Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra, Bɛbahola Bɛanyia Ɛbɛlabɔlɛ Mɔɔ Yɛ Ahunlundwolɛ

Mgbavolɛ Nee Mbɛlɛra, Bɛbahola Bɛanyia Ɛbɛlabɔlɛ Mɔɔ Yɛ Ahunlundwolɛ

“Ɛkile me ngoane adenle.”​—EDW. 16:11.

EDWƐNE: 133, 89

1, 2. Kɛzi Tony anwubielɛ ne kile kɛ yɛbahola yɛayɛ nzenzaleɛ ɛ?

ƐNEE sukoavo bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Tony mɔɔ wɔ sukunwiɔ la kulo kɛ ɔgyakyi sukulu. Ɛnee kakula ɛhye mɔɔ ye papa ɛnle ɛkɛ la anye ɛnlie sukulu nwo, ɔkɔnea sini anzɛɛ ɔkɔ ɔ gɔnwo mɔ ɛkɛ wɔ dapɛne awieleɛ. Ɛnee ɔnyɛ basabasa yɛɛ ɔnlo nyiletane noko ɛnee ɔnlɛ bodane biala wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Ɛnee ɔnlie ɔnli kɛ Nyamenle wɔ ɛkɛ. Ɔyiale agyalɛma bie mɔɔ bɛle Alasevolɛ la, na ɔ nee bɛ zuzule kpuya mɔɔ kye ye adwenle la anwo. Bɛmaanle ye brohyua nwiɔ​—The Origin of Life​—Five Questions Worth Asking yɛɛ Was Life Created?

2 Mɔɔ agyalɛma ne ziale rale la, ɛnee Tony subane ɛhakyi. Ɔzukoale brohyua ne mɔ dedee bɛ nloa belebelele kɛ asɛɛ bɛle dɛba la. Ɔhanle kɛ: “Nyamenle bie wɔ ɛkɛ.” Ɔliele Baebolo ɛzukoalɛ ɔdole nu, na ngyikyi ngyikyi ye ɛbɛlabɔlɛ hakyile. Eza ɔnyianle anyuhɔlɛ na ɔrabokale sukoavoma mɔɔ bɔ mɔdenle kpalɛ wɔ ye sukulu ɛkɛ ne la anwo. Ɔyɛle sukulu kpanyinli ne mɔɔ ɛnee ze Tony diedi fofolɛ ne mɔɔ yenwu ye la nwanwane. Ɔhanle kɛ: “Wɔ subane ɛhakyi yɛɛ ɛlɛbɔ mɔdenle kpalɛ. Gyihova Alasevolɛ mɔɔ ɛ nee bɛ ɛlɛtu la ati ɔ.” Tony hanle kɛ ɛhɛe na ɔlile ye daselɛ kɛnlɛma. Yewie sukunwiɔ na kɛkala ɔle dahuu adekpakyelɛnli yɛɛ asafo nu sonvolɛ. Eza ɔ nye die kɛ yenyia Gyihova, Selɛ mɔɔ lɛ ɛlɔlɛ la.​—Edw. 68:5.

TIE GYIHOVA, NA ƆBAWIE WƆ BOƐ

3. Nzɔne a Gyihova ɛlɛmaa mgbavolɛ nee mbɛlɛra anwosesebɛ kɛ bɛyɛ a?

3 Tony anwubielɛ ne maa yɛnwu kɛzi Gyihova anye die ngakula nwo la. Ɔkulo kɛ ɔwie wɔ boɛ na ɛnyia ahunlundwolɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Ɔti, ɔtu wɔ folɛ kɛ: “Mekɛ mɔɔ bɛle mgbavolɛ nee mbɛlɛra la, bɛhakye bɛ Bɔvolɛ ne.” (Nol. 12:1) Ɛhye ɛyɛlɛ ɛnla aze wɔ ɛnɛ ewiade ye anu. Noko yɛbahola. Ɔlua Nyamenle moalɛ zo, ɔbawie yɛ boɛ, tɛ yɛ mgbavolɛ mekɛ nu ala, emomu yɛ ngoane mekɛ kɔsɔɔti. Amaa yɛade ɛhye abo kpalɛ la, yɛbazuzu mɔɔ boale Yizilayɛma ɔmaanle bɛhonle bɛvale Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne yɛɛ mɔɔ boale Devidi maanle ɔlile Golayate anwo zo konim la anwo.

