Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Sẹro rẹ Ufuoma rẹ Ubiudu Wẹn Siẹrẹ Ẹdia rẹ Akpeyeren Wẹn de Wene

Sẹro rẹ Ufuoma rẹ Ubiudu Wẹn Siẹrẹ Ẹdia rẹ Akpeyeren Wẹn de Wene

“Me vwẹ ẹwẹn mẹ te otọ fọfọ riẹi.”​—UNE 131:2.

UNE: 128, 129

1, 2. (a) Die yen sa phia siẹrẹ akpeyeren rẹ avwanre de wene kpregede? (Ni uhoho rẹsosuọ na.) (b) Wo nene oborẹ Une Rẹ Ejiro 131 tare, die yen sa chọn avwanre uko vwọ sẹro rẹ ufuoma rẹ ubiudu rẹ avwanre?

ỌKE ra vwọ vuẹ Lloyd vẹ Alexandra nẹ ayen rhivwin kpo, ayen de muomaphiyọ mamọ ẹsosuọ. Kidie ọ vrẹ ẹgbukpe 25 rẹ ayen vwọ ga vwẹ Bẹtẹl re. Lloyd da ta: “Ọ ghwa họhọ nẹ Bẹtẹl vẹ iruo mi ruẹ vwẹ oboyin na yen e vwo vughe uvwe. Vwevunrẹ ubiudu mẹ, mi vwo ọdavwaro kpahen ewene na, jẹ emeranvwe evo vwọ wan nu, ofu de rhi dje vwe hwe. Iroro rẹ ofudjevwe na kọ kọn cha kọn kpo. Oma da vwerhen ovwẹ nananana, siẹvuọvo na iroro rẹ ofudjevwe na me ghwa kọn rhe.”

2 Akpeyeren rẹ ohwo de ghwe wene kpregede, ọyena sa sua oshọ vẹ ofudjevwe. (Isẹ 12:25) Ọ sa tobọ dia bẹnbẹn rẹ ewene na vwọ riẹnriẹn avwanre oma. Vwẹ ẹdia tiọyena, die yen sa nẹrhẹ ‘ẹwẹn rẹ ohwo totọ’? (Se Une Rẹ Ejiro 131:1-3.) E ja fuẹrẹn oborẹ idibo Jihova evo rẹ ọke awanre vẹ ọke nana sa vwọ sẹro rẹ ufuoma rẹ ubiudu rayen, ọke rẹ ẹdia rẹ akpeyeren rayen vwo wene.

O VWO “UFUOMA RẸ ỌGHẸNẸ”

3. Die yen phia kẹ Josẹf?

3 Ọke rẹ Josẹf vwọ hẹ ẹgbukpe 17, iniọvo rọyen da shẹ kpo eviẹn fikirẹ omaẹriọ, kidie ọyen ma kẹrẹ ọsẹ rayen. (Jẹn. 37:2-4, 23-28) Omarẹ ẹgbukpe 13 yen Josẹf chirakon rẹ ẹdia rọyen kerẹ ọviẹn kugbe oja rọ rere vwevunrẹ uwodi re muro phiyọ vwẹ Ijipt, rọ dia ẹkuotọ ro sherabọ kẹ asan rẹ ọse rọyen Jekọp hepha. Die yen chọn Josẹf uko vwọ kẹnoma kẹ ophu vẹ ofudjevwe?

4. (a) Die yen Josẹf tẹnrovi ọke rọ vwọ hẹ uwodi? (b) Mavọ yen Jihova vwọ kpahen phiyọ ẹrhovwo rọyen?

4 O muẹro nẹ ọke rẹ Josẹf vwọ rioja vwevunrẹ uwodi na, ọ nabọ tẹnrovi ebruphiyọ sansan rẹ Jihova ku kuo. (Jẹn. 39:21; Une 105:17-19) Emramrẹ rẹ Jihova vwọ nẹ vwevunrẹ evwerhẹn ọke rọ vwọ hẹ eghene, nẹrhẹ o se vwo imuẹro nẹ Jihova vẹ ọyen herọ. (Jẹn. 37:5-11) O muẹro dẹn nẹ ọ ghwọrọ ọke vwọ ta ọmiaovwẹ rẹ udu rọyen kẹ Jihova abọ buebun. (Une 145:18) Jihova da nẹrhẹ o vwo imuẹro kokoroko nẹ ọ “vẹ ọyen hẹro” vwẹ edavwini rọyen ejobi.​—Iruo 7:9, 10. *  

