Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 7

Ñañehaʼãkena ñanevuéno ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe

Ñañehaʼãkena ñanevuéno ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe

“Peju jey Jehová rendápe, entéro peẽ peneumíldeva peĩva ko yvy ape ári. [...] Peñehaʼãkena peneumílde” (SOF. 2:3).

PURAHÉI 80 Etanteána ha ehecha Jehová ivuenoha

MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA *

1, 2. a) ¿Mbaʼépa la Biblia heʼi Moisésre, ha mbaʼe mbaʼépa haʼe ojapo raʼe? b) ¿Mbaʼépa ikatu ñanemokyreʼỹ jasegi hag̃ua ñanevuéno?

LA Biblia heʼi: “Moisés katu ivuenoiterei ha ndaipóri voi ótro haʼeichagua ko yvy ape ári” (Núm. 12:3). ¿Heʼisépa upéva Moisés ivyroha, okyhyjeha odesidi hag̃ua térã ogueviha oĩ jave oñemoĩva hese? Heta oĩ opensáva upeichaha peteĩ persóna ivuenoitereíva. Péro añetehápe ndaupeichaiete hína. Moisés ningo haʼe vaʼekue peteĩ kuimbaʼe imbaretéva, idesidído ha ipyʼaguasúva. Jehová oipytyvõ rupi chupe, haʼe oñemoĩ vaʼekue pe rréi de Egíptore, ogia 3 millón de persónarupi pe desiértore ha oipytyvõ umi israelítape ogana hag̃ua iñenemigokuérape.

Ñande ningo ndajahasái umi mbaʼe Moisés ohasa vaʼekue, péro lomímonte tekotevẽ káda día jahechauka ñanevuenoha. Upéicharõ jepe, Jehová promésa tuicha ñanemokyreʼỹ jahechauka hag̃ua upéva. Haʼe opromete: “Umi hénte ivuénova opytáta ko yvy ape ári” (Sal. 37:11). ¿Ndépa ikatu ere ndejehe nevuenoha? ¿Heʼínepa nderehe umi hénte nevuenoha? Ñambohovái mboyve koʼã porandu iporãta jaikuaáramo mbaʼépa añetehápe heʼise ñanevuenoha.

¿MBAʼÉPA HEʼISE ÑANEVUENOHA?

3, 4. a) ¿Mbaʼe rehepa ikatu ñakompara peteĩ persóna ivuénova? b) ¿Mbaʼe mbaʼépa ñaikotevẽ ikatu hag̃uáicha ñanevuéno, ha mbaʼérepa?

Peteĩ persóna ivuénova * ikatu ñakompara peteĩ kuádro opintávare peteĩ artísta. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéva? Opinta hag̃ua pe kuádro, pe artísta oipuru ha omeskla vaʼerã heta kolór. Upéicha avei, jaʼe hag̃ua peteĩ persónare ivuenoha, haʼe ohechauka térã “omeskla” vaʼerã avei heta kualida porã. Por ehémplo, iñumílde, iñeʼẽrendu, ndaipochyreíri ha ipyʼaguasu vaʼerã. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe tekotevẽha jahechauka koʼã mbaʼe ñambovyʼa hag̃ua Jehovápe?

Umi persóna iñumíldeva añoite iñeʼẽrendu Ñandejárape ha okumpli hembipota. Avei umi ndaipochyreíriva okumpli hembipota (Mat. 5:5; Gál. 5:23). Ñande ñaneñeʼẽrendu jave Jehovápe, Satanás ipochyeterei. Upévare umi hénte oĩva ipoguýpe ndochaʼéi ñanderehe, jepe ñañehaʼã ñaneumílde ha nañandepochyreíri (Juan 15:18, 19). Upéicha rupi tekotevẽ avei ñandepyʼaguasu jasegi hag̃ua ñañemoĩ Satanás kóntrape.

5, 6. a) ¿Mbaʼérepa Satanás ndochaʼeiete umi ivuénovare? b) ¿Mbaʼe pregúntapa ñambohováita?