4, 5. Duzu a yɛsukoa yɛfi Devidi mɔɔ lile Golayate anwo zo konim yɛɛ Yizilayɛma mɔɔ hɔvale Keena azɛlɛ ne la anu a? (Nea mɔlebɛbo nvoninli ne mɔ.)

4 Mɔɔ Yizilayɛma bikyele Ɛwɔkɛ Azɛlɛ ne la, Gyihova anga kɛ bɛziezie bɛ konle ninyɛne ne mɔ anzɛɛ bɛzukoa konle. (Mɛla 28:1, 2) Emomu, ɔzele bɛ kɛ bɛli ye mɛla ne mɔ azo na bɛnyia diedi wɔ ye nu. (Dwɔh. 1:7-9) Wɔ sonla nye zo, folɛdulɛ ɛhye le ngoaseasɛm! Noko ɛnee ɔle folɛdulɛ kpalɛ, na yemɔ maanle Gyihova menli ne lile Keenama anwo zo konim fane dɔɔnwo. (Dwɔh. 24:11-13) Ɛhɛe, ɔhyia diedi na yɛahola yɛadie Gyihova, noko zɔhane diedi ne maa ɔwie yɛ boɛ dahuu. Nɔhalɛ edwɛkɛ ɛhye ɛmkpa nwo, ɔtɛdi gyima ɛnɛ noko.

5 Ɛnee Golayate mɔɔ le sogyanli mɔɔ anwo yɛ se la tendenle bayɛ kɛyɛ futu ngɔnla nee foa (m 2.9) yɛɛ ɛnee yeziezie ɔ nwo kpalɛ. (1 Sa. 17:4-7) Noko ɛnee Devidi lɛ ninyɛne nwiɔ ala: totoabɔ yɛɛ Gyihova Nyamenle anu diedi. Wɔ menli mɔɔ ɛnlɛ diedi la anye zo, ɛnee Devidi ɛnze nrɛlɛbɛ. Noko nea kɛzi ɛnee bɛvo a! Golayate mumua ne a ɛnee ɔnze nrɛlɛbɛ a.​—1 Sa. 17:48-51.

6. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

6 Edwɛkɛ mɔɔ limoa la diedianle ninyɛne nna mɔɔ bamaa yɛanyia anyelielɛ na yeawie yɛ boɛ la. Ɛhye mɔ a le yɛ sunsum nu ngyianlɛ mɔɔ yɛbali nwolɛ gyima, agɔnwolɛma kpalɛ mɔɔ yɛbanyia, bodane kpalɛ mɔɔ yɛbava yɛazie yɛ nye zo yɛɛ yɛ nye mɔɔ yɛbamaa yɛazɔ fanwodi mɔɔ Nyamenle fa maa ye menli la. Bɛmaa yɛzuzu edwɛkɛ ɛhye mɔ anwo yɛhɔ moa ekyi, mekɛ ɛhye anu yɛbazuzu ngyinlazo bie mɔ mɔɔ wɔ Edwɛndolɛ 16 anu la anwo.

DI WƆ SUNSUM NU NGYIANLƐ NWO GYIMA

7. (a) Sunsum nu sonla a le nwane? (b) Duzu a ɛnee le Devidi “afoa nu ɛdeɛ” a, na kɛzi ɔnyianle ɔ nwo zo tumi ɛ?

7 Sunsum nu sonla lɛ Nyamenle anu diedi yɛɛ ɔlɛ Nyamenle adwenle wɔ ninyɛne nwo. Ɔmaa Nyamenle kile ye adenle yɛɛ ɔsika ɔ bo kɛ ɔbadie ye. (1 Kɔl. 2:12, 13) Devidi yɛle ɛhye anwo neazo kɛnlɛma. Ɔdole edwɛne kɛ: “[Gyihova] a le me afoa nu ɛdeɛ nee me debie biala a.” (Edw. 16:5) Devidi “afoa nu ɛdeɛ” zɔhane bie a le agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee Nyamenle mɔɔ ɔvale ye ɔyɛle ye aranemgbole lɛ la. (Edw. 16:1) Kɛ ɔwiele ye ɛ? Ɔhɛlɛle kɛ: “Me nye die.” Ɛhɛe, debie biala ammaa Devidi anye anlie andɛla agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee Nyamenle nyianle la.​—Kenga Edwɛndolɛ 16:9, 11.

