Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

“Me Yan Phihọ Uyota Wẹn”

“Me Yan Phihọ Uyota Wẹn”

“Yono uvwe idjerhe wẹn, E Ọrovwohwo, rere me yan phihọ uyota wẹn.”​—UNE 86:11.

UNE: 31, 72

1-3. (a) Ẹwẹn vọ yen ofori nẹ avwanre vwo kpahen uyota rẹ Baibol na? Djudje rọyen. (Ni ihoho rẹsosuọ na.) (b) Enọ vọ yen a cha kpahenphiyọ vwẹ uyono nana?

KỌKE KỌKE yen a vwọ mrẹ ihwo ri dẹ erọnvwọn nẹ, ayen me rhoma vwo rhivwin. Vwẹ ẹkuotọ evo, siẹrẹ a da ghare ekuakua rẹ ihwo dẹre vwevunrẹ oghwa sansan vwo kpo ẹkẹn ujorin, ẹkẹn 9 rọyen, eyen obo ra dẹ nu, ra rhoma vwo rhivwin. E ra dẹre vwẹ intanẹti re ji vwo rhivwin, vrẹ ẹkẹn 30 rẹ ujorin. Ọkiọvo, ayen niro nẹ ọ dia oborẹ ayen guọnọre, yen a shẹ kẹ aye-en; ọ je sa dianẹ ekuakua na miovwirin, yẹrẹ i je aye-en. Vwẹ ẹdia tiọyena, ayen mi vwo wene erọnvwọn efa yẹrẹ nokpẹn rẹ igho rayen rhivwin.

2 Dede nẹ avwanre sa nokpẹn rẹ igho rẹ avwanre vwọ dẹ erọnvwọn rhivwin, jẹ avwanre che se vwo ẹwẹn ra vwọ “shẹ” “erianriẹn rẹ uyota” rẹ Baibol na rẹ avwanre dẹre, yẹrẹ vwo rhivwi-in. (Se Isẹ 23:23; 1 Tim. 2:4) Uyono rọ wanre na chọn avwanre uko vwọ mrẹvughe nẹ a sa dẹ uyota na siẹrẹ a da ghwọrọ ọke vwo yono Baibol na. Vwọba, ọ sa dianẹ avwanre siobọnu iruo ra da hwa okposa kẹ avwanre, avwanre ru ewene vwẹ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ ihwo efa, eriyin ji te iroro vẹ uruemu rẹ avwanre, yẹrẹ avwanre siobọnu ẹkuruemu vẹ irueru re vwọso Baibol na. Jẹ, ebruphiyọ rẹ avwanre mrẹre, rho no oborẹ avwanre vwo ze.

3 Ọdavwẹ rẹ avwanre vwo kpahen uyota rẹ Baibol na, ghwa họhọ ọ ro rhe ọshare ọvo rẹ Jesu djisẹ rọyen vwẹ itẹ ro kperi. Jesu vwo dje oborẹ uyota rẹ Uvie rẹ Ọghẹnẹ ghanre te, o de kpe itẹ rẹ ọneki rode rọ guọnọ irhu iyoyovwin rọ cha dẹ, ukuotọ rọyen ọ da mrẹ ọvo. Fikirẹ oborẹ irhu rọ mrẹre na ghanre te, ọneki na da yanran “ra shẹ” obo ro vwori ejobi rere ọ sa vwọ dẹ. (Mat. 13:45, 46) Eriyin ọ je hepha kẹ avwanre; avwanre choma ra vwọ vwẹ ekuakua sansan vwo ze fikirẹ oborẹ uyota rẹ Baibol na vwọphia kpahen Uvie rẹ Ọghẹnẹ vẹ erọnvwọn efa ghanre te kẹ avwanre. Avwanre cha sa ‘shẹ’ uyota na siẹrẹ e de no ghanghanre-e. Jẹ, ọ da ohwo mamọ nẹ iniọvo evo kpairoro vrẹ ọghanrovwẹ rẹ uyota na, tẹ ẹdia rẹ ayen vwọ tobọ shẹ. Avwanre guọnọre nẹ emu tiọyena phia kẹ avwanre-e! E se vwo djephia nẹ avwanre vwo ẹguọnọ rẹ uyota na, avwanre je guọnọ shẹ-ẹ, kẹ ofori nẹ avwanre rhiabọreyọ uchebro re vwo “nene uyota na.” (Se 3 Jọn 2-4.) Avwanre da guọnọ nene uyota na, kẹ avwanre phio phiyọ ẹdia rẹsosuọ vwẹ akpeyeren rẹ avwanre, ji reyọ vwọba akpọ yerin. E jẹ avwanre guọnọ ẹkpahọnphiyọ rẹ enọ nana: Mavọ yen ihwo evo wan “shẹ” uyota na, kẹ diesorọ? Mavọ yen avwanre sa vwọ kẹnoma kẹ uruemu tiọyena? Mavọ yen e se vwo ru orhien rẹ avwanre ganphiyọ re vwo “nene uyota na”?

