Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Rhie riẹ eghwẹmro re havwiẹ

URHOMU-ẸMRO UYONO 2

Jiri Jehova Uvuẹn Ukoko na

Jiri Jehova Uvuẹn Ukoko na

“Mi ne jiruo uvuẹn erhẹrhẹ ukoko na.”—PS. 22:22.

IJORO 59 So Ijoro Jiri Jehova

ẸZẸKOKO *

1. Marhẹ oma o ru i David kpahen i Jehova, me yẹ ọnana o mwurien ru?

ORODJE DAVID nọ yare: “Jehova ọ doro jeghwai mwuovwan ujiri.” (Ps. 145:3) David o vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova, ọnana no mwurien jirie “uvuẹn erhẹrhẹ ukoko na.” (Ps. 22:22; 40:5) O vwo ẹfro-o, wu kwerhọ ẹmro i David na: “O Jehova ro rhiẹ Osolobrugwẹ Israel ro rhiẹ ọsẹ ame, jenẹ ujiri o rhirhiẹ ye wẹn, ni bẹmẹdẹ ye te bẹmẹdẹ.”—1 Chron. 29:10-13.

2. (a) Marhẹ ene ru jiri Jehova? (b) Ebẹnbẹn ego yẹ ihworho buebun a dẹrughwaroghwẹ, me ye ne yono kpahen?

2 Inyenana, izede owu re jiri Jehova yẹ ọrẹ a kpahanrhọ enọ uvuẹn uyono. Ọrẹn, imizu buebun i vwo obẹnbẹn owu. Aye i guọlọ kpahenrhọ onọ uvuẹn uyono, ọrẹn ofẹn o mwu aye. Marhẹ aye ine ru fi ofẹn na kparobọ? Me yẹ ekwakwa ezẹko ri na sabu ha userhumu rẹn ọwan kpahenrhọ enọ ri na bọn awọrọ gbanhon? Na ki kpahenrhọ enọ erana, jene kiki roro kpahen ekwakwa ẹne ra lẹrhẹ ọwan kpahanrhọ enọ uvuẹn uyono.

OBORẸ Ọ LẸRHẸ ỌWAN KPAHANRHỌ ENỌ UVUẸN UYONO

3-5. (a) Jerẹ oborẹ ọ ha uvuẹn Hebrews 13:15, me yọ lẹrhẹ ọwan kpahanrhọ enọ uvuẹn uyono? (b) Aruẹ ẹkpahenrhọ owu ọvo yẹ ọwan ephian ina haphia? Dje yi fiotọre.

3 Jehova o tiobọnu uphẹn rẹn ọwan ephian na ha ujiri riẹn. (Ps. 119:108) Ẹkpahenrhọ ọwan uvuẹn uyono ọ ha usuẹn izede re “ze izobo ujiri,” habaye, o vwo ohworho owuorowu rọ nọ sabu ruie rẹn ọwa-an. (Se Hebrews 13:15.) Aruẹ izobo yanghene ẹkpahenrhọ owu ọvo yi Jehova ọ guọlọ mie owuowọnwan? Ẹjo!

4 Jehova o rheri taghene omẹgbanhon ọrhẹ erhirhiẹ ọwan ọ vẹnẹren, habaye, o ji dje ọdaremẹro phia fọkiẹ izobo re ze riẹn. Roro kpahen aruẹ izobo ri Jehova ọ ha mie emọ Israel. Emọ Israel ezẹko a sabu ha ọmogegede yanghene ẹvwe ze izobo. Ọrẹn, ivwiegbere ina sabu ha “erurẹ eva yanghene emọ ilekuku eva” ze izobo. Orhianẹ ọmọ Israel ọ sabu dẹ efen eva-a, Jehova o ji rhiabọ dede “akwa ọrẹ ikpe ephah oborẹ a ha ruẹ ibrẹdi.” (Lev. 5:7, 11) Dedevwo oborẹ a ha ruẹ ibrẹdi na o kuru, ọrẹn Jehova o ji vwo ọdaremẹro kpahen izobo ọrana, takpu o rhiẹ ọrẹ orhomurun.

