Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Sẹrorẹ Ufuoma Udabọ Erhirhiẹ rọ Wẹnẹ

Sẹrorẹ Ufuoma Udabọ Erhirhiẹ rọ Wẹnẹ

“Mi lẹrhẹ ẹhẹn mẹ zien, mi jeghwai fọ.”—PS. 131:2.

IJORO: 128, 129

1, 2. (a) Marhẹ ewene kpregede o ru hobọte Olele Kristi? (Ni ifoto rọ ha uvuẹn ọtonrhọ uyono na.) (b) Sekpahen Psalm 131, uruemru ọgo yọ nọ ha userhumu rẹn ọwan sẹrorẹ ufuoma?

LLOYD ỌRHẸ ALEXANDRA i kiki mwuomarhọ ọke e wene owian aye nẹ Oghọn Ukoko ya ga uvuẹn amwa owu. Aye i gare uvuẹn Oghọn Ukoko te ẹgbukpe 25 ne. Lloyd nọ tare: “Mie roro bi taghene owian mẹ uvuẹn Oghọn Ukoko ọ sabu wene-e. Mi roro kpahen erere ri ha ewene enana, ọrẹn uvuẹn ikprughwre ọrhẹ ibiamo ri ha kpahiẹn, ni mie roro taghene a tenren mẹ ne. Ẹhẹn mẹ o seriotọre ọkezẹko. Oma ọrhọ merhen mẹ wanana, o vwo jirẹ-ẹ, ni mie mwuomarhọ.”

2 Erhirhiẹ ọwan orho wene kpregede, ọ sabu suẹ uduebro ọrhẹ emiamiamọ sansan. (Prov. 12:25) Ọ bẹn omamọ re ne nyerẹn ghele ewene enana. Uvuẹn erhirhiẹ enana, marhẹ ene ru lẹrhẹ ẹhẹn ọwan zien? (Se Psalm 131:1-3.) Jene yono kpahen oborẹ idibo i Jehova ezẹko uvuẹn i Baibol ọrhẹ ọke ọwan na, i ru sẹrorẹ ufuoma udabọ ewene.

RE RHIẸROMẸRẸN “UFUOMA ỌRẸ OSOLOBRUGWẸ”

3. Erhirhiẹ ọgo yi Joseph ọ dẹrughwaroghwu?

3 Joseph ọ ha uvwre ẹgbukpe 17 ọke imizie a fọkiẹ omẹriọ rhẹ ye riẹ abọ evrẹn. A ki ma mẹrẹn ọnana, Joseph yẹ ọsẹ ye ọ mai vwo ẹguọlọ kpahen. (Gen. 37:2-4, 23-28) Emrẹ ẹgbukpe 13 yi Joseph ọ rioja uvuẹn abọ evrẹn ọrhẹ ekanron obẹ Egypt, ro seri nẹ ekete ọsẹ ye ro rhiẹ i Jacob o rhirhiẹ. Me yọ ha userhumu rẹn i Joseph neneyo ẹhẹn yen o jo seriotọre?

4. (a) Me yi Joseph ọ tẹnrovi ọke rọ ha ekanron? (b) Marhẹ i Jehova o ru kpahenrhọ ẹrhomo i Joseph?

4 Ọke i Joseph ọ rioja uvuẹn ekanron, ọ tẹnrovi ebrurhọ i Jehova ọ yẹriẹ. (Gen. 39:21; Ps. 105:17-19) Emena ri Joseph ọ menaren ọke ọ kamu, ọnọ ji sabu yẹ ye imwẹro taghene o vwo ekwerhọ i Jehova. (Gen. 37:5-11) Ọkezẹko, ọ nẹrhomo vwe i Jehova ọgbọ buebun. (Ps. 145:18) Jehova nọ kpahenrhọ ẹrhomo i Joseph, nyoma ọ yẹ ye imwẹro taghene ono lelie rhirhiẹ ye uvuẹn ebẹnbẹn yen ephian.—Acts 7:9, 10. *