Peteĩ persóna naivuénoiva ningo oñembotuicha, ipochypa rei ha naiñeʼẽrendúi Jehovápe. Satanás ningo upeichaite hína. Haʼe ndochaʼéi umi ivuénovare, pórke umichagua persóna idiferenteterei chugui. Por ehémplo, haʼekuéra ipyʼaporãiterei rupi ohechauka mbaʼeichaite pevépa Satanás iñaña. Hiʼarive ojekuaa Satanás ijapuha, pórke umi ivuénova osegi oservi Jehovápe haʼe oñehaʼãmbaitéramo jepe ojoko chupekuéra (Job 2:3-5).

6 ¿Mbaʼéicha javépa ikatu ijetuʼu ñandéve ñanevuéno ha ñandepyʼaporã hag̃ua? ¿Ha mbaʼérepa jasegi vaʼerã ñanevuéno? Ñambohovái hag̃ua koʼã pregúnta jahechamíta unos kuánto ehémplo oĩva la Bíbliape. Umíva hína Moisés, umi mbohapy hebreo ha avei Jesús ehémplo.

¿MBAʼÉICHA JAVÉPA IJETUʼU JEPI ÑANEVUÉNO HAG̃UA?

7, 8. ¿Mbaʼépa ojapo Moisés ndojerrespetáirõ guare chupe?

Jareko jave autorida. Péicha jave ikatu hína ijetuʼu peteĩ persónape osegi hag̃ua ivuéno, ha koʼýte peteĩ oĩva ipoguýpe ndorrespetáirõ chupe térã heʼi hese ndodesidikuaaiha. ¿Mbaʼépa rejapóne peteĩ nde rogaygua ojapóramo upéva? Jahechamína mbaʼépa Moisés ojapo vaʼekue ojechárõ guare upe situasiónpe.

Jehová oiporavo vaʼekue Moiséspe omoakã hag̃ua umi israelítape. Omeʼẽ avei chupe pe priviléhio oskrivi hag̃ua umi léi Jehová oipotáva pe puévlo osegi. Ojekuaa porãiterei kuri Jehová oapojaha Moiséspe. Upéicharõ jepe, iñermanokuéra Aarón ha Míriam oñepyrũ oñeʼẽ vai hese omenda haguére peteĩ kuña ndahaʼéivare israelita. ¿Mbaʼépa ojapo Moisés upérõ? Oimeraẽva ningo ipochýta ha katuete oñevengaséta, péro Moisés ndojapói upéva. Haʼe ningo ndaipochyreíri vaʼekue, ha amo ipahápe ojerure jey Jehovápe anivemíntema hag̃ua okastiga Míriampe upe ojapo vaʼekuére (Núm. 12:1-13). ¿Mbaʼérepa Moisés ojapo raʼe péicha?

Moisés ojerure Jehovápe omongueramínte hag̃ua Míriampe (Ehecha párrafo 8)

9, 10. a) ¿Mbaʼépa Moisés ohechakuaa vaʼekue Jehová oipytyvõ rupi chupe? b) ¿Mbaʼéichapa umi omoakãva hogapy ha umi ansiáno ikatu osegi Moisés ehémplo?

Moisés opermiti kuri Jehová oipytyvõ chupe ikatu hag̃uáicha omehora heta mbaʼépe. Cuarenta áño upe mboyve, haʼe oiko vaʼekue pe rréi de Egipto rógape. Upérõ Moisés haʼe kuri peteĩ persóna ipochy reíva. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upéicha hague? Pórke peteĩ vuéltape odesidi ojuka peteĩ kuimbaʼépe ojapo haguére álgo ivaíva. Hiʼarive oimoʼã Ñandejára oapojataha upe ojapo vaʼekue. Péro 40 áño aja Jehová oipytyvõ Moiséspe ohechakuaa hag̃ua ndahaʼeiha ipyʼaguasúnte vaʼerã ogia porã hag̃ua pe puévlope, síno ke tekotevẽha avei ipyʼaporã. Péro upearã haʼe iñumílde, iñeʼẽrendu ha ndaipochyreíri vaʼerã. Moisés oaprende porãiterei vaʼekue la Jehová omboʼeséva chupe, ha upévare omoakã porã kuri umi israelítape (Éx. 2:11, 12; Hech. 7:21-30, 36).