5 Osolobrugwẹ o ji wene-e. Omarana, arha kpahanrhọ enọ, o vwo fiẹrorhọ taghene ana tẹmro ghwalaghwala yanghene fiotọre jerẹ oborẹ Apollos ọrhẹ Paul i ruru-u. (Acts 18:24; 26:28) Oborẹ i Jehova ọ guọlọre yẹ ọrẹ ana kpahenrhọ enọ sekpahen oborẹ omẹgbanhon ọwan o teri. Karorhọ ọmase uku ro toro isele eva. Jehova ọ ha ukẹro ọghoghanren ni ọmase na fọkime oborẹ ọ mai ghanren ro vwori yo torori.—Luke 21:1-4.

Arha kpahenrhọ enọ, ọwan ọrhẹ ihworho ra kerhọ a mẹrẹn erere (Ni idjaghwẹ 6-7) *

6. (a) Sekpahen Hebrews 10:24, 25, marhẹ ẹkpahenrhọ re rhonrin ono ru sabu hobọte ọwan? (b) Marhẹ wu ne ru sabu dje ọdaremẹro phia orhianẹ ẹkpahenrhọ ohworho ọ yẹruọ urhebro?

6 Ọwan a ha urhebro rẹn owuowọnwan nyoma ẹkpahenrhọ ọwan. (Se Hebrews 10:24, 25.) Oma ọ merhen ọwan re rhon ẹkpahenrhọ sansan uvuẹn uyono. Ọwan a riamerhen ẹkpahenrhọ rọ lọhọre ro ji serhọ rẹ ọmọvwerhe ọ haphia. Oma ọ ji merhen ọwan, orhianẹ ohworho ọ kpahenrhọ onọ ro sekpahen urhomẹmro ro yonorin obọ. Habaye, oma ọ ji merhen ọwan kpahen ihworho ri “fiudugbere” kpahenrhọ onọ, dedevwo aye a zofa yanghene aye e yono edjadjẹ ọwan obọ. (1 Thess. 2:2; ekete ra djokarhọ) Marhẹ ene ru sabu dje ọdaremẹro rẹn aye? Ana sabu kpẹmẹ aye uyono orho fuen. Izede ọrọrọ yẹ ọrẹ ọwan ina kpahenrhọ enọ. Ọke ọrana, orhiẹ ọwan ọvo ya mẹrẹn urhebro-o, ukpomaran, ọwan na ji ha urhebro rẹn awọrọ.—Rom. 1:11, 12.

7. Marhẹ e ru mẹrẹn erere arha kpahenrhọ onọ?

7 Ọwan a mẹrẹn erere rẹn omobọ ọwan arha kpahenrhọ onọ. (Isa. 48:17) Izede ọgo? Ọrukaro, erhe vwo omwemẹ ra na kpahenrhọ onọ, ọnana no no mwu ọwan dabu mwuegbe. Arha dabu mwuegbe, irherhe re vwo kpahen Ẹmro Osolobrugwẹ no kodorhọ. Irherhe ọwan orho kodo ne, na sabu ha oborẹ e yonorin ruiruo vuọnvuọn. Ọreva, ọwan na sabu riamerhen uyono na fọkime e vwobọrhọ ye. Ọresa, ọwan na sabu karorhọ ẹkpahenrhọ omobọ ra haphia ọke uyono o fuen ne, fọkime a dabu ghwọghọ ọke mwuegbe rhọye.

8-9. (a) Sekpahen i Malachi 3:16, ukẹro ọgo wu rorori taghene i Jehova ọ ha ni ẹkpahenrhọ ọwan? (b) Obẹnbẹn ọgo yẹ ihworho ezẹko a dẹrughwaroghwẹ?

8 Ọwan a ha ujiri vwe i Jehova nyoma ẹkpahenrhọ ọwan. Ọnọ sabu mwu ọwan ẹro taghene i Jehova ọ kerhọ ọwan, ọ jeghwai vwo ọdaremẹro kpahen omẹdamu re djephia ra na kpahenrhọ enọ. (Se Malachi 3:16.) Jehova o dje ọnana phia nyoma ọ ha ebrurhọ rẹn ọwan erhe ru oborẹ ọ merhiẹn oma.—Mal. 3:10.