8. Ninyɛne boni mɔ a boa maa yɛnyia nɔhalɛ ahunlundwolɛ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu a?

8 Menli mɔɔ fa bɛ adwenle sie anyelielɛ ninyɛne nee anwonyia zo la ɛnrɛnyia anyelielɛ mɔɔ Devidi nyianle la bie. (1 Tim. 6:9, 10) Adiema nrenyia bie mɔɔ vi Canada la ka kɛ: “Debie mɔɔ maa yɛnyia nɔhalɛ ahunlundwolɛ la gyi mɔɔ yɛkola yɛyɛ yɛmaa Gyihova Nyamenle mɔɔ ahyɛlɛdeɛ kpalɛ biala vi ye ɛkɛ la azo, tɛ mɔɔ yɛnyia ye wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu la ɔ.” (Gye. 1:17) Ɛhɛe, Gyihova anu diedi mɔɔ yɛbanyia na yɛazonle ye la maa yɛ ɛbɛlabɔlɛ gyinla bodane zo na yɛ kunlu dwo yɛ nwo. Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia diedi kpole ɛ? Ɔwɔ kɛ yɛnyia mekɛ yɛkenga ye Edwɛkɛ ne, yɛneɛnlea ye abɔdeɛ na yɛdwenledwenle ye subane ngɛnlɛma ne mɔ yɛɛ ɛlɔlɛ mɔɔ ɔlɛ ɔmaa yɛ la anwo.​—Wlo. 1:20; 5:8.

9. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔamaa Nyamenle Edwɛkɛ ne anwo wɔ kɛ mɔɔ Devidi yɛle la ɛ?

9 Ɔdwu mekɛ ne bie a ɛlɔlɛ mɔɔ Gyihova lɛ maa yɛ la le kɛ selɛ mɔɔ ɔlɛtenrɛdenrɛ ɔ ra la. Devidi liele folɛdulɛ zɛhae dole nu. Ɔhanle kɛ: “Meye [Gyihova] ayɛlɛ, ɔboalekɛ ɔkilehile me, yɛɛ aleɛ dwo a me adwenle kakyehakye me.” (Edw. 16:7) Ɛhɛe, ɔdwenledwenlenle Nyamenle edwɛkɛ ne anwo, ɔliele ɔdole nu na ɔmaanle ɔnwonle ye. Saa ɛfa diedi ɛyɛ bie a, ɛhulolɛ mɔɔ ɛlɛ ɛmaa Nyamenle la banyi na wɔanyia ɛhulolɛ kɛ ɛbadie ye. Na ɛhye bɛamaa wɔanyi sunsum nu. Adiema raalɛ bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Christin la hanle kɛ, “Saa meyɛ neɛnleanu na medwenledwenle mɔɔ mekenga la anwo a, mete nganeɛ kɛ Gyihova maanle bɛhɛlɛle ɛhye bɛmaanle me.”

10. Kɛ mɔɔ Ayezaya 26:3 kile la, saa yɛfa sunsum nu ninyɛne yɛsie yɛ nye zo a, kɛzi ɔboa yɛ ɛ?

10 Saa ɛfa sunsum nu ninyɛne ɛsie ɛ nye zo a, ɔbamaa wɔanwu ewiade ne nee mɔɔ bado ye kenle bie la kɛ mɔɔ Nyamenle nwu ye la. Duzu ati a Nyamenle ɛmaa wɔ ndelebɛbo nee nwunu zɛhae ɛ? Ɔkulo kɛ ɛfa bodane kpalɛ ɛsie ɛ nye zo, ɛsi kpɔkɛ kpalɛ na ɛfa anwodozo ɛnea kenle bie ade. (Kenga Ayezaya 26:3.) Adiema nrenyia ko mɔɔ bɛfɛlɛ ye Joshua, mɔɔ de United States, hanle kɛ, “Saa yɛbikye Gyihova a ɔboa ɔmaa yɛnyia adwenle kpalɛ wɔ ninyɛne nwo.” Nea kɛzi ɛhye le zɔ, na ɔmaa yɛ kunlu dwo yɛ nwo a!

