Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Jọ Udu U Te Owhẹ Otọ nọ Eware E tẹ Maki Nwene

Jọ Udu U Te Owhẹ Otọ nọ Eware E tẹ Maki Nwene

“Me ru udu mẹ wolẹ gbe ẹwẹ mẹ dhedhẹ.”​—OL. 131:2.

ILE: 128, 129

1, 2. (a) Ẹvẹ enwene ọ rẹ sai kpomahọ Oleleikristi? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzoẹme na.) (b) Wọhọ epanọ Olezi 131 o ta, eme o rẹ sae lẹliẹ udu te omai otọ?

NỌ A ta kẹ Lloyd avọ Alexandra inọ a no Ebẹtẹle kpohọ otafe kẹ iruo Uvie na, o kẹ rai uye oke ọsosuọ. O jọ ere keme a rria Ebẹtẹle vrẹ ikpe udhegbisoi no. Lloyd ọ ta nọ: “Ebẹtẹle gbe iruo nọ mẹ jọ obei je ru e reria omẹ oma no. Mẹ riẹ nọ emamọ ẹjiroro o wha enwene nana ze, rekọ evaọ ekpoka gbe emera nọ i lele i rie, o jọ omẹ oma wọhọ nọ a siọ omẹ. Iroro mẹ i je dhe enwenwene. Ẹsejọ eva e rẹ were omẹ; u ri kri hi na, mẹ vẹ jọ ọkora.”

2 Nọ uzuazọ mai u te nwene idudhe, oghẹrẹ nọ eware e be nya o rẹ sae lẹliẹ udu bru omai je ru omai jọ ọkora. (Itẹ 12:25) O rẹ sae tubẹ jọ bẹbẹ re ma rọwo nọ eware i gine nwene no. Nọ o tẹ via ere, eme o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai re udu mai ‘o jọ wolẹ jẹ jọ dhedhẹ’? (Se Olezi 131:1-3.) Joma ta kpahe oware nọ u fiobọhọ kẹ idibo Jihova jọ nọ a gbiku rai fihọ Ebaibol na gbe erọ oke mai na, nọ udu u ro te ae otọ evaọ okenọ a rẹriẹ ovao dhe inwene.

MA RẸ SAI WO “UDHEDHẸ ỌGHẸNẸ”

3. Eme ọ via kẹ Josẹf?

3 Ikpe ikpegbihrẹ Josẹf ọ jọ nọ inievo riẹ a rọ zẹe kpohọ igbo fiki ihri-eriọ. Taure onana o tẹ te via, Josẹf họ ọmọ nọ ọ mae were ọsẹ riẹ. (Emu. 37:2-4, 23-28) Rekọ Josẹf ọ jọ obọ Ijipti thihakọ igbo gbe uwou-odi evaọ ikpe ikpegbesa, dede nọ o jọ ugbo nọ u thabọ no ẹkwotọ riẹ nọ Jekọp ọsẹ oyoyou riẹ na ọ jọ. Eme u fiobọhọ kẹ Josẹf nọ ọ gbẹ rọ vioja jẹ jọ ọkọkora ha?

4. (a) Eme Josẹf o je roro kpahe okenọ ọ jọ uwou-odi? (b) Ẹvẹ Jihova o ro yo olẹ riẹ?

4 Nọ Josẹf ọ jẹ reoja evaọ uwou-odi, u muẹro nọ o je roro kpahe oghale Jihova. (Emu. 39:21; Ol. 105:17-19) Ewezẹ nọ ọ wezẹ okenọ ọ jọ ọmaha e sae jẹ kẹe imuẹro nọ Jihova ọ jẹ riẹ rehọ. (Emu. 37:5-11) Ẹsejọhọ ọ rehọ eva riẹ kpobi lẹ se Jihova unuẹse buobu kpahe uye nọ u te rie na. (Ol. 145:18) Jihova o yo olẹ riẹ, yọ o fiobọhọ kẹe wo imuẹro inọ ọ te jọ “kugbei” evaọ edawọ riẹ kpobi.​—Iruẹru 7:9, 10. *

