Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 13

Jahechaukákena ñañemoĩha umi ótro lugárpe predikasiónpe

Jahechaukákena ñañemoĩha umi ótro lugárpe predikasiónpe

“Oiporiahuverekoiterei chupekuéra [...]. Ha oñepyrũ omboʼe chupekuéra heta mbaʼe” (MAR. 6:34).

PURAHÉI 70 Eheka umi ipyʼaporãvape

MBAʼE REHEPA ÑAÑEʼẼTA *

1. ¿Mbaʼépa la reguerohoryvéva Jesúsgui? Emyesakã.

¿MBAʼÉPA la reguerohoryvéva Jesúsgui? Oiméne ningo oĩ heta mbaʼe, péro katuete remombaʼetereíne mbaʼéichapa ontende porã umi mbaʼe jahasáva kómo umáno imperfékto. Oĩ aja ko yvy ape ári, Jesús ovyʼa vaʼekue “umi ovyʼáva ndive” ha hasẽ “umi hasẽva ndive” (Rom. 12:15). Por ehémplo, umi 70 disípulo ou jeýrõ guare vyʼápe opredikapa rire, “Jesús ovyʼaiterei espíritu sánto rupive” (Luc. 10:17-21). Péro Lázaro omanórõ guare, haʼe ohecha mbaʼéichapa oñeñandu umi ohayhúva chupe, ha “upéva oguapyeterei hese” (Juan 11:33).

2. ¿Mbaʼérepa Jesús otrata porãite vaʼekue umi héntepe?

2 ¿Mbaʼérepa ko kuimbaʼe perfékto otrata porãite vaʼekue umi yvypóra pekadórpe ha oiporiahuvereko chupekuéra? Prinsipálmente pórke ohayhu umi héntepe. Jahecha haguéicha pe artíkulo ohasa vaʼekuépe, Jesús ohayhueterei yvyporakuérape (Prov. 8:31). Upéva omomýi chupe oikuaa porã hag̃ua mbaʼéichapa opensa hikuái. Apóstol Juan heʼi kuri hese: “Haʼe oikuaa yvypóra pyʼapy” (Juan 2:25). Jesús ombyasyeterei vaʼekue umi héntepe. Ha heta oĩ ohechakuaáva upéva ha ohendu pe notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Amáske ñañehaʼã jasegi Jesús ehémplo, jahupytýta hetave mbaʼe porã predikasiónpe (2 Tim. 4:5).

3, 4. a) ¿Mbaʼérepa iporã ñañemoĩramo ñande rapichakuéra lugárpe? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?

Apóstol Pablo oikuaa porã vaʼekue opredika vaʼerãha, ha ñande jaikuaa avei upéva (1 Cor. 9:16). Péro ñañemoĩrõ ñande rapichakuéra lugárpe ndajaikomoʼãi japredika jajapo vaʼerãgui reínte, síno ñañeinteresáta hesekuéra ha ñaipytyvõséta chupekuéra. Jaikuaaháicha, “javyʼaiteve ñameʼẽvo, ñandéve oñemeʼẽ rangue” (Hech. 20:35). Siémpre jarekóramo enkuénta upéva, javyʼavéta japredika jave.

Ko artíkulo omyesakãta mbaʼéichapa ikatu ñañemoĩ ñande rapichakuéra lugárpe japredika jave. Ñepyrũrã jahecháta mbaʼéichapa Jesús oñemoĩ vaʼekue umi hénte lugárpe ha mbaʼépa ikatu ñaaprende chugui. Upéi jahecháta 4 mbaʼe ñanepytyvõtava jasegi hag̃ua Jesús ehémplo (1 Ped. 2:21).

JESÚS OÑEMOĨ VAʼEKUE UMI HÉNTE LUGÁRPE OPREDIKÁRÕ GUARE

Jesús oñemoĩ vaʼekue umi hénte lugárpe, upévare omombeʼu chupekuéra peteĩ mensáhe oporokonsoláva (Ehecha párrafo 5, 6)

5, 6. a) ¿Mbaʼeichagua persónapepa Jesús oiporiahuvereko? b) ¿Mbaʼérepa Jesús oiporiahuvereko umi persóna opredikávape ojeprofetisa haguéicha Isaías 61:1, 2-pe?