9 O fiotọre taghene o fori na rha kpahanrhọ enọ uvuẹn uyono ukoko. Ọrẹn, ofẹn ọ vwọ lẹrhẹ ihworho ezẹko sabu rionbọ-ọ. Orhianẹ omaran o ji ruo, wu vwa lẹrhẹ ẹhọn seriotọre-e. Jene yono kpahen iruemru-urhi Baibol, idje ọrhẹ iroro ezẹko ri na ha userhumu rẹn ọwan sabu damoma kpahenrhọ enọ uvuẹn uyono.

RE NYERẸNGHELE OFẸN

10. (a) Ofẹn ọgo yo mwu ihworho buebun? (b) Orhianẹ ofẹn o mwuo wu na kpahenrhọ onọ, me yẹ ọnana o dje kpahuọn?

10 Udu o bruo wu na rionbọ neneyo wu kpahenrhọ onọ? Itiọrurhomẹmro, o rhiẹ owẹwẹ ọvo yọ phia riẹ-ẹn. Ofẹn o mwu ihworho buebun aye arha kpahanrhọ enọ. Ọrẹn, na ki sabu fi aruẹ ofẹn ọnana kparobọ, o fori ne rhe oborẹ ọ suiẹ. Ofẹn o mwuo taghene oborẹ wa guọlọ ta ọnọ sẹruọ ẹro, yanghene wu na ta oborẹ ọsọre? We roro taghene ẹkpahenrhọ ọnọ o rhomẹ te erẹ awọrọ-ọ? Itiọrurhomẹmro, aruẹ ofẹn ọrana o dje emru orhorhomu kpahuọn. O djephia taghene wu vwo omeriotọre, habaye we ji nie taghene awọrọ i do ghwọ. Jehova o vwo ẹguọlọ kpahen uruemru omeriotọre. (Ps. 138:6; Phil. 2:3) Ọrẹn, Jehova ọ ji guọlọ ne wu jirie jeghwai ha urhebro rẹn imizu ukoko na. (1 Thess. 5:11) Jehova o vwo ẹguọlọ kpahuọn, ono ji tiobọnu uduefigbere wu guọlọre wẹn.

11. Ekarorhọ ego uvuẹn i Baibol na yi na sabu ha userhumu rẹn ọwan?

11 Jene yono kpahen ekarorhọ ezẹko ri ha uvuẹn i Baibol na. Baibol na ọ tare taghene ọwan ephian e ruẹ sọ ọrẹ ẹmro ọwan ọrhẹ oborẹ a taye lele. (Jas. 3:2) Jehova o vwo fiẹrorhọ taghene ene rhiẹ ihworho ri gbare-e, omaran ji te imizu ukoko na. (Ps. 103:12-14) Aye i vwo ẹguọlọ kpahen ọwan fọkime ọwan ekrun owu. (Mark 10:29, 30; John 13:35) Aye i rheri taghene ọkezẹko ana sabu ta oborẹ a vwa guọlọ ta uvuẹn ẹkpahenrhọ ọwan.

12-13. Me yẹ udje i Nehemiah ọrhẹ Jonah i yonirin ọwan?