10 Ñane tiémpope, iporãta umi omoakãva hogapy ha umi ansiáno osegíramo Moisés ehémplo. Upévare, ani pendepochy rei oĩramo napenderrespetáiva. Upéva rangue iporãta peneumílde ha peasepta pejavy jave (Ecl. 7:9, 20). Peneñeʼẽrendu vaʼerã avei Jehovápe ha pesegi umi instruksión haʼe omeʼẽva oñesolusiona hag̃ua umi provléma. Ha peñehaʼã vaʼerã siémpre perresponde pyʼaguapýpe (Prov. 15:1). Péicha pendepyʼaporãramo, katuete pembovyʼáta Jehovápe, peipytyvõta ojeiko hag̃ua pyʼaguapýpe ha pemoĩta ehémplo iporãva.

11-13. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi mbohapy hebreo ehémplo?

11 Oĩ jave oñemoĩva ñane kóntrape. Ymaite guive oĩnteva voi heta goviérno oñemoĩva Jehová puévlore. Haʼekuéra heʼi jepi ñanderehe jajapoha heta mbaʼe vai, péro añetehápe ndochaʼéinte ñanderehe pórke ñande jadesidi ‘ñañeʼẽrendu Ñandejárape ñande ruvicháramo, yvyporakuérape rangue’ (Hech. 5:29). Upévare sapyʼánte ikatu oñembohory ñanderehe hikuái, ñandegueraha kárselpe, térã ikatu voi ñanembyepoti o ñandetortura hikuái. Péro Jehová ñanepytyvõ rupi ñande nañañevengái, síno jasegínte ñandepyʼaguapy jahasa asýramo jepe.

12 Jahechamína pe ehémplo porãite oheja vaʼekue ñandéve umi mbohapy hebreo ojeraha vaʼekue Babilóniape, umíva hína Hananías, Misael ha Azarías. * Pe rréi de Babilonia omanda kuri chupekuéra oñesũ hag̃ua peteĩ taʼanga de óro renondépe. Péro haʼekuéra pyʼaguapýpe porãnte heʼi chupe ndojapomoʼãiha upéva. Umi mbohapy hebreo osegi iñeʼẽrendu Ñandejárape pe rréi oamenasárõ jepe omombotaha chupekuéra peteĩ tatakua akúpe. Haʼekuéra ndoikuaái kuri oimépa Jehová osalváta chupekuéra, upéicharõ jepe oaseptáta oimeraẽ mbaʼe Jehová opermitíva oiko. Péro jahechakuaa Jehová odesidi hague osalva chupekuéra (Dan. 3:1, 8-28). Iñehémplo rupive ojekuaa porã umi persóna ipyʼaguapýva añetehápe ipyʼaguasuha. Ñande avei ñaime desidído jaadorataha Jehovápe añoite, ha ndaipóri rréi, amenása ni kastígo ikatúva ojoko upéva (Éx. 20:4, 5).

13 Sapyʼánte tekotevẽ jahechauka ñandefielha Jehovápe. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi umi mbohapy hebreo ehémplo upéicha jave? Upearã ñaneumílde vaʼerã ha ñakonfia Jehová okuidataha ñanderehe (Sal. 118:6, 7). Oĩ jave heʼíva ñanderehe jajapo hague álgo ivaíva, ñarresponde vaʼerã pyʼaguapýpe porãnte ha jahechauka jarrespetaha chupekuéra (1 Ped. 3:15). Avei ñamboyke vaʼerã entéro mbaʼe ikatúva ombyai pe amista jarekóva ñande Ru Jehovándi.

Oĩramo oñemoĩva ñanderehe, lomímonte jasegi vaʼerã jarrespeta chupekuéra (Ehecha párrafo 13)

14, 15. a) ¿Mbaʼépa ikatu oiko ñanderehe oĩ jave peteĩ mbaʼe ñanekevrantáva? b) Ohechaukaháicha Isaías 53:7, 10, ¿mbaʼérepa ikatu jaʼe Jesús oheja hague pe ehémplo iporãvéva ohechaukávo ipyʼaporãha oñekevrantáramo jepe?

14 Oĩ jave peteĩ mbaʼe ñanekevrantaitereíva. Entéronte jareko jepi heta mbaʼe ñanekevrantáva. Por ehémplo ikatu jajepyʼapy ñarrendíta jave koléhiope térã jajapóta jave álgo iñimportánteva ñande travahohápe. Ikatu avei jaju ñañekevranta tekotevẽramo jajopera térã jasegítaramo peteĩ tratamiénto ñanderasykatu rupi. Umichagua situasiónpe katuete ijetuʼúta ñandéve ñandepyʼaporã ha ñandepyʼaguapy hag̃ua. Upéicha jave oimeraẽ mbaʼénte ikatu ñanemorrenega, ha upévare jaju jajaheipa rei ñande rapicháre ha ñaneñeʼẽ arhél chupekuéra. Oimérõ reñeñandúmava péicha, katuete nepytyvõta Jesús ehémplo.

15 Unos kuánto mése Jesús omano mboyve, oĩma vaʼekue heta mbaʼe okevrantaitereíva chupe. Por ehémplo, oikuaa kuri ojejukataha chupe ha avei hetaiterei osufritaha upe mboyve (Juan 3:14, 15; Gál. 3:13). Upe tiémpope haʼe heʼíma kuri ojepyʼapyetereiha (Luc. 12:50). Ha unos kuánto día omano mboyve, haʼe heʼi: “Che álma ruguaite guive ajepyʼapy”. Péro omombeʼúrõ guare Itúape mbaʼéichapa oñeñandu, ohechauka porã iñumílde ha iñeʼẽrendu hague. Jesús heʼi: “Che Ru chesalvamína ko oikótavagui. Upéicharõ jepe, upearã voi che aju vaʼekue ko órape. Che Ru, embotuicha nde réra” (Juan 12:27, 28). Og̃uahẽrõ guare pe moménto iñimportantetéva, Jesús pyʼaguasúpe oheja oraha chupe Ñandejára enemigokuéra, ha haʼekuéra oñembohory vaieterei hese ha heta ombosufri chupe omanoite peve. Péro Jesús oñekevranta ha osufrietereíramo jepe, osegi iñumílde ha okumpli Jehová rembipota. Añetehápe Jesús oheja pe ehémplo iporãvéva ohechaukávo ipyʼaporãha oĩramo jepe hetaiterei mbaʼe okevrantáva chupe (elee Isaías 53:7, 10).

Jesús oheja vaʼekue pe ehémplo iporãvéva ohechaukávo ipyʼaporãha (Ehecha párrafo 16, 17) *

16, 17. a) ¿Mbaʼépa ojapo Jesús amigokuéra ikatúva kuri ombopochy chupe? b) ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jesús ehémplo?

16 Pe pyhare Jesús omano mboyve, iñamigokuéra ojapo kuri heta mbaʼe ikatúva odespasensia chupe ha upéva káusare ou ndaipyʼaporãvéi. Epensamíntena mbaʼeichaitépa oiméne Jesús ojepyʼapy raʼe upe pyharépe. ¿Osegítapa kuri ifiél ipahaite peve? Ndojapóiramo upéva, ndaikatumoʼãi kuri jareko esperánsa jaiko hag̃ua pára siémpre (Rom. 5:18, 19). Hiʼarive, umi mbaʼe ojapóva rupive ikatúta omopotĩ térã omongyʼa Itúa réra (Job 2:4). Upe pyhare, Jesús ha iñamigokuéra osena hína kuri oñondivepa, péro upeichahágui umi apóstol oñepyrũ “ojodiskuti vaipa” oikuaaségui “mávapa hína pe tuichavéva ijapytepekuéra”. Jesús ningo heta vésema oñemoñeʼẽ chupekuéra upe témare. Hiʼarive upe kaʼarúpente oñeʼẽ jey kuri hendivekuéra upévare. Upéicharõ jepe, jahecharamoiterei mbaʼéichapa Jesús ndaipochýi ijapostolkuérandi. Upéva rangue, haʼe oñemoñeʼẽ chupekuéra trankílo porãnte ha oexplika jey mbaʼéicha vaʼerãpa hikuái. Upéi ofelisita iñamigokuérape ifiél haguére ha osegi rupi ijykére sapyʼánte ijetuʼúramo jepe (Luc. 22:24-28; Juan 13:1-5, 12-15).

