Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛ Ma Nyɛ Ma Ná Si Himi Kpakpa

Nihewi Kɛ Yihewi, Nyɛ Ma Nyɛ Ma Ná Si Himi Kpakpa

“O maa tsɔɔ mi blɔ ɔ nɛ yaa wami mi ɔ.”​—LA 16:11.

LAHI: 133, 89

1, 2. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Tony níhi a si kpami ɔ mi ɔ, mɛni tsakemi wa ma nyɛ maa pee?

NIHEYO ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Tony nɛ e tsɛ be je mi ɔ ngɛ nɔ tsɔmi sukuu yae, se e sume sukuu yami. E pee e juɛmi kaa e ma kpa sukuu ɔ po. Ke e su Hɔ kɛ Hɔgba a, e ya hiɔ sini jemi hehi aloo e huɛmɛ a ngɔ ligbi ɔ tsuo. E pee we basabasa, nɛ e kɛ tsopa yaya tsu we ní hulɔ. Nyagba a ji kaa e li nɔ́ nɛ e kɛ e wami maa pee. Be komɛ ɔ, e peeɔ lɛ kaa Mawu be. Ligbi ko ɔ, e kɛ nyumu ko kɛ e yo nɛ a ji Odasefohi kpe. E de mɛ ke e he we yi kaa Mawu ngɛ, nɛ e bi mɛ sanehi. A ha lɛ The Origin of Life​—Five Questions Worth AskingWas Life Created? womiyo ɔmɛ.

2 Benɛ nyɛminyumu ɔ kɛ e yo ɔ ya Tony ngɔ ekohu ɔ, e ní peepee tsake. E kase womiyo ɔmɛ hluu nɛ a kuãkuã, nɛ a nya tsuo koklo. E de e he ke: “Nɛ tsɔɔ kaa Mawu ko ngɛ.” E kplɛɛ kaa a kɛ lɛ nɛ kase Baiblo ɔ, nɛ bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, e susumi ngɛ si himi he ɔ ba tsake. Jinɛ e bɔɛ mɔde kulaa ngɛ sukuu, se jehanɛ ɔ, e bɔɔ mɔde wawɛɛ. E mɔde bɔmi ɔ pee sukuu nɔkɔtɔma a po nyakpɛ. Enɛ ɔ he ɔ, e de Tony ke, “O ní peepee tsake kulaa, nɛ amlɔ nɛ ɔ, o bɔɔ mɔde ngɛ sukuu.” Kɛkɛ nɛ e bi Tony ke, “Anɛ Yehowa Odasefohi nɛ o kɛ mɛ ngɛ bɔe ɔ he je lo?” Tony de lɛ ke ee, nɛ e ye sukuu nɔkɔtɔma a odase. Amlɔ nɛ ɔ, e gbe nɔ tsami sukuu ɔ nya, nɛ e ngɛ sɔmɔe kaa daa blɔ gbalɔ kɛ asafo mi sɔmɔlɔ. Jehanɛ hu ɔ, e bua jɔ kaa e ba ná Tsɛ kpakpa nɛ ji Yehowa.​—La 68:5.

MOO BU YEHOWA TUE, NƐ O MAA YE MANYE

3. Mɛni nɛ Yehowa ngɛ nihewi kɛ yihewi he wami woe nɛ a pee?

3 Nihewi kɛ yihewi nɛ nyɛ ngɛ wa kpɛti, Tony níhi a si kpami ɔ ha nɛ wa na kaa Yehowa susuɔ nyɛ he wawɛɛ nitsɛ. E suɔ nɛ nyɛ ná si himi kpakpa, nɛ nyɛ bua nɛ jɔ. Enɛ ɔ he ɔ, e ngɛ nyɛ dee ke: ‘Nyɛ kai nyɛ bɔlɔ ɔ ngɛ nyɛ nihe aloo nyɛ yihe mi.’ (Fiɛlɔ 12:1) Jã peemi be gbɔjɔɔ ngɛ je nɛ wa ngɛ mi nɛ ɔ mi. Se kɛ̃ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ we kaa wa be nyɛe maa pee. Mawu ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o ye manye. Pi ngɛ o nihe loo o yihe mi pɛ, se o wami be tsuo. Ha nɛ wa susu mahi nɛ Israel bi ɔmɛ kpata a hɛ mi ngɛ Si Womi Zugba a nɔ, kɛ Goliat nɔ kunimi nɛ David ye ɔ he konɛ waa hyɛ bɔ nɛ Yehowa ma nyɛ maa ye bua mo ha.

