Yi enu ci yí lemɛ ji

Yi enyɔtawo nɔxu

ENUKPLAKPLA NYƆTA 10

Nyi yí xekɔ mɔ nɔŋ yí nawa ʒinʒindoshimɛ egloɔ?

Nyi yí xekɔ mɔ nɔŋ yí nawa ʒinʒindoshimɛ egloɔ?

“Filipu koɖo axɔsu dɔwatɔ lɔ bɔ yí ɖo etɔ lɔ mɛ, yí Filipu sɔɛ do eshi mɛ.”​—EDƆ. 8:38.

EHAJIJI 52 Kristotɔwo Ƒe Adzɔgbeɖeɖe

SUSU VEVI LƆ *

1. Nyi yí Adamu koɖo Ɛva sɔ buɔ, yí nyi yí to so mɛɔ?

MI YÍ èkpɔ mɔ yije yí ado se kudo enywi koɖo evwin nuɔ? Hwecinu Adamu koɖo Ɛva ɖu acikusɛnsɛn ci yí danasɛ enunywi koɖo enuvwin ɔ, wodasɛ petii mɔ yewodekando Yehowa koɖo yi sewo ji o. Wocin mɔ yewoaɖo yewoŋtɔwo se kudo enywi koɖo evwin nu. (Gɔnm. 3:22) Vɔ bu tamɛ kpɔ so enu ciwo wosɔ bu nu. Wodegbenyi xlɔ koɖo Yehowa o. Wogbesɔ agbenɔnɔ tɛgbɛɛ mɔnukpɔkpɔ lɔ bu yí sɔ nuvɔn koɖo eku ba nɔ wowo viwo. (Rɔm. 5:12) Efunkpekpe ɖeeɖe shɔnŋ yí to so gbeta ci Adamu koɖo Ɛva sɔ mɛ.

Ci Etiopi fyɔxwejikpɔtɔ lɔ xɔ Yesu ji seɔ, éji mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ le afɔdumɛ (Kpɔ mamamɛ 2-3)

2-3. (a) Nyi yí Etiopi fyɔxwejikpɔtɔ lɔ wa hwenu yí Filipu ɖe kunu niɔ? (b) Yayra ciwo mìakpɔ nɔ mìwa ʒinʒindoshimɛɔ, yí nyɔbiɔse ciwo ŋci mìaɖoɔ?

2 Sɔ enu ci Adamu koɖo Ɛva wa sɔ koɖo ci Etiopi fyɔxwejikpɔtɔ ɖeka wa hwecinu Filipu ɖe kunu ni. Efyɔxwejikpɔtɔ lɔ do afixɔxɔ enu ci Yehowa koɖo Yesu wa ni nu keke yí wa ʒinʒindoshimɛ le afɔdumɛ. (Edɔ. 8:​34-38) Nɔ mìsɔ mìwoɖekiwo na Mawu shigbe efyɔxwejikpɔtɔ cɛ nɛ yí wa ʒinʒindoshimɛɔ, mìdadasɛ enuvevi ɖeka. Mìdadasɛ mɔ mìdo afixɔxɔ enu ci Yehowa koɖo Yesu wa nɔ mì nu. Mìgbedadasɛ mɔ mìkando Yehowa ji yí gbenya mɔ eyi nyi mɛ ci yí je yí ado se kudo enywi koɖo evwin nu.

3 Bu yayra ciwo mìakpɔ nɔ mìsɛn Yehowa ɖa! Ðeka yí nyi mɔ Yehowa ana mì enu ciwo pleŋ Adamu koɖo Ɛva sɔ bu, ciwo mɛ agbenɔnɔ tɛgbɛɛ mɔnukpɔkpɔ lɔ le. Ci mìxɔ Yesu Kristo ji seɔ, Yehowa sɔ mìwo nuvɔnwo ke mì yí gbena ayexadohwɛnamɛnu mɛmi mì. (Mt. 20:28; Edɔ. 10:43) Mìgbeɖo Yehowa xomu ci yí nyi yi sɛntɔ ciwo nu ekpɔ jijɔ do mɛ yí yayra nywiwo le te kpɔ mì le esɔmɛ. (Ʒan 10:​14-16; Rɔm. 8:​20, 21) Yayra cɛwo le te kpɔ mì, gan mɛ ciwo yí jeshi Yehowa ɖɛ domɛtɔ ɖewo vɔnkɔ nɔ Etiopi fyɔxwejikpɔtɔ kpɔwɛ lɔ sransran. Nyi yí atɛnŋ axe mɔ nɔ wo nɔ ʒinʒindoshimɛwawaɔ? Lé woatɛnŋ aɖu cukaɖa lɔwo ji doɔ?