5. Marhẹ yẹ “ufuoma ọrẹ Osolobrugwẹ” ono ru sabu hobọte ẹkẹ re bru te oma uvuẹn ogame i Jehova?

5 Udabọ ebẹnbẹn ra dẹrughwaroghwẹ inyenana, ana ji sabu rhiẹromẹrẹn “ufuoma ọrẹ Osolobrugwẹ” rọ sẹrorẹ oghwa iroro ọwan. (Se Philippians 4:6, 7.) Omarana, arha nẹrhomo vwe i Jehova ọke ra dẹrughwaroghwu ọfiamu, ufuoma Osolobrugwẹ ọnọ sabu bọn ọwan gbanhon ra na nyamwu ẹkẹ re bru te oma uvuẹn ogame i Jehova. Jene yono kpahen idje ọke ọwan na ri dje ọnana phia.

TẸNROVI JEHOVA NE WU SABU VWO OBỌDẸN UFUOMA

6, 7. Marhẹ uruemru ra hunute edamẹ ọwan uvuẹn ẹrhomo o ru lẹrhẹ ọwan vwo ufuoma? Dje udje yi.

6 Ọke a ta rẹn i Ryan ọrhẹ Juliette taghene ọke aye ina ga ẹrhẹ ọkobaro oghẹnrensan o toba ne, ẹhẹn aye no seriotọre. Ryan nọ tare: “Ame ni nẹrhomo vwe i Jehova kpahen erhirhiẹ na. Ame i rheri taghene ọnana omamọ uphẹn rẹ ame ine djephia taghene ame i hẹroso i Jehova. O ji jiri rẹ ihworho buebun a sa ukoko ame-e, omarana ame ni nẹrhomo nẹ ame i sabu rhiẹ omamọ udje esegburhomẹmro rẹn aye.”

7 Marhẹ i Jehova o ru kpahenrhọ ẹrhomo aye? Ryan nọ tare: “Ogege ame a nẹrhomo hin, ẹhẹn ame ro seriotọre ọrhẹ ọfiamu ame no notọre. Ufuoma ọrẹ Osolobrugwẹ nọ sẹrorẹ ọmudu ọrhẹ oghwa iroro ame. Ame ni mẹrẹnvwrurhe taghene i Jehova ọnọ sabu ha ame wian orhianẹ ame i vwo iroro ro serhọ.”

8-10. (a) Marhẹ ẹhẹn ọfuanfon Osolobrugwẹ ono ru ha userhumu rẹn ọwan nyerẹn ghele ọfiamu? (b) Marhẹ i Jehova ono ru kpahenrhọ ẹrhomo ọwan ra na sẹrorẹ emevigbanhon ọwan?

8 Haba ọrẹ ẹhẹn ọfuanfon Osolobrugwẹ ọ lẹrhẹ ẹhẹn ọwan gbanhan, ọ ji sabu lẹrhẹ ọwan karorhọ ekete i Baibol ri na sa ọwan erhumu nyamwu ẹkẹ re bru te oma. (Se John 14:26, 27.) Roro kpahen Philip ọrhẹ i Mary ri rọnmọ ne ri ji ga uvuẹn Oghọn Ukoko joma te ẹgbukpe 25. Izu aye awanva ọrhẹ omizu ekrun aye owu i hwuru uvwre ibiamo ẹne, aye na jeghwai hẹrote ọsẹ i Mary ro kpomu emiamo rọ lẹrhẹ ekwakwa sẹriẹ ẹro.

9 Philip nọ tare: “Mie roro bi taghene mia sabu nyerẹn ghele ebẹnbẹn na, ọrẹn, emru owu o vruẹ. Ni mi se Colossians 1:11 uvuẹn Oghwa Odẹrẹ owu re yono. Dedevwo mie vwo edirin, ọrẹn, mi vwe ruie nẹ ẹhẹn sa-a. O fori ni mi ‘din vuọnvuọn rhẹ erhionrin ọrhẹ aghọghọ.’ Ekete i Baibol ọnana ọ karorhọ mẹ taghene ẹhẹn ọfuanfon Osolobrugwẹ, yọ nọ sabu lẹrhe mẹ vwo aghọghọ orhiẹ erhirhiẹ mi havwọ-ọ.”