4, 5. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ Kanaan bi ɔmɛ a hɛ mi nɛ Israel bi ɔmɛ kpata a, kɛ David kɛ Goliat a sane ɔ mi? (Moo hyɛ fonihi nɛ ngɛ ní kasemi ɔ sisije ɔ.)

4 Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Israel bi ɔmɛ maa su Si Womi Zugba a nɔ ɔ, Mawu de we mɛ ke a kase ta hwumi loo a dla a he kɛ ha ta. (5 Mose 28:1, 2) Mohu ɔ, e de mɛ ke a ye e mlaa amɛ a nɔ, nɛ a ná hemi kɛ yemi ngɛ e mi. (Yosh. 1:7-9) Ngɛ adesa susumi nya a, e ngɛ kaa nɔ́ nɛ juɛmi be nɔ́ nɛ Mawu de mɛ ɔ mi! Se blɔ tsɔɔmi nɛ hi pe kulaa nɛ Mawu ha Israel bi ɔmɛ ɔ nɛ. Ejakaa Yehowa ha nɛ Israel bi ɔmɛ ye Kanaan ma amɛ a nɔ kunimi. (Yosh. 24:11-13) Niinɛ, ja wa ngɛ hemi kɛ yemi loko wa ma nyɛ maa bu Mawu tue. Ke wa ngɛ hemi kɛ yemi ɔ, wa maa ye manye be fɛɛ be. Blema kɛ mwɔnɛ ɔ tsuo ɔ, anɔkuale munyu nɛ ɔ tsakee we.

5 Goliat ji tatsɛ kpanaa. E kami maa su nine mi blimi nyɔngma kɛ etɛ aloo nanewɛɛ nɛɛ kɛ fã, nɛ e dla e he saminya kɛ ta hwumi níhi. (1 Sam. 17:4-7) Se David lɛɛ níhi enyɔ pɛ lɛ e ngɛ: amlami kɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa, e Mawu ɔ mi. Akɛnɛ David dla we e he kɛ ta hwumi níhi he je ɔ, nihi nɛ a be hemi kɛ yemi ɔ susu kaa e biɛ. Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, Goliat mohu lɛ e biɛ.​—1 Sam. 17:48-51.

6. Mɛni he wa ma susu ngɛ munyu nɛ ɔ mi?

6 Ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, wa na níhi eywiɛ nɛ haa nɔ́ bua jɔmi nitsɛnitsɛ. Ní nɛ ɔmɛ ji, mumi mi níhi nɛ wa diɔ se, huɛmɛ kpakpahi nɛ Mawu ha wɔ, oti kpakpahi nɛ waa kɛ maa wa hɛ mi, kɛ he yemi nitsɛnitsɛ nɛ Mawu ha wɔ. Jehanɛ ɔ, nyɛ ha nɛ waa da sisi tomi mlaa komɛ nɛ ngɛ La 16 mi ɔ nɔ kɛ susu ní nɛ ɔmɛ a he.

MOO DI MUMI MI NÍHI A SE

7. (a) Mɛni lɛ tsɔɔ kaa nɔ ko ji mumi mi nɔmlɔ? (b) Mɛni nɛ David ngɛ nɛ e bua jɔ he ɔ, nɛ kɛ lɔ ɔ ná e nɔ he wami ha kɛɛ?

