Skip to content

Yi xósɛxweta ɔ jí

Mɛ Winnyawinnya lɛ Emi, Mi Sixu Ðó Gbɛzán Awǎjijɛ Tɔn Ðé

Mɛ Winnyawinnya lɛ Emi, Mi Sixu Ðó Gbɛzán Awǎjijɛ Tɔn Ðé

“A na xlɛ́ gbɛli mì.”—ÐƐH. 16:11.

HAN LƐ: 133, 89

1, 2. Lee kpɔ́ndéwú wemaxɔmɛví e ɖò wemaxɔmɛ linsinmɛ tɔn é tɔn xlɛ́ gbɔn é ɔ, huzuhuzu tɛ lɛ ka nyɔ́ bló?

AZƆ̌MƐVÍ ɖé nɔ nyí Tony bo ɖò wemaxɔmɛ linsinmɛ tɔn, lobo ɖò linlin na gbɛ́ azɔ̌mɛ wɛ. Tɔ́cyɔvǐ ɖé wɛ n’i, bɔ azɔ̌mɛ yiyi sɔ́ nɔ ɖu ayi mɛ n’i dín ǎ, b’ɛ nɔ zán aklunɔzán gblamɛ fifó tɔn lɛ ɖò fímu xɔsa, alǒ kpo xɔ́ntɔn tɔn lɛ kpo. É nɔ xò daka ǎ, é ka nɔ lɛ́ nu gěe ǎ. Nǔ ɔ kpowun wɛ nyí ɖɔ é ɖò nǔɖe gbé nya wɛ ɖò gbɛmɛ ǎ. É nɔ lɛ́ xò nǔ kpɔ́n ɖɔ Mawu ka tíìn à jí. É wá xò gò Kúnnuɖetɔ́ asú kpo asì kpo ɖé, bo ɖɔ xó nú ye dó nǔxokpɔ́n tɔn lɛ kpo nǔkanbyɔ tɔn lɛ kpo wu. Ye na ɛ alɔnuwema we elɔ lɛ: Cinq questions à se poser sur l’origine de la vie kpo La vie a-t-elle été créée? kpo.

2 Hwenu e asú kpo asì kpo ɔ lɛkɔ yì ba Tony kpɔ́n é ɔ, é ɖyɔ linlin. É ko kplɔ́n alɔnuwema lɛ, kaka bɔ ye ko wló ɖò tó bo gbi bǐ. É ɖɔ: “Mawu ɖé tíìn.” É yí gbè nú Biblu kpinkplɔn, bɔ kpɛɖé kpɛɖé ɔ, linlin e é nɔ ɖó dó gbɛ̀ wu é ɖyɔ. É sɔ́ nyí azɔ̌mɛví fɔnlinnɔ ɖé dìn ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, é wá huzu ɖokpo ɖò mɛ e nɔ w’azɔ̌ tawun lɛ é mɛ ɖò azɔ̌ tɔn mɛ. Azɔ̌mɛxwégán ɔ lɔ mɔ nǔ jɛ Tony sín nǔɖiɖi yɔyɔ̌ ɔ mɛ, bɔ é jiwǔ n’i tawun. É ɖɔ: “Linlin towe lɛ kpo nukɔnyiyi towe ɖò wemaxɔmɛ ɔ kpo kpɔ́n te tawun. Gbɛ̌ e dó wɛ a ɖè xá Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ é wɛ ka zɔ́n à?” Tony yí gbè, bɔ enɛ gudo ɔ, é ɖekúnnu ɖò ali ɖagbe ɖé nu. É yì wemaxɔmɛ linsinmɛ tɔn ɔ kpé b’ɛ kpa ɛ, bɔ égbé dìn ɔ, é nyí gbexosin-alijitɔ́ hwebǐnu tɔn ɖé, bo lɛ́ nyí devízɔ́watɔ́ sinsɛnzɔ́wiwa tɔn ɖé. É nɔ lɛ́ víví n’i tawun dìn ɖɔ é ɖó Tɔ́ ɖagbe ɖé, é wɛ nyí Jehovah.—Ðɛh. 68:6.

