oipytyvõtaha chupe osẽ hag̃ua lívre. Ohasa rire 2 áño, José ojelivera kárselgui ha upe día guive oñepyrũ ogoverna Egipto. Faraón añoite la omandave vaʼekue chugui upe tetãme (Gén. 41:1, 14-16, 39-41).

13. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã Jehová ñanevendesi hag̃ua tahaʼe haʼéva ñane situasión?

13 Oiko haguéicha Josére, ñande avei ikatu jajecha peteĩ situasión nañakontrolakuaáivape. Upéicharõ jepe, Jehová ñanevendesíta ñanepasiénsiaramo ha ñañehaʼãmbaitérõ jaservi chupe (Sal. 37:5). Nañantendeporãiramo jepe la oikóva ha jajepyʼapyeterei, “katuete oĩ peteĩ tape” ñasẽ hag̃ua pe jejopy vaígui ani hag̃ua jajedesespera (2 Cor. 4:8). Jehová katuete oĩta ñanendive, koʼýte ñamotenondéramo iservísio.

ÑAMOTENONDE VAʼERÃ PE PREDIKASIÓN

14-16. ¿Mbaʼéichapa Felipe omotenonde meme pe predikasión okambiárõ jepe isituasión?

14 Felipe ningo peteĩ ehémplo iporãitereíva jahecha hag̃ua jasegi vaʼerãha japredika okambiárõ jepe ñane situasión. Peteĩ vuéltape, haʼe orresivi kuri peteĩ asignasión pyahu Jerusalénpe (Hech. 6:1-6). Péro upéi ou okambiaite la situasión. ¿Mbaʼe piko oiko rakaʼe? Estébanpe ojejuka rire, oñepyrũ peteĩ persekusión ndetuichapa jepéva kristianokuéra kóntrape upévare odipara hikuái Jerusaléngui. * Péro Felipe oñehaʼã osegi opredika. Upévare, ohasa Samáriape ha opredika pe marandu porã umi hénte oĩvape upépe (Mat. 10:5; Hech. 8:1, 5).

15 Felipe oĩ kuri oho hag̃uáicha oimeraẽ lugárpe Ñandejára espíritu ohechaukahápe chupe oho hag̃ua. Upévare, Jehová ojevale hese opredika hag̃ua umi lugár la hénte nohenduihápe gueteri pe marandu porã. Upe tiémpope ningo heta judío oapoʼi umi samaritánope ha otrata vai chupekuéra. Péro Felipe nopensái upéicha, upéva rangue kyreʼỹme opredika chupekuéra ha “umi hénte oñatende porã” la heʼívare (Hech. 8:6-8).

16 Upéi, Ñandejára espíritu odirihi Felípepe oho hag̃ua opredika umi siuda héravape Asdod ha Cesarea, oikohápe heta hénte ndahaʼéiva judío (Hech. 8:39, 40). Ohasa rire 20 áño rupi opredika hague Samáriape, Felipe situasión okambia jey vaʼekue, pórke haʼe ou oforma peteĩ família. Péro tahaʼe haʼéva isituasión, Felipe osegi opredika meme, ha Jehová ovendesi chupe ha hogayguakuérape (Hech. 21:8, 9).

17, 18. ¿Mbaʼéichapa ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi kámbio jahasáva ñañemeʼẽmbaitéramo Jehová servísiope?

17 Heta ermáno oservíva de tiémpo kompléto heʼi ikatuha osegi ovyʼa ha ikyreʼỹ isituasión okambiáramo jepe, pórke oñehaʼã meme hikuái Jehová servísiope. Por ehémplo, Osborne ha Polite ningo peteĩ matrimónio oservi vaʼekue Betel de Sudáfricape. Haʼekuéra osẽrõ guare Betélgui opensa ifasiltaha chupekuéra otopa peteĩ traváho de médio tiémpo ha peteĩ lugár oiko hag̃ua. Péro Osborne heʼi: “Ndahaʼeiete kuri ropensa haguéicha, hasýpe rotopa vaʼekue la ore travahorã”. Polite heʼi: “Rohasa 3 mése travahoʼỹre, hiʼarive ndoroguerekói aórro. Ijetuʼu vaʼekue orendive”.