ENU CIWO YÍ XENƆ MƆ NƆ MƐÐEWO NƆ ƷINƷINDOSHIMƐWAWA

Cukaɖa ciwo mɛɖewo do go gbɔxwe yí sɔ gbeta keŋ wa ӡinӡindoshimɛ

Kankandoji maɖo do amɛɖeki ji (Kpɔ mamamɛ 4-5) *

4-5. Cukaɖa ciwo yí ɖajɛvi ci yí tɔ mɔ Avery koɖo nyɔnuvi ci yí tɔ mɔ Hannah do goɔ?

4 Kankandoji maɖo do amɛɖeki ji. Avery jilawo nyi Yehowa Kunuɖetɔwo. Wojeshi dalɔ ɖɛ mɔ yɛlenɔ bu nɔ eviɛwo nywiɖe yí gbenyi hamɛmɛshinshin nywi ɖeka. Ele ahan gan, Avery vɔnvɔn nɔ ʒinʒindoshimɛwawa. Nyi yí taɖoɔ? Yiŋtɔ mɔ: “Ŋdekando ji mɔ natɛnŋ avanɔ agbe shigbe danyɛ hannɛ o.” Avery dekando ji hɛnnɛ mɔ yeatɛnŋ avasɔ agbannɔamɛji ci taŋfuin, woavana ye le esɔme o. Énu mɔ: “Ŋvɔnnɔ ɖo woavabiɔ so ŋshi mɔ nyɛ le do gbe ɖaɖa le jugbaja, ana nuxu alo akplɔ nɔviwo le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ.”

5 Hwecinu Hannah ɖo exwe 18-ɔ, kankandoji maɖo do yiɖeki ji na ekpe fun. Jila ciwo yí sɛnnɔ Yehowa yí hin. Ele ahan gan, évɔnkɔ mɔ yedatɛnŋ awa do Yehowa sewo ji o. Nyi yí taɖoɔ? Hannah deɖo susu nywi do yiɖeki nu o. Hweɖewonuɔ, yi seselelanmɛwo ɖenɔ fun ni keke ewanɔ nuvevi koɖo yiɖeki; ecɛ danahɛn enu lɔ doji. Énu mɔ: “Ŋdenu enu ciwo ŋwakɔ koɖo nyɛɖeki nɔ anyi jilawo alo nɔ mɛɖe kpɔ o. Ŋbuini mɔ enu ciwo ŋwanɔ koɖo nyɛɖeki ana Yehowa daxɔŋ do yi sɛntɔwo mɛ o.”

Exlɔwo ŋsɛnkpɔdoamɛji (Kpɔ mamamɛ 6) *

6. Nyi yí xekɔ mɔ nɔ Vanessa nɔ ʒinʒindoshimɛwawaɔ?

6 Exlɔwo ŋsɛnkpɔdoamɛji. Vanessa ci yí ɖo xwe 22 nu mɔ: “Ŋjeshi nyɔnuvi ɖeka ci nyɛ koɖo yɛ nyi xlɔ vevi so xwe amɛwo han.” Vɔ yi xlɔ lɔ dekpekɔdo nu nɔ awa ʒinʒindoshimɛ o. Ecɛ ɖekɔ fun nɔ Vanessa yí enu mɔ: “Exlɔ kpɔkpɔ gbɔnnɔnu nɔŋ yí ŋlokɔ le nyɛɖeki mɛ mɔ nɔ nyɛ koɖo yɛ klan ɔ, ŋdagbekpɔ mɛɖe yí anyi xlɔ koɖo o.”

Vɔnvɔn nɔ nuvɔn gangan ɖe wawa (Kpɔ mamamɛ 7) *

7. Nyi yí nyɔnuvi ci yí tɔ mɔ Makayla vɔnvɔn nɔɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

7 Vɔnvɔn nɔ nuvɔn gangan ɖe wawa. Exwe amatɔn yí Makayla ɖo yí woɖe fofoɔ ti. Ci eshinkɔɔ, ékpɔ lé fofoɔ nuwanawo do vevisese nɔ yi jilawo do. Makayla mɔ: “Ŋvɔnvɔn mɔ nɔ ŋwa ʒinʒindoshimɛɔ, nyɛ can navawa nuvɔn yí woaɖeŋ ti; ecɛ agbedo vevisese nɔ anyi jilawo doji.”

Vɔnvɔn nɔ yumɛcici (Kpɔ mamamɛ 8) *

8. Nyi ɖajɛvi ci yí tɔ mɔ Miles vɔnvɔn nɔɔ?

8 Vɔnvɔn nɔ yumɛcici. Miles dalɔ koɖo dalɔshi sɛnnɔ Yehowa vɔ nɔlɔ denyi Kunuɖetɔ o. Miles nu mɔ: “Ŋwa xwe 18 le nɔnyɛ gbɔ yí ŋdegbe dɔn anu ni mɔ nawa ʒinʒindoshimɛ o. Ŋkpɔ lé ewa nu do hwecinu danyɛ trɔ Kunuɖetɔ. Ŋvɔnkɔ mɔ yɛado shi nu koɖoŋ.”