7 Ke nɔ ko ji mumi mi nɔmlɔ ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi, nɛ e hlaa Mawu susumi ngɛ níhi a he. E haa nɛ Mawu tsɔɔ lɛ blɔ, nɛ e fia e pɛɛ si kaa e maa bu Mawu tue. (1 Kor. 2:12, 13) David pee jã. E la kɛ je Yehowa yi ke: ‘Yehowa ji ye nɔ́ tsuaa nɔ́; lɛ nɛ e haa mi nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ hia mi.’ (La 16:5) David bua jɔ ‘nɔ́ nɛ e ngɛ’ nɛ ji huɛ bɔmi kpakpa nɛ ngɛ e kɛ Mawu a kpɛti ɔ he. Enɛ ɔ ha nɛ David ngɔ e hɛ kɛ fɔ Mawu nɔ. (La 16:1) Mɛni e ná ngɛ jã nɛ e pee ɔ mi? E ngma ke: “Imi nɔmlɔ ɔ tsuo i na bua jɔmi.” Ee, huɛ bɔmi nɛ mi wa nɛ ngɛ David kɛ Mawu a kpɛti ɔ ha lɛ bua jɔmi pe nɔ́ fɛɛ nɔ́.​—Kane La 16:9, 11.

8. Mɛni ji ní komɛ nɛ ma nyɛ ma ha wɔ bua jɔmi nitsɛnitsɛ?

8 Nihi nɛ a diɔ ngɔɔmi kɛ ní nami se ɔ be nyɛe ma ná bua jɔmi nɛ David ná a eko. (1 Tim. 6:9, 10) Nyɛminyumu ko nɛ e ngɛ Canada de ke: “Tsa pi níhi nɛ nɔ ko ma ná ngɛ je ɔ mi ɔ nɛ ma ha nɛ e ná bua jɔmi nitsɛnitsɛ, mohu ɔ, nɔ́ nɛ ma ha lɛ bua jɔmi nitsɛnitsɛ ji kaa e maa ke Yehowa, nɔ nɛ e haa wɔ ní kpakpahi tsuo ɔ ní.” (Yak. 1:17) Ke o ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ o sɔmɔ lɛ ɔ, o ma ná si himi kpakpa, nɛ o bua maa jɔ. Mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ o hemi kɛ yemi ɔ mi nɛ wa? E sa nɛ o ná be kɛ ha Yehowa. Moo kane e Munyu ɔ, nɛ o susu adebɔ ní ɔmɛ, kɛ suɔmi nɛ e ngɛ kɛ ha mo ɔ he be fɛɛ be.​—Rom. 1:20; 5:8.

9. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ o ma nyɛ ma ha nɛ Mawu Munyu ɔ nɛ dla mo?

9 Suɔmi nɛ Mawu ngɛ kɛ ha wɔ he je ɔ, ke wa pee nɔ́ ko nɛ dɛ ɔ, e tsɔseɔ wɔ. Be ko nɛ Mawu wo David ga a, David kplɛɛ ga womi ɔ nɔ. E de ke: ‘Ma je Yehowa yi, ejakaa e ha mi juɛmi. Nyɔ mi po, ye he nile kɛ mi tuɔ munyu.’ (La 16:7) E pue e yi mi tɛ ngɛ ga womi nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ he, e kplɛɛ nɔ, nɛ e kɛ tsu ní. Ke mo hu o pee jã a, suɔmi nɛ o ngɛ kɛ ha Mawu ɔ mi maa wa, nɛ o maa suɔ kaa o maa bu lɛ tue. Jehanɛ hu ɔ, o nane maa pi si wawɛɛ ngɛ anɔkuale ɔ mi. Nyɛmiyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Christin de ke, “Ke i hla níhi a mi, nɛ i pue ye yi mi tɛ ngɛ he ɔ, i nuɔ he kaa imi lɛ Yehowa kɛ ngɛ munyu tue ɔ nɛ!”

10. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ Yesaya 26:3 ɔ, nihi nɛ a susuɔ mumi mi níhi a he ɔ, kɛ a náa he se ha kɛɛ?

10 Wa ma nyɛ ma de kɛ nɔ mi mami kaa mumi mi níhi a he nɛ wa ma susu ɔ maa ye bua wɔ nɛ wa maa le ní saminya, nɛ wa ma kɔ nɔ́ se. Jehanɛ hu ɔ, wa ma nyɛ maa nu bɔ nɛ je ɔ si fɔfɔɛ ngɛ ha amlɔ nɛ ɔ kɛ bɔ nɛ e maa hi ha hwɔɔ se ɔ sisi. Mɛni he je nɛ Mawu ha mo nile, nɛ e yeɔ bua mo konɛ o nyɛ nɛ o kɔ nɔ́ se ɔ? E suɔ nɛ o ngɔ otihi nɛ sa kɛ ma o hɛ mi, o mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da, nɛ o ná hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa hwɔɔ se ɔ, níhi maa hi! (Kane Yesaya 26:3.) Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Joshua nɛ e ngɛ United States ɔ de ke, “Ke wa ngɛ Yehowa kasa nya a, e haa nɛ wa susuɔ níhi a he saminya.” Munyu nɛ ɔ ji anɔkuale, nɛ jã peemi ma ha nɛ wa ná bua jɔmi!

O KƐ HUƐMƐ KPAKPAHI NƐ BƆ

11. Mɛnɔmɛ nɛ David kɛ bɔ?

11 Kane La 16:3. David le nihi nɛ e sa kaa e kɛ mɛ nɛ bɔ. Nihi nɛ a suɔ Yehowa nɛ David kɛ mɛ bɔ ɔ ha nɛ e ná “bua jɔmi” babauu. E de ngɛ e huɛmɛ ɔmɛ a he kaa a ji “ni klɔuklɔuhi.” Nɛ tsɔɔ kaa a je mi bami he tsɔ, nɛ a peeɔ nɔ́ nɛ da. La polɔ ko hu de nɔ́ ko kaa jã ngɛ e huɛmɛ a he. E ngma ke: “O tsɔli ɔmɛ nɛ sɔmɔɔ mo, kɛ nihi nɛ yeɔ o mlaa amɛ a nɔ ɔ, ye huɛmɛ ji mɛ tsuo.” (La 119:63) Kaa bɔ nɛ wa kase ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, mo hu o ma nyɛ ma ná huɛmɛ kpakpahi fuu ngɛ nihi nɛ a yeɔ Yehowa gbeye nɛ a buɔ lɛ tue ɔ a kpɛti. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, o kɛ nihi nɛ a wa pe mo kɛ nihi nɛ o wa pe mɛ tsuo ma nyɛ maa bɔ huɛ.

12. Mɛni lɛ ha nɛ David kɛ Yonatan ba pee huɛmɛ nɛ nyu bi ngɛ a kpɛti ɔ?

12 David kɛ e juami bimɛ pɛ bɔɛ. Anɛ o le nɔ ko nɛ e “hɛ mi ngɛ nyami” nɛ e ba pee David huɛ nɛ nyu bi ngɛ e kɛ lɛ a kpɛti lo? Eko ɔ, o kai Yonatan. A tu e kɛ David a huɛ bɔmi ɔ he munyu saminya ngɛ Baiblo ɔ mi. Se anɛ o le kaa Yonatan wa pe David maa pee jeha 30 lo? Mɛni ha nɛ a huɛ bɔmi ɔ mi wa jã a? Mɛ tsuo a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Mawu mi, a ngɛ bumi kɛ ha a sibi, nɛ a bua jɔ kã nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ peeɔ kɛ hwuɔ kɛ siɔ Mawu he nyɛli ɔmɛ he.​—1 Sam. 13:3; 14:13; 17:48-50; 18:1.

