Yi enu ci yí le mɛ ji

Yi yi mɛnyɔwo tɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 7

Te kpɔ asɔ eoɖeki hwe nɔ ao nu ajeŋ nɔ Yehowa

Te kpɔ asɔ eoɖeki hwe nɔ ao nu ajeŋ nɔ Yehowa

“Míji Yehowa, mí pleŋ ciwo yí sɔ míwoɖekiwo hwe le nyigban lɔ ji . . . Míji amɛɖekisɔsɔhwe.”​—ZEF. 2:​3, nwt.

EHAJIJI 80 “Miɖɔe Kpɔ, Eye Miakpɔe Be Yehowa Nyo”

SUSU VEVI LƆ *

1-2. (a) Lé wonu so Moizi nuɔ, yí nyi ewaɔ? (b) Susu nywi ci yí taɖo mìɖo ana yí amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ asun mì shiɔ?

BIBLA nu so Moizi nu mɔ “dé gangannɔ yiɖeki alo a yigo o. É nyi xomɛnywitɔnɔ sɔwu amɛ ɖekpokpwi ci yí le nyigban ji.” (Amh. 12:3) Ecɛ dasɛ mɔ amɛklekli ci yí vɔnnɔ nɔ gbetasɔsɔ alo ci yí vɔnnɔ mɔ yedatɛnŋ anɔ te sɛnsinɖe nɔ yedo go koɖo ketɔnɔwo yí enyia? Ahan yí mɛɖewo adre mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe nɛ. Vɔ de nyɔnɔnwi enyi o. Moizi nyi Mawu sɛntɔ ci yí sɛnŋ yí sɔnɔ gbetawo koɖo edɔngbegbe. To Yehowa kpekpedonu mɛɔ, ékpe ta koɖo Eʒipti fyɔ ŋsɛntɔnɔ yí kplɔ agbetɔ shigbe 3 000 000 han to zogbeji yí gbekpedo Izraɛli jukɔn lɔ nu eɖu yi ketɔnɔwo ji.

2 Mìdedonɔ go cukaɖa ciwo ji yí Moizi ɖu o. Vɔ gbeshiagbeɔ, mìdonɔ go amɛ koɖo nɔnɔmɛ ciwo yí nanɔ egbɔnnɔŋ nɔ mì mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hwe. Ele ahan gan, susu nywi ɖeka li ci yí taɖo mìɖo ana nɔnɔmɛ cɛ asun mì shi. Yehowa ɖo gbe ɖɛ mɔ “amɛ ciwo hwe wowoɖekiwo kpɔtɔ a xɔ Mawu gbeɖu nyigban.” (Eha. 37:11) Àtɛnŋ anu mɔ yenyi mɛ ci yí sɔnɔ yiɖeki hwea? Ahan yí mɛbuwo anu so eo nu nɛa? Gbɔxwe mìaɖo enyɔbiɔse vevi cɛwo nuɔ, mìɖo anya enu ci yí amɛɖekisɔsɔhwe nyi.

NYI YÍ AMƐÐEKISƆSƆHWE NYIƆ?

3-4. (a) Nyi yí mìatɛnŋ asɔ amɛɖekisɔsɔhwe sɔ koɖoɔ? (b) Nɔnɔmɛ amɛtɔn ciwo yí mìʒan nɔ mìji mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hweɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

3 Amɛɖekisɔsɔhwe * le shigbe enutata nyakpɔkpɔ ɖeka hannɛ. Le mɔ ci nuɔ? Shigbe lé enutatɔ zannɔ shiŋmɛ vovovo sɔ tanɔ enu hannɛɔ, mìɖo aɖo nɔnɔmɛ nywi vovovowo gbɔxwe anyi mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe. Wowo domɛtɔ ɖewo yí nyi xomɛfafa, tonusese koɖo edɔngbegbe. Nyi yí taɖo mìʒan nɔnɔmɛ vevi ŋtɔ́wo nɔ mìji mɔ mìwo nu le jeŋ nɔ Yehowaɔ?