Jahechamína peteĩ ehémplo ohechaukáva mbaʼéichapa Jesús oñemoĩ umi hénte lugárpe. Peteĩ vuéltape haʼe ha idisipulokuéra ikaneʼõiterei pórke hetáma opredika kuri. Añetehápe naitiémpoi hikuái “ni okaru hag̃ua”. Upémarõ Jesús heʼi chupekuéra: “Jahána ndaiporihápe avave pepytuʼumi hag̃ua”. Péro umi henteita opuntea hesekuéra ha ohaʼarõma chupekuéra upe lugárpe. ¿Mbaʼépa ojapo Jesús ohechávo umi hénte oĩmaha upépe? “Oiporiahuverekoiterei * chupekuéra oikógui hikuái umi ovecha herekuaʼỹvaicha. Ha oñepyrũ omboʼe chupekuéra heta mbaʼe” (Mar. 6:30-34).

6 ¿Mbaʼérepa Jesús oiporiahuvereko umi héntepe? “Oikógui hikuái umi ovecha herekuaʼỹvaicha”. Oiméne ohechakuaa raʼe heta ijapytepekuéra imboriahuha ha tekotevẽha ombaʼapo jejopy omantene hag̃ua ifamiliakuérape. Avei upépe oĩne umi persóna omanóva chugui peteĩ ohayhúva. Katuete Jesús ontendéne raʼe mbaʼéichapa oñeñandu umi hénte, pórke jahecha haguéicha pe ótro artíkulope, haʼe voi ohasáne raʼe umichagua situasión. Jesús ojepyʼapy umi héntere, upévare omombeʼu chupekuéra pe mensáhe oporombopyʼaguapýva (elee Isaías 61:1, 2).

7. ¿Mbaʼéichapa ikatu jasegi Jesús ehémplo?

7 ¿Mbaʼépa ñaaprende Jesús ehémplogui? Koʼág̃a avei umi hénte oiko “ovecha herekuaʼỹvaicha” ha hetaiterei iprovléma. Péro ñande jareko la haʼekuéra oikotevẽva: umi notísia porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore (Apoc. 14:6). Ñane Mboʼehára ojapo haguéicha, ñande japredika pórke jaiporiahuvereko “umi hénte umíldepe ha umi imboriahúvape” (Sal. 72:13). Añetehápe ñambyasy ñande rapichakuérape ha jajapose álgo ñaipytyvõ hag̃ua chupekuéra.

¿MBAʼÉICHAPA IKATU ÑAÑEMOĨ UMI ÓTRO LUGÁRPE?

Ñapensa mbaʼépa oikotevẽ káda persóna (Ehecha párrafo 8, 9)

8. ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ñañemoĩ hag̃ua ñande rapichakuéra lugárpe japredika jave chupekuéra? Emoĩ peteĩ ehémplo.

8 ¿Mbaʼépa ikatu ñanepytyvõ ñantendeve hag̃ua umi persóna japredikávape? Iporãta ñañemoĩramo ilugarpekuéra ha jatrata umi persónape ñande jaipotaháicha ñandetrata hikuái * (Mat. 7:12). Jahechamína 4 mbaʼe ñanepytyvõtava jajapo hag̃ua upéva. Primero, ñapensa mbaʼépa oikotevẽ káda persóna. Umi mbaʼe jajapóva japredika jave ikatu ñakompara umi doktór ojapóvare oipytyvõ hag̃ua ipasiéntepe. Pe doktór ivaléva oikuaa mbaʼépa oikotevẽ káda pasiénte. Haʼe ombaʼeporandu chupe ha ojapysaka porã hese omombeʼu jave mbaʼéichapa oñeñandu. Pe doktór ndeʼíri ipasiéntepe osegíntema hag̃ua pe primer tratamiénto oúva iñakãme. Upéva rangue oñemotiémpo ha ohecha mbaʼéichapa oñeñandu, ha upéi ae heʼi chupe mbaʼe tratamiéntopa osegi vaʼerã. Péicha avei japredika jave ndajaipurúi vaʼerã peteĩ presentasión añónte diferénte persónandi. Upéva rangue jareko vaʼerã enkuénta mbaʼe situasiónpa ohasa káda uno ha mbaʼépa opensa.

9. ¿Mbaʼépa ndajaikuaaporãi ñañeʼẽ jave primera ves peteĩ persónandi? Emyesakã.

