Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

Iphuphẹn, are ina Sabu Nyerẹn Obọdẹn Akpọ

Iphuphẹn, are ina Sabu Nyerẹn Obọdẹn Akpọ

“Wu lẹrhere mẹ rhe izede arhọ.”—PS. 16:11.

IJORO: 133, 89

1, 2. Marhẹ udje i Tony o ru djephia taghene ana sabu ruẹ ewene?

ỌMỌ isukuru owu re se Tony ọ guọlọ jẹ isukuru ẹnya vwo, dedevwo o ji te ọke rọ nọ ruotọre-e. Nime o vwo ọsẹ-ẹ, orho vwo omamerhomẹ kpahen isukuru ẹnya-a, no yo nughe jeghwai kwomakugbe igbehian yen uvuẹn ehion ọkprughwre na. O vwo gbozighi yanghene da imwu egbogbanho-on. Tony ọ ghwai rhe oborẹ ọnọ ha akpenyerẹn ru-u. No ji roro sẹ Osolobrugwẹ ọ ghini havwiẹ. Ọke oru, nọ mẹrẹn esa ọrhẹ ane owu ri rhiẹ Iseri Jehova, nọ jeghwai lele aye tẹmro kpahen iroro yi jeghwai nọ enọ. Aye ni yẹriẹ ibroshọ eva—The Origin of Life—Five Questions Worth Asking ọrhẹ Was Life Created?

2 Ọke imizu na a ghwẹrioma bruie, Tony o wene uruemru ọnẹyen ne. O yono ibroshọ na te erhirhiẹ ibroshọ na e kpitin jeghwai ho ne. Tony nọ tare: “Osolobrugwẹ ọ ghini havwiẹ.” Tony no rhiabọ dede uyono i Baibol, ọke oru no wene akpenyerẹn yen. No mo rhiẹ owu usuẹn ihworho ri mai rhe ẹbe uvuẹn isukuru ọnẹyen ukperẹ ono rhiẹ oborẹ ọ havwọ bi. No gbe ohworho ro vwo isukuru na unu. Nọ tare: “We ruẹ riaro uvuẹn iruemru ọnọ ọrhẹ uvuẹn isukuru ne. Iseri Jehova we kwomakugbe na yọ soriẹ?” Tony nọ kpahenrhọ ye, ee, nọ jeghwai ghwoghwo riẹn. Ọke oru, Tony nọ ruotọre nẹ isukuru, jeghwai rhiẹ ọkobaro ọrhẹ odibo owian. Oma ọ merhiẹn vwana, nime i Jehova o mo rhiẹ Ọsẹ hariẹn ne.—Ps. 68:5.

HUVWELE I JEHOVA NE WU NE FIKPAROBỌ

3. Me yi Jehova ọ guọlọre nẹ iphuphẹn i ru?

3 Udje i Tony o djephia taghene i Jehova o vwo ọdamẹ kpahen are ri rhiẹ iphuphẹn. Ọ guọlọre nẹ are i riamerhen obọdẹn akpenyerẹn. Omarana, nọ ha urhebro wẹn: “Karorhọ, Ọmemama Orode ọnọ uvuẹn ọke uphuphẹn ọnọ.” (Eccl. 12:1) Inyenana, ọ lọhọ na nyalele urhebro ọrana-a. Ọrẹn, ana sabu fikparobọ. Nyoma userhumu Osolobrugwẹ wu na sabu fikparobọ uvuẹn ọsoso akpenyerẹn ọnọ. Ne dje udje yi, roro kpahen oborẹ ana sabu yono mie uvweri emọ Israel i firi aye i ki ruẹ Otọre Ive na ọrhẹ i David ọke rọ dẹrughwaroghwẹ Goliath.

4, 5. Uyono ọghoghanren ọgo ya na sabu yono nẹ oborẹ emọ Israel i fi Canaan kparobọ lele ọrhẹ oborẹ i David o fi Goliath kparobọ lele? (Ni ifoto rọ ha uvuẹn ọtonrhọ uyono na.)