NYIA AGƆNWOLƐMA KPALƐ

11. Kɛzi Devidi hilele adenle mɔɔ bɛdua zo bɛnyia agɔnwolɛma kpalɛ la ɛ?

11 Kenga Edwɛndolɛ 16:3. Ɛnee Devidi ze adenle mɔɔ bɛdua zo bɛkpondɛ agɔnwolɛma kpalɛ la. Ɛnee ɔ ‘nye die somaa’ wɔ mekɛ mɔɔ ɔwɔ menli mɔɔ kulo Gyihova avinli la. Bɛha bɛ nwo edwɛkɛ kɛ “anwodelɛma” mɔɔ bɛ nyɛleɛ nwo te. Edwɛndolɛnli fofolɛ noko dele nganeɛ ko ne ala wɔ ɔ gɔnwo mɔ anwo. Ɔhɛlɛle kɛ: “Me nee menli mɔɔ sulo wɔ la a tu a; bɛdabɛ mɔɔ bɛdi wɔ mɛla zo la a me nee bɛ tu a.” (Edw. 119:63) Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ limoa anu la, ɛdawɔ noko ɛbahola wɔanyia agɔnwolɛma kpalɛ mɔɔ sulo Gyihova na bɛtie ye la. Menli mɔɔ asolo bɛ ɛvolɛ la noko boka nwo.

12. Duzu a maanle Devidi nee Dwɔnatan yɛle agɔnwolɛ a?

12 Edwɛndolɛnli Devidi anva menli mɔɔ nee ye sɛ atipɛne la angome agɔnwolɛ. Ɛkakye “nrenyia kpanyinli” ne mɔɔ ɛnee le ɔ gɔnwo kpalɛ la duma ɔ? Bɛfɛlɛ ye Dwɔnatan. Nɔhalɛ nu, bɛyɛle agɔnwolɛvalɛ nwo neazo kɛnlɛma wɔ Ngɛlɛlera ne anu. Noko, ɛze ɔ? Ɛnee Dwɔnatan tɛla Devidi kpanyinli kɛyɛ ɛvolɛ 30. Duzu a maanle bɛvale bɛ nwo agɔnwolɛ a? Ɛnee bɛlɛ Nyamenle anu diedi, bɛbu bɛ nwo yɛɛ bɛnwunle kɛzi nuhua ko biala vile akɛnrasesebɛ nu honle tiale Nyamenle agbɔvolɛ la.​—1 Sa. 13:3; 14:13; 17:48-50; 18:1.

13. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔadɛlɛ wɔ ɛlɔlɛ nu wɔ wɔ agɔnwolɛvalɛ nu ɛ? Maa neazo.

13 Kɛ mɔɔ Devidi nee Dwɔnatan yɛle la, menli mɔ bɛkulo Gyihova na bɛkile kɛ bɛdie ye bɛdi mɔɔ yɛkulo bɛ la maa yɛ ‘nye die somaa.’ Kiera mɔɔ ɛva ɛvolɛ dɔɔnwo ɛzonle Nyamenle la ka kɛ, “Meva menli dɔɔnwo mɔɔ wɔ ewiade ɛleka ngakyile mɔɔ asolo aneɛ mɔɔ bɛka nee bɛ amaamuo la agɔnwolɛ.” Saa ɛtɛlɛ wɔ ɛlɔlɛ nu wɔ adenle ɛhye azo a, ɛbanwu daselɛ mɔɔ kile kɛ Nyamenle Edwɛkɛ ne nee ye sunsum ne kola maa yɛyɛ ko la.

FA BODANE KPALƐ SIE Ɛ NYE ZO

14. (a) Duzu a baboa wɔ yeamaa wɔava bodane kpalɛ wɔazie ɛ nye zo a? (b) Kɛzi mgbavolɛ nee mbɛlɛra bie mɔ ɛde nganeɛ wɔ sunsum nu bodane mɔɔ bɛvale bɛziele bɛ nye zo la anwo ɛ?

14 Kenga Edwɛndolɛ 16:8. Devidi vale ye adwenle ziele Nyamenle ɛzonlenlɛ zo. Saa ɛdawɔ noko ɛfa Gyihova ɛzonlenlɛ ɛdimoa na ɛfa sunsum nu bodane ɛsie ɛ nye zo a, ɛ kunlu badwo ɛ nwo wɔ wɔ ɛbɛlabɔlɛ nu. Adiema nrenyia bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Steven la hanle kɛ: “Saa mefa bodane mesie me nye zo, mepele medwu nwo na meto me nye me nzi menwu anyuhɔlɛ mɔɔ menyia la a, ɔmaa me kunlu dwo me nwo.” Adiema kpavolɛ bie mɔɔ wɔ Germany mɔɔ kɛkala sonle wɔ maanle gyɛne zo la hanle kɛ: “Saa meyɛ kpanyinli na meto me nye me nzi a, mengulo kɛ menwu kɛ mɔɔ mekulo ala a menyɛle a.” Asoo kɛ ɛte nganeɛ la ɛne? Saa ɔle zɔ a, ɛnee fa ahyɛlɛdeɛ biala mɔɔ ɛlɛ la di Gyihova eni na yɛ ninyɛne boa awie mɔ. (Gal. 6:10) Fa sunsum nu bodane sie ɛ nye zo na sɛlɛ Gyihova kɛ ɔboa wɔ ɔmaa ɛdwu nwo. Ɔ nye die kɛ ɔbabua asɔneyɛlɛ zɛhae.​—1 Dwɔn 3:22; 5:14, 15.