Ñañeʼẽ jave primera ves peteĩ persónandi predikasiónpe, ani ñapensa jaikuaamaha mbaʼépa la isituasión, mbaʼépa oguerovia térã mbaʼérepa (Prov. 18:13). Ñañatende porã vaʼerã ñambaʼeporandu jave chupekuéra (Prov. 20:5). Por ehémplo ikatu ñaporandu mbaʼetekópa oho hese itraváhope, ñaporandu chupe ifamíliare, mbaʼépa opensa ha umícha. Péro ani jajapo upéva oiméramo pe jaikohárupi ndojehechaporãi ñaporandúramo koʼã mbaʼe. Ñambaʼeporandúramo hendaitépe japilláta mbaʼérepa upe persóna oikotevẽ pe marandu porã. Ha jaikuaa rire upéva, ifasilvéta ñañemoĩ hag̃ua ilugarpekuéra ha jajapóta ikatúva guive ñaipytyvõ hag̃ua chupekuéra Jesús ojapo haguéicha (ekompara 1 Corintios 9:19-23 heʼívare).

Ñañehaʼã ñañeimahina mbaʼépa ohasa hína upe persóna (Ehecha párrafo 10, 11)

10, 11. Ohechaukaháicha 2 Corintios 4:7, 8, ¿mbaʼépa ñanepytyvõ avei ñañemoĩ hag̃ua ñande rapichakuéra lugárpe? Emombeʼu peteĩ ehémplo.

10 Segundo, ñañehaʼã ñañeimahina mbaʼépa oiméne ohasa upe persóna. Upéva ñanepytyvõta ñantende hag̃ua la isituasión. Amo ipahápe ningo ñande ñaneimperfékto avei ha jahasánte avei heta provléma (1 Cor. 10:13). Ko múndo añáme ningo ijetuʼueterei heta mbaʼe, ha Jehová ñanepytyvõ rupínte ikatu ñaaguanta (elee 2 Corintios 4:7, 8). Péro ñapensamína mbaʼeichaitépa oiméne ijetuʼu hína umi hénte oĩvape mombyry Ñandejáragui. Jesús ojapoháicha, ñande avei ñambyasy koʼãichagua persónape, ha upéva ñanemomýi ñamombeʼu hag̃ua chupekuéra umi “notísia iporãva omombeʼúva oĩha álgo iporãvéva” (Is. 52:7).

11 Ñañeʼẽmína koʼág̃a peteĩ ermáno héravare Sergey. Haʼe oikuaa mboyve Jehovápe ijetuʼueterei vaʼekue chupe oñeʼẽ hag̃ua pórke hiʼotĩ. Tiémpo rire oasepta ojestudia hag̃ua la Biblia hendive. Haʼe heʼi: “Astudiávo la Biblia aaprende kristianokuéra omombeʼu vaʼerãha hapichakuérape umi mbaʼe ogueroviáva, ha che apensa kuri núnka ndaikatumoʼãiha ajapo upéva”. Péro Sergey ojepyʼapy umi persóna ndoikuaáivare la Biblia omboʼéva pórke oiméne ijetuʼuete hendivekuéra ndoikuaái rupi Jehovápe. Haʼe heʼi: “Umi mbaʼe aaprendéva chembovyʼaiterei ha chembopyʼaguapy. Aikuaa porã umi hénte tekotevẽha avei oikuaa pe añetegua”. Sergey oñemoĩve ohóvo umi hénte lugárpe ha upéva ombopyʼaguasuve chupe opredika hag̃ua. Haʼe heʼi avei: “Amo ipahápe amboʼe rupi la Biblia menove cheotĩ, ha umi mbaʼe agueroviáva opytave che korasõme”. *

Hetápe g̃uarã ijetuʼuve oprogresa pyaʼe hag̃ua (Ehecha párrafo 12, 13)

12, 13. ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñanepasiénsia ñane estudiantekuérare? Emoĩ peteĩ ehémplo.

12 Tercero, ñanepasiénsia ñane estudiantekuérare. Ikatu oime haʼekuéra primera ves ohendu peteĩ enseñánsa oĩva la Bíbliape ha ñande jaikuaa porãmava. Oĩ avei heta ohayhúva voi umi mbaʼe ogueroviáva, ha opensa irrelihión ouniha chupekuéra ihéntendi, ivesinokuérandi ha ikostúmbrere. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ chupekuéra?