4 Mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe ɖekɛwo yí bɔbɔnɔ do Mawu dro gɔnmɛ. Mawu dro lɔ kpaxwe ɖeka yí nyi mɔ mìanyi amɛfafawo. (Mt. 5:5; Gal. 5:23) Nɔ mìwa edro Mawu tɔɔ, Satana donɔ dɔmɛzi. Eyi taɖo nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe yí nyi amɛfafawo can ɔ, mɛ ciwo yí le Satana xexeɛ mɛ xanɔ mì. (Ʒan 15:​18, 19) Eyi dɔ yí mìʒan edɔngbegbe gbɔxwe anɔ te do Satana nu.

5-6. (a) Nyi yí taɖo Satana xanɔ mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hweɔ? (b) Enyɔbiɔse ciwo nu mìaɖoɔ?

5 Mɛ ci yí desɔ yiɖeki hwenɔ o nyi mɛ ci yí gangannɔ yiɖeki, donɔ dɔmɛzi sugbɔ yí dewanɔ do Yehowa sewo ji o. Ahan pɛɛ yí Satana le nɛ. Mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe danasɛ mɔ Satana nyi amɛvwin to nɔnɔmɛ nywi ciwo yí le wo shi mɛ. Eyi taɖo dekpaca mì mɔ éxanɔ mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe o! Gbesɔ wu ahan ɔ, woɖokɔ kpe yi ji mɔ ŋsukantɔ Satana nyi. Nyi yí taɖoɔ? Ðoɔ, nɔ énu nyɔ ɖe alo wa ŋɖekpokpui can ɔ, datɛnŋ ana yí mɛ ciwo sɔ wowoɖekiwo hwe ami Yehowa sɛnsɛn o!​—Job 2:​3-5.

6 Hwenu yí atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hweɔ? Yí nyi yí taɖo mìɖo ayiji ajinɔ mɔ amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ le sun mì shiɔ? Nɔ mìakpɔ ɖoŋci nɔ enyɔbiɔse cɛwoɔ, mìaɖo ŋwi Moizi, Ebretɔ amɛtɔn ciwo yí wokplɔ yi hwashigbemɛ le Babiloni koɖo Yesu kpɔwɛ.

HWENU YÍ AGBƆNNU MƆ MÌASƆ MÌWOÐEKIWO HWEƆ?

7-8. Lé Moizi wa nu do ci wodedo bubu yi nuɔ?

7 Nɔ mìɖo ŋsɛn do mɛbuwo ji: Atɛnŋ agbɔnnɔnu nɔ mɛ ci yí ɖo ŋsɛn do mɛbuwo ji mɔ yɛakpɔtɔ asɔ yiɖeki hwe, vevitɔ nɔ mɛ ci ji eɖo ŋsɛn do wa amɛmabu nu ɖaɖa gbɔ alo mɔ yɛdesɔ gbeta nywi o. Ecɛ jɔ do eo ji kpɔa? Nɔ enyi ao xomumɛtɔ ɖe yí wa nu ɖaɖa eo gbɔ ahan ɖe, lé àwa nu doɔ? Kpɔ lé Moizi yɛ wa nu do le nɔnɔmɛ ŋtɔ́ hanci mɛ ɖa.

8 Yehowa can Moizi nɔ akplɔ Izraɛli jukɔn yí gbeni mɔnukpɔkpɔ yí eŋwlɛn esewo nɔ jukɔn lɔ. Edasɛ gbajɛɛ mɔ Yehowa le godu nɔ Moizi. Ele ahan gan, fofɔ ciwo yí nyi Miriamu koɖo Arɔn, sɔ nyɔ do nu mɔ yideɖo aɖe nyɔnu ci yí eɖe o. Nɔ mɛɖewo yí le Moizi tɔxuɔ, woado dɔmɛzi yí aɖe hlɔn. Vɔ Moizi yɛ dele ahan o. Dedonɔ dɔmɛzi blaŋblaŋ o. Éɖe kuku nɔ Yehowa mɔ yi le ɖo te etodɔndɔn nɔ Miriamu. (Amh. 12:​1-13) Nyi yí taɖo Moizi wa nu ahan ɔ?