LÉ ÀWƐ AÐU CUKAÐA LƆWO JIƆ?

9. Nyi yí ajɔ nɔ èkpla nu so lé Yehowa lɔnnɔ amɛ yí gbedonɔ ʒinxo nuɔ?

9 Adamu koɖo Ɛva cin mɔ yewodasɛn Yehowa o, ɖo wodena lɔnlɔn ci woɖo ni sɛnŋ o. Vɔ Yehowa na mɔ wo, nɔ woanɔ agbe jinjin, aji viwo yí asɔ gbeta so lé wowoŋtɔwo ji mɔ yewoahɛn wo do. Dejinjin o, enu ciwo yí to so gbeta ci Adamu kodo Ɛva sɔ mɔ yewoŋtɔwo akpa nɔ yewoɖekiwo dasɛ petii mɔ wowa xlunu ɖeka. Wowo viŋsu ŋkɔtɔ wu nɔviɛ ci yí nyi xomɛvunɔ. Le yi goduɔ, tamɛsɛnsɛn koɖo amɛɖekitɔjiji vakpɔ ŋsɛn do agbetɔ xomu lɔ ji. (Gɔnm. 4:8; 6:​11-13) Ele ahan gan, Yehowa nya lé awɛ ahwlɛn Adamu koɖo Ɛva vi ciwo yí ji mɔ yewoasin gan. (Ʒan 6:​38-40, 57, 58) Zenɛni ci yí èkplakɔ nu sugbɔ so lé Yehowa donɔ ʒinxo yí gbelɔnnɔ amɛ nuɔ, ahanke lɔnlɔn ci èɖo ni agbesɛnkɔŋ doji nɛ. Àvagbe mɔ yedanɔ agbe shigbe Adamu koɖo Ɛva hannɛ o keŋ asɔ eoɖeki na Yehowa.

Lé àwɛ yí aɖu cukaɖa cɛwo ji

(Kpɔ mamamɛ 9-10) *

10. Lé tamɛbubukpɔ so Ehajiji Wema 19:7 nu atɛnŋ akpedo eo nu nasumɔ Yehowaɔ?

10 Kpɔtɔ akplakɔ nu so Yehowa nu. Lé èkplakɔ nu sugbɔ so Yehowa nu doɔ, ahanke àvakando ji mɔ yeatɛnŋ asun ji asin nɛ. Avery ci nyɔ mìnu le tɔtɔmɛ nu mɔ: “Ci ŋhlɛnnɔ Ehajiji Wema 19:7 (Hliin.) yí gbebunɔ tamɛ kpɔ so gbeɖu ci yí le mɛ nuɔ, kankandoji vasun ŋshi.” Ci yí Avery kpɔ lé Yehowa na yí gbeɖu cɛ vamɛ doɔ, lɔnlɔn ci eɖo nɔ Mawu sɛnŋ doji. Denyi kankandoji ɖekɛ yí lɔnlɔn nanɔ mì o, vɔ egbekpenɔdo mì nu yí mìwo susuwo nɔnɔ Yehowa koɖo enu ciwo ejinɔ nu. Hannah ci nu mìxo nuxu so le tɔtɔmɛ nu mɔ: “To enukplakpla koɖo Bibla hlɛnhlɛn le nyɛɖeki shi mɛɔ, ŋvado jeshi mɔ nɔ ŋwawa ŋɖe koɖo nyɛɖekiɔ, Yehowa yí ŋwɛkɔ koɖo.” (1 Piɛ 5:7) Hannah vanyi mɛ ci yí ‘wannɔ do Mawu nyɔ lɔ ji.’ (Ʒaki 1:22) Nyi yí vato so mɛɔ? Énu mɔ: “Ci ŋkpɔ lé etoɖoɖo Yehowa hɛnkɔ nyɔna vɛ nɔŋ doɔ, ena lɔnlɔn ci ŋɖo ni sɛnŋ doji. Ecɛyɛɔ, ŋkando ji mɔ Yehowa adasɛ mɔ nɔŋ gashiagamɛ nɔ ŋʒan kpekpedonu yi tɔ.” Hannah vakpeji yí mi enuvevi wawa koɖo yiɖeki. Ésɔ yiɖeki na Yehowa yí wa ʒinʒindoshimɛ.