13 Epensamína ko ehémplore. ¿Mbaʼépa ojejapo jepi tekotevẽ jave oñekambia peteĩ puénte itujámava? Pyʼỹinte oñemopuʼã aja pe puénte pyahu, ojepuru gueteri pe puénte tuja. Ha oñetermina rire ae pe puénte pyahu, ojeitypa pe itujáva. Péicha avei, jajerure mboyve peteĩ estudiántepe oheja hag̃ua umi kreénsia yma guare, sapyʼánte tekotevẽta ñaipytyvõ raẽ chupe omombaʼe hag̃ua umi enseñánsa ipyahúva chupe g̃uarã. Ikatu hína upépe ae ojedesidi oheja umi mbaʼe oguerovia vaʼekue. Sapyʼánte ningo koʼã mbaʼe oraha tiémpo (Rom. 12:2).

14, 15. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ umi héntepe oikuaa porã hag̃ua yvyporakuéra oikotaha pára siémpre ko yvy ape ári? Emoĩ peteĩ ehémplo.

14 Ñanepasiénsiarõ umi héntere predikasiónpe, nañahaʼarõmoʼãi ontende térã oasepta hikuái pe añetegua primera ves ohendúpema voi. Upéva rangue, ñañemoĩta ilugárpe ha ñamyesakãta chupekuéra la Biblia heʼíva tahaʼe haʼéva pe tiémpo oikotevẽva hikuái upearã. Por ehémplo, ñapensamína mbaʼéichapa ikatu ñamyesakã ótrope pe esperánsa jaikotaha opa árare peteĩ paraísope ko yvy ape ári. Heta oĩ ndoikuaaguasúiva térã ndoikuaaietéva voi ko enseñánsa. Haʼekuéra oimoʼã ñamano vove ndaiporiveimaha esperánsa. Térã ikatu opensa umi hénte ivuénova ohotaha yvágape. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñaipytyvõ chupekuéra?

15 Peteĩ ermáno omombeʼu mbaʼépa ojapo jepi upearã. Ñepyrũrã olee Génesis 1:28 ha oporandu pe ogajárape moõpa ha mbaʼéichapa Ñandejára oipota kuri oiko yvyporakuéra. Heta oĩ ombohováiva: “Vyʼápe ko yvy ape ári”. Upéi olee Isaías 55:11 ha oporandu oimépa Ñandejára volunta okambiáma. Hetave vése umi ogajára orresponde nokambiaiha la Ñandejára oipotáva. Upéi olee Salmo 37:10, 11 ha oporandu mbaʼéichapa yvyporakuéra oikóta amo gotyove. Péicha pe ermáno oipytyvõma heta persónape, ha umi hénte ontende Ñandejára oipotaitiha umi ivuénova oiko pára siémpre peteĩ paraísope ko yvy ape ári.

Jahechaukáramo ñanembaʼerechakuaaha, por ehémplo ñamondóramo peteĩ kárta jepe, tuichaiterei ikatu oporomokyreʼỹ (Ehecha párrafo 16, 17)

16, 17. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañemoĩ ñande rapichakuéra lugárpe jarekórõ enkuénta la heʼíva Proverbios 3:27? Emoĩ peteĩ ehémplo.

16 Cuarto, ñañehaʼãmbaite ikatu hag̃uáicha ñanembaʼerechakuaa. Por ehémplo, japredika jave sapyʼánte umi hénte ndaikatúi oñatende ñanderehe upe moméntope, péicha jave iporãta jajediskulpa ha jajeofrese jahasa jey hag̃ua ótra vuéltape. Térã sapyʼánte pe ogajára oikotevẽrõ ojejapo chupe álgo isensíllova, ỹrõ oikotevẽ peteĩ favór ha ndaikatúi osẽ hógagui, ijáramo ñandéve jajeofresekuaa ñaipytyvõ hag̃ua chupe (elee Proverbios 3:27).