5. Eme “udhedhẹ Ọghẹnẹ” o rẹ sai fiobọhọ kẹ omai ru evaọ egagọ riẹ?

5 Ghelọ ebẹbẹ nọ i bi te omai nẹnẹ kẹhẹ, udu o rẹ sai te omai otọ keme “udhedhẹ Ọghẹnẹ” o be kpọ udu gbe ẹgba iroro mai. (Se Ahwo Filipai 4:6, 7.) Ma tẹ lẹ se Jihova evaọ okenọ awa-ọruọ ọ tẹ rrọ omai udu, udhedhẹ Ọghẹnẹ o rẹ sae kẹ omai udu nọ ma re ro ru eware nọ ma gwọlọ ru evaọ egagọ Ọghẹnẹ jẹ whaha iroro kpobi nọ e rẹ sae lẹliẹ oma lọhọ omai. Joma ta kpahe iriruo inievo jọ nọ i ru ere evaọ oke mai na.

LẸ SE JIHOVA RE O RU UDU TE OWHẸ OTỌ

6, 7. Ẹvẹ ugogo ẹbẹbẹ mai nọ ma rẹ fodẹ evaọ olẹ o sai ro fiobọhọ kẹ omai wo udhedhẹ iroro? Kẹ oriruo.

6 Nọ a ta kẹ Ryan avọ Juliette nọ a gbẹ te jọ ekobaro obọdẹ hẹ, o kẹ rai uye gaga. Ryan ọ ta nọ: “Ma tẹ nwane lẹ se Jihova kpahe onana. Ma riẹ nọ obọdẹ uvẹ nọ ma re ro dhesẹ nọ ma fievahọ Jihova u rovie fihọ na. Ahwo ọkpokpọ buobu a jọ ukoko mai, fikiere ma tẹ lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹ omai ru oware nọ u re dhesẹ nọ ma wo ẹrọwọ, re ma rọ enẹ fi emamọ oriruo hotọ kẹ ae.”

7 Ẹvẹ Jihova o ro yo olẹ rai? Ryan ọ ta nọ: “Nọ ma nwane lẹ no, awaọruọ nọ ọ jọ omai udu ọ tẹ rayẹ. Udhedhẹ Ọghẹnẹ o tẹ jẹ kpọ udu gbe iroro mai. Ma tẹ ruẹ nọ Jihova ọ sae gbẹ rehọ omai ru iruo nọ ma te fievahọ iẹe.”

8-10. (a) Ẹvẹ ẹzi Ọghẹnẹ ọ rẹ sai ro fiobọhọ kẹ omai whaha awaọruọ? (b) Idhere vẹ Jihova ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ be daoma rehọ oreva riẹ karo?

8 U te no udu nọ ẹzi Ọghẹnẹ o re ru te omai otọ no, o re je fiobọhọ kẹ omai kareghẹhọ ikereakere nọ e rẹ sae lẹliẹ omai rehọ oreva Ọghẹnẹ karo. (Se Jọn 14:26, 27.) Roro kpahe oniọvo jọ nọ a re se Philip avọ aye riẹ Mary nọ a jọ Ebẹtẹle ru iruo enwenọ ikpe udhegbisoi no. Evaọ oware ikpe ene ọvo ini ivẹ rai gbe omoni rai jọ a whu, ẹyao-ethẹro nọ a re se dementia o te je kru ọsẹ Mary fihotọ nọ ae omarai a be rẹrote.

9 Philip ọ ta nọ: “Me roro nọ me bi thihakọ ziezi, bẹsenọ me ro muẹrohọ nọ oware jọ o kare omẹ. Mẹ jọ uzoẹme uvitha Uwou-Eroro uwuhrẹ jọ ruẹ obe Ahwo Kọlọsi 1:11. U ru nọ mẹ rọ riẹ nọ me bi gine thihakọ, rekọ evaọ oghẹrẹ nọ u fo ho. U fo nọ me re ‘thihakọ eware kpobi avọ odiri gbe oghọghọ.’ Oria Ebaibol nana o kareghẹhọ omẹ nọ, orọnikọ oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ omẹ o rẹ wha oghọghọ se omẹ hẹ, ukpoye kọ ẹzi Ọghẹnẹ.”