13. Kɛ o maa pee kɛɛ konɛ o nyɛ nɛ o kɛ nimli slɔɔtohi nɛ bɔ huɛ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

13 Ke waa kɛ nihi nɛ a suɔ Yehowa nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ e mi bɔ huɛ ɔ, wɔ hu wa ma ná ‘bua jɔmi babauu’ kaa bɔ nɛ e ba ngɛ David kɛ Yonatan a blɔ fa mi ɔ. Kiera nɛ e kɛ jehahi babauu sɔmɔ Yehowa a de ke, “I ngɛ huɛmɛ ngɛ je kɛ wɛ. E slo a kusumihi kɛ wɛtso mi nɛ a je.” Ke nihi kaa jã ba pee o huɛmɛ ɔ, o maa na kaa Mawu Munyu ɔ kɛ e mumi ɔ peeɔ wɔ kake niinɛ.

NGƆƆ OTIHI NƐ SA KƐ MA O HƐ MI

14. (a) Mɛni maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o ngɔ otihi nɛ sa kɛ ma o hɛ mi? (b) Mɛni nihewi komɛ de ngɛ Mawu jami mi otihi nɛ a kɛ ma a hɛ mi ɔ he?

14 Kane La 16:8. David kɛ Mawu jami pee nɔ́ titli ngɛ e si himi mi. Ke mo hu o pee jã, nɛ o ngɔ otihi nɛ ma ha nɛ o sa Mawu hɛ mi kɛ ma o hɛ mi ɔ, o bua maa jɔ wawɛɛ ngɛ si himi mi. Nyɛminyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Steven de ke, “Ke i kɛ oti ko ma ye hɛ mi, nɛ i nyɛ nɛ i su oti ɔ he ɔ, ye bua jɔɔ wawɛɛ.” Niheyo ko nɛ e je Germany nɛ e ngɛ sɔmɔe ngɛ ma kpa mi ɔ de ke, “I sume nɛ ke i bwɔ ɔ, ma hi ye he piae kaa i pee we nɔ́ ko kɛ ye bua ni kpahi ngɛ ye nihe mi.” Wa he ye kaa o kɛ nyɛminyumu nɛ ɔ kpa gbi. Ke jã a, lɛɛ ngɔɔ o he wami kɛ o dloomi nike ní ɔ kɛ wo Mawu hɛ mi nyami, nɛ́ o ye bua ni kpahi. (Gal. 6:10) Ngɔɔ Mawu jami mi otihi kɛ ma o hɛ mi, nɛ́ o sɔle kɛ ha Yehowa konɛ e ye bua mo nɛ o su oti ɔmɛ a he. Yehowa bua maa jɔ kaa e ma ha sɔlemi kaa jã a heto.​—1 Yoh. 3:22; 5:14, 15.

15. Mɛni otihi nɛ o ma nyɛ maa ngɔ kɛ ma o hɛ mi? (Hyɛ daka nɛ ji, “ Oti Komɛ Nɛ Ma Nyɛ Ma Ngɔ Kɛ Ma Ye Hɛ Mi.”)

15 Mɛni otihi nɛ o kɛ ma nyɛ maa ma o hɛ mi? O ma nyɛ maa ngɔ kɛ ma o hɛ mi kaa o kɛ mo nitsɛ o munyuhi ma ha sanehi a heto ngɛ asafo mi kpehi a sisi. O ma nyɛ maa ngɔ daa blɔ gbami ní tsumi ɔ, aloo Betel nɛ o ma ya sɔmɔ ngɛ ɔ kɛ ma o hɛ mi. O ma nyɛ maa kase gbi kpa konɛ o nyɛ nɛ o ya sɔmɔ ngɛ he nɛ a tuɔ jamɛ a gbi ɔ ngɛ. Niheyo ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Barak nɛ e ngɛ be tsuo sɔmɔmi ní tsumi ɔ mi ɔ de ke, “Be fɛɛ be ɔ, i nuɔ he kaa i kɛ ye he wami tsuo ngɛ Yehowa sɔmɔe. Ní tsumi kpa ko be nɛ ma nyɛ ma ha mi bua jɔmi kaa enɛ ɔ.”