5. Mavọ yen “ufuoma rẹ Ọghẹnẹ” sa vwọ chọn avwanre uko vwọ yanmu oborẹ avwanre tẹnrovi vwẹ ẹga rẹ Jihova?

5 O toro ebẹnbẹn rẹ avwanre rioja rọye-en, avwanre je sa mrẹ onẹrhẹvwẹ womarẹ “ufuoma rẹ Ọghẹnẹ” rọ sẹro rẹ iroro rẹ avwanre. (Se Filipae 4:6, 7.) Kọyen siẹrẹ avwanre de bru Jihova ra ọke rẹ ẹnwan ọgangan da rhe, ufuoma rẹ Ọghẹnẹ kọ kẹ avwanre ogangan ra sa vwọ yanmu oboratẹnrovi vwẹ ẹga rẹ Jihova, ukperẹ ofu vwo dje avwanre. E gbe ja fuẹrẹn idje rẹ ọke rẹ avwanre na, rọ dje ẹkpo nana phia phephẹn.

BRU JIHOVA RA, RERE Ọ RHOMA KẸ WẸ UFUOMA RẸ UBIUDU

6, 7. Mavọ yen ẹrhovwo ra nẹre kpahen obẹnbẹn ọvo kiriguo re rhiẹromrẹ sa vwọ nẹrhẹ e vwo ufuoma rẹ ubiudu? Djudje ọvo.

6 Ọke ra vwọ vuẹ Ryan vẹ Juliette nẹ a dobọ rẹ ẹga rayen ji kerẹ ekobaro oghẹresan rẹ ọmọke, ẹwẹn rayen da kuọrọn. Ryan da ta: “Avwanre de mu ọdavwẹ rẹ avwanre bru Jihova ra womarẹ ẹrhovwo. Avwanre riẹnre nẹ ewene na ghwa uphẹn oghẹresan rẹ avwanre vwo dje ẹroẹvwọsuọ rẹ avwanre phia kẹ Jihova. Awọ rẹ iniọvo buebun rehẹ evunrẹ ukoko rẹ avwanre na je rhe ghwotọ-ọ. Avwanre da nẹrhovwo rhe Jihova nẹ o jẹ avwanre sa dia uvi rẹ udje rẹ esegbuyota kẹ ayen.”

7 Mavọ yen Jihova kpahen phiyọ ẹrhovwo rayen wan? Ryan da ta: “Avwanre ghwa vwọ nẹrhovwo na nu, udu rẹ avwanre da rhe gan, oshọ vẹ ẹwan na da ranvwiẹ. Avwanre da rhe mrẹvughe nẹ Jihova je cha vwẹ avwanre vwo ruiruo siẹrẹ avwanre de vwo omamọ rẹ ẹwẹn.”

8-10. (a) Mavọ yen ẹwẹn rẹ Ọghẹnẹ sa vwọ chọn avwanre uko vwo yerin ghene ẹnwan? (b) Mavọ yen Jihova sa vwọ chọn avwanre uko siẹrẹ e de mu ẹwẹn kpahen ẹga rọyen?

8 Ẹwẹn ọfuanfon na sa nẹrhẹ ẹwẹn rẹ avwanre totọ, ọ je sa nẹrhẹ a karophiyọ ẹkpo rẹ Baibol sansan re sa chọn avwanre uko vwo mu ẹwẹn kpahen obo re ma ghanre vwẹ ẹro rẹ Jihova. (Se Jọn 14:26, 27.) Roro kpahen udje rẹ Philip vẹ Mary re dia aye gbẹ ọshare re gare vwẹ Bẹtẹl vwẹ omarẹ ẹgbukpe 25. Vwẹ uvwre rẹ emeranvwe ẹne, ini rẹ ayen ihwo ivẹ na, vẹ omoni rayen ọvo de ghwu. Kẹ ayen vwẹrote ọsẹ rẹ Mary ro vwo ọga rẹ iroro re se dementia.