OBORESORỌ IHWO EVO VWỌ “SHẸ” UYOTA NA, VẸ OBORẸ AYEN RURO WAN

4. Die nẹrhẹ ihwo evo “shẹ” uyota na vwẹ ẹgbukpe ujorin ẹsosuọ?

4 Ihwo evo re nabọ kerhọ rẹ uyono rẹ Jesu vwẹ ẹgbukpe ujorin ẹsosuọ, sa yan nene uyota na-a. Kerẹ udje, Jesu vwo ru igbevwunu vwọ ghẹrẹ otu buebun nu, otu na de nene kpo ẹbẹre ochekọ rẹ Urhie rẹ Galili. Etiyin kọyen Jesu da ta ota ọvo rọ ghwẹ oshọ phiyọ ayen oma: “Jokpa nẹ wọ re uvwo rẹ oma rẹ Ọmọ rẹ ohwo re wọ da da ọbara [rọye], ovwan se vwo arhọ vwẹ oma rẹ ovwa-an.” Ukperẹ ayen vwọ vuẹ Jesu nẹ ọ nabọ dje ota na fiotọ kẹ ayen, ota na da dia ekprowọ kẹ ayen, ayen da ta: “Ọnana ota ọgangan; kono sa kerhọn rọye.” Ukuotọ rọyen, “idibo rọye buebu de sihọ uko ayen gbi nene yan ọfa-a.”​—Jọn 6:53-66.

5, 6. (a) Die nẹrhẹ ihwo evo siobọnu uyota na vwẹ ọke rẹ avwanre nana? (b) Mavọ yen ohwo sa vwọ vwẹ ememerha vwo siobọnu uyota na?

5 Nonẹna, ọ da ohwo mamọ nẹ otu evo sa yọnre uyota na ga-an. Evo vrẹn nẹ ukoko na fikirẹ ọkpọvi ra vwọphia kpahen oborẹ avwanre vwọ ẹruọ rẹ ẹkpo rẹ Baibol ọvo phiyọ dẹvure, yẹrẹ fikirẹ oborẹ oniọvo re vwo mu ẹdia ruru yẹrẹ obo rọ tare. Efa muophu fikirẹ ọghwọku ra vwọ kẹ ayen womarẹ Baibol na, yẹrẹ fikirẹ ẹghwọ rọ vwomaphia vwẹ uvwre rayen vẹ oniọvo ọfa vwevunrẹ ukoko na. O ji vwo efa re vwomaba ivwighrẹn rẹ uyota na, yẹrẹ otu ri she nẹ ukoko na re vwọ suọ. Ọtiọyena, evo usun rayen da vwẹ arogba vwo “si” reyọ vwo nẹ ẹbẹre rẹ Jihova vẹ ukoko rọyen. (Hib. 3:12-14) Mane kẹ ayen sa serọ rẹ esegbuyota rayen je vwẹroso Jesu kirobo rẹ ọyinkọn Pita ruru! Jesu vwọ nọ iyinkọn na sẹ ayen je cha yanran, Pita de brokpakpa kpahen: “Ọrovwohwo, kono mi bru ra? Wẹ ri vwo eta rẹ arhọ ri bẹdẹ na.”​—Jọn 6:67-69.

6 Ememerha yen ihwo evo vwo siobọnu uyota na, ọkiọvo bẹsiẹ ayen ki rhi nomaso jẹ ayen she re. Ayen ghwa họhọ okọ rọ vwẹ ememerha vwo bo nẹ ọkọkọ rẹ urhie. Baibol na djere nẹ ihwo tiọyena ‘bo ghwrẹ’ ememerha. (Hib. 2:1) Ọ dia arogba yen ohwo ro bo ghwru na vwo siomareyọ nẹ ukoko na-a. Dedena, oyerinkugbe rọyen vẹ Jihova sa rhe vwiẹrẹ te ẹdia rọ vwọ vabọ. Mavọ yen a sa vwọ kẹnoma kẹ imuoshọ tiọyena?