SETÓNÚ NÚ JEHOVAH, ENƐ Ɔ, É NA KPA WE

3. Etɛ Jehovah ka ɖò biba wɛ ɖò mi mɛ mɛ winnyawinnya lɛ sí?

3 Ninɔmɛ Tony tɔn flín mǐ lě dò mɛ winnyawinnya e ɖò mǐ tɛntin lɛ é sín nǔ nɔ ɖu ayi mɛ nú Jehovah sɔ é. É ba ɖɔ a ni ɖu vivǐ gbɛzán e yì ta bo lɛ́ ɖó awǎjijɛ nǔgbo nǔgbo é ɖé tɔn. Enɛ wu ɔ, é ɖè wě elɔ xá we: “Flín mɛ e ɖó we ɔ ɖò hwenu e a kpò ɖò winnyawinnya mɛ é.” (Nǔt. 12:1) Ðò gbɛ̀ égbé tɔn ɔ mɛ ɔ, mɔ̌ biblo nɔ bɔwǔ hwebǐnu ǎ. Nǔ ɖò mɔ̌ có, é ka lɛ́ gló mɛ ɖò ali ɖebǔ nu ǎ. Kpo alɔdó Mawu tɔn kpo ɔ, é hɛn ɔ, é na kpa we, é na nyí ɖò winnyawinnya towe kɛɖɛ mɛ ǎ, loɔ ɖò gbɛzán towe bǐ mɛ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, mǐ ni kpɔ́n nǔ e lee Izlayɛlinu lɛ yí Akpádídó Yikúngban ɔ gbɔn é kpodo hun e Davidi kpé xá Goliyati é kpo sixu kplɔ́n mǐ é.

4, 5. Nǔ xɔ akwɛ tɛ lee Izlayɛlinu lɛ yí Akpádídó Yikúngban ɔ gbɔn é kpo hun e Davidi kpé xá Goliyati é kpo ka sixu kplɔ́n mǐ? (Kpɔ́n ɖiɖe e ɖò bǐbɛ̌mɛ lɛ é.)

4 Hwenu e Izlayɛlinu lɛ sɛkpɔ Akpádídó Yikúngban ɔ é ɔ, Mawu ɖegbe nú ye ɖɔ ye ni bló bonu nǔwukpíkpé ahwanfunfun tɔn yetɔn ni kpɔ́n te d’eji, alǒ ye ni sɔnǔ nú ahwan ǎ. (Sɛ́n. 28:1, 2) É nyɔ́ wà ɔ, é ɖɔ nú ye ɖɔ ye ɖó na setónú nú gbeɖiɖe emitɔn lɛ, bo na ɖeji dó emi wu. (Joz. 1:7-9) Ðò nukún gbɛtɔ́ tɔn mɛ ɔ, wěɖexámɛ enɛ sɔgbe ǎ! Amɔ̌, wěɖexámɛ e nyɔ́ hugǎn tawun é wɛ, ɖó Jehovah na ɖuɖeji ɖě jɛ ɖě gudo lɛ togun tɔn ɖò Kanáanu lɛ jí. (Joz. 24:11-13) Nǔgbo ɔ, tónúsíse nú Mawu nɔ byɔ nǔɖiɖi, amɔ̌, nǔɖiɖi enɛ nɔ na ɖuɖeji mɛ hwebǐnu. Azǎn na bo ɖò jijɛ wɛ ɔ, nǔgbo enɛ nɔ ɖyɔ ǎ. É kpó ɖò te kaka jɛ égbé.

5 Goliyati nyí ahwanfuntɔ́ akowunká ɖé, bɔ ga tɔn yì mɛtlu atɔn mɔ̌, bɔ é lɛ́ sɔ́ ahwannú tawun. (1 Sam. 17:4-7) Amɔ̌ Davidi ɔ, nǔ we jɛn ɖò así tɔn: klohwán ɖokpo kpo nǔ e é ɖi nú Mawu tɔn Jehovah é kpo. Mɛ e nǔɖiɖi hwedó lɛ é na ko mɔ ɖɔ é cí ɖɔ Davidi hun taɖu wɛ ɖɔhun. Amɔ̌, ye blɛ́ yeɖée! Goliyati wɛ nyí mɛ e hun taɖu é.—1 Sam. 17:48-51.