(Kpɔ mamamɛ 11) *

11. Nyi yí Vanessa wa yí je xlɔ nywiwoɔ, yí nyi mìatɛnŋ akpla so mɛɔ?

11 Can exlɔwo le nunya mɛ. Vanessa ci mìyɔ vayi vado jeshi mɔ ye xlɔ lɔ dɔnkɔ ye do godu yí yeasɛn Yehowa eglo. Eyi taɖo eklan so gbɔ. Vɔ égbewa nu wu ahan. Éje agbla yí ɖo exlɔ nywiwo le hamɛ lɔ mɛ. Émɔ kpɔwɛ ci Nowe koɖo yi xomu ɖo yí kpedo ye nu. Énu mɔ: “Amɛvwin ciwo yí delɔn Yehowa o yí trɔdo wo, gan wodo ha koɖo wowonɔnɔwo nywiɖe.” Ci Vanessa wa ʒinʒindoshimɛ goduɔ, étrɔ emɔɖetɔ. Evyɛɔ, émɔ: “Ecɛ kpedo ŋnu yí ŋje xlɔ nywiwo le anyi hamɛ koɖo hamɛ buwo mɛ.” Eɔ can àtɛnŋ aje xlɔ nywiwo nɔ èje agbla yí wanɔ sugbɔ le edɔ ci yí Yehowa do ashi nɔ mì mɛ.​—Mt. 24:14.

(Kpɔ mamamɛ 12-15) *

12. Vɔnvɔn ci ŋmɛ Adamu koɖo Ɛva deɖoɔ, yí nyi yí to so mɛ nɔ woɔ?

12 Na nɔ vɔnvɔn nywitɔ asun eo shi. Vɔnvɔn ɖeka tɔwo wanɔ nywi nɔ mì. Le kpɔwɛ mɛ, mìɖo avɔn mɔ mìdaje agɔ le Yehowa ji o. (Eha. 111:10) Nɔ Adamu koɖo Ɛva na yí vɔnvɔn ŋtɔ́ sun wo shi saɔ, wodafɔn gu do Yehowa nu o. Vɔ wofɔn gu do nu. Le yi goduɔ, wowo ŋkuviwo hun ɖo wovanya mɔ yewonyi nuvɔnmɛwo. Nuvɔn koɖo eku yí nyi cinɔ ci wovagbe ɖɛ nɔ wowo viwo. Ci wowo ŋkuviwo hun alo ci wovamɔŋje nɔnɔmɛ ci mɛ wole mɛɔ, mama ci wole tɔ ŋkpɛn wawa nɔ wo yí wosɔ enu cɔn wowoɖekiwo.​—Gɔnm. 3:​7, 21.

13-14. (a) Sɔ koɖo 1 Piɛ 3:21 ɖe, nyi yí taɖo mìdeɖo avɔn nɔ eku sugbɔɔ? (b) Susu ciwo yí taɖo ele mɔ mìalɔn Yehowaɔ?

13 Nɔ mìvɔnnɔ mɔ mìada le Yehowa jiɔ, dele mɔ mìagbevɔn nɔ eku sugbɔ o. Yehowa hun agbemavɔ mɔkpɔkpɔ ɖɛ nɔ mì. Nɔ mìwa nuvɔn ɖe yí trɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔɔ, Yehowa asɔ mìwo nuvɔn lɔ ke mì. Ásɔ ke mì ɖo mìxɔ Eviɛ tafɛn vɔnsa lɔ ji se. Emɔ vevitɔ ci ji mìato adasɛ mìwo xɔse yí nyi mìwo gbe sɔsɔ na Mawu koɖo ʒinʒindoshimɛwawa.​—Hlɛn 1 Piɛ 3:21.

14 Susu sugbɔ li ciwo yí taɖo mìalɔn Yehowa. Denyi enu ciwo yí donɔ jijɔ nɔ mì gbeshiagbe ɖekɛ yí enanɔ mì o, vɔ égbekplanɔ mì nyɔnɔnwi ci yí kudo yiŋtɔ koɖo yi tamɛɖoɖowo nu. (Ʒan 8:​31, 32) Éna Kristo hamɛ lɔ mì nɔ adasɛ emɔ nɔ mì yí agbekpedo mì nu. Ékpenɔdo mì nu yí mìdonɔ ji le cukaɖawo mɛ gbɛ, égbena mɔkpɔkpɔ mì mɔ mìavanɔ agbe tɛgbɛɛ le nɔnɔmɛ nywi mɛ le esɔmɛ. (Eha. 68:19; Enyɔ. 21:​3, 4) Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so enu sugbɔ ciwo Yehowa wa keŋ sɔ dasɛ mɔ yelɔn mì le egbɛmɛ nuɔ, ecucunɔ mìwo can yí mìluini. Nɔ mìlɔn Yehowaɔ, ena mìɖonