Yì hosọ lẹ ji

Yì todowhinnu hosọ lẹ tọn ji

HOSỌ OPLỌN TỌN 9

Owanyi po Whẹdida Dodo po to Islaeli Hohowhenu Tọn

Owanyi po Whẹdida Dodo po to Islaeli Hohowhenu Tọn

“Ewọ yiwanna dodowiwa po whẹdida dodo po. Aigba gọ́ na owanyi nugbo Jehovah tọn.”—SALM. 33:5.

OHÀN 3 Huhlọn Mítọn, Todido Mítọn, Jidide Mítọn

BLADOPỌ *

1, 2. (a) Etẹwẹ mímẹpo nọ jlo? (b) Nujikudo tẹwẹ mí sọgan tindo?

MÍMẸPO wẹ nọ jlo dọ yè ni yiwanna mí. Podọ mímẹpo wẹ nọ jlo dọ yè ni yinuwa hẹ mí to aliho dodo tọn mẹ. Eyin yè yinuwa hẹ mí whlasusu matin owanyi po whẹdida dodo po, mí sọgan tindo numọtolanmẹ nuvọ́nọ-yinyin tọn bosọ hẹn todido bu.

2 Jehovah yọnẹn dọ mí nọ jlo vẹkuvẹku dọ yè ni yiwanna mí bo yinuwa hẹ mí po dodo po. (Salm. 33:5) Mí sọgan kudeji dọ Jiwheyẹwhe mítọn yiwanna mí taun bosọ nọ jlo dọ yè ni yinuwa hẹ mí to aliho he sọgbe mẹ. Ehe nọ họnwun to whenue mí lẹnnupọn sisosiso do Osẹ́n he Jehovah na akọta Islaeli tọn gbọn Mose gblamẹ ji. Eyin a jẹflumẹ sinsinyẹn na mẹdevo lẹ ma yinuwa hẹ we po owanyi kavi whẹdida dodo po wutu, jaale bo lẹnnupọndo lehe Osẹ́n Mose tọn * do mẹtọnhopọn Jehovah tọn na omẹ etọn lẹ hia do ji.

3. (a) Dile Lomunu lẹ 13:8-10 basi zẹẹmẹ etọn do, etẹwẹ mí nọ mọ eyin mí plọn Osẹ́n Mose tọn? (b) Kanbiọ tẹlẹ wẹ na mọ gblọndo to hosọ ehe mẹ?

3 Eyin mí plọn Osẹ́n Mose tọn, mí nọ mọ numọtolanmẹ sisosiso he Jiwheyẹwhe owanyinọ mítọn Jehovah tindo na mí lẹ. (Hia Lomunu lẹ 13:8-10.) To hosọ ehe mẹ, mí na gbadopọnna vude poun to Osẹ́n he yin nina Islaelivi lẹ mẹ bo nasọ mọ gblọndo na kanbiọ ehelẹ: Naegbọn mí sọgan dọ dọ Osẹ́n lọ sinai do owanyi ji? Naegbọn mí sọgan dọ dọ Osẹ́n lọ ze whẹdida dodo daga? Nawẹ e yin bibiọ to mẹhe tin to otẹn aṣẹpipa tọn mẹ lẹ si nado nọ yí Osẹ́n lọ zan gbọn? Podọ, mẹnu lẹ na taun tọn wẹ Osẹ́n lọ basi hihọ́na? Gblọndo kanbiọ enẹlẹ tọn sọgan miọnhomẹna mí, na mí todido, bosọ dọ̀n mí sẹpọ Otọ́ owanyinọ mítọn dogọ.—Owalọ 17:27; Lom. 15:4.

TODOHUKANJI OSẸ́N TỌN DE HE SINAI DO OWANYI JI

4. (a) Naegbọn mí sọgan dọ dọ owanyi ji wẹ Osẹ́n Mose tọn lọ sinai do? (b) Dile e yin kinkandai do to Matiu 22:36-40 mẹ, gbedide tẹlẹ ji wẹ Jesu zinnudo?