6. Etɛ lɛ mǐ ka na lɛ́ gbéjé kpɔ́n yì nukɔn dìn?

6 Xóta e wá yì é ɖɔ xó dó nǔ e nɔ gɔ́ sò nú awǎjijɛ mǐtɔn, bɔ gbɛ̀ nɔ lɛ́ kpa mǐ é ɛnɛ jí. Nǔ enɛ lɛ wɛ nyí hudo gbigbɔ tɔn mǐtɔn sín dò súsú, xɔ́ntɔn ɖěɖee Mawu na mǐ lɛ é na sù nukún mǐtɔn mɛ, nǔ e xɔ akwɛ lɛ é gbé nyinya kpo bo wliwlí nú mɛɖéekannuninɔ e Mawu na togun tɔn é kpo. Mi nú mǐ ni lɛ́vɔ gbéjé nǔ enɛ lɛ kpɔ́n yì nukɔn; amɔ̌ ɖò dìn tɔn ɔ mɛ ɔ, mǐ na ɖɔ xó dó nǔgbododó ɖěɖee ɖò Ðɛhan 16gɔ́ ɔ mɛ lɛ é ɖé lɛ jí.

SÚ HUDO GBIGBƆ TƆN TOWE LƐ SÍN DÒ

7. (a) Tinmɛ tɛ a ka sixu na dó gbɛtɔ́ gbigbɔ tɔn ɖé wu? (b) Etɛ ka nyí “mimǎ” Davidi tɔn? Ðagbe tɛ é ka nɔ wà n’i?

7 Gbɛtɔ́ gbigbɔ tɔn ɖé nɔ ɖó nǔɖiɖi nú Mawu, bo nɔ lɛ́ ɖó linlin Mawu tɔn dó nǔ lɛ jí. É nɔ ba alixlɛ́mɛ Mawu tɔn, bo nɔ kánɖeji bá setónú na. (1 Kɔ. 2:12, 13) Davidi nyí kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖé. É jihan bo ɖɔ: “Jehovah wɛ nyí mimǎ ce, akpáxwé e è ɖè nú mì é kpo kɔ́fu ce kpo.” (Ðɛh. 16:5, nwt) Kancica e ɖò Davidi kpo Mawu e é sɔ́ dó ɖó bibɛtɛn tɔn é kpo tɛntin é ɖò “mimǎ” enɛ ɔ mɛ. (Ðɛh. 16:1) Bɔ lè tɛ ka ɖ’emɛ? É wlan ɖɔ emi nɔ “ɖò awǎ jɛ wɛ.” Nǔgbo ɔ, nǔ ɖebǔ nɔ na awǎjijɛ Davidi sɔ kancica e é ɖó xá Mawu é ǎ.—Ðɛhan 16:9, 11.

8. Etɛ lɛ mɔ̌ ka nɔ gɔ́ sò nú gbɛzán awǎjijɛ tɔn nǔgbo nǔgbo ɖé?

8 Mɛ ɖěɖee nɔ sɔ́ gbɛzán yetɔn jinjɔn gbɛɖuɖu kpo dɔkun kpo jí lɛ é sixu mɔ awǎjijɛ e Davidi mɔ é ǎ. (1 Tim. 6:9, 10) Nɔví sunnu ɖé ɖò Canada bo ɖɔ: “Nǔ e mǐ sixu mɔ ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ lɛ é wɛ nɔ hɛn awǎjijɛ adodwé wá ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, nǔ e mǐ nɔ na Mɛ e nɔ na nǔ ɖagbeɖagbe lɛ bǐ mǐ é wɛ nɔ hɛn wá, é wɛ nyí Jehovah Mawu.” (Ja. 1:17) Nǔgbo ɔ, tintɛnkpɔn bo ɖó nǔɖiɖi nú Jehovah kpo sinsɛn-biblo sɛ́dó è kpo na zɔ́n bɔ gbɛ̀ towe na ɖó nu, bo hɛn awǎjijɛ wá nú we. Nɛ̌ a ka sixu bló bɔ nǔɖiɖi towe na jɛji gbɔn? Nú è na ɖɔ ɔ a ɖó na zán hwenu xá ɛ, gbɔn Xó tɔn xixa, nǔɖiɖó tɔn lɛ kpinkpɔn kpo tamɛ linlin dó jijɔ tɔn lɛ kaka jɛ wanyiyi e é ɖó nú we é jí kpo gblamɛ.—Hlɔ. 1:20; 5:8.

9. Nɛ̌ a ka sixu jó Xó Mawu tɔn dó b’ɛ w’azɔ̌ ɖò wǔ we Davidi ɖɔhun gbɔn?

9 Hweɖelɛnu ɔ, mǐ nɔ mɔ wanyiyi Mawu tɔn gbɔn nǔ e é nɔ gbɛ́ nú mǐ tɔ́ ɖé ɖɔhun é gblamɛ. Davidi yí wěɖexámɛ xomɛnyínyɔ́ tɔn mɔhun. É ɖɔ: ‘Un dókú nú Jehovah, é wɛ nɔ kplɔ́n nǔ mì. Zǎnmɛ ɖesu ɔ, ayi ce nɔ ɖɔ xó nú mì dó nǔkplɔnmɛ tɔn lɛ wu.’ (Ðɛh. 16:7) Nǔgbo ɔ, é nɔ lin tamɛ dó linlin Mawu tɔn lɛ jí, bo nɔ sɔ́ ye dó ɖó étɔn, lobo nɔ yí gbè bɔ ye nɔ w’azɔ̌ ɖò wǔ tɔn. Enyi nǔɖiɖi nɔ sísɛ́ we bɔ a nɔ wà nǔ ɖokpo ɔ ɔ, wanyiyi e hwi lɔ ɖó nú Mawu é na jɛji bɔ jlǒ e a ɖó bo na setónú n’i é lɔ na lɛ́ syɛn d’eji. Mɔ̌ jɛn a na lɛ́ zin ɖò gbigbɔ lixo bo na lɛ́ lidǒ é nɛ. Nɔví nyɔnu ɖé nɔ nyí Christin, bo ɖɔ: “Enyi un ba dò nú nǔ bo lin tamɛ dó nǔ e un xà é jí ɔ, é nɔ cí nú mì ɖɔ nyɛ wɛ Jehovah zɔ́n bɔ è wlan na tlɔlɔ ɖɔhun!”

10. Lee Ezayíi 26:3 xlɛ́ gbɔn é ɔ, lè tɛ lɛ nukún gbigbɔ tɔn sísɔ́ dó kpɔ́n gbɛ̀ ɔ ka nɔ hɛn wá?

10 Enyi è ɖɔ ɖɔ nukún gbigbɔ tɔn sísɔ́ dó kpɔ́n gbɛ̀ ɔ na nɔ na nukúnnúmɔjɛnǔmɛ titewungbe mɛ, ɖó é nɔ zɔ́n bɔ è nɔ mɔ gbɛ̀ ɔ kpo sɔgudo tɔn kpo lee Mawu nɔ mɔ gbɔn é wutu ɔ, sin dó xó jí wɛ è ɖè ǎ. Etɛwu Mawu ka nɔ na mɛ nukúnnúmɔjɛnǔmɛ mɔhun? É ba ɖɔ a ni nya nǔjɔnǔ lɛ sín gbě, wá gbeta e nǔnywɛ kpé lɛ é kɔn, bo lɛ́ kpɔ́n sɔgudo sɛ́dó kpo jiɖiɖe kpo! (Xà Ezayíi 26:3.) Nɔví sunnu ɖé nɔ nyí Joshua ɖò États-Unis bo mɔ ɖɔ: “Jehovah sisɛkpɔ nɔ zɔ́n bɔ è nɔ ɖó linlin e sɔgbe é dó nǔ lɛ bǐ wu.” Nǔ enɛ nyí nǔgbo, bo nɔ lɛ́ hɛn awǎjijɛ wá tawun!