10 Jehova ọ ha ebrurhọ buebun rẹn Philip ọrhẹ i Mary, nime aye i damoma vwo omamọ uruemru udabọ erhirhiẹ aye. Ogege aye e nẹ Oghọn Ukoko na, aye ni mẹrẹn ihworho ri vwo omamerhomẹ kpahen i Baibol na, ri guọlọ yono vrẹn ọgbọ owu uvuẹn ọkprughwre na. Ọke rọ karorhọ oborẹ ọ phiare, Mary nọ tare, “Ihworho ame a ha i Baibol yono yẹ aghọghọ ame, ọrana izede i Jehova ọ ta rẹn ame taghene ekwakwa ine serhọ.”

WIAN NENEYO I JEHOVA Ọ HA EBRURHỌ WẸN

Marhẹ ene ru hẹrokele udje i Joseph udabọ ewene uvuẹn akpenyerẹn ọwan? (Ni idjaghwẹ 11-13)

11, 12. (a) Marhẹ i Joseph o ru mẹrẹn ebrurhọ i Jehova? (b) Marhẹ i Joseph o ru mẹrẹn erere fọkiẹ erhionrin ro vwori?

11 Arha dẹrughwaroghwẹ ewene, ana sabu sabu lẹrhẹ uduebro kpahen obaro na lẹrhẹ ẹhẹn ọwan seriotọre. Manẹ ọnana ọ sabu phia rẹn i Joseph bi. Ukpomaran, no ru emru kpahen erhirhiẹ na, ọnana nọ lẹrhẹ i Jehova yẹ ye ebrurhọ. Dedevwo Joseph ọ ha uvuẹn ekanron, ọ wian gbanhon nọ sabu ru oborẹ olotu ekanron na ọ ta riẹn, jerẹ oborẹ o ruru ọke rọ ha oghwa i Potiphar.—Gen. 39:21-23.

12 Ẹdẹ owu, olotu ekanron na nọ yẹ i Joseph owian rọ nọ hẹrote ehworhare awanva ri vwo ẹrhẹ eduado vẹrhẹ uvuẹn aghwẹlẹ i Pharaoh. Fọkime Joseph o dje uruemru esiri rẹn ehworhare awanva na, aye ni ta ebẹnbẹn ọrhẹ emena aye riẹn. (Gen. 40:5-8) Joseph o rhe taghene ẹmro aye i ta kugbe na, ono lelie fi ebrurhọ riẹ-ẹn. Dedevwo ọ hẹrhẹ te ẹgbukpe eva erọrọ, ọrẹn ne tiobọnie ọke oru, uvuẹn ẹdẹ owu ọvo na, na jeghwai haye mwu ẹrhẹ ohworho ọreva uvuẹn Egypt rọ ha kpahen i Pharaoh.—Gen. 41:1, 14-16, 39-41.

13. Marhẹ ene ru wian neneyo i Jehova ọ ha ebrurhọ rẹn ọwan udabọ ewene?

13 Jerẹ i Joseph, ana sabu dẹrughwaroghwẹ erhirhiẹ ra na ja sabu sun. Ọrẹn, erhe vwo erhionrin jeghwai wian gbanhon uvuẹn kerhirhiẹ kerhirhiẹ ra havwọ, Jehova nọ nọ ha ebrurhọ rẹn ọwan. (Ps. 37:5) Itiọrurhomẹmro, oma ọnọ sabu rhọ ọwan ọkezẹko, ọrẹn jerẹ oborẹ ọnyikọ Paul ọ tare, ọwan i vwo ifiẹrorhọ. (2 Cor. 4:8) Ẹmro ọnyikọ Paul ọnọ sabu rugba uvuẹn erhirhiẹ ọwan, maido arha tẹnrovi owian aghwoghwo na.

TẸNROVI OWIAN AGHWOGHWO NA

14-16. Marhẹ i Philip o ru tẹnrovi owian aghwoghwo na udabọ ewene?