4 Mí sọgan dọ dọ Osẹ́n Mose tọn sinai do owanyi ji, na owanyi wẹ nọ whàn Jehovah nado wà onú etọn lẹpo. (1 Joh. 4:8) Jehovah ze todohukanji osẹ́n tọn enẹ blebu sinai do gbedide titengbe awe ji—owanyi na Jiwheyẹwhe, podọ owanyi na kọmẹnu towe. (Lev. 19:18; Deut. 6:5; hia Matiu 22:36-40.) Enẹwutu, mí sọgan donukun dọ dopodopo gbedide 600 linlán he Osẹ́n lọ bẹhẹn lẹ tọn ni plọn nude mí gando owanyi Jehovah tọn go. Mì gbọ mí ni pọ́n apajlẹ delẹ.

5, 6. Etẹwẹ Jehovah nọ jlo dọ asu po asi po lẹ ni wà, podọ etẹwẹ Jehovah yọnẹn? Na apajlẹ de.

5 Nọ yin nugbonọ na alọwlemẹ towe, podọ nọ penukundo ovi towe lẹ go. Jehovah nọ jlo dọ asu po asi po lẹ ni wleawuna owanyi na ode awetọ, ehe na sinyẹn sọmọ bo na gbọṣi aimẹ dẹn. (Jen. 2:24; Mat. 19:3-6) Ayọdide yin dopo to sẹ́nhẹngba he do owanyi matindo hia hugan he mẹ mẹde sọgan doalọ te lẹ mẹ. Abajọ, gbedide ṣinawetọ to Gbedide Ao lẹ mẹ do jẹagọdo ayọdide. (Deut. 5:18) Ylanwiwa “do Jiwheyẹwhe” wẹ e yin, bosọ yin okà dido do alọwlemẹ mẹtọn go. (Jen. 39:7-9) Na owhe susu, mẹhe alọwlemẹ etọn deayọ lọ sọgan tindo numọtolanmẹ lọ dọ yè tafu emi.

6 Jehovah yọ́n lehe alọwlemẹ lẹ nọ yinuwa hẹ ode awetọ do to gigọ́ mẹ. Na taun tọn, e jlo dọ asi Islaelivi lẹ ni nọ yin nuyiwa hẹ to aliho he sọgbe mẹ. Asu he nọ setonuna Osẹ́n lọ na yiwanna asi etọn bo ma na gbẹ́ ẹ dai na numadinu lẹ wutu. (Deut. 24:1-4; Mat. 19:3, 8) Ṣigba, eyin nuhahun sinsinyẹn de fọ́n bọ asu de gbẹ́ asi ẹ dai janwẹ, e dona na ẹn owe gbẹdai tọn de. Owe ehe nọ basi hihọ́na yọnnu de sọn whẹsadokọnamẹ lalo fẹnnuwiwa tọn lẹ mẹ. Humọ, whẹpo asu de nido sọgan ze owe gbẹdai tọn na asi etọn, e taidi dọ ewọ dona dọho hẹ mẹho tòdaho lọ tọn lẹ whẹ́. Gbọnmọ dali, mẹho lọ lẹ na tindo dotẹnmẹ hundote lọ nado tẹnpọn bo gọalọna asu po asi po lọ nado whlẹn alọwle yetọn. Whenue Islaelivi sunnu de gbẹ́ asi etọn dai na ṣejannabi wutu, Jehovah ma nọ dademẹ to whelẹponu. Ṣigba, e nọ mọ dasin asi lọ tọn lẹ bosọ nọ sè vivẹ́ na ẹn.—Mal. 2:13-16.

Jehovah jlo dọ ovi lẹ ni tindo numọtolanmẹ hihọ́ tọn dile mẹjitọ yetọn lẹ to pinplọn yé whẹ́n bo to nuplọn yé po owanyi po (Pọ́n hukan 7, 8tọ) *

7, 8. (a) Etẹwẹ Jehovah degbena mẹjitọ lẹ nado wà? (Pọ́n yẹdide he to wepa ji.) (b) Etẹlẹ wẹ mí plọn?

7 Osẹ́n lọ sọ dohia dọ dagbemẹninọ ovi lẹ tọn nọ duahunmẹna Jehovah sisosiso. Jehovah degbena mẹjitọ lẹ nado nọ penukundo nuhudo ovi yetọn lẹ tọn go, e ma yin to agbasa-liho kẹdẹ gba, ṣigba to gbigbọ-liho ga. Mẹjitọ lẹ dona nọ yí dotẹnmẹ hundote lẹpo zan nado gọalọna ovi yetọn lẹ nado yọ́n pinpẹn Osẹ́n Jehovah tọn lẹ tọn bosọ yiwanna ewọ. (Deut. 6:6-9; 7:13) Dopo to whẹwhinwhẹ́n he wutu Jehovah do sayana Islaelivi lọ lẹ mẹ wẹ yindọ, yé yinuwa hẹ ovi yetọn lẹ to aliho he hẹnmẹ jọsi mẹ. (Jel. 7:31, 33) Mẹjitọ lẹ dona nọ pọ́n ovi yetọn lẹ hlan, e ma yin di nutindo de poun he yé gán dovọ́na kavi sayana, ṣigba taidi ogú de, yèdọ nunina de sọn Jehovah dè he dona yin bowlena.—Salm. 127:3.

8 Nuplọnmẹ lẹ: Jehovah nọ na ayidonugo sọwhiwhe tọn lehe alọwlemẹ lẹ nọ yinuwa hẹ ode awetọ do. E nọ jlo dọ mẹjitọ lẹ ni yiwanna ovi yetọn lẹ, podọ e na hẹn mẹjitọ lẹ nado dogbè aliho he mẹ yé yinuwa hẹ ovi yetọn lẹ te tọn.

9-11. Naegbọn Jehovah do na osẹ́n he jẹagọdo nukunkẹn?

9 Ma nọ donukunkẹn blo. Gbedide aotọ he yin godo tọn jẹagọdo nukunkẹn, kavi awuwiwlena ojlo ylankan na nuhe yin mẹdevo tọn. (Deut. 5:21; Lom. 7:7) Jehovah na osẹ́n ehe nado plọn mí onú titengbe de—omẹ etọn lẹ dona basi hihọ́na ahun yetọn, enẹ wẹ linlẹn, numọtolanmẹ po nulẹnpọn yetọn lẹ po. Ewọ yọnẹn dọ nuyiwa ylankan lẹ nọ bẹjẹeji sọn linlẹn po numọtolanmẹ ylankan lẹ po ji. (Howh. 4:23) Eyin Islaelivi de na dotẹnmẹ ojlo ylankan lẹ nado whẹ́n to ahun etọn mẹ, e yọnbasi dọ e na nọ yinuwa hẹ mẹdevo lẹ matin owanyi. Di apajlẹ, Ahọlu Davidi jai jẹ omọ̀ ehe mẹ. To paa mẹ, dawe dagbe de wẹ ewọ. Ṣigba to ojlẹ de mẹ, e donukunkẹn gando asi sunnu devo tọn go. Ojlo etọn hẹn ẹn nado waylando. (Jak. 1:14, 15) Davidi deayọ, bo tẹnpọn nado doyẹklọ asu nawe lọ tọn bosọ hù i to enẹgodo.—2 Sam. 11:2-4; 12:7-11.

10 Jehovah nọ yọ́n whenue Islaelivi de gbà osẹ́n he gando nukunkẹn go—Ewọ sọgan mọ ahun lẹ mẹ. (1 Otàn. 28:9) Osẹ́n he jẹagọdo nukunkẹn lọ biọ to omẹ etọn lẹ si dọ yé dona dapana linlẹn he nọ planmẹ jẹ walọyizan ylankan kọ̀n lẹ. Lehe Jehovah yin Otọ́ nuyọnẹntọ podọ owanyinọ de do sọ!

11 Nuplọnmẹ lẹ: Jehovah nọ mọnú zẹ̀ awusọhia gbonu tọn gbẹtọ tọn go. E nọ mọ mẹhe mí yin to homẹ nugbonugbo, yèdọ to ahun mítọn mẹ. (1 Sam. 16:7) Linlẹn, numọtolanmẹ kavi nuyiwa depope ma sọgan yin whiwhla do e. E nọ dín nudagbe he to mí mẹ lẹ bosọ nọ yọ́n pinpẹn yetọn. Ṣigba, e jlo dọ mí ni nọ doayi linlẹn ylankan lẹ go bo dava yé whẹpo yé nido hẹn mí nado wà nuylankan lẹ.—2 Otàn. 16:9; Mat. 5:27-30.