15. Bodane boni mɔ a ɛbahola wɔava wɔazie ɛ nye zo a? (Nea ɛlɛka “ Bodane Mgbalɛ Bie Mɔ.”)

15 Bodane boni mɔ a ɛbahola wɔava wɔazie ɛ nye zo a? Bie a le kɛ ɛbava ɛdawɔ mumua ne wɔ edwɛkɛ wɔamaa mualɛ wɔ debiezukoalɛ bo, wɔayɛ adekpakyelɛ gyima anzɛɛ wɔahɔzonle wɔ Bɛtɛle. Bie a ɛbahola wɔazukoa aneɛ fofolɛ amaa wɔahɔboa wɔ ɛleka mɔɔ bɛka aneɛ ne la. Barak, kpavolɛ bie mɔɔ wɔ dahuu ɛzonlenlɛ gyima ne anu la ka kɛ, “Saa medwazo dahuu biala na menwu kɛ melɛfa me anwosesebɛ muala meazonle Gyihova a, kɛzi me nye die la, gyima biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ bamaa me nye alie zɔhane a.”

MAA Ɛ NYE ƐZƆ FANWODI MƆƆ NYAMENLE ƐVA ƐMAA WƆ LA

16. Kɛzi Devidi dele nganeɛ wɔ Gyihova tenlene ngyinlazo ne mɔ anwo ɛ, na duzu ati ɔ?

16 Kenga Edwɛndolɛ 16:2, 4. Kɛ mɔɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ limoa anu la, Nyamenle mɛla nee ye tenlene ngyinlazo ne mɔ boa yɛ ɔmaa yɛnyia fanwodi ɔlua ɛhulolɛ mɔɔ yɛnyia yɛmaa mɔɔ le kpalɛ na yɛkyi ɛtane la azo. (Emɔso 5:15) Edwɛndolɛnli Devidi nwunle kɛ Gyihova le ‘kpalɛyɛlɛ ɛvileka.’ Kpalɛyɛlɛ a le ɛbɛla kpalɛ ɛbɔlɛ. Devidi bɔle mɔdenle zukoale Nyamenle kpalɛyɛlɛ ne. Eza Devidi hyile mɔɔ le ɛtane wɔ Nyamenle anye zo la. Ɛhye mɔ bie a le awozonle ɛzonlenlɛ mɔɔ gua sonla nyunlu aze na ɔmaa ɔfa anyunlunyia mɔɔ le Gyihova ɛdeɛ ɔmaa debie gyɛne la.​—Aye. 2:8, 9; Yek. 4:11.

17, 18. (a) Duzu a Devidi hanle ye wɔ adalɛ ɛzonlenlɛ nwo a? (b) Duzu a ɛlɛmaa menli ava “amaneɛnwunlɛ dɔɔnwo” ara bɛ nwo zo ɛnɛ a?

17 Wɔ tete ne, ɛnee nla nu ɛbɛlatane boka adalɛ ɛzonlenlɛ nwo. (Hozia 4:13, 14) Nɔhalɛ nu, ɔle ɛzonlenlɛ mɔɔ nwonane ne mɔɔ tɔ sinli la anye die nwo a. Noko, anyelielɛ zɔhane ɛndɛnla ɛkɛ ne ɛngyɛ. Mɔɔ nee ɛhye le ngakyile la, Devidi hanle kɛ: “Bɛdabɛ mɔɔ bɛsonle nyamenle gyɛne la twe amaneɛnwunlɛ dɔɔnwo maa bɛ nwo.” Eza bɛmaanle ngakula dɔɔnwo nwunle amaneɛ. (Aye. 57:5) Ɛnee Gyihova kyi amumuyɛyɛlɛ zɛhae! (Gyɛ. 7:31) Saa ɛnee ɛwɔ ɛkɛ ne bie yɛɛ wɔ awovolɛ nyianle Gyihova anu diedi na bɛdiele ye a, anrɛɛ ɛ nye balie kpole.