O BUA NƐ JƆ HE YEMI NƐ MAWU HA MO Ɔ HE

16. Kɛ David na Yehowa mlaa amɛ ha kɛɛ, nɛ mɛni he je?

16 Kane La 16:2, 4. Kaa bɔ nɛ wa na ngɛ munyu nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, Mawu mlaa amɛ kɛ e sisi tomi mlaa amɛ nɛ waa kɛ tsuɔ ní ɔ ha nɛ wa ye wa he. Wa ba ná suɔmi kɛ ha nɔ́ kpakpa peemi, nɛ wa hiee nɔ́ yayami. (Amos 5:15) David tsɔɔ kaa ngɛ Yehowa se ɔ, e be “nɔ́ kpakpa” ko hu. Kpakpa peemi ji su nɛ hi. David bɔ mɔde kaa e maa kase Mawu konɛ e pee nɔ́ kpakpa. Jehanɛ hu ɔ, David hie níhi tsuo nɛ sɛ Mawu hɛ mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, David hie wɔ jami ejakaa wɔ jami pueɔ adesahi a hɛ mi si, nɛ e haa nɛ nihi ngɔɔ hɛ mi nyami nɛ e sa kaa a kɛ ha Yehowa a kɛ ya haa amagahi.​—Yes. 2:8, 9; Kpoj. 4:11.

17, 18. (a) Mɛni David yɔse kaa e baa nihi nɛ a ngɔɔ a he kɛ woɔ lakpa jami mi ɔ a nɔ? (b) Mɛni lɛ haa nɛ ‘haomi babauu’ baa nihi a nɔ mwɔnɛ ɔ?

17 Blema a, ke nihi ngɛ lakpa mawuhi jae ɔ, a ngɔɔ a he kɛ woɔ ajuama bɔmi mi. (Hos. 4:13, 14) Lakpa jami mi ní peepee nɛ ɔmɛ haa nɛ nihi peeɔ níhi nɛ he lo ɔ suɔ. Se bua jɔmi nɛ a náa ngɛ mi ɔ se kɛ we. David de ke: ‘Nihi nɛ a he sɔɔ kɛ ya nyɛɛɔ mawu kpahi a se ɔ, a haomi hiɛɛ babauu.’ Jehanɛ hu ɔ, wɔ jali nɛ ɔmɛ gbe jokuɛwi babauu kɛ sã afɔle ha a mawu ɔmɛ. (Yes. 57:5) Yehowa hie yi wu tso ní peepeehi kaa jã! (Yer. 7:31) Kaa o hi si ngɛ jamɛ a be ɔ mi ɔ, jinɛ o bua be jɔɛ kaa o fɔli ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ a buɔ lɛ tue lo?

18 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, nihi nɛ a ngɔɔ a he kɛ woɔ lakpa jami mi ɔ nɛ́ tɔmi ko ngɛ ajuama bɔmi he. A kplɛɛ nyumu kɛ nyumu aloo yo kɛ yo a bɔmi nami po nɔ. Nihi nɛ a peeɔ jã a susu kaa a ngɛ he blɔ nɛ a peeɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ a suɔ, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, a náa ‘haomi babauu.’ (1 Kor. 6:18, 19) Anɛ o to he hɛ jã lo? Enɛ ɔ he ɔ, nihewi kɛ yihewi, nyɛɛ bu nyɛ Tsɛ nɛ e ngɛ hiɔwe ɔ tue. Nyɛ ná nɔ mi mami kaa ke nyɛ bu lɛ tue ɔ, e maa hi ha nyɛ nitsɛmɛ. E sɛ nɛ nyɛ hɛ nɛ je nɔ kaa haomihi nɛ jeɔ yayami peemi mi kɛ baa a hiɛ kulaa pee bua jɔmi nɛ ngɛ mi ɔ. (Gal. 6:8) Joshua nɛ wa wo e ta kɛ sɛ hlami ɔ de ke, “Wa ma nyɛ maa ngɔ he yemi nɛ wa ngɛ ɔ kɛ pee nɔ́ nɛ wa suɔ, se ke waa kɛ tsu we ní ngɛ blɔ kpakpa nɔ ɔ, wa bua be jɔe.”