4 Ọke emọ Israel a joma te Otọre Ive na ne, Osolobrugwẹ o jurhi rẹn aye nẹ aye i ruẹ ena uvweri aye gbanhonrhọ yanghene yono oborẹ e fiuvweri-i. (Deut. 28:1, 2) Ukpomaran, nọ ta rẹn aye nẹ aye i nyalele irhi enẹyen jeghwai hẹrosuiẹ. (Josh. 1:7-9) Arha ha ukẹro ituakpọ nie, urhebro ọrana ọ sabu wia-an. Ọrẹn, ọrana yẹ urhebro rọ mai serhọ nime i Jehova nọ yẹ ihworho yi efikparobọ ọgbọ buebun. (Josh. 24:11-13) Itiọrurhomẹmro, a guọlọ esegburhomẹmro na sabu huvwele Osolobrugwẹ, habaye, esegburhomẹmro ọrana ọ ha efikparobọ sa ọke ephian. Urhomẹmro ọnana o ji wene-e. O ji sekpahen ọwan inyenana.

5 Goliath ọgba owọnren ro rhi te isihanghwẹ irhinrin gbẹ uphrophro (2.9 m), rọ jeghwai vwo ekwakwa owọnren buebun. (1 Sam. 17:4-7) Ọrẹn, David o vwo ekwakwa eva ọvo: ufi ọrhẹ esegburhomẹmro ro vwo kpahen i Jehova. Harẹn ihworho ri vwe vwo esegburhomẹmro, ọ họhọre taghene i David o vwo ọhọ-ọ. Ọrẹn, iroro aye ọ sọre! Fọkime i Goliath yo vwo vwo ọhọ.—1 Sam. 17:48-51.

6. Me ye ne yono riaro rhọ?

6 Urhomu-ẹmro rọ vrẹnren na ọ ta kpahen ekwakwa ẹne re toroba omamerhomẹ ọrhẹ efikparobọ. Ekwakwa erana yẹ, uyono kpahen Osolobrugwẹ, igbehian ri Jehova ọ yẹrẹ ọwan, ẹkẹ re bruẹ te oma, kugbe ugbomọphẹ ihworho i Jehova. Jene yono riaro rhọ kpahen ekwakwa enana, jeghwai ta kpahen iruemru-urhi ezẹko ri ha uvuẹn Psalm 16.

YONO RIARO RHỌ KPAHEN I JEHOVA

7. (a) Aruẹ ohworho ọgo yẹ ugbehian Osolobrugwẹ? (b) Me yẹ “ẹkẹ” i David, marhẹ ọnana o ru hobọte yi?

7 Ugbehian i Jehova o vwo esegburhomẹmro kpahiẹn jeghwai roro jerẹ i Jehova. Ọye ọ hẹroso i Jehova nọ yẹ ye ọkpọvi, nọ jeghwai brorhiẹn rọ nọ nyalelie. (1 Cor. 2:12, 13) Jerẹ udje, David ugbehian i Jehova. David nọ so ijoro: “Jehova yẹ ẹkẹ mẹ, ẹkẹ ra ghalẹ te mẹ ọrhẹ uko mẹ.” (Ps. 16:5) “Ẹkẹ” ọrana o sekpahen omamọ onyerẹnkugbe ri David o vwori rhẹ i Jehova rọ ha ru ekete rọ zẹrua. (Ps. 16:1) Me yo nerhumie rhe? David nọ tare: “Ọsoso omamẹ ọ ghọghọ.” Itiọrurhomẹmro, onyerẹnkugbe ri David o vwori rhẹ i Jehova ọ yẹriẹ omamerhomẹ.—Se Psalm 16:9, 11.