10 Fikinọ Philip avọ Mary a daoma wo eriwo nọ o fo kpahe uyero rai, Jihova ọ ghale rai evaọ idhere buobu. Nọ a no Ebẹtẹle no, aimava na a ruẹ ahwo nọ a rọwo nọ a wuhrẹ Ebaibol na kugbe ae vrẹ ẹsiẹvo evaọ ẹkpoka, yọ a je wo ẹnyaharo. Nọ Mary o roro kpemu, ọ ta nọ, “Ahwo nana a wha oghọghọ se omai, yọ edhere otiọna Jihova ọ be rọ ta kẹ omai nọ ma daezọ họ, eware i ti woma.”

RU OWARE JỌ NỌ JIHOVA Ọ RẸ GHALE

Ẹvẹ ma sae rọ rehọ aro kele oriruo Josẹf nọ ebẹbẹ i te te omai? (Rri edhe-ẹme avọ 11-13)

11, 12. (a) Ẹvẹ Josẹf o ro ru oware nọ Jihova ọ ghale? (b) Kọ oghale vẹ u te Josẹf obọ fiki ithihakọ riẹ?

11 Nọ eware i te nwene idudhe kẹ omai, o rọ lọlọhọ re ma kuvẹ re awa odẹnotha o mi omai ẹgba kpobi no. Oware utioye o hae te via kẹ Josẹf. Rekọ o via ere he, o roro kpahe oware nọ ọ rẹ sai ru ghele evaọ uyero riẹ, o te ru oware nọ Jihova ọ rẹ sae ghale. Dede nọ ọ jọ uwou-odi, Josẹf ọ daoma gaga je ru iruo kpobi nọ oriekarọ na ọ kẹ riẹ, nwane wọhọ epanọ o je ru evaọ uwou Pọtifa.​—Emu. 39:21-23.

12 Ẹdẹjọ, a tẹ rọ Josẹf mu ọnọ o wuzou ezae ivẹ nọ i wo ọkwa ologbo vẹre evaọ uwou Fẹro. Fiki edhere owowou nọ Josẹf ọ rọ ta ẹme kẹ ae, ezae ivẹ na a tẹ ta ewezẹ nọ i gbe rai unu nọ a wezẹ evaọ aso nọ o kpemu kẹe. (Emu. 40:5-8) Josẹf ọ riẹ hẹ inọ ẹme yena nọ a gbẹ ta na o te wha ufuoma sei. Dede nọ o gbe thihakọ ikpe ivẹ efa evaọ uwou-odi na, a siobọnoi, yọ ẹdẹdẹ nọ a siobọnoi na a rọ rehọ iẹe mu osu nọ ọ kẹle Fẹro.​—Emu. 41:1, 14-16, 39-41.

13. Ẹvẹ ma sai ro ru oware jọ nọ Jihova ọ rẹ ghale makọ oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ omai kẹhẹ?

13 Wọhọ Josẹf, ẹbẹbẹ nọ ma rẹ sai kuhọ họ, hayo sai ru oware ovo kpahe he o sai te omai. Rekọ ma te thihakọ jẹ daoma ru oware nọ u fo evaọ ẹbẹbẹ na, Jihova ọ te sae ruẹ oware jọ nọ ọ rẹ ghale. (Ol. 37:5) Uzẹme inọ ẹsejọ “eware i re dhe omai ọvẹ,” rekọ wọhọ epanọ Pọl ọ ta, “ma rẹ ruẹ edhere ro noi.” (2 Kọr. 4:8) O te ginẹ via kẹ omai ere nọ ma tẹ tẹrovi odibọgba mai.