17 ¿Mbaʼépa jajapóne jajecháramo peichagua situasiónpe? Jasegi vaʼerã Jesús ehémplo ha nañandepochyreíri oĩramo jepe heta mbaʼe ñandejopýva. Ñaneñeʼẽrendu vaʼerã avei Jehovápe ha ‘jasegi ñañoaguanta ha ñañoperdona ñande pyʼaite guive’ (Col. 3:13). Jasegíta ko mandáto, ñanemanduʼáramo entéronte ikatuha jaʼe térã jajapo peteĩ mbaʼe ombopochýva ótrope (Prov. 12:18; Sant. 3:2, 5). Iporãta avei siémpre jafelisitáramo ótrope umi mbaʼe porã ojapóvare (Efes. 4:29).

¿MBAʼÉREPA SIÉMPRE ÑANEVUÉNO VAʼERÃ?

18. ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ jadesidi porã hag̃ua ñañehaʼãramo ñanevuéno, péro mbaʼépa jajapo vaʼerã upearã?

18 Ikatúta jadesidi porãve. Sapyʼánte tekotevẽ jadesidi heta mbaʼe iñimportánteva. Péicha jave Jehová ñanepytyvõta, péro ojapóta upéva ñanevuénoramo añoite. Haʼe opromete katuete ohendutaha “umi ivuénova ñemboʼe” (Sal. 10:17). Péro Jehová ndahaʼéi ohendútanteva ñane ñemboʼe. Upéva rangue, la Biblia heʼi: “Ñandejára oipytyvõ umi ivuénovape ojapo hag̃ua iporãva, ha omboʼe chupekuéra oho hag̃ua hapére” (Sal. 25:9). ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ? Upearã omeʼẽ ñandéve la Biblia ha avei umi puvlikasión, * vidéo ha rreunión opreparáva pe “tembiguái jeroviaha ha iñarandúva” (Mat. 24:45-47). Péro jajapo vaʼerã ñande párte. Upévare iporãta ñaneumílderamo ha ñarrekonose ñaikotevẽha Jehová ajúda jadesidi porã hag̃ua. Péicha jastudiáta umi informasión Jehová omeʼẽva ñandéve, ha jahechaukáta ñaneñeʼẽrenduha jajapóvo umi mbaʼe ñaaprendéva.

19-21. ¿Mbaʼépa Moisés ojapo vaʼekue Qadéspe, ha mbaʼépa ikatu ñaaprende upévagui?

19 Menove jajavýta. Ñañeʼẽmi jeýna Moisés rehe. Haʼe ningo hetaiterei áñore ivuéno ha iñumílde vaʼekue, upévare Jehová ovyʼa kuri heseve. Péro umi israelita oĩ rire 40 áñorupi pe desiértope, Moisés ndohechaukavéi kuri ivuéno ha iñumildeha. Oiméne ñanemanduʼa posívlemente iñermána la osalva vaʼekue Moiséspe imichĩʼírõ guare, péro koʼág̃a omano ramoite ha oñeñotỹ chupe Qadéspe. Umi israelita katu ojekeha jeýma ha heʼi noñeñatendeporãiha hesekuéra. Ko vuéltape, haʼekuéra “oiko vai Moisés ndive” ndahiʼýi haguére. Oñepyrũ ojeplagea hikuái Jehová ojapóramo jepe heta milágro Moisés rupive. Hiʼarive Moisés siémpre omotenonde pe puévlope ha ogia porã chupekuéra umi áño ohasa vaʼekuépe. Péro ndahaʼéi ojeplageánteva hikuái ndahiʼýi haguére, síno oñemoĩ voi ojekeha Moisés kóntrape, haʼeramoguáicha ikúlpa ndaipóri haguére y (Núm. 20:1-5, 9-11).

