13. ŠTUDIJNÝ ČLÁNOK

Zaujímaj sa o ľudí v službe a buď k nim súcitný

Zaujímaj sa o ľudí v službe a buď k nim súcitný

„Prišlo mu ich ľúto... A začal ich učiť mnohé veci.“ ​(MAR. 6:34)

PIESEŇ Č. 44 Radostne sa zúčastňujme na žatve

ČO SA DOZVIEME

1. Aká je jedna z najpríťažlivejších stránok Ježišovej osobnosti?

JEDNOU z najpríťažlivejších stránok Ježišovej osobnosti je jeho schopnosť chápať problémy nedokonalých ľudí. Keď bol na zemi, „radoval sa s tými, ktorí sa radujú“, a „plakal s tými, ktorí plačú“. (Rim. 12:15) Napríklad keď sa 70 učeníkov s nadšením vrátilo zo služby, pretože sa im dobre darilo, Ježiš „sa zaradoval v svätom duchu“. (Luk. 10:17–21) Na druhej strane, keď videl, ako príbuzní a priatelia smútia nad stratou Lazara, „zastonal v duchu, znepokojil sa“. (Ján 11:33)

2. Prečo bol Ježiš k ľuďom súcitný?

2 Prečo bol tento dokonalý človek taký milosrdný a súcitný k hriešnym ľuďom? Predovšetkým preto, že ich mal rád. Ako sa písalo v predchádzajúcom článku, Ježiš ľudí veľmi miloval. (Prísl. 8:31) To ho podnietilo, aby dôkladne spoznal, ako ľudia premýšľajú. Apoštol Ján vysvetlil: „Vedel, čo je v človeku.“ ​(Ján 2:25) Ježiš bol veľmi empatický. Ľudia cítili, že ich má rád, a priaznivo reagovali na dobrú správu o Kráľovstve. Čím súcitnejší budeme k ľuďom v službe, tým lepšie im budeme môcť pomáhať. (2. Tim. 4:5)

3. – 4. a) Ako sa budeme pozerať na službu, ak sme súcitní? b) Čo si rozoberieme v tomto článku?

3 Apoštol Pavol vedel, že jeho povinnosťou je zvestovať, a vieme to aj my. (1. Kor. 9:16) No ak sme empatickí, nebudeme sa na službu pozerať iba ako na povinnosť. Bude vidno, že nám na ľuďoch záleží a že im chceme pomáhať. Vieme, že „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Sk. 20:35) Keď sa budeme riadiť touto zásadou, budeme mať zo služby väčšiu radosť.

4 V tomto článku si rozoberieme, ako môžeme byť k ľuďom v službe súcitnejší. Najprv sa zamyslíme nad tým, ako sa Ježiš pozeral na ľudí. Potom budeme uvažovať nad štyrmi spôsobmi, ako ho môžeme napodobňovať. (1. Petra 2:21)

JEŽIŠOV PRÍKLAD

Ježiš súcitil s ľuďmi, a preto im zvestoval utešujúcu správu (Pozri 5. – 6. odsek.)

5. – 6. a) S kým Ježiš súcitil? b) Prečo bolo Ježišovi ľúto ľudí, ktorým zvestoval, ako to bolo predpovedané v Izaiášovi 61:1, 2?

5 Teraz sa pozrime na to, ako Ježiš prejavoval súcit. Raz, keď on a jeho učeníci neúnavne zvestovali dobrú správu, „nemali sa ani kedy najesť“. Preto ich Ježiš zobral „na osamelé miesto, aby boli sami“ a aby „si trochu odpočinuli“. Predišiel ich však veľký zástup a čakal ich tam. Ako Ježiš reagoval, keď prišiel na to miesto a uvidel ich? V Markovi 6:30–34 čítame, že „mu ich prišlo... ľúto, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohé veci.“

6 Všimni si, prečo mu ich bolo ľúto. Videl, že tí ľudia sú „ako ovce bez pastiera“. Niektorí boli možno chudobní a museli tvrdo pracovať, aby sa postarali o svoju rodinu. Iným možno zomrel milovaný človek. Ježiš chápal, čo títo ľudia prežívajú. Ako bolo ukázané v predchádzajúcom článku, niektoré z týchto náročných situácií možno sám zažil. Zaujímal sa o ľudí a to ho podnecovalo, aby ich utešoval dobrou správou o Kráľovstve. (Prečítajte Izaiáša 61:1, 2.)