8. Me yẹ ekwakwa ezẹko re toroba obọdẹn akpenyerẹn?

8 Ihworho ra hatua akpẹriọ ọrhẹ efe i sabu vwo aruẹ omamerhomẹ ri David ọ tẹmro kpahen na-a. (1 Tim. 6:9, 10) Omizu ọhworhare owu obẹ i Canada nọ tare: “O rhiẹ oborẹ ọwan a mẹrẹn uvuẹn akpenyerẹn ọwan yọ yẹ ọwan obọdẹn evwẹnvuọ-ọn, ọrẹn oborẹ ọwan a sabu yẹ i Jehova Osolobrugwẹ ro tiobọnẹ ẹghẹlẹ eghoghanren rẹn ọwan.” (Jas. 1:17) Erhe vwo esegburhomẹmro kpahen i Jehova jeghwai ga ye, na na sabu nyerẹn obọdẹn akpọ. Marhẹ wu ne ru sabu ruẹ esegburhomẹmro ọnọ gbanhonrhọ? Wu na vi ghwọghọ ọke rhẹ i Jehova, nọyẹ se i Baibol na, ni ekwakwa ri Jehova ọ maren, roro kpahen iruemru enẹyen ọrhẹ ẹguọlọ ro vwo kpahuọn.—Rom. 1:20; 5:8.

9. Marhẹ wu ne ru sabu lẹrhẹ Ẹmro Osolobrugwẹ sun iroro ọnọ jerẹ i David?

9 Ọkezẹko, Jehova o dje ẹguọlọ ye rẹn ọwan nyoma ọ ha ọghwọghwu rẹn ọwan. David o rhiabọ dede aruẹ ọghwọghwu ọrana. Nọ tare: “Mi ne jiri Jehova rọ yẹre mẹ urhebro. Tobọ te ason dede, ẹhẹn mẹ ọ kpọ mẹ viẹ.” (Ps. 16:7) David o roro kpahen iroro i Jehova, nọ hariẹ ruẹ ọnẹyen jeghwai lẹrhẹ iroro i Jehova suien. Wu rha hẹrokele i David, ne wu ne ji vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova, jeghwai vwo omwemẹ wu na huvwele yi. Wu na ji do riaro uvuẹn urhomẹmro na. Omizu ọmase re se Christin nọ tare: “Mia rha tọn kodo jeghwai roro kpahen oborẹ mi seri, ni mie vwo imwẹro taghene i Jehova ọ ya ẹmro na rhotọre fọkiẹ omẹmẹ!”

10. Jerẹ oborẹ ọ ha uvuẹn Isaiah 26:3, erere ego ya mẹrẹn erhe rhiẹ ugbehian i Jehova?

10 Wu rhe rhiẹ ugbehian i Jehova, ne wu na sabu rha ha ukẹro ri Jehova ọ ha ni ekwakwa ha ni aye. Mesoriẹ Osolobrugwẹ o tiobọnẹ irherhe ọrhẹ oniso wẹn? Ọ guọlọre ne wu bru ẹkẹ te oma, brorhiẹn ri serhọ, jeghwai tẹnrovi obaro na rhẹ uduefigbere! (Se Isaiah 26:3.) Omizu ọhworhare owu re se i Joshua ro rhirhiẹ United States, nọ tare: “Arha daji kẹrẹ i Jehova, nọ lẹrhẹ ọwan ha ukẹro ro serhọ ni kemru kemru.” Ọrana ọ ghini yẹ ọwan obọdẹn evwẹnvuọn!

MWU OBỌDẸN IGBEHIAN

11. Me yi David ọ ta kpahen oborẹ ene ru mwu obọdẹn igbehian?

11 Se Psalm 16:3. David o rhe oborẹ ono ru mwu obọdẹn igbehian. Oma ọ merhiẹn ọke ro kwomakugbe ihworho ri vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova. O serẹ aye “ihworho efuanfon” nime aye e ruẹ irueruo ọsoso. Ọbo ijoro ọrọrọ o ji vwo aruẹ iroro ọrana sekpahen aruẹ igbehian ro no vwo. Nọ yare: “Mẹmẹ ugbehian rẹn ọsoso ihworho ra zofẹn owẹwẹ, ọrhẹ ihworho ra nyalele irhi enọ.” (Ps. 119:63) Jerẹ oborẹ e yonorin uvuẹn urhomu-ẹmro rọ vrẹnren na, wu na sabu mwu obọdẹn igbehian uvwre ihworho ra zofẹn i Jehova jeghwai huvwele yi. Ọnana o sekpahen igbehian ri ha edje sansan.