DIE YEN CHA NẸRHẸ A JẸ UYOTA NA ẸSHẸ?

7. Die yen cha nẹrhẹ a jẹ uyota na ẹshẹ?

7 E che nyẹme rẹ Jihova ji ru nene iji rọyen eje, tavwen a ke sa yan vwevunrẹ uyota na. Avwanre ji che phi uyota na phiyọ ẹdia rẹsosuọ vwẹ akpeyeren rẹ avwanre, ji yeren akpọ vwo nene odjekẹ rẹ Baibol na. Ovie Devid nẹrhovwo rhe Jihova, rọ vwọ ta: “Me yan phihọ uyota wẹn.” (Une 86:11) Kirobo rẹ Devid choma rọ vwọ yan vwevunrẹ uyota na, e jẹ avwanre ji brorhiẹn re vwo ru ọtiọyen. Ọ rha dia ọtiọye-en, ke che vwo ẹwẹn ivivẹ kpahen oborẹ avwanre hwa phiyọ uyota na, yẹrẹ tobọ brorhiẹn ra vwọ rhoma reyọ erọnvwọn evo re vwo ze rhivwin. Ukperẹ ọtiọyen, e jẹ avwanre yọnre uyota na kokoroko ọkieje. Vwọrẹ uyota, a cha sa sane uyota re che rhiabọreyọ, vẹ i re che chukoku-u. Kidie a guọnọ nẹ avwanre yan vwevunrẹ “uyota na ejobi.” (Jọn 16:13) E gbe je roro kpahen erọnvwọn iyorin rẹ avwanre hwa phiyọ uyota na. Ọyena cha nẹrhẹ a kẹnoma kẹ ẹwẹn re vwo roro nẹ a sa rhoma reyọ erọnvwọn evo re vwo ze rhivwin.​—Mat. 6:19.

8. Mavọ yen Onenikristi rọ vwẹ ọke rọyen vwo ruiruo vwẹ idjerhe rọ chọre se vwo bo ghwru? Djudje ọvo.

8 Ọke. Ofori nẹ a vwẹ ọke rẹ avwanre vwo ruiruo vwẹ idjerhe rẹ aghwanre rere a sa vwọ dia evunrẹ uyota na. E rhe nomaso-o, avwanre sa ghwọrọ ọke rẹ avwanre eje vwo ni TV je hiẹ intanẹti, yẹrẹ reyọ vwo vwobọ vwẹ ehẹha vẹ irueru ri je avwanre. Dede nẹ erọnvwọn nana ghwa bra-a, jẹ ọke rẹ avwanre ghwọrọ phiyọ ayen na se gbowọphiyọ ọke ro fori nẹ e vwo ru uyono romobọ ji vwobọ vwẹ irueru ri churobọ si ẹga rẹ Jihova. Roro kpahen obo re phia kẹ Onenikristi aye ọvo re se Emma. * Vwo nẹ ọke rẹ eghene rọyen yen o vwo vwo omavwerhovwẹn kpahen iyesi ẹgua. Kuphẹn kuphẹn ro rhiephiyọ yen ọ vwọ gua iyesi. Ọke ọvo rhi vwo te, ẹwẹn rọyen ko kpokpo fikirẹ ọke rọ ghwọrọ phiyọ iyesi rọ gua na. O de ru ewene rọ rhe nẹrhẹ o se phi ehẹha phiyọ ẹdia ro foro. O ji yono emu buebun vwo nẹ ikuegbe rẹ oniọvo Cory Wells ro ji vwo omavwerhovwẹn kpahen iyesi ẹgua dẹvure. * Enẹna, Emma nabọ muomaphiyọ irueru ri churobọ si ẹga rẹ Jihova, o ji nene ihwo rẹ orua vẹ igbeyan rọyen ghwọrọ ọke kuẹgbe. O niro nẹ ọyen nabọ sikẹrẹ Jihova ji vwo ufuoma rẹ ubiudu asaọkiephana vwọ vrẹ obo ri jovwo, kidie ọ vwẹ ọke rọyen vwo ruiruo vwẹ idjerhe rẹ aghwanre enẹna.