17 Ñañeʼẽmína peteĩ ehémplo ohechaukávare ikatuha ojehupyty heta mbaʼe porã ñañemoĩramo ñande rapichakuéra lugárpe. Peteĩ ermána oikuaárõ guare peteĩ famíliagui omano hague peteĩ mitãraʼy onasemírente voi, ojapo peteĩ mbaʼe haʼetévaicha la sonseraitereíva. Pe ermána oskrivi peteĩ kárta ha omoĩ pype unos kuánto téxto bíblico okonsola hag̃ua chupekuéra. ¿Mbaʼéichapa oñeñandu pe família? Pe mitãraʼy sy oskrivi pe ermánape: “Kuehe ningo añeñandu vaieterei kuri. Oiméne ni nereñeimahinái mbaʼeichaitépa orepytyvõ la nde kárta. Ndaikuaái mbaʼéichapa haʼéta ndéve roagradesetereiha la rejapo vaʼekue orerehe. Tuichaiterei mbaʼe ningo oréve g̃uarã upéva. Kuehe alee la nde kárta mas de 20 vése ha ahecharamoiterei mbaʼéichapa neamávle, nembaʼerechakuaa ha oremokyreʼỹ. Aagradese ndéve che pyʼaite guive”. Ñande avei ñañemoĩ jave ñande rapichakuéra lugárpe ha ñaipytyvõramo chupekuéra, katuete jahupytýta avei heta mbaʼe porã.

¿ÑANTENDÉPA HÍNA MBAʼÉPA JEHOVÁ OHAʼARÕ ÑANDEHEGUI?

18. ¿Mbaʼéichapa jahecha vaʼerã pe traváho jajapóva predikasiónpe según 1 Corintios 3:6, 7?

18 Ñantendéramo mbaʼépa Jehová ohaʼarõ ñandehegui, jahecháta hekópe porã pe traváho jajapóva predikasiónpe. Jaikuaaháicha, ñande ñaipytyvõ umi héntepe oikuaa hag̃ua Ñandejárape, péro ndahaʼéi ñande jajapóva la iñimportantevéva (elee 1 Corintios 3:6, 7). Jehová hína la oguerúva umi héntepe iñorganisasiónpe (Juan 6:44). Ha amo ipahápe káda persóna odesidi oaseptátapa pe marandu porã térãpa nahániri, asegún la orekóva ipyʼapýpe (Mat. 13:4-8). Ani ñanderesarái heta hénte ndoaseptái hague pe mensáhe Jesús opredikáva, hiʼarive ndaipóri mboʼehára haʼéicha ikatupyrýva. Upévare, ani ñañedesanima oĩramo heta hénte nañanerenduséiva.

19. ¿Mbaʼépa jahupytýta ñañemoĩramo ñande rapichakuéra lugárpe japredika jave?

19 Ñañemoĩramo ñande rapichakuéra lugárpe jahupytýta heta mbaʼe porã predikasiónpe. Por ehémplo, ñañeñandu porãvéta jajapóvo ko tembiapo, javyʼáta pórke ñaporopytyvõ hína, ha avei umi “oñehaʼãva ohupyty jeikove opaveʼỹva” orekovéta oportunida oasepta hag̃ua pe mensáhe (Hech. 13:48). Upévare, “jareko aja oportunida, jajapo memékena iporãva opavave rehehápe” (Gál. 6:10). Péicha javyʼáta ñambotuicha haguére ñande Ru yvagapeguápe (Mat. 5:16).

PURAHÉI 64 Vyʼápe ñamonoʼõ umi kóga

^ párr. 5 Ñañemoĩ jave ñande rapichakuéra lugárpe katuete javyʼave, ha pyʼỹinte jahupyty heta mbaʼe porã predikasiónpe. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa upeichaha? Ko artíkulope jahecháta mbaʼépa ikatu ñaaprende Jesús ehémplogui, avei jahecháta 4 mbaʼe ñanepytyvõtava ñantendeve hag̃ua umi persóna japredikávape.

^ párr. 5 MBAʼÉPA HEʼISE: Pe palávra oiporiahuverekoiterei koʼápe heʼise ombyasyetereiha umi ohasa asývape térã ojetrata vaívape. Peteĩ persóna oiporiahuverekóramo hapichápe ojapóta ikatúva guive oipytyvõ hag̃ua chupe.

^ párr. 8 Ehecha pe artíkulo hérava “Jasegíkena pe Rrégla de Óro japredika jave”, osẽ vaʼekue Ñemañaha 15 de mayo de 2014-pe.