12. Me yi David ọrhẹ i Jonathan i bọn onyerẹnkugbe aye kpahen?

12 David ro rhiẹ ọbo ijoro na o vwo igbehian ri ha edje sansan. Wu na sabu karorhọ odẹ ohworho owu rọ “vuọnren rhẹ odidi” ro rhiẹ ugbehian yen kpẹnkpẹnkpẹn? Odẹ ye i Jonathan. Itiọrurhomẹmro, onyerẹnkugbe aye ọ ha usuẹn eri mai rhomu ra ya rhẹ uvuẹn i Baibol na. Ọrẹn, wu rheri taghene i Jonathan ọ ha ẹgbukpe 30 djerhe i David? Me yẹ aye i bọn onyerẹnkugbe aye kpahen? Aye i bọnriẹn kpahen esegburhomẹmro kpahen Osolobrugwẹ, ọghọ okokodo rẹn owuowọnwan, ọrhẹ ọrẹ aye a mẹrẹn uduefigbere aye i djephia ọke aye e lele evwreghrẹn Osolobrugwẹ wọnrọn.—1 Sam. 13:3; 14:13; 17:48-50; 18:1.

13. Marhẹ wu ne ru kerabọ igbehian enọ? Dje udje yi.

13 Jerẹ David ọrhẹ i Jonathan, ọwan a ji mẹrẹn “omamerhomẹ ọduado” ọke re kwomakugbe ihworho ri vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova jeghwai vwo esegburhomẹmro kpahiẹn. Kiera rọ ga i Jehova uvwre ẹgbukpe buebun ne, nọ tare: “Igbehian mẹ i nẹ ekete sansan uvuẹn akpọ na rhe, aye i vwo iruemru ọrhẹ irueruo sansan.” Wu rhe ji vwo igbehian sansan, ne wu na ji mẹrẹn oborẹ Ẹmro Osolobrugwẹ ọrhẹ ẹhẹn ọfuanfon ọnẹyen o ku ihworho kugbe lele.

HATUA OMAMỌ ẸKẸ

14. (a) Me yọ nọ ha userhumu wẹn bru omamọ ẹkẹ te oma? (b) Ukẹro ọgo yẹ iphuphẹn ezẹko a ha ni ẹkẹ rẹ aye i bru te oma uvuẹn ogame i Jehova?

14 Se Psalm 16:8. David ọ tẹnrovi ogame i Jehova. Wu na ji sabu mẹrẹn evwẹnvuọn wu rha tẹnrovi ogame i Jehova jeghwai bru ẹkẹ te oma uvuẹn ogame ọnẹyen. Omizu ọhworhare owu re se Steven, nọ tare: “Ọ yẹ mẹ evwẹnvuọn mi rhe bru ẹkẹ, nyamwuie jeghwai mẹrẹn oborẹ mi ru riaro te ne.” Omizu ọhworhare owu ro nẹ i Germany rhe rọ ga uvuẹn ẹkwotọre ọrọrọ, nọ tare: “Mi rha ho ne, mia guọlọ ni akpenyerẹn mẹ jeghwai roro taghene ekwakwa mi ruru ephian fọkiẹ ọdamẹ omobọ mẹ ọvo-o.” Wu vwo aruẹ iroro ọrana? Orho rhiẹ omaran, gba ha omẹgbanhuọn ọrhẹ ena wu vwori họghọ vwe i Jehova jeghwai sa awọrọ erhumu. (Gal. 6:10) Bru ẹkẹ te oma uvuẹn ogame i Jehova, ne wu nekpẹn userhumu mie i Jehova ọrẹ ẹrhomo ne wu sabu nyamwu ẹkẹ na. Oma ọ merhiẹn rọ nọ kpahenrhọ aruẹ ẹrhomo erana.—1 John 3:22; 5:14, 15.