18 Ɛnɛ, adalɛ ɛzonlenlɛ die nla nu ɛbɛlatane, bɔbɔ menli mɔɔ bɛ awodeɛ le ko la agyalɛ to nu. Mɔɔ vi fanwodi mɔɔ menli kpondɛ anu ba la ɛtɛkakyile ɔvi tete ne. (1 Kɔl. 6:18, 19) Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, menli fa “amaneɛnwunlɛ dɔɔnwo” ba bɛ nwo zo. Ɔti, ngakula, bɛdie bɛ anwuma Selɛ ne. Bɛnyia anwodozo bɔkɔɔ kɛ, saa bɛtie ye a, ɔbawie bɛ boɛ. Bɛhakye kɛ, nyanelilɛ mɔɔ ɛtaneyɛlɛ fa ba la le kpole tɛla fɛlɛkolilɛ ekyi ne mɔɔ bɛbali la. (Gal. 6:8) Joshua mɔɔ yɛlimoa yɛha ɔ nwo edwɛkɛ la hanle kɛ, “Yɛbahola yɛava yɛ fanwodi ne yɛali gyima kɛ mɔɔ yɛkulo la, noko saa yɛfa yɛdi gyima wɔ adenle ɛtane zo a, yɛ kunlu ɛnrɛdwo yɛ nwo ɛlɛ.”

19, 20. Nyilalɛ boni mɔ a mgbavolɛ nee mbɛlɛra mɔɔ lɛ Gyihova anu diedi na bɛtie ye la banyia a?

19 Gyisɛse zele ye ɛdoavolɛma kɛ: “Saa bɛdi me edwɛkɛ zo dahuu a, ɛnee bɛle me ɛdoavolɛma amgba, na bɛbanwu nɔhalɛ ne, na nɔhalɛ ne bamaa bɛanyia fanwodi.” (Dwɔn 8:31, 32) Fanwodi ɛhye mɔ bie a le adalɛ ɛzonlenlɛ mɔɔ yɛvi nu yɛɛ nuhua diedi ngakyile ne mɔ. Dɔɔnwo wɔ ɛkɛ. Kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, “anyunlunyia fanwodi ne mɔɔ Nyamenle amra lɛ la” noko boka nwo. (Wlo. 8:21) Saa ɛdi ‘Kelaese edwɛkɛ’ anzɛɛ ye ngilehilelɛ zo a, ɛbanyia fanwodi zɔhane bie ɛnɛ. Ɔlua adenle ɛhye azo, ‘ɛbanwu nɔhalɛ’ ne, tɛ kɛ ɛsukoa ala, eza ɛbava wɔabɔ wɔ ɛbɛla.

20 Mgbavolɛ nee mbɛlɛra, bɛhile kɛ bɛ nye sɔ fanwodi ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa bɛ la. Bɛva bɛli gyima nrɛlɛbɛ nu na bɛdo adiabo kpalɛ bɛmaa bɛ kenle bie. Adiema nrenyia kpavolɛ ko hanle kɛ: “Fanwodi mɔɔ bɛfa bɛdi gyima nrɛlɛbɛ nu la boa maa bɛsi ninyɛne le kɛ gyima kpalɛ yɛɛ agyalɛ nwo kpɔkɛ kpalɛ.”

21. Kɛ ɔkɛyɛ na wɔalua “nɔhalɛ ngoane” adenle ne azo ɛ?

21 Wɔ ɛtane ewiade ɛhye anu, menli mɔɔ kile kɛ yewie bɛ boɛ bɔbɔ la akunlu ɛndwo bɛ nwo ɔluakɛ ɔle mekɛ ezinraa nu debie. Yɛnze ɛhyema edwɛkɛ. (Gye. 4:13, 14) Ɔti, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛbalua “nɔhalɛ ngoane” adenle ne mɔɔ le dahuu ngoane la azo. (1 Tim. 6:19) Nɔhalɛ nu, Nyamenle ɛntinlitinli yɛ nwo zo kɛ yɛlua adenle zɔhane azo. Kpɔkɛzilɛ ne le yɛ ɛdeɛ. Fa Gyihova yɛ wɔ “afoa nu ɛdeɛ.” Maa ɛ nye ɛzɔ “ninyɛne kpalɛ” mɔɔ yeva yemaa wɔ la. (Edw. 103:5) Eza nyia diedi kɛ ɔbahola yeamaa wɔanyia “anyelielɛ dɔɔnwo” nee “fɛlɛkolilɛ . . . dahuu.”​—Edw. 16:11.