TODOHUKANJI OSẸ́N TỌN DE HE ZE DODOWIWA DAGA

12. Etẹ ji wẹ Osẹ́n Mose tọn zinnudo?

12 Osẹ́n Mose tọn zinnudeji dọ Jehovah yiwanna whẹdida dodo. (Salm. 37:28; Isa. 61:8) E ze apajlẹ pipé dai gando lehe mí na nọ yinuwa hẹ mẹdevo lẹ to aliho he sọgbe mẹ do go. To whenue Islaelivi lẹ setonuna osẹ́n he Jehovah na lẹ, ewọ dona yé. To whenue yé gbẹkọ nujinọtedo he sọgbe podọ dodo tọn etọn lẹ go, yé jiya. Sọ lẹnnupọndo osẹ́n awe devo lẹ ji to Gbedide Ao lẹ mẹ.

13, 14. Etẹwẹ osẹ́n awe he jẹnukọn to Gbedide Ao lọ lẹ mẹ lẹ biọ, podọ nawẹ tonusisena osẹ́n enẹlẹ ko hẹn ale wá na Islaelivi lẹ gbọn?

13 Nọ basi sinsẹ̀n hlan Jehovah kẹdẹ. Osẹ́n awe he jẹnukọn to Gbedide Ao lọ lẹ mẹ lẹ biọ dọ Islaelivi lẹ ni nọ ze yede jo mlẹnmlẹn na Jehovah, podọ yé na avase gando sinsẹ̀n-bibasi hlan boṣiọ lẹ go. (Eks. 20:3-6) Gbedide enẹlẹ ma yin na ale Jehovah tọn. Kakatimọ, omẹ etọn lẹ wẹ yé nọ hẹn ale wá na. Whenue yé yin nugbonọ na ewọ, yé tindo kọdetọn dagbe. Whenue yé basi sinsẹ̀n hlan yẹwhe akọta devo lẹ tọn lẹ, yé jiya.

14 Lẹnnupọndo Kenaninu lẹ ji. Yé nọ basi sinsẹ̀n hlan boṣiọ he ma tindo gbọfufu lẹ kakati nido yin hlan Jiwheyẹwhe nugbo ogbẹ̀nọ lọ. Taidi kọdetọn de, yé de yẹyi sọn yede go. (Salm. 115:4-8) Sinsẹ̀n-bibasi yetọn nọ bẹ fẹnnuwiwa zanhẹmẹ tọn he gblezọn lẹ po ovi lẹ yíyí do sanvọ́ to aliho he hẹnmẹjọsi mẹ po hẹn. Mọdopolọ, whenue Islaelivi lẹ gbẹkọ Jehovah go bo de nado sẹ̀n boṣiọ lẹ, yé de yẹyi sọn yede go bo gbleawuna whẹndo yetọn lẹ. (2 Otàn. 28:1-4) Mẹhe to otẹn aṣẹpipa tọn mẹ lẹ gbẹ́ nujinọtedo whẹdida dodo tọn Jehovah tọn lẹ dai. Yé ṣì huhlọn yetọn zan, bo gbidikọna madogánnọ lẹ po agbátọnọ lẹ po. (Ezek. 34:1-4) Jehovah na avase Islaelivi lẹ dọ emi na hẹn whẹdida ṣẹ do mẹhe nọ sayana yọnnu po ovi he ma do mẹde lẹ po ji. (Deut. 10:17, 18; 27:19) To vogbingbọn mẹ, Jehovah dona omẹ etọn lẹ to whenue yé yin nugbonọ bosọ yinuwa hẹ ode awetọ po dodo po.—1 Ahọ. 10:4-9.

Jehovah yiwanna mí bo nọ yọ́n whenue mí to oyà whẹdida mawadodo tọn ji (Pọ́n hukan 15tọ)

15. Etẹlẹ wẹ mí sọgan plọn gando Jehovah go?

15 Nuplọnmẹ lẹ: Mí ma dona nọ dowhẹ Jehovah eyin mẹhe sọalọakọ́n dọ emi to ewọ sẹ̀n lẹ gbẹkọ nujinọtedo etọn lẹ go bo hẹn awugble wá na omẹ etọn lẹ. Ṣigba, Jehovah yiwanna mí bo nọ yọ́n whenue mí to oyà whẹdida mawadodo tọn ji. E nọ sè vivẹ́ na mí hugan lehe onọ̀ de nọ wà do na viyẹyẹ etọn he to awufiẹsa mẹ. (Isa. 49:15) Dile ewọ tlẹ sọgan nọma yinuwa to afọdopolọji, to ojlẹ sisọ mẹ, e na hẹn ylanwatọ he ma lẹnvọjọ lẹ nado dogbè aliho he mẹ yé yinuwa hẹ mẹdevo lẹ te tọn.