15. Ẹkẹ ego ye wu na sabu bru te oma? (Se ekpeti na “ Ẹkẹ ra na Sabu bru te oma.”)

15 Ẹkẹ ego ye wu na sabu bru te oma? Aye ina sabu rhiẹ ọrẹ wu na kpahenrhọ enọ uvuẹn uyono rhẹ ẹmro enọ, rhiẹ ọkobaro, yanghene ga uvuẹn Oghọn Ukoko. Wu na ji sabu yono edjadjẹ ọkpokpọ neneyo wu sabu ya ga uvuẹn ẹkwotọre ọrọrọ. Barak ro rhiẹ ọkobaro ọke ephian, nọ tare: “Mi rhe vẹnrẹn urhiọke kẹdẹkẹdẹ jeghwai rhe taghene mia ha ọsoso omẹgbanhon mẹ wian rẹn i Jehova, ọ yẹ mẹ evwẹnvuọn ọduado.”

HA UKẸRO ỌGHOGHANREN NI UGBOMỌPHẸ RẸ OSOLOBRUGWẸ Ọ YẸRUỌ

16. Ukẹro ọgo yi David ọ ha ni irhi Jehova, mesoriẹ?

16 Se Psalm 16:2, 4Jerẹ oborẹ e yonorin uvuẹn urhomu-ẹmro rọ vrẹnren na, irhi ọrhẹ iruemru-urhi Osolobrugwẹ a ye ọwan omefuon jeghwai ha userhumu rẹn ọwan vwo ẹguọlọ kpahen oborẹ orhomurun jeghwai vwo utuoma kpahen oborẹ o biomurun. (Amos 5:15) David ro rhiẹ ọbo ijoro na nọ mẹrẹnvwrurhe taghene i Jehova yẹ “Esiri orhorhomu.” Orhorhomu o sekpahen ọrẹ e dje omamọ uruemru phia. David ọ wian gbanhon nọ sabu hẹrokele Osolobrugwẹ jeghwai vwo uruemru orhorhomu jerẹ i Jehova. David o ji vwo utuoma kpahen oborẹ o biomurun uvuẹn ukẹro Osolobrugwẹ. Ọnana o sekpahen omẹgọ rọ lẹrhẹ odidi ituakpọ seriotọre jeghwai lẹrhẹ ituakpọ ha ujiri ro fo rẹn i Jehova rẹn oma aye yanghene emru ọrọrọ.—Isa. 2:8, 9; Rev. 4:11.

17, 18. (a) Me yi David ọ ta kpahen oborẹ o nerhumu ẹga efian sa? (b) Me yọ lẹrhẹ ihworho buebun inyenana suẹ emiamiamo buebun rẹn oma aye?

17 Uvuẹn ọke ra ya i Baibol na, ẹga efian ọ vuọnren rhẹ irueruo ọfanrhiẹn. (Hos. 4:13, 14) Itiọrurhomẹmro, aruẹ ogame ọrana yo je ituakpọ ri vwa gba. Ọrẹn, ọ vwọ rhua obọdẹn omamerhomẹ sa-a. David ọrhọ ta taghene ‘ihworho re lele isolobrugwẹ erọrọ, e vwo emiamiamo buebun.’ Aye a ji rhua ojẹriọ vwe emọ aye buebun. (Isa. 57:5) Jehova o vwo utuoma kpahen uruemru ọkon ọrana! (Jer. 7:31) Orhianẹ wu nyerẹnren ọke ọrana, manẹ oma ọ dabu merhuọn orhianẹ eri vwiẹruọ i vwo esegburhomẹmro kpahen i Jehova jeghwai huvwele yi.