9. Idjerhe vọ yen ẹvwọtua rẹ ekuakua rẹ akpeyeren sa vwọ nẹrhẹ e chukoku oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jihova?

9 Ekuakua rẹ Akpeyeren. A cha davwẹngba vwo phi ekuakua rẹ akpeyeren phiyọ ẹdia ro fo ayen, siẹrẹ avwanre da guọnọ yan vwevunrẹ uyota na ọkieje. Uyota na rẹ avwanre yonori yen chọn avwanre uko vwọ riẹn nẹ ẹga rẹ Jihova ghanre vrẹ ekuakua rẹ akpeyeren. Oma vwerhen avwanre nẹ avwanre vwẹ ekuakua sansan vwo ze, rere avwanre sa vwọ yan vwevunrẹ uyota na. Jẹ, ọke vwọ yanran na, avwanre se rhi vwo ẹwẹn ivivẹ kpahen oborẹ avwanre vwo ze, ma rho siẹrẹ a da mrẹ ihwo ri dẹ ekuakua kerẹ tv, ifonu, ikọmputa vẹ erọnvwọn efa ri she rhe, yẹrẹ riavwerhen rẹ erọnvwọn efa. A me rhe kpairoro vrẹ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ Jihova fikirẹ ẹvwọtua rẹ ekuakua tiọyena. Ọnana nẹrhẹ a karophiyọ Dimas rọ djẹ jẹ iruo rẹ Jihova rọ vẹ Pọl ruẹ vwo, kidie o vwo ẹguọnọ rẹ “akpọ” na. (2 Tim. 4:10) Die nẹrhẹ ọ djẹ jẹ Pọl vwo? Baibol na ghwa vuẹ avwanre-e, jẹ ọ sa dianẹ o rhi vwo ẹguọnọ rẹ ekuakua rẹ akpeyeren vrẹ oyerinkugbe rọyen vẹ Jihova, yẹrẹ ọ rha guọnọ vwẹ erọnvwọn vwo ze rere o se vwo nene Pọl ya-an. E jẹ avwanre jomaotọ kpahen erọnvwọn re sa kpare urhurhusivwe rẹ avwanre kpahen ekuakua rẹ akpeyeren, te ẹdia rẹ ojevwe tiọyena vwọ nẹrhẹ ẹguọnọ rẹ uyota na va avwanre abọ.

10. Ọnyẹ vọ yen e che mudia vwọso, rere a sa vwọ yan vwevunrẹ uyota na ọkieje?

10 Oyerinkugbe. E che mudia gan vwọso ọnyẹ ro nẹ obọ rẹ ihwo efa cha, rere a sa vwọ yan vwevunrẹ uyota na ọkieje. Avwanre ghwa vwọ ton uyono rẹ Baibol phiyọ, avwanre de ru ewene vwẹ oyerinkugbe rẹ avwanre vẹ igbeyan kugbe ihwo rẹ orua re dia Iseri rẹ Jihova-a. Evo muọghọ kẹ orhiẹn rẹ avwanre; efa da rha vwọsuọ. (1 Pita 4:4) Dede nẹ avwanre guọnọ sẹro rẹ uvi rẹ oyerinkugbe vẹ ihwo rẹ orua ji dje ẹguọnọ kẹ ayen, jẹ a cha sa vwẹ fiki rayen vwọ churhi rẹ Jihova-a. Ẹkẹvuọvo, a cha davwẹngba vwo nene ayen yerin vẹ ọghọ. Vwo nene orhọ-esio rọhẹ 1 Kọrẹnt 15:33, ihwo re ga Jihova ọvo yen cha ma kẹrẹ avwanre.