NAWẸ OSẸ́N LỌ DONA NỌ YIN YIYIZAN DO?

16-18. Adà gbẹzan tọn tẹlẹ go wẹ Osẹ́n Mose tọn gando, podọ etẹlẹ wẹ mí plọn sọn e mẹ?

16 Osẹ́n Mose tọn gando adà gbẹzan tọn Islaelivi lẹ tọn susu go, enẹwutu onú titengbe wẹ e yin dọ sunnu mẹho he yin dide lẹ ni dawhẹna omẹ Jehovah tọn lẹ po whẹdida dodo po. Gbọnvona whẹho gbigbọmẹ tọn lẹ, yé dona penukundo whẹho paa po sẹ́nhẹngba po tọn lẹ go. Doayi apajlẹ he bọdego lẹ go.

17 Eyin Islaelivi de hùmẹ, ewọ ma nọ yin hùhù to afọdopolọji. Mẹho tòdaho etọn tọn lẹ na gbeje ninọmẹ lọ lẹ pọ́n whẹpo do basi nudide eyin kú-whẹ̀ dona yin didá na ẹn. (Deut. 19:2-7, 11-13) Mẹho lẹ sọ nọ dawhẹ gando adà gbẹzan egbesọegbesọ tọn voovo lẹ go—ehe bẹsọn nudindọn to tòvi lẹ ṣẹnṣẹn gando nutindo lẹ go ji jẹ gbemanọpọ to alọwlemẹ lẹ ṣẹnṣẹn ji. (Eks. 21:35; Deut. 22:13-19) Whenue mẹho lẹ yinuwa po dodo po bọ Islaelivi lẹ setonuna Osẹ́n lọ, mẹlẹpo nọ mọaleyi, podọ akọta lọ nọ hẹn gbégbò wá na Jehovah.—Lev. 20:7, 8; Isa. 48:17, 18.

18 Nuplọnmẹ lẹ: Adà gbẹzan mítọn tọn lẹpo wẹ yin nujọnu na Jehovah. E jlo dọ mí ni nọ yí dodo po owanyi po do yinuwa hẹ mẹdevo lẹ. Podọ, e nọ doayi nue mí nọ dọ bo nọ wà lẹ go, etlẹ yin whenue mí to míde ṣo to owhé mítọn gbè.—Heb. 4:13.

19-21. (a) Nawẹ mẹho lẹ po whẹdatọ lẹ po dona nọ yinuwa hẹ omẹ Jiwheyẹwhe tọn lẹ gbọn? (b) Osẹ́n hihọ́-basinamẹ tọn tẹlẹ wẹ Jehovah wleawuna, podọ etẹlẹ wẹ mí plọn?

19 Jehovah jlo na whlẹn omẹ etọn lẹ sọn nuyiwadomẹji mẹhẹnflu tọn akọta he lẹdo yé lẹ tọn si. Enẹwutu, ewọ biọ dọ mẹho lẹ po whẹdatọ lẹ po ni nọ yí Osẹ́n lọ zan matin mẹnukuntahihopọn. Ṣigba, mẹhe nọ dawhẹ lẹ ma dona nọ yí fifiẹ kavi hẹngogo do yinuwa hẹ omẹ etọn lẹ. Kakatimọ, yé dona yiwanna whẹdida dodo.—Deut. 1:13-17; 16:18-20.

20 Jehovah tindo awuvẹmẹ na omẹ etọn lẹ, enẹwutu e wleawuna osẹ́n lẹ nado basi hihọ́na gbẹtọ lẹ ma nado yin nuyiwa hẹ to aliho he ma sọgbe mẹ. Di apajlẹ, po Osẹ́n lọ po, e vẹawu taun dọ yè ni sawhẹ lalo dokọna mẹde dọ e gbàsẹ́n. Mẹhe yè sawhẹdokọna lọ tindo jlọjẹ nado yọ́n mẹhe sawhẹdokọna ẹn. (Deut. 19:16-19; 25:1) Podọ whẹpo e nido sọgan yin whẹgbledo, yè dona sèhó sọn e whè gbau kunnudetọ awe nù. (Deut. 17:6; 19:15) Etẹwẹ gando Islaelivi he gbàsẹ́n de bọ mẹdopo gee wẹ yin kunnudetọ etọn go? E ma dona lẹndọ emi na nọma jiya ylanwiwa emitọn tọn. Jehovah mọ nuhe e wà. To whẹndo mẹ, mẹjitọ lẹ wẹ tindo aṣẹpipa, ṣigba aṣẹpipa enẹ tindo dogbó lẹ. To nudindọn whẹndo tọn delẹ whenu, mẹho tòdaho lọ tọn lẹ tindo azọngban lọ nado dademẹ bo na gbèta godo tọn.—Deut. 21:18-21.

21 Nuplọnmẹ lẹ: Jehovah ze apajlẹ pipé lọ dai; e ma nọ wà nudepope po mawadodo po. (Salm. 9:7) Ewọ nọ suahọ mẹhe yí nugbonọ-yinyin do tẹdo nujinọtedo etọn lẹ go lẹ, ṣigba e nọ sayana mẹhe ṣì aṣẹpipa yetọn zan lẹ. (2 Sam. 22:21-23; Ezek. 9:9, 10) Mẹdelẹ sọgan nọ wà nuylankan bọ e nọ taidi dọ yé ma jiya nuhe yé wà tọn, amọ́ eyin ojlẹ dide Jehovah tọn sọ̀, ewọ na dawhẹna yé. (Howh. 28:13) Podọ eyin yé ma lẹnvọjọ, e ma na dẹn bọ yé na mọdọ “nudobu de wẹ e yin nado jai jẹ alọ Jiwheyẹwhe ogbẹ̀nọ lọ tọn lẹ mẹ.”—Heb. 10:30, 31.

MẸNU LẸ NA TAUN TỌN WẸ OSẸ́N LỌ BASI HIHỌ́NA?

Whenue mẹho lẹ to nudindọn lẹ didẹ, yé dona nọ do owanyi he Jehovah tindo na omẹ etọn lẹ podọ na whẹdida dodo hia (Pọ́n hukan 22tọ) *

22-24. (a) Mẹnu lẹ na taun tọn wẹ Osẹ́n lọ basi hihọ́na, podọ etẹwẹ mí plọn gando Jehovah go? (b) Avase tẹwẹ Eksọdusi 22:22-24 bẹhẹn?

22 Na taun tọn, Osẹ́n lọ basi hihọ́na mẹhe ma gán basi hihọ́na yede lẹ, taidi tọṣiọvi lẹ, asuṣiọsi lẹ po mẹhe to jonọ-gbéji lẹ po. Whẹdatọ Islaeli tọn lẹ yin didọna dọmọ: “Hiẹ ma dona sọtadona whẹdida mẹhe to jonọ-gbéji kavi tọṣiọvi de tọn, podọ hiẹ ma dona hò avọ̀ asuṣiọsi de tọn yí taidi afàsúnú.” (Deut. 24:17) Jehovah do ojlo sisosiso hia agbátọnọ he to akọta lọ mẹ lẹ. Podọ e nọ hẹn mẹhe yinuwa hẹ yé to aliho agọ̀ mẹ lẹ nado dogbè.—Hia Eksọdusi 22:22-24.

23 Osẹ́n lọ sọ basi hihọ́na hagbẹ whẹndo tọn lẹ sọn sẹ́nhẹngba zanhẹmẹ tọn lẹ si gbọn agọjijẹdo zanhẹmẹ wunmẹ lẹpo to hẹnnumẹ lẹ ṣẹnṣẹn dali. (Lev. 18:6-30) To vogbingbọn mẹ na akọta he lẹdo Islaeli bo nọ yí alọ na aṣa enẹ kavi tlẹ nọ miọnnukundo e lẹ, omẹ Jehovah tọn lẹ dona nọ pọ́n sẹ́nhẹngba wunmẹ ehe hlan dile Jehovah nọ wà do, yèdọ taidi osùnú de.