TẸROVI ODIBỌGBA RA

14-16. Ẹvẹ Filip ọtausiuwoma na ọ rọ tẹrovi odibọgba riẹ dede nọ uyero riẹ u je nwene?

14 Filip ọtausiuwoma na ọ jọ emamọ oriruo ohwo nọ ọ tẹrovi odibọgba riẹ dede nọ eware i nwene kẹe. Ukpokpoma u du lahwe evaọ Jerusalẹm nọ a kpe Stivin no. * Oke yena yọ Filip ọ jẹ reawere iruo ekpokpọ jọ nọ a kẹ riẹ. (Iruẹru 6:1-6) Rekọ nọ ilele Kristi a vahabọ no, Filip ọ rọ abọ mu oma ha. Ọ nyae ta usiuwoma evaọ Sameria, okpẹwho nọ usiuwoma u ri te ziezi hi.​—Mat. 10:5; Iruẹru 8:1, 5.

15 U no Filip eva ze nọ o re kpohọ oria kpobi nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ kpọ riẹ nya, re Jihova ọ rehọ iẹe ru iruo evaọ ekwotọ ekpokpọ. O wọhọ nọ oghẹrẹ nọ o je ro lele ahwo Sameria nọ ahwo Ju a jẹ hai rri vo na ta ẹme o were rai gaga. Agbẹta nọ ogbotu ahwo na buobu a jẹ rọ “romatotọ jẹ kezọ” kẹe na!​—Iruẹru 8:6-8.

16 Ẹzi Ọghẹnẹ ọ kpọ Filip kpobọ Ashdọd gbe Sisaria, ikpewho ivẹ nọ ahwo egedhọ buobu a jọ. (Iruẹru 8:39, 40) Nọ ikpe udhe e vrẹ no, uzuazọ Filip o tẹ wariẹ nwene. O zihe ruọ ọsẹ no, je bi yeri uzuazọ evaọ ẹkwotọ nọ o kpohọ kẹ usiuwoma ota na. Dede nọ uyero Filip u nwene, ọ tẹrovi odibọgba riẹ, yọ Jihova ọ ghale riẹ avọ uviuwou riẹ.​—Iruẹru 21:8, 9.

17, 18. Ẹvẹ usiuwoma ota nọ ma rẹ tẹrovi u re ro fiobọhọ kẹ omai kru udu ga nọ eware i te nwene?

17 Inievo buobu nọ e rrọ iruo odibọgba oke-kpobi na a rẹ sae vuẹ owhẹ nọ usiuwoma ota nọ a romakẹ u fiobọhọ kẹ ae kru udu ga dede nọ eware i nwene kẹ ae. Nọ oniọvo nọ a re se Osborne avọ aye riẹ Polite a no Ebẹtẹle obọ South Africa no, a roro nọ a te kake ruẹ iruo ubroke gbe oria nọ a rẹ rria. Rekọ Osborne ọ ta nọ, “ma kaki wo iruo wọhọ epanọ ma roro ho.” Aye riẹ Polite ọ ta nọ: “Ma gwọlọ iruo bẹ emera esa soso, yọ ma wo ugho ovo nọ ma kokohọ họ. O jọ ẹbẹbẹ ologbo kẹ omai.”

18 Eme u fiobọhọ kẹ ae thihakọ ẹbẹbẹ yena? Osborne ọ ta nọ: “Usiuwoma nọ ma je lele inievo ukoko na nya u fiobọhọ kẹ omai wo evawere. Ukpenọ ma keria rọ obọ thọ agba, ma tẹ jiroro nọ ma re duomahọ iruo usiuwoma ota na, yọ o wha oghọghọ ulogbo se omai. Ma jẹ gwọlọ iruo evaọ oria kpobi, uwhremu na ma te wo iruo.”

THIHAKỌ HẸRẸ JIHOVA

19-21. (a) Eme u re fiobọhọ kẹ omai nọ udu u re ro te omai otọ? (b) Irere vẹ i re te omai nọ ma te nwene lele oghẹrẹ nọ eware e be nya kẹ omai?