11. Mavọ yen a sa vwọ kẹnoma kẹ iruemu re vwọso Baibol na?

11 Orharhe iroro vẹ uruemu. A guọnọre nẹ ihwo eje re yan vwevunrẹ uyota na dia fuanfon. (Aiz. 35:8; se 1 Pita 1:14-16.) Avwanre ghwa vwọ riẹn uyota na, avwanre de ru ewene rere e se vwo yeren akpọ nene iji rẹ Baibol. Iniọvo evo ru ewene ride. O toro ewene rẹ avwanre ruru-u, e jẹ avwanre nama reyọ ofuanfon rẹ avwanre vwọ wene ijẹfuọn rẹ akpọ nana-a. Mavọ yen a sa vwọ kẹnoma kẹ oriẹriẹvwe re vwo vwobọ vwẹ ijẹfuọn? Roro kpahen okposa rẹ Jihova hware womarẹ ọbara rẹ Ọmọ rọyen Jesu Kristi ro vwo ru avwanre fon. (1 Pita 1:18, 19) Jẹ, ofori nẹ a vwẹ ọkieje vwo roro kpahen ọghanrovwẹ rẹ izobo ọtanhirhe rẹ Jesu, rere a sa vwọ sẹro rẹ ofuanfon yena vwẹ obaro rẹ Jihova.

12, 13. (a) Diesorọ o vwo fo nẹ a vwẹ ẹro rẹ Jihova vwo ni ẹdẹ rẹ omaerovwon, ji vwo no? (b) Die yen a cha ta ota kpahen asaọkiephana?

12 Ẹkuruemu vẹ irueru rẹ Baibol na vwọso. Emọ rẹ isikuru, ihwo rẹ orua, vẹ ihwo ra vẹ ayen gba wian, sa davwẹngba vwọ riẹriẹ avwanre vwo vwobọ vwẹ erẹ rẹ igiye. Mavọ yen a sa vwọ sen ọnyẹ re vwo vwobọ vwẹ erẹ vẹ ẹdẹ rẹ omaerovwon re vwọso urhi rẹ Jihova? E se ru ọtiọyen siẹrẹ a da karophiyọ ẹro rẹ Jihova vwo ni irueru tiọyen. Erere che no rhe siẹrẹ a da fuẹrẹn iyovwinrota sansan ri vwomaphia vwẹ ẹbe rẹ ukoko na teyenphia, kpahen asan rẹ ẹdẹ rẹ omaerovwon evo nurhe. E de roro kpahen oboresorọ avwanre vwọ kẹnoma kẹ erẹ sansan nonẹna, ọ cha nẹrhẹ e se vwo imuẹro nẹ avwanre yan vwẹ idjerhe ro “je Ọrovwohwo.” (Ẹfe. 5:10) Ẹroẹvwọsuọ kpahen Jihova vẹ Ota rọyen cha sẹro rẹ avwanre vwo nẹ abọ rẹ “oshọ” rẹ ihworakpọ.​—Isẹ 29:25.

13 Ra vwọ yan vwevunrẹ uyota na, dia owian rẹ ẹdọke ọvo-o; avwanre guọnọ ru ọtiọyen bẹdẹ. Die yen cha nẹrhẹ a sa yọnre orhiẹn rẹ avwanre bruru kokoroko, nẹ a cha yan vwẹ idjerhe rẹ uyota na ọkieje? E ja ta ota kpahen erọnvwọn erha.

BRORHIẸN KOKOROKO WỌ VWỌ YAN VWEVUNRẸ UYOTA NA BẸDẸ

14. (a) Mavọ yen uyota rẹ avwanre dẹ ọkieje na cha vwọ nẹrhẹ e jẹ uyota na ẹshẹ? (b) Diesorọ aghwanre, ọghwọku, vẹ ẹruọ vwọ dia obo re ghanre?

14 Ẹsosuọ, muomaphiyọ uyono vẹ erorokpahọn rẹ uyota eghanghanre rehẹ evunrẹ Baibol na. Bru ọke kẹ oma wẹn ru wọ vwọ dẹ uyota rẹ Baibol na womarẹ uyono romobọ rẹ ọkieje. Wo de ru ọtiọyen, ọdavwaro ru wo vwo kpahen uyota na ko che kodophiyọ, wọ rha cha shẹ-ẹ. Vwọ vrẹ uyota ra cha dẹ, Isẹ 23:23 je tanẹ a “dẹ aghwanre, kugbe uyono [yẹrẹ ọghwọku], vẹ ẹruọ.” Erianriẹn ọvo teri-i. Ofori nẹ a je vwẹ uyota na vwọba akpọ yerin. Ẹruọ cha nẹrhẹ e se ru kemu kemu rẹ Jihova tare. Aghwanre mi rhe mu avwanre vwo ru nene oborẹ avwanre riẹnre. Uyota na sa ghwọku avwanre ọkiọvo, ọ me nẹrhẹ a mrẹ asan ro fori nẹ e de ru yovwinphiyọ. E jẹ avwanre nene odjekẹ rẹ Jihova ọkieje. Kidie ọ ghanre vrẹ idọnọ efuanfon.​—Isẹ 8:10.