ZUN XƆ́NTƆN JƆ XƆ́NTƆN LƐ

11. Nɛ̌ Davidi ka xlɛ́ nǔ e nɔ zɔ́n bɔ è nɔ mɔ xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn lɛ é gbɔn?

11 Ðɛhan 16:3, nwt. Davidi tuùn nǔ e nɔ zɔ́n bɔ è nɔ mɔ xɔ́ntɔn jɔ xɔ́ntɔn lɛ é. É mɔ “awǎjijɛ ɖaxó” gbɔn kpɔ́ninɔ xá mɛ e yí wǎn nú Jehovah lɛ é gblamɛ. Ðó è ylɔ́ ye ɖɔ “mɛ mímɛ́” wutu ɔ, walɔ yetɔn mɛ́ bo lɛ́ jlɔ́. Nǔ cí mɔ̌ nú ɖɛhanwlantɔ́ ɖevo dó xɔ́ntɔn ɖěɖee é zun lɛ é wu. É wlan ɖɔ: “Mɛ e nɔ ɖó sísí nú we, bo nɔ nyi sɛ́n towe lɛ bǐ kpo nyi kpo wɛ nyí xɔ́ntɔn.” (Ðɛh. 119:63) Lee mǐ mɔ gbɔn ɖò xóta e wá yì é mɛ é ɔ, hwi lɔ hɛn ɔ, a na zun xɔ́ntɔn ɖagbe gegě ɖò mɛ e nɔ ɖó sísí nú Jehovah bo nɔ setónú n’i lɛ é tɛntin. É ɖò wɛn ɖɔ mɛ enɛ lɛ sixu ɖó xwè vovo lɛ.

12. Etɛ ka nyí dodónú xɔ́ntɔn zunzun Davidi kpo Jonatáan kpo tɔn tɔn?

12 Ðɛhanwlantɔ́ Davidi zun xɔ́ntɔn xá gbɛ̌ tɔn jí lɛ kɛɖɛ ǎ. A flín “mɛ nukúnɖeji” e é zun xɔ́ntɔn vívɛ́ xá é sín nyikɔ à? É nɔ nyí Jonatáan. Nǔgbo ɔ, xɔ́ntɔn zunzun yetɔn nyí ɖokpo ɖò ee nyɔ́ hugǎn bɔ è ɖɔ xó tɔn ɖò Biblu mɛ lɛ é mɛ. A ka tuùn ɖɔ Jonatáan wà ɖaxó Davidi nú xwè 30 à? Enɛ wu ɔ, etɛ ka nyí dodónú xɔ́ntɔn zunzun yetɔn tɔn? Nǔɖiɖi ɖiɖó nú Mawu, sísí ɖiɖó nú yeɖée kpo mɔ e ye mɔ ɖɔ emi bǐ kpankɔ́n, bo ɖò ahwan fun xá kɛntɔ́ Mawu tɔn lɛ wɛ é kpo wɛ.—1 Sam. 13:3; 14:13; 17:48-50; 18:1.

13. Nɛ̌ a ka sixu gbló ada nú xɔ́ntɔn zunzun towe gbɔn? Nǎ kpɔ́ndéwú ɖokpo.

13 Davidi kpo Jonatáan kpo ɖɔhun ɔ, mǐ lɔ nɔ mɔ “awǎjijɛ ɖaxó” gbɔn wǎn yí nú mɛ e yí wǎn nú Jehovah, bo nɔ ɖè nǔɖiɖi e ye ɖó n’i é xlɛ́ lɛ é gblamɛ. Kiera e sɛn Mawu nú xwè mɔkpan é ɖɔ: “Un zun xɔ́ntɔn xá mɛ lɛ gbɔn gbɛ̀ ɔ mɛ, mɛ e gosin ninɔmɛ vovo mɛ bo ɖó aca vovo lɛ é.” Enyi a gbló ada nú xɔ́ntɔn zunzun towe gbɔn mɔ̌ ɔ, a na mɔ vaan ɖɔ Xó Mawu tɔn kpo gbigbɔ tɔn kpo ɖó hlɔnhlɔn bo nɔ dɔn mɛ ɖó bǔ.

NYA NǓ XƆ AKWƐ LƐ GBÉ

14. (a) Etɛ ka sixu d’alɔ we, bɔ a na nya nǔ gbigbɔ tɔn e xɔ akwɛ lɛ é gbé? (b) Nɛ̌ nǔ ka cí nú mɛ winnyawinnya e wà mɔ̌ lɛ é ɖé lɛ?