Moizi ɖekɔ kuku nɔ Yehowa mɔ yɛ le ɖo te eto dɔndɔn nɔ Miriamu (Kpɔ mamamɛ 8)

9-10. (a) Nyi gɔnmɛ yí Yehowa kpedo Moizi nu yí evaseɔ? (b) Nyi yí xomutatɔwo koɖo hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ akpla so Moizi gbɔɔ?

9 Moizi lɔn yí Yehowa na kpla yi. Exwe 40 ɖewo vayi ci yí Moizi nyi Eʒipti fyɔ xomumɛtɔ ɖekaɔ, desɔnɔ yiɖeki hwe o. Le kpɔwɛ mɛ éwa dɔmɛzi blaŋ yí wu mɛ ɖeka, ci ekpɔ mɔ yidewa nujɔjɔɛ o. Moizi bui mɔ Yehowa alɔn do enu ci yewa ji. Yehowa zan exwe 40 sɔ kpedo Moizi nu nɔ amɔŋje mɛ mɔ yeʒan nubu wu edɔngbegbe yí asɔ kplɔ Izraɛliviwo; eyi nyi amɛɖekisɔsɔhwe. Gbɔxwe atɛnŋ asɔ yiɖeki hweɔ, éɖo anyi tonusetɔ, abɔbɔ yiɖeki yí anyi amɛfafa. Élɔn yí xɔ nukplamu lɔ nywiɖe yí vanyi amɛkplɔtɔ nywi.​—Hun. 2:​11, 12; Edɔ. 7:​21-30, 36.

10 Egbɛɔ, xomutatɔwo koɖo hamɛmɛshinshinwo ɖo asran Moizi. Nɔ wodedo bubu eo nuɔ, ŋgbedo dɔmɛzi o. Sɔ eoɖeki hwe keŋ alɔnnɔ do afɛn ci èwa ji. (Ŋun. 7:​9, 20) Zɔnnɔ do Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji yí asɔ kpɔnɔ cukaɖawo gbɔ. Sɔ fafa ɖonɔ nyɔ ŋci nɔ amɛwo. (Elo. 15:1) Xomutatɔ koɖo hamɛmɛshinshin ciwo yí wanɔ ahan nu kpenɔ nɔ Yehowa, wogbenanɔ yí fafa nini yí gbeɖonɔ amɛɖekisɔsɔhwe kpɔwɛ ɖɛ.

11-13. Kpɔwɛ ci yí Ebretɔ amɛtɔn lɔwo ɖo nɔ mìɔ?

11 Nɔ wocikɔ yumɛ nɔ mì: Le agbetɔwo xolɔlɔ pleŋ mɛɔ, acɛkpatɔwo ci yumɛ nɔ Yehowa sɛntɔwo. Wotɛnŋ do hwɛ mì mɔ mìwa “enubaɖawo,” ɖo mìnanɔ “shishi Mawu wu” wo. (Edɔ. 5:29) Wotɛnŋ ko mì, cu mì do gakpamɛ alo tre fun nɔ mì. Ele ahan gan, Yehowa akpedo mì nu yí mìdaɖe hlɔn o, vɔ mìakpɔtɔ anyi amɛfafawo le tetekpɔ lɔ mɛ.

12 Kpɔ kpɔwɛ ci yí Xanania, Mishaɛli koɖo Azaria, * Ebretɔ amɛtɔn ciwo wokplɔ yi hwashigbemɛ le Babiloni ɖo daɖɛ nɔ mì ɖa. Babiloni fyɔ biɔ so wo shi mɔ wo le do ŋdo nɔ shika legba gangan ɖeka. Woɖe enu ci yí taɖo wodeji mɔ yewoasɛn legba lɔ mɛ nɔ efyɔ lɔ koɖo bubu. Ci yí efyɔ lɔ mɔ yeafyɔn wo le ezo kpu gangan ɖeka mɛ can ɔ, wokpɔtɔ nɔ gbeji nɔ Yehowa. Yehowa ɖui mɔ yeahwlɛn wo gan le afɔdumɛ, vɔ wowo denya mɔ yɛawa ahan nɔ yewo o. Wolɔn do ŋɖekpokpui ci Yehowa aɖe mɔ yí ajɔ do wo ji ji. (Dan. 3:​1, 8-28) Wodasɛ mɔ mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe nyi edɔngbetɔ ŋtɔŋtɔwo: efyɔ ɖekpokpui, vɔnvɔndonamɛ ɖekpokpui koɖo etodɔnnamɛ ɖekpokpui datɛnŋ ana yí mìatashi Yehowa sɛnsɛn o.​—Hun. 20:​4, 5.