7. Ako môžeme napodobňovať Ježiša?

7 Čo sa učíme od Ježiša? Tak ako on, aj my sme obklopení ľuďmi, ktorí sú „ako ovce bez pastiera“. Bojujú s mnohými problémami. A my máme práve to, čo potrebujú počuť – dobrú správu o Kráľovstve. (Zjav. 14:6) Napodobňujeme Ježiša a zvestujeme ľuďom túto správu, pretože „ľutujeme poníženého a chudobného“. (Žalm 72:13) Je nám ich ľúto, a tak im chceme pomôcť.

AKO MÔŽEME PREJAVIŤ SÚCIT

Premýšľaj o tom, čo potrebuje človek, s ktorým sa rozprávaš (Pozri 8. – 9. odsek.)

8. Napríklad ako môžeme prejaviť záujem o ľudí v službe? Znázorni to.

8 Čo nám pomôže prejavovať súcit ľuďom v službe? Predstavme si, že sme na ich mieste, a správajme sa k nim tak, ako by sme si priali, aby sa oni správali k nám. (Mat. 7:12) Rozoberme si štyri konkrétne spôsoby, ako to môžeme robiť. Po prvé, premýšľaj o tom, čo potrebujú ľudia, s ktorými sa rozprávaš. Naša služba sa dá prirovnať k práci lekára. Dobrý lekár premýšľa nad potrebami každého pacienta. Kladie mu otázky a trpezlivo ho počúva, keď mu hovorí, ako sa cíti. Nepredpíše mu hneď prvý liek, ktorý mu napadne, ale pošle ho na nejaké vyšetrenia a až potom mu navrhne potrebnú liečbu. Ani my by sme nemali v službe používať vždy rovnaký úvod. Skôr by sme mali vziať do úvahy konkrétne okolnosti a názory každého jednotlivca.

9. Čo by sme si v službe nemali myslieť a čo by sme mali robiť?

9 Keď sa rozprávaš s niekým v službe, nemysli si, že vieš, aké má okolnosti, čomu verí a prečo tomu verí. (Prísl. 18:13) Radšej sa to snaž zistiť pomocou taktných otázok. (Prísl. 20:5) Ak je to vhodné, opýtaj sa ho na prácu, rodinu, životné skúsenosti a názory. Keď ľuďom kladieme otázky, z ich odpovedí zistíme, prečo potrebujú počuť dobrú správu. Keď sa to dozvieme, môžeme im prejaviť empatiu a vhodne reagovať na ich potreby, tak ako to robil Ježiš. (Porovnaj 1. Korinťanom 9:19–23.)

Predstav si, čo asi prežíva človek, s ktorým sa rozprávaš v službe (Pozri 10. – 11. odsek.)

10. – 11. Aký je podľa 2. Korinťanom 4:7, 8 druhý spôsob, ako môžeme dať najavo súcit? Uveď príklad.

10 Po druhé, skús sa zamyslieť nad tým, aký majú život. Ich situáciu môžeme do určitej miery chápať. Veď ani my nie sme imúnni voči problémom, ktoré so sebou prináša nedokonalosť. (1. Kor. 10:13) Vieme, že život v tomto svete je niekedy veľmi ťažký. Zvládame to iba s Jehovovou pomocou. (2. Kor. 4:7, 8) No zamysli sa, ako sa cítia ľudia, ktorí bojujú s problémami, ale nemajú blízky vzťah k Jehovovi. Podobne ako Ježišovi, aj nám je ich ľúto, a preto im chceme priniesť správu „o niečom lepšom“. (Iz. 52:7)