19 Iriruo nana i dhesẹ nọ ma te ru oware kpobi nọ uyero mai o rẹ sae kẹ omai uvẹ ru, jẹ be hẹrẹ Jihova avọ eva nọ ma fihọ iẹe, udu u ti te omai otọ. (Se Maeka 7:7.) Ma te tubẹ ruẹ nọ usu mai kugbe Jihova o ga vi epaọ anwẹdẹ no fikinọ ma nwene lele oghẹrẹ nọ eware e nya kẹ omai. Polite ọ ta kpahe erere nọ o wo no oware nọ o via kẹe na ze inọ: “Ebẹtẹle nọ a si omai no kpohọ usiuwoma ota na u wuhrẹ omẹ oware nọ o ginẹ gwọlọ re a rẹroso Jihova dede nọ o jọ bẹbẹ kẹ omẹ. Usu mẹ kugbe Jihova o ga vi epaọ anwẹdẹ no.”

20 Mary nọ ma ta kpahe ẹsejọ na ọ gbẹ be rẹrote ọsẹ riẹ nọ ọ who no, yọ o bi ru ọkobaro. Ọ ta nọ: “Mẹ tẹ nwani mu awa họ ẹruọ, me re dhizu, lẹ, je serihọ. Oware nọ o mae rro nọ me wuhrẹ no họ re mẹ nyase eware kpobi ba kẹ Jihova, yọ mẹ riẹ nọ onana u ti fiobọhọ kẹ omẹ gaga evaọ obaro.”

21 Lloyd avọ Alexandra nọ ma jọ obọ emuhọ uzoẹme na fodẹ na a rọwo nọ enwene nọ ọ romavia na o dawo ẹrọwọ rai evaọ oghẹrẹ nọ a roro ho. Rekọ a ta nọ: “Edawọ i re ru omai riẹ sọ ma gine wo uvi ẹrọwọ, onọ o ga te epanọ o sai ro fiobọhọ kẹ omai dikihẹ ga, jẹ wha omosasọ se omai evaọ oke ẹbẹbẹ. U re ru omai woma vi epaọ anwẹdẹ.”

Inwene nọ a rẹro rai hi e rẹ sae wha eghale nọ a rẹro rai hi ze! (Rri edhe-ẹme avọ 19-21)

22. Ma tẹ be daoma ru oware nọ uyero mai o rẹ sae kẹ omai uvẹ ru, imuẹro vẹ ma rẹ sai wo?

22 Uzuazọ ra u te nwene idudhe, o tẹ make rrọ fiki inwene nọ e romavia evaọ ukoko na, ẹyao, hayo ewha uviuwou, jọ u mu owhẹ ẹro nọ Jihova ọ be daezọ ra yọ o ti fiobọhọ kẹ owhẹ evaọ okenọ whọ gwọlọ obufihọ. (Hib. 4:16; 1 Pita 5:6, 7) Re oyena o tẹ te via, hai ru oware uwoma kpobi nọ whọ rẹ sae jọ uyero ra na ru. Si kẹle Ọsẹ obọ odhiwu ra re who je fi eva kpobi họ iẹe inọ ọ te rẹrote owhẹ. Ere udu o sai ro te owhẹ otọ nọ eware i te nwene.

^ edhe-ẹme 4 Uwhremu na nọ a si Josẹf no uwou-odi ze, nọ o je ti wo ọmọ no, ọ ta nọ Jihova ọ kẹ riẹ ọmọ na re ọ sae kpairoro vrẹ oja-oriọ riẹ kpobi. O te mu Manasẹ kẹ ọmọ ọkpako riẹ na, keme ọ ta nọ: “Ọghẹnẹ o ru uye mẹ . . . thọrọ omẹ ẹro.”​—Emu. 41:51.

^ edhe-ẹme 14 Rri uzoẹme na “Kọ Whọ Riẹ?” evaọ uvitha nana.