12 Roro kpahen idje i Baibol ezẹko ri na sabu ha userhumu wẹn fi ofẹn kparobọ. Karorhọ i Nehemiah. Nehemiah ọ gare uvuẹn oghwa orodje ọduado owu. Nehemiah no mwuomarhọ fọkime o rhonrin taghene a ghwọghọ ugbomoghwa ọrhẹ anurẹsẹ i Jerusalem. (Neh. 1:1-4) Roro kpahen ofẹn ro mwu i Nehemiah ọke orodje na ọ nọyen oborẹ ọ lẹrheriẹ mwuomarhọ! Ogege, Nehemiah nọ nẹrhomo ọ ki kpahenrhọ rẹn orodje na. Omarana, orodje na nọ ha userhumu rẹn ihworho Osolobrugwẹ. (Neh. 2:1-8) Ji roro kpahen i Jonah. Ọke i Jehova ọ ta rẹn i Jonah no yo ghwoghwo rẹn itu i Nineveh, ofẹn nọ lẹrhẹ i Jonah zẹ. (Jonah 1:1-3) Ọrẹn, Jehova nọ ha userhumu rẹn i Jonah ye ghwoghwo rẹn aye. Habaye, aghwoghwo yi nọ ghini ha userhumu rẹn itu i Nineveh. (Jonah 3:5-10) Udje i Nehemiah o yonirin ọwan taghene ọ ghanranren na nẹrhomo a ki kpahenrhọ enọ. Udje i Jonah o ji yono ọwan taghene i Jehova ọnọ ha userhumu rẹn ọwan ga ye udabọ ofẹnzẹ. Rorie, o vwo ukoko owuorowu rọ nọ sabu mwofẹn te itu i Nineveh?

13 Idjaghwẹ ego yi na sabu ha userhumu wẹn ha ẹkpahenrhọ ri mwidjẹn phia uvuẹn uyono? Jene yono kpahen idjaghwẹ ezẹko.

14. Mesoriẹ o fo na dabu mwuegbe hẹrhẹ uyono ukoko, ọkiọgo ya na sabu ha ruẹ egbemwuo na?

14 Mwuegbe hẹrhẹ uyono owuowu. Wu rha dabu mwuegbe rhotọre, ọnọ phẹrẹ ne wu kpahenrhọ enọ rhẹ imwẹro. (Prov. 21:5) Itiọrurhomẹmro, izede sansan yẹ ihworho sansan a ha mwuegbe. Eloise ro rhiẹ ọmase uku rọ vrẹn ẹgbukpe 80 ne, ọ tuẹn egbemwuo Oghwa Odẹrẹ na rhọ uvuẹn ọtonrhọ ọkprughwre na. Eloise nọ tare, “Mia riamerhen uyono na orhianẹ mi kiki mwuegbe rhotọre.” Joy rọ wian ọke ephian, ọ kwaphiẹ ọke rhotọre nọ sabu yono Oghwa Odẹrẹ na ki Satọde ki Satọde. Joy nọ tare, “Mia sabu karorhọ oborẹ mi yonorin orhianẹ mie yonie ẹdẹ owu e ki rie uyono.” Ike ro rhiẹ ọkpako ukoko ọrhẹ ọkobaro ro vwo ewian buebun, nọ tare, “Mi mẹrẹnvwrurhe taghene o fori ni mi rhe mwuegbe bibiesuọn uvuẹn ọsoso ọkprughwre na ukperẹ mi na nyajẹ ọsoso egbemwuo na vwo hẹrhẹ ukwọgbọ.”

15. Marhẹ wu ne ru mwuegbe hẹrhẹ uyono?

15 Me yo sekpahen ra na dabu mwuegbe hẹrhẹ uyono? Kiki nẹrhomo vwe i Jehova nọ yọ ẹhẹn ọfuanfon ọnẹyen. (Luke 11:13; 1 John 5:14) Orho ru, gba ha ukẹro zẹ oborẹ wa guọlọ mwuegbe rhọ na. Dabu ni urhomu-ẹmro, ihwẹnmro, idje ọrhẹ enọ ẹkarorhọ na fiotọre. We rhe se udjoghwẹ owuowu, damoma se ekete i Baibol sansan ra rionbọrhọ uvuien. Roro kpahen oborẹ we se na, ne wu jeghwai djokarhọ ihwẹnmro wu guọlọ kpahenrhọ. Wu rha dabu mwuegbe, wu na mẹrẹn erere nẹ uyono na, habaye ne wu na sabu rha kpahanrhọ enọ.—2 Cor. 9:6.