11 Všimni si, čo zažil Sergej. Predtým ako spoznal biblickú pravdu, bol veľmi utiahnutý. Bolo preňho ťažké rozprávať sa s druhými. Časom však prijal ponuku biblického štúdia. Hovorí: „Zo štúdia Biblie som sa dozvedel, že kresťania majú zodpovednosť rozprávať sa o svojej viere s druhými. Bol som presvedčený, že ja to nikdy nedokážem.“ Premýšľal však o ľuďoch, ktorí nikdy nepočuli o pravde, a uvedomil si, že ich život bez Jehovu musí byť veľmi ťažký. Ďalej hovorí: „Nové veci, ktoré som sa dozvedal, mi prinášali šťastie a vnútorný pokoj a ja som vedel, že aj ostatní ľudia sa o nich potrebujú dozvedieť.“ Sergej začal byť súcitnejší a vďaka tomu nadobudol odvahu chodiť do služby. Povedal: „Na moje veľké prekvapenie to posilnilo moju sebadôveru. A upevnilo to aj moju vieru.“

Kým niekto začne duchovne napredovať, často si to vyžaduje čas (Pozri 12. – 13. odsek.)

12. – 13. Prečo musíme byť k ľuďom trpezliví? Znázorni to.

12 Po tretie, buď trpezlivý. Pamätaj, že ľudia, s ktorými sa rozprávaš, možno nikdy nepremýšľali o biblických pravdách, ktoré ty dobre poznáš. A mnohí majú silný citový vzťah k náukám, ktorým veria. Možno si myslia, že náboženstvo ich spája s rodinou, kultúrou a komunitou. Ako im môžeme pomôcť?

13 Zamyslime sa nad týmto prirovnaním: Ako sa postupuje, keď je starý most v havarijnom stave a musí byť nahradený? Kým sa ešte používa, začne sa stavať nový most. Keď sa dokončí, starý most sa môže zbúrať. Podobne predtým ako niekomu vysvetlíme, že by sa mal vzdať „starých“ náuk, ktoré si veľmi cení, musíme mu pomôcť, aby spoznal a zamiloval si biblické náuky, ktoré sú preňho spočiatku nové. Až potom bude pripravený zmeniť svoje názory. Kým niekomu pomôžeme urobiť takéto zmeny, často si to vyžaduje čas. (Rim. 12:2)

14. – 15. Ako môžeme ľuďom pomôcť pochopiť biblickú pravdu o nádeji na večný život na rajskej zemi? Uveď príklad.

14 Ak sme k ľuďom v službe trpezliví, nebudeme očakávať, že pochopia alebo prijmú nejakú biblickú pravdu hneď, ako ju počujú. Skôr k nim budeme empatickí a budeme im pomáhať, aby premýšľali o tom, čo sa píše v Biblii. Porozmýšľaj napríklad nad tým, ako môžeme niekomu vysvetliť, čo sa v Biblii píše o nádeji na večný život na rajskej zemi. Mnohí o tejto náuke vedia iba málo alebo o nej nevedia vôbec nič. Možno veria, že smrťou sa všetko končí. Alebo si myslia, že dobrí ľudia idú do neba. Ako môžeme týmto ľuďom pomôcť?

15 Ukážme si, čo sa osvedčilo jednému bratovi. Najprv oslovenému človeku prečíta 1. Mojžišovu 1:28. Potom sa ho opýta, aký život si Boh prial pre ľudí a kde mali žiť. Väčšina ľudí odpovie: „Chcel, aby žili na zemi a boli šťastní.“ Nato brat prečíta Izaiáša 55:11 a opýta sa, či sa Božie predsavzatie zmenilo. Oslovený človek často odpovie, že nie. Nakoniec brat prečíta Žalm 37:10, 11 a opýta sa, čo čaká ľudí v budúcnosti. Takýmto spôsobom pomohol už viacerým ľuďom pochopiť, že Boh si stále praje, aby dobrí ľudia žili večne v raji na zemi.