15. Idjerhe vọ yen umuehun rẹ uyota na vwọ sẹro rẹ avwanre?

15 Ọrivẹ, brorhiẹn kokoroko nẹ wọ cha yan vwevunrẹ uyota na bẹdẹ bẹdẹ. Vwẹ uyota na chobiẹ ehun. (Ẹfe. 6:14) Umuehun rẹ isodjẹ rẹ ọke awanre vwọ gba ehun, nabọ sẹro rẹ ugboma rọyen. Jẹ, ọ cha dia kokoroko tavwen ọ ke sa sẹro rẹ ugboma rẹ ohwo na. Mavọ yen uyota na sa vwọ sẹro rẹ avwanre kerẹ umuehun? Siẹrẹ a da vwẹ uyota na vwọ gba ehun kokoroko, ọ cha sẹro rẹ avwanre vwo nẹ iroro echọchọ je chọn avwanre uko vwo brorhiẹn rẹ aghwanre. Uyota na cha chọn avwanre uko vwo ru obo ri yovwirin vwẹ ọke rẹ omukpahen vẹ edavwini. Rọ vwọ dianẹ isodje che se kpo ofovwin vẹ ehun fefe-e na, e rhe jẹ avwanre ji dogho umuehun rẹ uyota na yẹrẹ rhan nẹ ehu-un. Ukperẹ ọtiọyen, e jẹ avwanre vwẹ uyota na vwọ gba ehun kokoroko yẹrẹ reyọ vwọba akpọ yerin. Umuehun rẹ isodje ji vwo asan re se duvwun ọlọko phiyọ. Ọtiọyena, e gbe ja ta ota kpahen orọnvwọn ọfa ro che toroba orhiẹn rẹ avwanre bruru kokoroko nẹ avwanre cha yan vwevunrẹ uyota na ọkieje.

16. Mavọ yen uyota re vwo yono ihwo na cha vwọ nẹrhẹ a sa yọnre orhiẹn rẹ avwanre bruru kokoroko, nẹ avwanre cha yan vwevunrẹ uyota na ọkieje?

16 Ọrerha, vwobọ vwẹ iruo rẹ aghwoghwo na ọkieje rere wo yono ihwo kpahen uyota na. Ọnana cha nẹrhẹ wọ sa yọnre “ota rẹ Ọghẹnẹ” kokoroko kerẹ ọlọkọ. (Ẹfe. 6:17) Avwanre eje se ru ona rẹ avwanre yovwinphiyọ rere a sa vwọ dia iyono re “nabọ yọnre ota rẹ uyota na.” (2 Tim. 2:15) Avwanre da vwẹ Baibol na vwọ chọn ihwo uko vwọ dẹ uyota na ji sen iyono rẹ efian, Ota rẹ Ọghẹnẹ kọ ro evunrẹ ubiudu rẹ avwanre kodophiyọ. Ọyena kọ cha nẹrhẹ a sa yọnre orhiẹn rẹ avwanre bruru kokoroko nẹ avwanre cha yan vwevunrẹ uyota na ọkieje.

17. Diesorọ uyota na vwọ ghanre kẹ wẹ?

17 Uyota na, ọyen okẹ ọghanghanre ro nẹ obọ rẹ Jihova rhe. Ọyen nẹrhẹ e se vwo uvi rẹ oyerinkugbe vẹ Ọsẹ rẹ avwanre rọhẹ obo odjuvwu. Ọyena yen obo re ma ghanre kẹ avwanre enẹna. Uyono rẹ Jihova ghwa tonphiyọ obọ! O veri nẹ bẹdẹ bẹdẹ yen ọyen che vwo phiba uyota rẹ avwanre dẹre enẹna. Eriyina, e gbe jẹ uyota na dia kerẹ irhu ọghanghanre kẹ avwanre. Vwẹ ọkieje vwọ “dẹ uyota reyọ, wọ shẹ-ẹ.” Wo de ru ọtiọyen, ku wọ sa vwẹrokere Devid vwo ru nene ivẹ nana ro veri kẹ Jihova: “Me yan phihọ uyota wẹn.”​—Une 86:11.