16. Ekwakwa ego ye wu na sabu ha ruiruo, marhẹ wa ha aye ruiruo lele?

16 Damoma ha ekwakwa itanẹti ri ha uvuẹn edjadjẹ ọnọ ruiruo. Jehova ọ nyoma ukoko yi yẹ ọwan ekwakwa itanẹti ri na ha userhumu rẹn ọwan mwuegbe hẹrhẹ uyono. App i JW Library® ọ ha userhumu rẹn ọwan sabu danlodu ẹbe ukoko na uvuẹn ifonu ọwan. Ọwan na sabu yono, se yanghene kerhọ iyẹnrẹn na uvuẹn ekete ephian ọrhẹ ọke ro je rẹ ọwan. Ihworho ezẹko a ha app i JW Library na ru uyono ọke aye e ronmoma obẹ iruo, obẹ isukuru ọrhẹ ọke aye e nẹ oghwa. Watchtower Library ọrhẹ Watchtower ILAIBRARI ỌRẸ ITANẸTIa lẹrhiẹ lọhọ na sabu guọlọ otọre ẹmro fiotọre jeghwai yono riaro rhọ.

Ọke ọgo yi wa ha mwuegbe hẹrhẹ uyono? (Ni idjaghwẹ 14-16) *

17. (a) Mesoriẹ o fo ne mwuegbe ẹkpahenrhọ sansan? (b) Me wu yono nẹ ividio na Rhiẹ Ugbehian i Jehova—Mwuegbe Ẹkpahenrhọ Ọnọ?

17 Damoma mwuegbe ẹkpahenrhọ sansan uvuẹn urhomu-ẹmro owuowu. Mesoriẹ? Fọkime rhẹ ọke ephian wa rionbọ ye ne so-o. Ọrọ ha uyono na phia, ọnọ sabu se awọrọ fọkime aye i ji rionbọ ọke ọrana. Neneyo ohworho rọ ha uyono na phia ọ sabu nyamwu ọke, ọnọ sabu se ibiẹ ihworho uvuẹn udjoghwẹ owuowu. Omarana, wu vwe biomevwan yanghene lẹrhẹ ẹhọn seriotọre orhianẹ ohworho rọ ha uyono na phia o kiki so-o. Wu rha damoma mwuegbe ẹkpahenrhọ sansan, ne wu ne vwo uphẹn buebun wu na sabu kpahenrhọ onọ uvuẹn uyono na. Wu na sabu mwuegbe wu ne se ekete i Baibol. Ọrẹn, wu na ji sabu mwuegbe wu na ha ẹkpahenrhọ phia lele ẹmro ọnọ. *

18. Mesoriẹ o fo ne wu ha ẹkpahenrhọ kpeke phia?

18 Ha ẹkpahenrhọ kpeke phia. Ọgbọ buebun, a mẹrẹnvwrurhe ne taghene ẹkpahenrhọ kpeke ri ji lọhọ ya mai ha urhebro rẹn awọrọ. Omarana, damoma nẹ ẹkpahenrhọ ọnọ o rhirhiẹ ye kpeke. Damoma neneyo ẹkpahenrhọ na o rhiẹ emrẹ ibrẹro 30 ọvo. (Prov. 10:19; 15:23) Orhianẹ o jiri ne wa kpahanrhọ enọ, o fori ne wu dje omamọ udje nyoma wu na ha ẹkpahenrhọ kpeke phia. Ekpahenrhọ ọnọ ọrhọ gbanhon jeghwai seri phan, ọnọ sabu kpe ẹhẹn awọrọ riotọre, fọkime aye ina sabu rhe roro taghene aye i sabu kpahanrhọ enọ jerẹ owẹwẹ-ẹ. Habaye, ẹkpahenrhọ kpeke ọ ha uphẹn rẹn awọrọ nẹ aye i sabu vwobọrhọ uyono na. Maido erhe kiki so, jenẹ ẹkpahenrhọ ọnọ ọ lọhọ, jeghwai karunumwu ihwẹnmro na. Wu vwa hunute ọsoso ihwẹnmro ri ha uvuẹn udjoghwẹ na-a. Arha hunute ihwẹnmro ephian ri ha uvuẹn udjoghwẹ na ne, wu na sabu hunute ihwẹnmro erọrọ ri surhobọmwu udjoghwẹ na.—Se ekpeti na “ Me mi na Sabu Kpahenrhọ?