14 Ðɛhan 16:8. Davidi sín gbɛzán jinjɔn Mawu sinsɛn jí. Hwi lɔmɔ̌ na ɖu vivǐ gbɛzán e mɛ awǎjijɛ gɔ́ é ɖé tɔn, enyi a sɔ́ Jehovah sinsɛn ɖó tɛn nukɔntɔn ɔ mɛ, bo nɔ hɛn jlǒ tɔn dó ayi mɛ dó sɔ́ nǔɖe lɛ ɖó nukɔn bo nya gbě yetɔn ɔ nɛ. Nɔví sunnu ɖé nɔ nyí Steven bo ɖɔ: “Nú un dó gǎn bo na kpé nǔ e nya wɛ un ɖè é ɖé wu, bo wá kpé nǔ ɔ wu, lobo kpɔ́n gudo sɛ́dó bo mɔ huzuhuzu ɖěɖee un bló lɛ é ɔ, é nɔ na mì awǎjijɛ tawun.” Nɔví sunnu winnyawinnya ɖé nɔ nɔ Allemagne, bo ɖò sinsɛnzɔ́ wà wɛ dìn ɖò tò ɖevo mɛ, bo ɖɔ: “Hwenu e un na wá kpò é ɔ, un ba bo na kpɔ́n gudo sɛ́dó bo na mɔ ɖɔ nǔ e un wà é bǐ ɔ, nyiɖesu kɛɖɛ wɛ un wà na ǎ.” Mǐ lin ɖɔ nǔ nɔ cí mɔ̌ nú hwiɖesu. Nú mɔ̌ wɛ ɔ, zǎn nǔnina towe lɛ dó kpa susu nú Mawu, bo lɛ́ dó alɔ mɛ ɖevo lɛ. (Ga. 6:10) Nya nǔ gbigbɔ tɔn ɖé lɛ gbé, bo byɔ Jehovah ɖò ɖɛ mɛ ɖɔ é ni d’alɔ we bonu a na kpé ye wu. Sinkɔn nina nú ɖɛ mɔhun lɛ nɔ víví n’i tawun.—1 Jaan 3:22; 5:14, 15.

15. Nǔ tɛ lɛ gbé hwiɖesunɔ ka sixu nya? (Kpɔ́n gbǎví “ Nǔ Tawun Tawun E Gbé A Sixu Nya É ɖé Lɛ.”)

15 Nǔ tɛ lɛ gbé a ka sixu nya? Ye sixu nyí xósin nina ɖò kplé Klisanwun tɔn lɛ jí dó xógbe hwiɖesunɔ tɔn mɛ, alɔɖiɖó ɖò sinsɛnzɔ́ gbexosin-alijitɔ́ tɔn mɛ, alǒ Betɛli yiyi. A sixu tɛ́n kpɔ́n bá kplɔ́n gbè ɖevo kpodo linlin ɔ kpo ɖɔ emi na wà sinsɛnzɔ́ ɖò fí e è nɔ dó gbè enɛ ɖè é. Barak e nyí mɛ winnyawinnya ɖé bo ɖò sinsɛnzɔ́ hwebǐnu tɔn mɛ é ɖɔ: “Nú un fɔ́n gbè bǐ gbè, bo mɔ ɖɔ un ɖò hlɔnhlɔn ce bǐ sɔ́ dó sɛn Jehovah na wɛ ɔ, lee nǔ nɔ cí nú mì é ɔ, azɔ̌ ɖevo ɖebǔ sixu zɔ́n bonu nǔ cí mɔ̌ nú mì ǎ.”