Malý prejav láskavosti, ako napríklad povzbudzujúci list, môže urobiť veľa dobrého (Pozri 16. – 17. odsek.)

16. – 17. Akými praktickými spôsobmi môžeme dať druhým najavo, že s nimi súcitíme, a tak pamätať na slová v Prísloviach 3:27? Uveď príklad.

16 Po štvrté, porozmýšľaj, akými praktickými spôsobmi môžeš dať druhým najavo, že sa o nich zaujímaš. Prišiel si za niekým v nevhodnom čase? V takom prípade sa môžeš ospravedlniť a navrhnúť, že prídeš inokedy. A čo ak domáci potrebuje s niečím malým pomôcť? Alebo čo ak niekto, kto nemôže vychádzať z domu, potrebuje niečo vybaviť alebo nakúpiť? V takýchto situáciách možno budeme môcť pre druhých niečo urobiť. (Prísl. 3:27)

17 Istá sestra zažila radosť, keď urobila zdanlivo malý láskavý skutok. Rodine, ktorej zomrelo bábätko krátko po narodení, napísala súcitný list. Uviedla v ňom niekoľko utešujúcich myšlienok z Biblie. Aká bola reakcia? Smútiaca mamička napísala: „Včera som mala hrozný deň. Ani netušíte, ako veľmi nám váš list pomohol. Nedokážem slovami vyjadriť, aká som vám vďačná a ako veľa to pre nás znamenalo. Váš list som si včera prečítala najmenej dvadsaťkrát. Veľmi na mňa zapôsobilo, ako láskavo, súcitne a povzbudzujúco je napísaný. Z celého srdca vám ďakujem.“ Niet pochýb, že keď sa snažíme predstaviť si sami seba na mieste ľudí, ktorí majú nejaké trápenie, a potom pre nich niečo urobíme, môže to priniesť vynikajúce výsledky.

NEOČAKÁVAJ OD SEBA PRIVEĽA

18. Ako by sme sa mali pozerať na našu úlohu v službe podľa slov v 1. Korinťanom 3:6, 7?

18 Pochopiteľne, nemali by sme od seba očakávať priveľa. Môžeme druhým pomáhať spoznať Boha, ale naša úloha pri tom nie je najdôležitejšia. (1. Kor. 3:6, 7) Jehova je ten, kto k sebe priťahuje ľudí. (Ján 6:44) To, či niekto zareaguje na dobré posolstvo, závisí od toho, aké má srdce. (Mat. 13:4–8) Pamätaj, že hoci bol Ježiš najväčším Učiteľom, aký kedy žil, väčšina ľudí neprijala jeho posolstvo. Preto by sme nemali byť sklamaní, keď veľa ľudí nechce počúvať správu, ktorú im zvestujeme.

19. Aké výsledky to prináša, keď sme v službe súcitní?

19 Keď budeme v službe súcitní, prinesie to pozitívne výsledky. Budeme mať väčšiu radosť zo služby. Zažijeme šťastie, ktoré pramení z dávania. A ľudia, ktorí sú „správne naklonení k večnému životu“, ľahšie prijmú dobrú správu. (Sk. 13:48) Preto „kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým“. (Gal. 6:10) Potom zažijeme radosť z toho, že oslavujeme nášho nebeského Otca. (Mat. 5:16)

PIESEŇ Č. 47 Oznamujme dobré posolstvo

Keď sme k ľuďom v službe súcitní, cítime väčšiu radosť a často dosahujeme lepšie výsledky. Prečo? Pri štúdiu tohto článku si ukážeme, čo sa môžeme naučiť od Ježiša. Zamyslíme sa aj nad štyrmi konkrétnymi spôsobmi, ako prejavovať súcit v službe.

VYSVETLENIE VÝRAZU: V Biblii slovo ľútosť často znamená nežné city k niekomu, kto trpí alebo kto zažil zlé zaobchádzanie. Takéto pocity môžu človeka podnietiť, aby urobil všetko, čo môže, aby druhým pomohol.