14 Philip ro rhiẹ oghwoghwẹmro, omamọ udje sekpahen ohworho rọ tẹnrovi owian aghwoghwo na udabọ ewene. Uvuẹn i Jerusalem, ẹkparehaso nọ homaphia ro lele fiẹ uhwu i Stephen. * Uvwre ọke ọnana, Philip o vwo uphẹn ẹga ọkpokpọ. (Acts 6:1-6) Ọrẹn, ọke idibo i Kristi a zẹ fọkiẹ ẹkparehaso na, Philip ọ ji guọlọ ru riaro rhọ. Omarana, no yo ghwoghwo obẹ i Samaria ro rhiẹ amwa ra vwa ji dabu ghwoghwo te ọke ọrana.—Matt. 10:5; Acts 8:1, 5

15 Philip o vwo omwemẹ ro no riẹ ekete rẹ ẹhẹn ọfuanfon Osolobrugwẹ o sunrien nya, omarana, Jehova no djerie ye ghwoghwo uvuẹn emwa buebun. Itu i Samaria i mẹrẹn oma ẹrhuọnrhuọn mie yi, fọkime ọye o ni aye ru jerẹ oborẹ itu i Jew erọrọ e ruẹ-ẹ. Ọnana yọ soriẹ ihworho buebun a kerhọ ye.—Acts 8:6-8.

16 Ẹhẹn ọfuanfon na no suẹn Philip riẹ Ashdod ọrhẹ Caesarea, ri rhiẹ emwa ri vuọnren rhẹ ihworho ri vwe rhiẹ itu i Jew. (Acts 8:39, 40) Emrẹ ẹgbukpe 20 a vrẹn nẹ ọke ro tu ghwoghwo uvuẹn i Samaria, erhirhiẹ i Philip nọ rharhumu wene. Ọye ọ rọnmọ ne jeghwai vwiẹ emọ uvuẹn ekete ro ghwoghwo na ne. Udabọ ewene enana, ọ ji tẹnrovi owian aghwoghwo na, Jehova nọ ha ebrurhọ riẹn ọrhẹ ekrun ọnẹyen.—Acts 21:8, 9.

17, 18. Marhẹ owian aghwoghwo na ono ru ha userhumu rẹn ọwan ọke ewene?

17 Imizu buebun ra wian owian Uvie na vuọnvuọn, ina ta wẹn taghene iruo Uvie na rẹ aye i tẹnrovi yọ ha userhumu rẹn aye udabọ ewene. Ọke Osborne ọrhẹ Polite re rhirhiẹ South Africa e nẹ Oghọn Ukoko, aye ne roro taghene ọnọ phẹrẹ rẹ aye ina mẹrẹn iruo ibiọke ọrhẹ oghwa aye ine rhirhiẹ. Osborne nọ tare: “Ọrẹ omemwurhọ, ame e kiki mẹrẹn iruo jerẹ oborẹ ame i rorori-i.” Polite ro rhiẹ aniẹ, nọ tare: “Ame a mẹrẹn iruo uvwre ibiamo esa-a, ame e ji vwo igho-o. O ghini rhiẹ emru obẹnbẹn rẹn ame.”

18 Me yọ ha userhumu rẹn aye nyerẹn ghele erhirhiẹ ebẹnbẹn na? Osborne nọ kpahenrhọ ye: “Aghwoghwo ame a nya ọ ha userhumu rẹn ame omamọ sabu tẹnrovi ekwakwa ri mai ghanren. Ame ni brorhiẹn taghene ame ine fiomarhọ owian aghwoghwo na ukperẹ ame ina lẹrhẹ ọfiamu kpe ẹhẹn ame riotọre, ọnana nọ ghini yẹ ame aghọghọ. Ame na ji guọlọ iruo, ọke oru ame ni mẹrẹn iruo.”

VWO ERHIONRIN HẸRHẸ I JEHOVA

19-21. (a) Me yọ nọ ha userhumu rẹn ọwan sẹrorẹ obọdẹn ufuoma? (b) Erere egọ ya na mẹrẹn arha sabu kpomavi rẹn ewene?