19. Izede ọgo yẹ ohworho rọ ha uyono na phia ono ru sabu ha userhumu wẹn, me yo fori ne wu ru?

19 Ta rẹn ọrọ ha uyono na phia taghene wu guọlọ ha ẹkpahenrhọ phia uvuẹn udjoghwẹ owu. Wu rha djiroro wu ne ruẹ ọnana, gbe bruẹ ọrọ ha uyono na phia ne wu ta riẹn bọmọke uyono ọnọ tonrhọ. Orho te ọke wu na kpahenrhọ onọ na ne, gba kiki rionbọ rierun neneyo ohworho rọ ha uyono na phia ọ sabu mẹruọn.

20. Izede ọgo yẹ uyono ukoko o ru họhọ emaren ra ria kugbe rhẹ igbehian re vwo ẹguọlọ kpahen?

20 Ni uyono ukoko jerẹ emaren ra ria kugbe rhẹ igbehian re vwo ẹguọlọ kpahen. Gba ha ẹhẹn roro taghene imizu ezẹko i ha use wẹn riẹ akpẹriọ, aye ni ji ta wẹn ne wu serẹ ibiẹ emaren rẹ ihworho ina riọ. Marhẹ wu ne ruie lele? Ibiẹ ofẹn ọnọ sabu mwuo, ọrẹn, wu na damoma sere oborẹ ihworho ephian ina sabu riamerhiẹn. Jehova ro rhiẹ ọrọ ha use rẹn ọwan, o tiobọnẹ ekwakwa buebun rẹn ọwan uvuẹn uyono rọ họhọ imẹdjẹ rọ vuọnren rhẹ ekwakwa irhorhomu. (Ps. 23:5; Matt. 24:45) Oma ọ ji merhẹn i Jehova orhianẹ a ha ibiẹ ẹghẹlẹ vwe yi lele ekete omẹgbanhon ọwan o teri. Omarana, dabu mwuegbe jeghwai damoma wu na kpahenrhọ enọ. Ọke ọrana, ne wu na sabu re nẹ imẹdjẹ i Jehova jeghwai ha ẹghẹlẹ vwe ihworho ri ha uvuẹn ukoko na.

IJORO 2 Odọ Yi Jehova

^ Udjoghwẹmro 5 Jerẹ i David ro rhiẹ ọbo ijoro na, ọwan ephian i vwo ẹguọlọ kpahen i Jehova, oma ọ merhen ọwan erhe jirie. Ọwan ephian i vwo uphẹn oghẹnrensan re ne dje ẹguọlọ rẹn Osolobrugwẹ erhe koko ha ẹga riẹn. Ọrẹn, ọ bẹn rẹn ihworho buebun rẹ aye ina kpahenrhọ enọ uvuẹn uyono ukoko. Wu rha ha erhirhiẹ ọnana, urhomu-ẹmro ọnana ọnọ sabu ha userhumu wẹn rhe ekete wa vwiẹlẹ jeghwai wian kpahen oborẹ wu ne ru fi aye kparobọ.

^ Udjoghwẹmro 17 Ni ividio na Rhiẹ Ugbehian i Jehova—Mwuegbe Ẹkpahenrhọ Ọnọ uvuẹn jw.org. Hiẹn riẹ BIBLE TEACHINGS > CHILDREN.

^ Udjoghwẹmro 63 IDJEDJE IFOTO: Imizu ri ha uvuẹn ukoko owu ra riamerhen uyono Oghwa Odẹrẹ.

^ Udjoghwẹmro 65 IDJEDJE IFOTO: Imizu ri ha ifoto ọrukaro na. Dedevwo erhirhiẹ aye owuowu ọ vẹnẹren, aye i kwaphiẹ ọke rhotọre rẹ aye ine yono Oghwa Odẹrẹ na aye i ki riẹ uyono.