19, 20. Mɛni jɔɔmihi nɛ nihewi kɛ yihewi nɛ a ngɛ hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi nɛ a buɔ lɛ tue ɔ ma ná hwɔɔ se?

19 Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ ke: “Ke nyɛ hi si ngɛ ye munyu ɔ nya a, lɛɛ ye kaseli nitsɛnitsɛmɛ ji nyɛ, nɛ nyɛ maa le anɔkuale ɔ, nɛ anɔkuale ɔ ma ha nɛ nyɛ maa ye nyɛ he.” (Yoh. 8:31, 32) Niinɛ, anɔkuale ɔ nɛ wa ba le ɔ ha nɛ wa ye wa he kɛ je lakpa jami, daimoniohi kɛ ní kpahi a he. Kaa bɔ nɛ wa na a, nyagbenyagbe ɔ, wa ma “ná Mawu bimɛ ɔmɛ a hɛ mi nyami he yemi ɔ.” (Rom. 8:21) Ke o suɔ nɛ o ná he yemi nɛ ɔ eko amlɔ nɛ ɔ, lɛɛ moo ya nɔ nɛ o ‘hi si ngɛ Kristo munyu’ ɔ aloo e tsɔɔmi ɔmɛ a nya a. Ke o pee jã a, o ma ba “le anɔkuale ɔ,” pi kaa o maa kase kɛkɛ, se o kɛ ma tsu ní.

20 Nihewi kɛ yihewi, nyɛ bua nɛ jɔ he yemi nɛ Mawu ha nyɛ ɔ he. Nyɛɛ kɛ nyɛ he yemi ɔ nɛ tsu ní ngɛ nile mi, konɛ nyɛ si himi nɛ pee kpakpa hwɔɔ se. Niheyo ko de ke: “Ke nihewi kɛ yihewi ngɔ he yemi nɛ a ngɛ ɔ kɛ tsu ní ngɛ nile mi ɔ, e maa ye bua mɛ hwɔɔ se nɛ a ma nyɛ maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, lɔ ɔ maa ye bua mɛ nɛ ke a ngɛ ní tsumi hlae, aloo a ngɛ gba si himi he susue ɔ, a maa mwɔ yi mi kpɔ nɛ da.”

21. Mɛni o maa pee konɛ o ko je blɔ nɛ kɛ nɔ yaa “wami nitsɛnitsɛ” mi ɔ nɔ?

21 Ngɛ je yaya nɛ ɔ mi ɔ, nɔ́ nɛ nihi tsɛɔ ke si himi kpakpa a po, e se kɛ we. Adesahi li hwɔɔ se sane. (Yak. 4:13, 14) Enɛ ɔ he ɔ, nile ngɛ mi kaa wa be blɔ nɛ kɛ nɔ yaa “wami nitsɛnitsɛ” mi ɔ nɔ jee. (1 Tim. 6:19) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Mawu nyɛ we wa nɔ kaa waa nyɛɛ blɔ nɛ ɔ nɔ. E sa nɛ wɔ nitsɛmɛ waa hla kaa wa maa nyɛɛ nɔ aloo wa be nɔ nyɛɛe. Ha nɛ Yehowa nɛ pee o “nɔ́ tsuaa nɔ́.” O bua nɛ jɔ “ní kpakpahi babauu” nɛ e ha mo ɔ he. (La 103:5) Mo ná hemi kɛ yemi kaa e ma nyɛ ma ha nɛ o ná “bua jɔmi nitsɛnitsɛ” kɛ ya “neneene.”​—La 16:11.