19 Jerẹ oborẹ idje enana i djephia, arha tẹnrovi oborẹ ene ru sabu ha erhirhiẹ ra havwọ ruiruo vuọnvuọn jeghwai hẹrhẹ i Jehova rhẹ erhionrin, ana sabu vwo obọdẹn ufuoma. (Se Micah 7:7.) Ana mẹrẹnvwrurhe taghene a mẹrẹn erere buebun nime a nyalele ewene ra homaphia. Fọkiẹ oborẹ i Polite ra hunute bi na o rhiẹromẹrẹn, nọ tare: “Owian ame re wenerin na, o yonirin mẹ oborẹ o mevirhọ ra na hẹroso i Jehova ọrhọ tobọ rhianẹ ekwakwa i gbanhonron. Onyerẹnkugbe mẹ rhẹ i Jehova nọ mọ kpẹnkpẹnrhọ.”

20 Mary ra hunute bi ne, ọ ji hẹrote ọsẹ ye rọ ho ne, nọ jeghwai wian owian ọkobaro. Nọ tare: “Mi me yono ne taghene ọfiamu orho kpokpi mẹ, o fori ne mi domaji, nẹrhomo, jeghwai lẹrhẹ ẹhẹn mẹ totọre. Mi yono emru ọghoghanren taghene o fori na ha uphẹn rẹn i Jehova nọ hẹrote erhirhiẹ ọwan, a ji guọlọ imwẹro ọnana obaro na.”

21 Lloyd ọrhẹ Alexandra ra tẹmro kpahen ọtonrhọ uyono na, ni tare taghene ewene rẹ aye i rhiẹromẹrẹn, ọ damu esegburhomẹmro aye ni uvuẹn izede aye i vwe fiẹrorhọ. Ọrẹn, aye ni tare: “Edamuni e djephia sẹ esegburhomẹmro ọwan ọ ghini gbanhon te erhirhiẹ rọ nọ hobọtua ọwan jeghwai yẹ ọwan urhebro ọke ukpokpogho. Arha vrẹn ọdamuni na, ọwan ne rhiẹ omamọ ihworho.”

Ewene re vwe fiẹrorhọ ina sabu lele fi ebrurhọ re vwe fiẹrorhọ! (Ni idjaghwẹ 19-21)

22. Arha wian gbanhon udabọ erhirhiẹ ra havwọ, imwẹro ọgo ya na sabu vwo?

22 Wu rha dẹrughwaroghwu ewene uvuẹn ukoko i Jehova, emiamo, yanghene ohwan uvuẹn ekrun ọnọ, vwo imwẹro taghene i Jehova o vwo ọdamẹ kpahuọn, habaye, ọnọ ha userhumu wẹn uvuẹn ọke ro serhọ. (Heb. 4:16; 1 Pet. 5:6, 7) Ọrẹn, ọke ọnana, damoma ne wu wian gbanhon udabọ erhirhiẹ wu havwọ. Ti kẹrẹ i Jehova nyoma ẹrhomo ẹnẹ, ne wu hẹrosuiẹ nọ hẹroto. Nyoma ọnana ne wu na sabu vwo obọdẹn ufuoma udabọ erhirhiẹ rọ wẹnẹ.

^ Udjoghwẹmro 4 Ẹgbukpe ezẹko a vrẹn ọke re ti Joseph nẹ ekanron, nọ tare taghene i Jehova ọ ha ebrurhọ riẹn nyoma ọ lẹrhiẹ vwo ọmọ ọhworhare. No se ọmọ na Manasseh fọkime ọ tare: “Osolobrugwẹ ọ lẹrhẹ ojẹriọ mẹ ọrhẹ oghwa ọsẹ mẹ sẹre mẹ ẹro ne.”—Gen. 41:51.

^ Udjoghwẹmro 14 Se urhomu-ẹmro na “Wu rheri?” uvuẹn Oghwa Odẹrẹ ọnana.