18 Inyenana, ẹga efian o jiri uruemru ọfanrhiẹn tobọ te uruemru rẹ ehworhare a gbẹ ehworhare yanghene emẹse a gbẹ emẹse. Ọrẹn, oborẹ o nerhumẹ aruẹ ugbomọphẹ ọrana sa, o ji wene nẹ oborẹ ọ havwọ ọke a ya i Baibol na-a. (1 Cor. 6:18, 19) Ihworho e vwo emiamiamo buebun jerẹ oborẹ wu na sabu djokarhọ ne. Omarana, are ri rhiẹ iphuphẹn, are i kerhọ Osolobrugwẹ ro rhiẹ Ọsẹ are. Vwo imwẹro taghene wu rha huvwele yi, yọ mai rhomu wẹn. Jenẹ o mwu ẹro taghene ẹkuọn ro nerhumu iruemru esọsọ sa ọ ghwẹ omamerhomẹ ibiọke wu na mẹrẹn. (Gal. 6:8) Joshua ra hunute bi ne, nọ tare: “Ana sabu ha ugbomọphẹ ọwan ruiruo izede ro je rẹ ọwan, ọrẹn, a vwa mẹrẹn obọdẹn evwẹnvuọn arha haye ruẹ ogbiruo-o.”

19, 20. Ebrurhọ ego yẹ iphuphẹn ri vwo esegburhomẹmro kpahen i Jehova jeghwai huvwele yi ina mẹrẹn?

19 Jesu nọ ta rẹn idibo yi: “Are i rha nyalele ẹmro mẹ, are ghini idibo mẹ, are ine rhe urhomẹmro na, urhomẹmro na nẹ ono ru are rhiẹ emuvwiẹ.” (John 8:31, 32) Ugbomọphẹ ọrana ọ lẹrhẹ ọwan rhiẹ emuvwiẹ rẹn ẹga efian, je rhe te, ọrhẹ esegburhomẹmro efian. O ji vwo erere erọrọ. Jerẹ oborẹ e yono ne, ene vwo “ugbomọphẹ ọrẹ emọ Osolobrugwẹ.” (Rom. 8:21) Riamerhen ugbomọphẹ ọnana nyoma wu na nyalele iyono i Kristi. Ọke ọrana, ne wu ne “rhe urhomẹmro na,” orhiẹ ọrẹ wu ne yono kpahiẹn ọvo-o, ọrẹn, ọrẹ wu na haye ruiruo.

20 Iphuphẹn, are i ha ukẹro ọghoghanren ni ugbomọphẹ rẹ Osolobrugwẹ ọ yẹrẹ are. Are i haye ruiruo izede ẹghwanren jeghwai vwo ifiẹrorhọ kpahen obaro na. Omizu ọhworhare owu nọ tare: “Arha ha ugbomọphẹ ruiruo izede ẹghwanren ọke ra ha uphuphẹn, ọnọ ghini sa ọwan erhumu arha dẹrughwaroghwu orhienbro eduado jerẹ ọke ra guọlọ iruo yanghene ọke ra guọlọ ohworho ra na rọnmọ, yanghene re brorhiẹn ra na ja rọnmọ jokpanẹ e te uvwre ẹgbukpe ezẹko ne.”

21. Marhẹ wu ne ru daji uvuẹn izede ro suẹn riẹ “obọdẹn akpọ” na?

21 Uvuẹn akpenyerẹn ọnana, oborẹ ihworho ezẹko e se obọdẹn akpọ inyenana, ọ vwọ tọ-ọ. Ọwan e rhe oborẹ odẹ rọ sa na, ono rhirhiẹ-ẹ. (Jas. 4:13, 14) Omarana, no fori na nyalele izede ro suẹn riẹ “obọdẹn akpọ” na ro rhiẹ arhọ i bẹmẹdẹ. (1 Tim. 6:19) Itiọrurhomẹmro, Osolobrugwẹ ọ vwọ gba ọwan nya izede ọrana-a. Ọwan yi na djẹ odjẹ na. Ha i Jehova ruẹ “ẹkẹ” ọnọ. Ha ukẹro ọghoghanren ni “ekwakwa irhorhomu” rọ yẹruọ ne. (Ps. 103:5) Jeghwai vwo imwẹro taghene ọnọ yọ “aghọghọ buebun” ọrhẹ ‘omamerhomẹ bẹmẹdẹ bẹmẹdẹ.’—Ps. 16:11.