WLǏBO NÚ MƐÐÉEKANNUNINƆ E MAWU NA WE É

16. Nɛ̌ nǔ ka cí nú Davidi dó Jehovah sín nǔgbododó jlɔjlɔ lɛ wu? Etɛwu?

16 Ðɛhan 16:2, 4, nwt. Lee mǐ mɔ gbɔn ɖò xóta e wá yì é mɛ é ɔ, sɛ́n kpo nǔgbododó kpo jlɔjlɔ Mawu tɔn lɛ nɔ ɖè mǐ sín kannumɔgbenu, gbɔn alɔdidó mǐ bonu mǐ na tɛ́n kpɔ́n bo yí wǎn nú nǔ e nyɔ́ é bo gbɛ́ wǎn nú nǔ e nyla é gblamɛ. (Amɔ. 5:15) Ðɛhanwlantɔ́ Davidi sɔ́ Jehovah dó mɔ “Jɔtɛn ɖagbewiwa tɔn” tɔn. Ðagbewiwa ɔ wɛ nyí walɔ ɖagbe, alǒ zinzan ɖagbe. Davidi w’azɔ̌ syɛnsyɛn bo wà nǔ Mawu tɔn ɖɔhun, bo sɔ́ ɖagbewiwa Mawu tɔn dó ɖó étɔn. Davidi lɛ́vɔ dó gǎn bo gbɛ́ wǎn nú nǔ e nyla ɖò Mawu sín nukúnmɛ lɛ é. Nǔ enɛ lɛ ɖokpo wɛ nyí vodunsinsɛn, nǔwiwa ɖé wɛ bo nɔ ɖè yɛ̌yi sín gbɛtɔ́ wu, bo nɔ lɛ́vɔ xò susu e jɛxa Jehovah é yí.—Eza. 2:8, 9; Nǔɖe. 4:11.

17, 18. (a) Etɛ Davidi ka ɖó ayi wu dó nǔ e sinsɛn-biblo nǔvú nɔ jì lɛ é wu? (b) Etɛ ka nɔ zɔ́n bɔ mɛ lɛ “nɔ bló bɔ wuvɛ̌ yetɔn lɛ nɔ jɛji” ɖò égbé?

17 Ðò Biblu sín táan mɛ ɔ, hwɛhwɛ wɛ agalilɛ e xyɔwǔ tawun lɛ é nɔ ɖò vodunsinsɛn mɛ. (Oz. 4:13, 14) È na ɖɔ nǔgbo ɔ, sinsɛn-biblo mɔhun nɔ dɔn hwɛhuhu wá. É nɔ dɔn awǎjijɛ e nɔ nɔ ayǐ é wá ǎ. Flíjɛ tɔn wɛ é nɔ dɔn wá! Davidi ɖɔ: “Mɛ ɖěɖee nɔ kánwezun ɖò nǔmɛsɛn ɖevo lɛ gudo lɛ é nɔ bló bɔ wuvɛ̌ yetɔn lɛ nɔ jɛji.” Ye nɔ lɛ́ dɔn wuvɛ̌ e è ma sixu jlɛ́ ǎ lɛ é wá nú yɔkpɔvu maxamaxa. (Eza. 57:5) Jehovah gbɛ́ wǎn nú dakaxixo mɔhun! (Jel. 7:31) Enyi a nɔ gbɛ̀ ɖò hwe enɛ lɛ nu ɔ, é ɖò wɛn ɖɔ a na dókú nú mɛjitɔ́ towe lɛ tawun, enyi ye ɖi nǔ nú Jehovah bo setónú n’i ɔ nɛ.

18 Égbé ɖesu ɔ, hwɛhwɛ wɛ sinsɛn nǔvú nɔ yí gbè nú agalilɛ, kaka jɛ mɛ e ɖó mɛ̌ ɖokpo ɔ lɛ é na ɖóxó xá yeɖée jí. Amɔ̌, sín Biblu sín táan mɛ ɔ, nǔ e mɛ mɛɖéekannuninɔ enyíì ɖò walɔ lixo nɔ tɔ́n kɔ dó lɛ é ko huzu ǎ. (1 Kɔ. 6:18, 19) Lee a sixu ko nɔ mɔ gbɔn é ɔ, mɛ lɛ nɔ “bló bɔ wuvɛ̌ yetɔn lɛ nɔ jɛji.” Enɛ wu ɔ, mɛ winnyawinnya lɛ emi, mi nɔ ɖótó Tɔ́ mitɔn jixwé tɔn ɔ. Kúdeji bǐ mlɛ́mlɛ́ ɖɔ tónúsíse n’i na hɛn lè wá nú we hugǎn. Hɛn dó ayi mɛ ɖɔ wǔbla e nǔnyanyawiwa nɔ hɛn wá é hugǎn gbɛɖuɖu hwenu klewun tɔn ɖebǔ flaflá tɔn. (Ga. 6:8) Joshua e xó mǐ ɖɔ wá yì é ɖɔ: “Mǐ sixu zán mɛɖéekannuninɔ mǐtɔn ɖò ali ɖebǔ e nu é jló mǐ ɖè é, amɔ̌, zinzan nyi dò nɔ hɛn awǎjijɛ wá ǎ.”