20 Moisés ipochyeterei kuri ha upe moméntope ou ndojejokovéi ha okapu umi israelítare. Haʼe oñepyrũ osapukái chupekuéra ha ontendeka haʼe voi ojapotaha peteĩ milágro. Jehová omanda kuri chupe oñeʼẽnte hag̃ua pe ita guasúpe, péro upéva rangue Moisés oinupã 2 vése pe ita ha oñepyrũ osẽ heta y chugui. Ipochy ha oñembotuicha rupi ou kuri tuichaiterei ojavy (Sal. 106:32, 33). Moisés ndojejokokuaái rupi upe moméntope, operde kuri pe oportunida oike hag̃ua pe Tiérra Prometídape (Núm. 20:12).

21 ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ñaaprende Moisés ehémplogui? Primero, ñañehaʼãmbaite vaʼerãha siémpre ñanevuéno ha ñaneumílde. Jajúramo sapyʼaitemi jepe japerde upéva, ikatu ñañembotuicha ha upe haguére jaʼe térã jajapo vyrorei. Segundo, oiméramo ñañekevranta ha ñanekaneʼõiterei ikatu hína ndajajejokokuaavéi, upévare ñañehaʼã vaʼerã siémpre ñandepyʼaporã, jahasáramo jepe heta mbaʼe ijetuʼúva.

22, 23. a) ¿Mbaʼérepa ñañehaʼã vaʼerã siémpre ñanevuéno? b) ¿Mbaʼépa ontendekase ñandéve Sofonías 2:3?

22 Ñandejára ñandeprotehéta. Koʼẽrõitéma Jehová ohundipaitéta umi hénte iñañávape ha opytáta umi ivuénova añoite. Upe tiémpope ae ikatúta ojeiko pyʼaguapýpe ko yvy ape ári (Sal. 37:10, 11). ¿Ñaimétapa umi ivuénova apytépe? Ikatúta ñaime upépe jajapóramo la Jehová heʼíva Sofonías 2:3-pe (elee).

23 ¿Mbaʼérepa Sofonías 2:3 heʼi “ikatu hína Jehová pendeprotehe”? Upéva ndeʼiséi Ñandejára ndaikatuiha oprotehe umi ohayhúvape. Ko téxto ohechauka guei odependeha ñanderehe oimépa Ñandejára ñandeprotehéta térã nahániri. Ñande ikatu hína jahasa “pe día haʼe ohechaukatahápe ipochyha” ha péicha jaiko pára siémpre, péro upearã ñañehaʼãmbaite vaʼerã koʼág̃a guive ñandepyʼaporã ha ñambovyʼa Jehovápe.

PURAHÉI 120 Ñaneumílde Jesús iñumílde haguéicha

^ párr. 5 Entéro ningo ñañehaʼãmante vaʼerã ñandepyʼaporã pórke nañagueronaséi upéva. Sapyʼánte ikatu ifasilve ñandéve ñandepyʼaporã ha ñanevuéno ñaime jave umi persóna peichaguándi. Péro ikatu hína ijetuʼu ñandéve ñaime jave umi hénte oñembotuichávandi. Ko artíkulope jahecháta mbaʼéicha javépa sapyʼánte ijetuʼuve jahechauka hag̃ua ñandepyʼaporãha, ha jahecháta avei mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ umícha jave.

^ párr. 3 MBAʼÉPA HEʼISE: Ñanevuéno heʼise ñaneamavleha ñande rapichándi ha nañandepochyreiriha oĩramo jepe ñanderekáva. Ñaneumílde katu heʼise ndajaikoiha ñañembotuicha ni jajekreeterei, upéva rangue ñapensa umi ótro iñimportanteveha ñandehegui. La Biblia heʼi jave Jehová iñumildeha katu heʼise otrataha mborayhúpe ha oiporiahuverekoha entéro umi oĩvape ipoguýpe.

^ párr. 12 Umi babilonio ombohéra vaʼekue chupekuéra Sadrac, Mesac ha Abednego (Dan. 1:7).

^ párr. 18 Por ehémplo, ehecha pe artíkulo hérava “Ñamombaʼeguasúkena Jehovápe umi mbaʼe jadesidívare”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 15 de abril de 2011-pe.

^ párr. 59 JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Jesús pyʼaguapýpe porãnte oñemoñeʼẽ idisipulokuérape ojodiskutírõ guare hikuái oikuaa hag̃ua mávapa la iñimportantevéva.