24 Nuplọnmẹ lẹ: Jehovah jlo dọ mẹhe emi zedo otẹn azọngban tọn mẹ lẹ ni nọ do ojlo ahundopo tọn hia to mẹhe to anademẹ yetọn glọ lẹpo mẹ. E gbẹwanna sẹ́nhẹngba he gando zanhẹmẹ go lẹ bosọ jlo na hẹn ẹn diun dọ mẹlẹpo, titengbe agbátọnọ lẹ, mọ hihọ́ po whẹdida dodo po yí.

OSẸ́N—“OYẸ̀ NUDAGBE HE JA LẸ TỌN”

25, 26. (a) Naegbọn mí sọgan dọ dọ owanyi po dodowiwa po taidi gbọfufu po ogbẹ̀ po? (b) Etẹ ji wẹ mí na dọhodo to adà he bọdego to hosọ debọdo-dego ehe mẹ?

25 Owanyi po dodowiwa po taidi gbọfufu po ogbẹ̀ po; ode ma nọ tin matin awetọ to aigba ji. To whenue mí kudeji dọ Jehovah to nuyiwa hẹ mí po dodowiwa po, owanyi mítọn na ewọ nọ jideji. Podọ whenue mí yiwanna Jiwheyẹwhe po nujinọtedo dodo tọn etọn lẹ po, mí nọ yin whinwhàn nado yiwanna mẹdevo lẹ bo yinuwa hẹ yé po dodo po.

26 Osẹ́n Mose tọn gọalọna Islaelivi lẹ nado tindo haṣinṣan dagbe po Jehovah po. Ṣigba, Osẹ́n lọ yin hùzẹdeji to whenue Jesu hẹn ẹn di godo, podọ e yin tẹndiọna po nudevo he tlẹ sọ pọnte hugan de po. (Lom. 10:4) Apọsteli Paulu basi zẹẹmẹ Osẹ́n lọ tọn taidi “oyẹ̀ nudagbe he ja lẹ tọn.” (Heb. 10:1) Adà he bọdego to hosọ debọdo-dego ehe mẹ na dọhodo delẹ to nudagbe enẹlẹ mẹ ji bo nasọ do adà he owanyi po whẹdida dodo po nọ yiwà to agun Klistiani tọn mẹ hia.

OHÀN 109 Mì Yiwanna Ode Awetọ sọn Ahun mẹ Wá

^ huk. 5 Hosọ ehe yin tintan to hosọ debọdo-dego ẹnẹ he na dọhodo nuhewutu mí sọgan kudeji dọ onú mítọn nọ duahunmẹna Jehovah ji lẹ mẹ. Hosọ atọ̀n he pò lẹ na sọawuhia to zinjẹgbonu Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn mai 2019 tọn mẹ. Hosọ yetọn wẹ, “Owanyi po Whẹdida Dodo po to Agun Klistiani Tọn Mẹ,” “Owanyi po Whẹdida Dodo po to Whenue Mí Pehẹ Kanyinylan,” podọ “Homẹmimiọnna Mẹhe Jiya Kanyinylan Tọn Lẹ.”

^ huk. 2 ZẸẸMẸ HOGBE LẸ TỌN: Osẹ́n 600 linlán he Jehovah na Islaelivi lẹ gbọn Mose gblamẹ yin alọdlẹndo taidi “Osẹ́n lọ,” “Osẹ́n Mose tọn,” podọ “gbedide lẹ.” Humọ, owe Biblu tọn atọ́n he jẹnukọn lẹ (sọn Jenẹsisi wá Deutelonomi) nọ saba yin alọdlẹndo taidi Osẹ́n lọ. To whedelẹnu, hogbe ehe nọ yin yiyizan nado dlẹnalọdo Owe-wiwe Heblu tọn lẹ blebu.

^ huk. 60 ZẸẸMẸ YẸDIDE LẸ TỌN: To awuwiwlena núdùdù de whenu, onọ̀ Islaelivi de to vivi hodọdopọ ojlofọndotenamẹ tọn de dù hẹ viyọnnu etọn lẹ. To godo yetọn, otọ́ lọ to azọ́nplọn visunnu etọn nado nọ penukundo lẹngbọ lẹ go.

^ huk. 64 ZẸẸMẸ YẸDIDE LẸ TỌN: To họngbo tòdaho lọ tọn ji, mẹho lẹ yí owanyi do to alọgọna asuṣiọsi de po ovi etọn po he ajọwatọ lẹdo lọ tọn de ko yinuwa hẹ to aliho agọ̀ mẹ.