9 Philip da ta: “Mi roro nẹ me davwẹngba vwo yerẹn ghene ẹdia na, jẹ emuọvo she chọ. Me vwọ mrẹ Kọlose 1:11 vwẹ Uwevwin Orhẹrẹ ọvo, me da rhe mrẹvughe nẹ akoechiro mẹ ji rhi fiotọ-ọ. Ofori nẹ mi ‘chirakon vọnvọn vẹ erhiori kugbe aghọghọ.’ Ẹkpo rẹ Baibol yena nẹrhẹ ovwẹ karophiyọ nẹ ẹwẹn ọfuanfon rẹ Oghẹnẹ yen sa nẹrhẹ e vwo aghọghọ, ọ dia ẹdia rẹ akpeyeren rẹ ohwo-o.”

10 Jihova nabọ bruba kẹ Philip vẹ Mary, kidie yen si ẹwẹn nẹ ẹga rọye-en. Ayen vwo vrẹn nẹ Bẹtẹl, ayen da mrẹ ihwo re vwomakpahotọ nẹ ayen rhi vwẹ Baibol vwo yono ayen, tobọ vrẹ obọ ọvo kudughwrẹn kudughwrẹn. Ukuko na, Mary da ta: “Ihwo nana yen aghọghọ rẹ avwanre. Jihova wan oma rẹ ayen vwọ vuẹ avwanre nẹ erọnvwọn eje che shephiyọ.”

JẸ JIHOVA BRUBA KẸ ẸGBAẸDAVWỌN WẸN

Mavọ yen avwanre sa vwọ vwẹrokere Josẹf, o toro ẹdia rẹ avwanre hepha-a? (Ni ẹkoreta 11-13)

11, 12. (a) Die yen Josẹf ruru rẹ Jihova vwo bruba kẹ? (b) Mavọ yen Jihova vwọ hwosa kẹ Josẹf fikirẹ akoechiro rọyen?

11 E rhe nomaso-o, ẹnwan se mu avwanre rọ, siẹrẹ akpeyeren rẹ avwanre de wene kpregede. Ọnana obo rọ rha phia kẹ Josẹf jovwo. Ẹkẹvuọvo, Josẹf nabọ davwẹngba vwọ vwẹ ẹdia rọyen ro weneri vwo ru obo ro yovwirin, Jihova de bruba kẹ ẹgbaẹdavwọn rọyen. Dede nẹ e muro phiyọ uwodi, Josẹf nabọ jomaotọ ru kemu kemu rẹ olori rẹ uwodi na vwọ kẹ nẹ e ru, kirobo ro ruẹ ọke rọ vwọ hẹ uwevwin rẹ Potifa.​—Jẹn. 39:21-23.

12 Ẹdẹ ọvo vwo te, e de mu eshare ivẹ re ga vwẹ ọguan rẹ Fero bru Josẹf rhe, nẹ ọ vwẹrote ayen. Fikirẹ uvi rẹ uruemu rẹ ayen niso vwẹ oma rẹ Josẹf, eshare ivẹ na da vuẹ ebẹnbẹn rayen vẹ evwerhẹn rẹ ayen ọvuọvo vwerhẹnre vwẹ ason. (Jẹn. 40:5-8) Josẹf riẹnre nẹ otaẹtakuẹgbe rayen na cha ghwa omavwerhovwẹn bro ọyen rhe vwẹ obaro obọ-ọ. Dede nẹ Josẹf je dia uwodi na vwẹ ẹgbukpe ivẹ efa, jẹ ukuotọ rọyen e de siobọno. Ẹdẹdẹ yena, a da reyọ vwo mu ohwo rọ vwọ kpahen Fero.​—Jẹn. 41:1, 14-16, 39-41.

13. Mavọ yen avwanre se vwo ru oborẹ Jihova se vwo bruba kẹ avwanre, o toro ẹdia rẹ avwanre hepha-a?

13 Kerẹ Josẹf, avwanre sa mrẹ oma rẹ avwanre vwẹ ẹdia rẹ avwanre che se wene-e. Jẹ, avwanre de chirakon je davwẹngba vwo ru obo ro yovwirin vwẹ ẹdia tiọyena, Jihova ko se bruba ẹgbaẹdavwọn rẹ avwanre. (Une 37:5) Dede nẹ “ofu” se “dje” avwanre ọkiọvo, Pọl tare nẹ e che se ‘siẹro nu’ avwanre-e. (2 Kọr. 4:8) Avwanre cha mrẹ orugba rẹ eta yena, ma rho siẹrẹ e de mu ẹwẹn kpahen iruo rẹ Uvie na.