13 Nɔ mìwo gbejinɔnɔ nɔ Mawu ɖo tetekpɔ mɛ ɖe, lé mìatɛnŋ asran Ebretɔ amɛtɔn lɔwo doɔ? Mìsɔnɔ mìwoɖekiwo hwe yí kannɔdo ji mɔ Yehowa ale bu nɔ mì. (Eha. 118:​6, 7) Mìsɔnɔ xomɛfafa koɖo bubu ɖonɔ enyɔ nu nɔ mɛ ciwo yí do hwɛ mì. (1 Piɛ 3:15) Mìgbegbenɔ mɔ mìdawa ŋɖekpokpui ci yí adahɛn exlɔnyinyi ci yí le gblamɛ nɔ mìwo koɖo mìwo Da lɔn-amɛ lɔ o.

Nɔ amɛwo fɔn gu do mì nu can ɔ, mìasɔ bubu aɖonɔ enyɔ ŋci nɔ wo (Kpɔ mamamɛ 13)

14-15. (a) Nyi yí atɛnŋ ajɔ nɔ mìlokɔ nu kpɔɔ? (b) Sɔ koɖo Ezai 53:​7, 10 ɖe, nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu mɔ Yesu ɖo amɛɖekisɔsɔhwe kpɔwɛ ci yí wu ɖekpokpui ɖɛ nɔ mì hwecinu ele enulolokpɔ mɛɔ?

14 Nɔ mìlokɔ nu kpɔ: Enu sugbɔ nanɔ yí mìwo domɛtɔ ɖeshiaɖe lonɔ nu kpɔ. Mìatɛnŋ alo nu kpɔ gbɔxwe awa dodokpɔ le suklu alo gbɔxwe awa enuvevi ɖe le dɔmɛ. Mìatɛnŋ agbelo nu kpɔ nɔ wojikɔ ada dɔ̀ nɔ mì le dotoxwe. Egbɔnnɔ nu mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hwe nɔ mìlokɔ nu kpɔ. Enugbaliwo tɛnŋ tɔ dɔmɛzi dodo nɔ mì. Mìatɛnŋ avagbalinɔ amɛwo alo akannɔ nyɔ nɔ wo. Nɔ èlokɔ nu kpɔɔ, bu tamɛ kpɔ so Yesu kpɔwɛ nu.

15 Le wleci kpɛtɛkpɛtɛwo mɛ nɔ Yesu gbenɔnɔ le nyigban jiɔ, élo nu kpɔ sugbɔ. Énya mɔ woawu ye yí yeakpe fun sugbɔ. (Ʒan 3:​14, 15; Gal. 3:13) Wleci ɖewo doŋkɔ nɔ yi kuɔ, émɔ yexa le yeɖeki mɛ sugbɔ. (Luiki 12:50) Yí ŋkeke ɖewo gbɔxwe Yesu akuɔ, émɔ: “Anyi ji mɛ xa.” Enyɔgbe ciwo yí ezan le gbedodoɖa ci ewa mɛ dasɛ mɔ ésɔ yiɖeki hwe yí gbesetonu nɔ Mawu. Énu mɔ: “Edanyɛ hwlɛn Ŋ gan le egaxoxo cɛ mɛ. E yi taɖo Ŋ va keke gaxoxo cɛ ɖo. Eda, kanfu Ao ŋkɔ!” (Ʒan 12:​27, 28) Ci ega lɔ xoɔ, Yesu gbedɔn yí sɔ yiɖeki na Mawu ketɔnɔ ciwo yí wui tamɛsɛnsɛntɔ yí na eku ŋkpɛn ku. Ci Yesu lokɔ nu kpɔ sugbɔ yí kpekɔ fun sugbɔ can ɔ, ésɔ yiɖeki hwe yí wa do edro Mawu tɔ ji. Mìatɛnŋ anu koɖo kankandoji mɔ ci yí Yesu le enulolokpɔ mɛ can ɔ, éɖo amɛɖekisɔsɔhwe kpɔwɛ ci yí wu ɖekpokpui ɖɛ nɔ mì!​—Hlɛn Ezai 53:​7, 10.

Yesu ɖo amɛɖekisɔsɔhwe kpɔwɛ ci wu ɖekpokpui ɖɛ (Kpɔ mamamɛ 16-17) *

16-17. (a) Nyi yí Yesu xlɔwo wa ci yí ana atɛnŋ agbɔnnu ni mɔ asɔ yiɖeki hwe ɔ? (b) Lé mìatɛnŋ asran Yesu doɔ?

16 Le ezan kpɛtɛkpɛtɛ mɛ nɔ Yesu gbenɔnɔ le nyigban jiɔ, yi xlɔwo wa nu ci atɛnŋ ana agbɔnnu ni mɔ asɔ yiɖeki hwe. Kpɔ lé Yesu alo nu kpɔ sugbɔ do le ezan ŋtɔ́ mɛ ɖa. Ákpɔtɔ anɔ gbeji keke asɔ yi kua? Nɔ denɔ gbejiɔ, amɛ kuɖeka kpetii dakpɔ mɔ mɔ yeanɔ agbe o. (Rɔm. 5:​18, 19) Gbesɔ wu ŋnɔɔ, yi nuwanawo atɛnŋ axoɖyi alo akanfun Edalɔ ŋkɔ. (Job 2:4) Le enu kpɛtɛkpɛtɛ ci eɖu koɖo yi xlɔ apostolo lɔwo mɛɔ, “enyɔdɔnkpɔ ɖeka va wowo domɛ ci yí nyi mɔ, mi yí nyi gangantɔ ɔ?” Yesu gbe nyɔ cɛ nɔ yi xlɔ lɔwo zenɛniɖe vayi, égbegbi nɔ wo zeɖeka vayi le ezan ŋtɔ́ mɛ vɔ! Eze mɔ Yesu dedo dɔmɛzi o. Le yi dumɛɔ, ésɔ xomɛfafa wa nu ɖaɖa wo gbɔ. Égbesɔ egbe fafɛ ɖe nɔnɔmɛ ci yí ɖo asun wo shi mɛ nɔ wo nywiɖe ke. Le yi goduɔ, ékanfun yi xlɔ lɔwo do ci wonɔ godu ni le gbejinɔnɔ mɛ ŋci.​—Luiki 22:​24-28; Ʒan 13:​1-5, 12-15.

17 Nɔ enu cɛ hanci jɔ do eo ji ɖe, lé àwa nu doɔ? Mìatɛnŋ asran Yesu yí akpɔtɔ anyi amɛfafawo nɔ mìlokɔ nu kpɔ. Mìalɔn faa yí awa do Yehowa se cɛ ci yí mɔ “mí ŋgbe do dɔmɛzi do míwonɔnɔwo” o ji. (Kol. 3:13) Mìawa do ese cɛ ji nɔ mìɖo ŋwi mɔ mì pleŋ yí nunɔ enyɔ alo wanɔ nu ciwo yí donɔ dɔmɛzi nɔ mɛbuwo. (Elo. 12:18; Ʒaki 3:​2, 5) Je agbla akannɔfun amɛwo do nɔnɔmɛ nywi ciwo yí le wo shi nu.​—Efe. 4:29.

NYI YÍ TAÐO MÌAKPƆTƆ ASƆNƆ MÌWOÐEKIWO HWEƆ?

18. Lé Yehowa kpenɔdo mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe nu yí wosɔnɔ gbeta nywiwo doɔ, vɔ nyi yí woɖo awaɔ?

18 Ana mìasɔnɔ gbeta nywiwo. Nɔ mìle nɔnɔmɛ sɛnŋ ciwo mɛ mìdenya enu ci mìawaɔ, Yehowa akpedo mì nu yí mìasɔ gbeta nywiwo nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwenɔ. Éɖo gbe nɔ mì mɔ ‘yease enu ci yí ʒan’ mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe. (Eha. 10:17) Denyi mìwo gbedodoɖa ɖekɛ yí ase o. Bibla ɖo gbe ɖɛ mɔ: “É kplanɔ Yi mɔwo amɛ ciwo yí hwenɔ wowoɖekiwo kpɔtɔ. É kplɔnɔ [wo] koɖo jɔjɔɛnyinyi.” (Eha. 25:9) Yehowa nanɔ mɔdasɛnamɛ ŋtɔ́ to Bibla koɖo wema * alo ɖoɖo ciwo yí so “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ lɔ” gbɔ. (Mt. 24:​45-47, nwt) Mìɖo asɔ mìwoɖekiwo hwe alɔn do Yehowa kpekpedonu lɔ ji to enu ciwo yí ena mì kplakpla koɖo wawa do wo ji mɛ.

19-21. Afɛn ci yí Moizi wa le Kadɛshiɔ, yí nyiwo yí mìatɛnŋ akpla so mɛɔ?

19 Ana mìdawanɔ afɛnwo o. Gbebu tamɛ kpɔ sɔ Moizi nu. Ékpɔtɔ sɔ yiɖeki hwe yí yi nu jeŋ nɔ Yehowa na nɔ exwe sugbɔ. Vɔ ci yí Izraɛliviwo dan le zogbeji na nɔ exwe 40 han goduɔ, Moizi degbetɛnŋ sɔ yiɖeki hwe o. Anyi mɔ dadalɔ Miriamu ci yí hwlɛn yi gbe gan le Eʒipti ku yí woɖyi le Kadɛshi dejinjin o. Gbesɔ kpe niɔ, Izraɛliviwo gbetɔ nyɔ toto mɔ wodelekɔ bu nɔ yewo nywiɖe o. Evyɛɔ, wo “dɔn enyɔ koɖo Moizi” ɖo wodekpɔ shi anu o. Yehowa na Moizi wa enujiŋ sugbɔ, Moizi gbesɔ amɛɖekitɔmajimaji kplɔ jukɔn lɔ exwe sugbɔ, gan wogbetɔ enyɔ toto so nu. Denyi eshi ci wodekpɔ anu ɖekɛ yí na wotokɔ nyɔ o, vɔ wotokɔ nyɔ so Moizi ŋtɔ nu shigbe eyi dɔ yí shikɔ cikɔ wo hannɛ.​—Amh. 20:​1-5, 9-11.

20 Moizi do dɔmɛzi sugbɔ yí degbewa nu koɖo xomɛfafa o. Ekpe yí Yehowa nu nɔ Moizi mɔ yɛ le xo nuxu nɔ koɖo xɔse, vɔ Moizi yɛ vaxo nuxu nɔ jukɔn lɔ koɖo dɔmɛzi yí mɔ yeawa enujiŋ ɖeka. Le yi goduɔ, ésɔ aci xo kpe lɔ zeve yí eshi to so mɛ wawawa. Egoyiyi koɖo dɔmɛzi na yí ewa afɛn gangan ɖeka. (Eha. 106:​32, 33) Ci yí Moizi desɔ yiɖeki hwe le nyɔ cɛ mɛɔ, Yehowa deɖe mɔ ni eyi gbeɖu nyigban lɔ ji o.​—Amh. 20:12.

21 Mìkpla enuvevi sugbɔ le kpɔwɛ cɛ mɛ. Ŋkɔtɔ, mìɖo aje agbla akpɔtɔ asɔ mìwoɖekiwo hwe gashiagamɛ. Nɔ mìdejekɔ agbla mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hweɔ, mìatɛnŋ atɔ ego yiyi blaŋblaŋ yí axo nuxu alo awa nu tamɛ mabutɔ. Amɛvetɔ, nɔ mìlokɔ nu kpɔɔ, atɛnŋ agbɔnnu nɔ mì mɔ mìakpɔtɔ asɔ mìwoɖekiwo hwe; eyi taɖo mìɖo aje agbla asɔ mìwoɖekiwo hwenɔ nɔ mìle cukaɖawo mɛ can.