18 ¿Mbaʼépa oipytyvõ Osborne ha Polítepe pe situasión ijetuʼuetévape? Osborne heʼi: “Ropredika meme kongregasióndi ha upéva orepytyvõ ropensa hag̃ua hekoitépe ha orekyreʼỹ hag̃ua”. Haʼekuéra opyta rangue hógape ojepyʼapy, odesidi ojapo opa ikatúva predikasiónpe. Upéva ombovyʼaiterei chupekuéra. Osborne heʼi avei: “Opárupi roheka ore travahorã rokonsegi peve”.

ÑANEPASIÉNSIAKENA HA JAJEROVIA MEME JEHOVÁRE

19-21. a) ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñandepyʼaguapy hag̃ua? b) ¿Mbaʼépa ikatu jahupyty ñañehaʼãramo jajeadapta umi kámbio oikóvare derrepentete?

19 Jahecháma haguéicha, ñambaʼapóramo Jehovápe g̃uarã ñane situasión omeʼẽháicha ha jajerovia meméramo hese, ñandepyʼaguapýta oimehaichagua situasiónpe (elee Miqueas 7:7). Avei, ikatu hína jahechakuaa ñañemoag̃uiveha Jehováre ñañehaʼã rupi jajeadapta porã umi kámbiore. Polite heʼi: “Ko kámbio de asignasión rorekóva chemboʼe mbaʼépa heʼise añetehápe ñañemoĩ Jehová pópe haʼetéramo jepe la ndaipóriva salída. Koʼág̃a imbareteve pe amista arekóva hendive”.

20 Mary, pe ermána ñañeʼẽ hague párrafo 8-pe, oñangareko gueteri itúare ha ojapo avei iprekursorádo. Haʼe heʼi: “Koʼág̃a aikuaáma ajepyʼapyeterei jave tekotevẽha apytuʼu, añemboʼe ha ajerrelaha. Peteĩ leksión iñimportantetereíva aaprendéva kuri haʼe ahejánte vaʼerãha Jehová pópe entéro mbaʼe, ha amo gotyove koʼýte tekotevẽta ajapo upéva”.

21 Lloyd ha Alexandra orrekonose umi kámbio ohasáva oipytyvõ hague chupekuéra ohechakuaa hag̃ua imbaretépa ijerovia térãpa nahániri. Haʼekuéra heʼi: “Umi pruéva ohechauka jajerovia añetépa hína, ha oimépa ñande fe ñanepytyvõta ha ñanekonsoláta ijetuʼu jave la situasión. Rohechakuaa romehorave hague kómo persóna”.

Umi kámbio nañahaʼarõiva ikatu ogueru umi vendisión nañahaʼarõiva (Ehecha párrafo 19-21)

22. ¿Mbaʼépa ikatu ñahaʼarõ jajapóramo la ikatúva guive pe situasión ñaimévape?

22 Jaiko aja ko múndope, ñane situasión ikatu okambia derrepentete. Por ehémplo, ikatu jarresivi ótra asignasión Jehová servísiope, térã jaju ñanderasykatu, ỹrõ oñepresenta peteĩ situasión tekotevẽhápe ñañangarekove peteĩ ñane héntere. Tahaʼe haʼéva situasiónpe, jajerovia vaʼerã Jehováre pórke haʼe oñeinteresa ñanderehe ha ñanepytyvõta itiempoitépe (Heb. 4:16; 1 Ped. 5:6, 7). Upe aja, ñañehaʼãmbaite vaʼerã jajapo la ikatúva guive pe situasión ñaimévape. Ñañemboʼe memékena ñande Ru Jehovápe, ha ñañemoĩ ipópe haʼe oñangareko hag̃ua ñanderehe. Péicha jajapóramo, tokambia okambiaháicha ñane situasión, Ñandejára katuete ñanepytyvõta ñandepyʼaguapy hag̃ua.

^ párr. 4 Un tiémpo José osẽ rire kárselgui, ou vaʼekue ifamília. Haʼe ombohéra chupe Manasés pórke heʼi: “Ñandejára chepytyvõ cheresarái hag̃ua opa mbaʼe vai ahasa vaʼekuégui”. José orrekonose Jehová orregala hague chupe pe itaʼýra okonsola hag̃ua chupe (Gén. 41:51, nóta).

^ párr. 14 Ehecha pe artíkulo hérava “Jaikuaave hag̃ua” oĩva ko rrevístape.