MUOMAPHIYỌ IRUO RẸ AGHWOGHWO WẸN

14-16. Idjerhe vọ yen Filip vwo muomaphiyọ aghwoghwo rọyen ọke rẹ ẹdia rọyen vwo wene?

14 Oghwoghwota na re se Filip nabọ phi uvi rẹ udje phiyotọ ro vwo muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo rọyen ọke rẹ ẹdia rọyen vwo wene. Re vwo hwe Stivin nu, omukpahen ọgangan da vwomaphia vwẹ Jerusalẹm. * Ọke yena ji Filip riavwerhen rẹ uphẹn rẹ ẹga kpokpọ ro rhiephiyọ kẹ. (Iruo 6:1-6) Filip vwẹ abọ mu oma ọke rẹ idibo rẹ Jesu vwọ hra ro irere na eje-e. O da yanran re ghwoghwo vwẹ orere rẹ Sameria rọ vọnre vẹ ihwo re guọnọ nyo iyẹnrẹn esiri na.​—Mat. 10:5; Iruo 8:1, 5

15 Kidie nẹ Filip guọnọ kpo kasan kasan rẹ ẹwẹn ọfuanfon na dje kẹ, Jihova de jo kpo ẹkuotọ rẹ iyẹnrẹn esiri na ji rhi te-e. Ihwo rẹ Sameria nabọ vwo ọdavwaro kpahen ẹgbaẹdavwọn rọyen ro vwo ghwoghwo ota kẹ ayen, rẹ ihwo rẹ Ju vwo utuoma kpahen. Kọyensorọ “otu buebu” vwọ nabọ kerhọ kẹ!​—Iruo 8:6-8.

16 Ẹwẹn ọfuanfon na de mu Filip kpo Sizaria kugbe Ashdod yẹrẹ Azọtọs, re dia irere re vọnre vẹ igiye. (Iruo 8:39, 40) Filip vwo ghwoghwo vwẹ Sameria te omarẹ ẹgbukpe 20 nu, ẹdia rọyen da rhoma wene. Filip da rhe dia ọgbuyovwin rẹ orua. Dedena, o ji muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo rọyen na. Ukuotọ rọyen, ọ vẹ orua rọyen da mrẹ ebruphiyọ rẹ Jihova.​—Iruo 21:8, 9

17, 18. Mavọ yen aghwoghwo na sa vwọ nẹrhẹ e vwo ẹro abavo siẹrẹ ẹdia rẹ avwanre de ẹwene?

17 Iniọvo buebun rehẹ ẹga rẹ ọkieje cha rhọnvwe nẹ iruo rẹ aghwoghwo na chọn ayen uko vwo vwo ẹro abavo ọke rẹ ẹdia rayen vwo wene. Ọke rẹ Osborne vẹ Polite re dia aye gbẹ ọshare vwẹ South African vwo vrẹn nẹ Bẹtẹl, kẹ ayen roro nẹ ọ cha lọhọ rẹ ayen vwọ mrẹ iruo rẹ ubrọke vẹ asan rẹ ayen cha dia. Osborne da ta: “Ọ da avwanre mamọ nẹ avwanre sa mrẹ iruo ichichiyin na kirobo rẹ avwanre rorori-i.” Aye rọyen Polite da ta: “Ọsoso emeranvwe erha, avwanre mrẹ iruo-o. Jẹ igho rhe avwanre-e. Ọnana egbabọse rode.”

18 Mavọ yen ayen se vwo chirakon? Osborne da ta: “Aghwoghwo rẹ avwanre vẹ iniọvo rẹ ukoko na ra kọke kọke, chọn avwanre uko vwo vwo ẹro abavo. Avwanre brorhiẹn nẹ avwanre che muomaphiyọ iruo rẹ aghwoghwo na, ukperẹ e di vwo chidia uwevwin jẹ e roro iroro. Ọyena kẹ avwanre aghọghọ dẹn. Ukuotọ rọyen, avwanre da mrẹ iruo.”