22-23. (a) Nyi yí taɖo mìakpɔtɔ asɔ mìwoɖekiwo hwenɔɔ? (b) Lé mìase Zefania 2:3 nyɔwo gɔnmɛ doɔ?

22 Ana woaglɔn ta nɔ mì. Dajinjin o Yehowa agu amɛvwinwo si le nyigban lɔ ji yí mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe ɖekɛ yí akpɔtɔ ani. Hwenɔnuɔ, fafa ŋtɔŋtɔ anɔ nyigban lɔ ji. (Eha. 37:​10, 11) Ànɔ mɛ ciwo yí sɔ wowoɖekiwo hwe ŋtɔ́wo mɛa? Àtɛnŋ anɔ wo mɛ nɔ èwa enu ci yí Yehowa to nyɔnuɖɛtɔ Zefania ji mɔ eo le wa.​—Hlɛn Zefania 2:3.

23 Nyi yí taɖo Zefania 2:3 nu mɔ, “taŋfuin woasɔ mí wlaɔ”? Enyɔ cɛ dedasɛ mɔ Yehowa datɛnŋ glɔn ta nɔ mɛ ciwo elɔn, mɛ ciwo yí ji mɔ yewo nu le jeŋ ni o. Vɔ édasɛ mɔ mìɖogbe awa ŋɖe gbɔxwe aglɔn ta nɔ mì. Mɔnukpɔkpɔ atɛnŋ asun mì shi mìaci agbe le “Yehowa dɔmɛzi zan gbe” lɔ yí anɔ agbe tɛgbɛɛ nɔ mìje agbla yí sɔ mìwoɖekiwo hwe keŋ nɔ mìwo nu ajeŋ nɔ Yehowa.

EHAJIJI 120 Srɔ̃ Kristo Ƒe Tufafa

^ par. 5 Wodeji mɛɖe koɖo amɛɖekisɔsɔhwe o. Mìɖo ana yí nɔnɔmɛ ŋtɔ́ asun mì shi. Atɛnŋ anɔ fafɛɖe mɔ mìasɔ mìwoɖekiwo hwe nɔ mìle koɖo amɛfafawo, vɔ mìatɛnŋ akpɔɛ mɔ yɛasɛnŋ nɔ mì sugbɔ mɔ mìakpɔtɔ asɔ mìwoɖekiwo hwe nɔ mìkpe ta koɖo egoyitɔwo. Enyɔta cɛ axo nuxu so cukaɖa ɖewo ciwo ji ele mɔ mìaɖu nɔ amɛɖekisɔsɔhwe nɔnɔmɛ ŋtɔ́ asun mì shi.

^ par. 3 ENYƆGBE GƆNMƐÐEÐE: Amɛɖekisɔsɔhwe. Mɛ ci yí sɔ yiɖeki hwe nyi xomɛvunɔ le yi nuwana mɛ ɖaɖa amɛwo gbɔ, éɖunɔ yiɖeki ji nɔ amɛwo do dɔmɛzi ni can. Égbenyi mɛ ci yí degangannɔ yiɖeki o, mɛ ci yí deyinɔ go o. Ékpɔnɔ mɛbuwo mɔ wogangan wu ye. Vɔ nɔ wonu mɔ Yehowa sɔ yiɖeki hweɔ, edasɛ mɔ ésɔnɔ lɔnlɔn koɖo ŋshishikuku wanɔ nu ɖaɖa mɛ ciwo yí hwe wui gbɔ.

^ par. 12 Babilonitɔwo yí na ŋkɔ Ebretɔ amɛtɔn cɛwo mɔ Shadraki, Meshɛki koɖo Abɛdi-Nɛgo.​—Dan. 1:7.

^ par. 18 Le kpɔwɛ mɛ, kpɔ nyɔta ci yí nyi “Wɔ Nyametsotso Siwo Dea Bubu Mawu Ŋu,” ci yí le 15 avril 2011 Gbetakpɔxɔ .

^ par. 59 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Ci yí Yesu nukplaviwo hwlɛn nyɔ le wowonɔnɔwo mɛ so mɛ ci yí anyi gangantɔ nɔ wo goduɔ, éɖu yiɖeki ji yí sɔ gbe fafa gbe nyɔ nɔ wo.