19, 20. Mɛ winnyawinnya ɖěɖee ɖó nǔɖiɖi nú Jehovah bo nɔ setónú n’i lɛ é ɔ, nyɔna tɛ lɛ ka ɖò te kpɔ́n ye?

19 Jezu ɖɔ nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ: “Enyi mi sè gbè nú mì ɔ, mi nyí ahwanvu ce lɛ nǔgbo. Mi na tuùn nǔgbo ɔ, bɔ nǔgbo ɔ na ɖè mi sín kannumɔgbenu.” (Jaan 8:31, 32) Nǔ e ɖò mɛɖéekannuninɔ mɔhun mɛ é ɖé lɛ wɛ nyí ɖɔ è nɔ vo sín nǔ elɔ lɛ sí: sinsɛn nǔvú, manywɛ mɛ ninɔ, xɛxó lɛ. É ka ko fó ɖó finɛ ǎ. Lee mǐ ko mɔ gbɔn é ɔ, è na lɛ́ wá ɖu vivǐ “mɛɖéesijijɛ susunɔ e Mawu ví lɛ ɖó ɔ” tɔn. (Hlɔ. 8:21) É na bo tlɛ nyí ɖò dìn ɔ, a sixu ɖɔ́ mɛɖéekannuninɔ mɔhun kpɔ́n, gbɔn ‘gbè sise nú Klisu’ alǒ nǔkplɔnmɛ tɔn lɛ gblamɛ. Mɔ̌ mɛ ɔ, a na “tuùn nǔgbo ɔ,” é ka na nyí gbɔn kplɔnkplɔn gblamɛ kɛɖɛ ǎ, loɔ é na lɛ́ nyí gbɔn gbɛzinzan sɔgbe xá gblamɛ.

20 Mɛ winnyawinnya lɛ emi, mi wlíbo nú mɛɖéekannuninɔ e Mawu na mi é. Mi zán mɛɖéekannuninɔ enɛ kpo nǔnywɛ kpo, bo gbɔn mɔ̌ mɛ bo sɔnǔ nú dodónú ɖagbe ɖé nú sɔgudo. Nɔví sunnu winnyawinnya ɖé ɖɔ: “Enyi è nyí mɛ winnyawinnya ɖé bo nɔ zán mɛɖéekannuninɔ mɛtɔn kpo nǔnywɛ kpo ɔ, é nɔ d’alɔ mɛ tawun ɖò nukɔnmɛ hwenu e è na wá gbeta taji lɛ kɔn é, ɖi azɔ̌ e jɛxa mɛ é biba, alǒ gbeta ɔ kɔn wiwá bá wlí alɔ kabǐ nɔ tlɛnmɛ nú táan ɖé.”

21. Nɛ̌ a ka sixu nɔ “gbɛ̀ jɔ gbɛ̀ ɔ” li jí gbɔn?

21 Ðò gbɛ̀ xóxó elɔ mɛ ɔ, gbɛzán e tlɛ nyí ɖagbe enyíì é zinzan nyí nǔ e ma ɖó jiɖe sɔmɔ̌ ǎ, bo lɛ́ hwegli é. Mǐ tuùn nǔ e sɔ hɛn nu é ǎ. (Ja. 4:13, 14) Enɛ wu ɔ, nǔnywɛnú wɛ é nyí ɖɔ è ni nɔ ali e nɔ kplá mɛ yì “gbɛ̀ jɔ gbɛ̀ ɔ” alǒ gbɛ̀ mavɔmavɔ mɛ é jí. (1 Tim. 6:19) É ɖò wɛn ɖɔ Mawu kún nɔ sísɛ́ mǐ gannugánnú bɔ mǐ na ɖi zɔnlin gbɔn ali enɛ jí ó. Mǐɖesunɔ wɛ na wá gbeta mǐtɔn kɔn. Sɔ́ Jehovah dó ɖó “mimǎ” towe. “Nǔ [e] nyɔ́” bɔ é na we lɛ é gégé; wlǐbo nú ye. (Ðɛh. 103:5) Kúdeji ɖɔ é sixu na we “awǎjijɛ” bɔ é na “túnflá,” lobɔ a na ɖu “gbɛ̀ . . . kaka sɔyi.”—Ðɛh. 16:11.