HẸRHẸ JIHOVA VẸ ERHIỌRIN

19-21. (a) Die yen sa chọn avwanre uko vwọ sẹro rẹ ufuoma rẹ ubiudu rẹ avwanre? (b) Erere vọ yen che no rhe siẹrẹ e de yerin ghene ewene?

19 Kirobo ra mrẹre vwẹ udje sansan ra vwọphia na, a sa sẹro rẹ ufuoma rẹ ubiudu rẹ avwanre siẹrẹ a da vwẹ ẹdia rẹ avwanre ro weneri na vwo ru obo ro yovwirin, ji hẹrhẹ Jihova vẹ erhiorin. (Se Maika 7:7.) Ukuotọ rọyen, avwanre se rhi vwo oniso rẹ ebruphiyọ ro te avwanre obọ fikirẹ ewene rọ vwomaphia vwẹ akpeyeren rẹ avwanre. Fikirẹ obo ro rhiẹromrẹ, Polite re djunute siẹvure da ta: “Ewene na chọn vwẹ uko vwọ riẹn obo rọ ghare te me vwọ vwẹroso Jihova, ọ da tobọ họhọ nẹ akpọ mẹ reri. Ọ je nẹrhẹ oyerinkugbe mẹ vẹ Jihova ganphiyọ.”

20 Mary re djunute siẹvure je ga kerẹ ọkobaro, dede nẹ ọ vwẹrote ọsẹ rọyen rọ ghwore. Ọ da ta: “Me rhe mrẹvughe nẹ ọke rẹ ẹnwan da rhe, ofori nẹ mi domaji, je nẹrhovwo, rere ẹwẹn mẹ se vwo totọ. Obo re ma ghanre kparobọ mi yonori, ọyen mi vwo mu eghwa mẹ kẹ Jihova, ọnana cha chọn vwẹ uko mama vwẹ obaro obọ.”

21 Lloyd vẹ Alexandra re djunute vwẹ ọtonphiyọ na, niroso nẹ ewene na davwen esegbuyota rayen vwẹ idjerhe rẹ ayen vwẹro roro jovwo-o. Ẹkẹvuọvo, ayen da ta: “Edavwini tiọyena yen a sa vwọ riẹn sẹ esegbuyota rẹ avwanre ghini ọ rẹ obọdẹn, rọ sa kẹ avwanre onẹrhẹvwe vẹ ọbọngan vwẹ ọke rẹ okpetu. Edavwini na ru avwanre gan.”

Ewene rọ womaphia kpregede sa ghwa ebruphiyọ rhe! (Ni ẹkoreta 19-21)

22. Die yen cha phia siẹrẹ avwanre da davwẹngba vwọ vwẹ ẹdia rẹ avwanre ro weneri vwo ru obo ro yovwirin?

22 Akpeyeren wẹn de wene siẹvuọvo fikirẹ uphẹn rẹ ẹga ra reyọ mie we, jẹ omakpokpọ evwo, yẹrẹ oghwa rẹ orua, wo mi vwo imuẹro nẹ Jihova vwẹrote we, ọ cha chọn wẹ uko vwẹ ọke ro fori. (Hib. 4:16; 1 Pita 5:6, 7) Jẹ enẹna, davwẹngba rere wọ vwẹ ẹdia wẹn ro weneri na, vwo ru obo ri yovwirin. Sikẹrẹ Ọsẹ wẹn rọhẹ obo odjuvwu womarẹ ẹrhovwo, rere wo mu oma wẹn phiyọ obọ rọyen. Wo de ru ọtiọyen, ku wo che vwo ufuoma rẹ ubiudu ghene ẹdia wẹn ro weneri na.

^ e?ko. 4 Ro vwo vrẹn nẹ uwodi na nu, ikpe evo vwọ wan nu, Josẹf da tanẹ Jihova kẹ ọyen ọmọ rọ cha nẹrhẹ omiamiavwe rẹ ubiudu rọyen kpotọ. O de se Manasse, rọ vwọ ta: “Ọghẹnẹ nẹrhẹ oja mẹ ejobi . . . chọ ovwẹ ẹro.”​—Jẹn. 41:51.

^ e?ko. 14 Ni uyovwinrota na “Wọ Riẹnre Jovwo?” rọhẹ evunrẹ Uwevwin Orhẹrẹ nana.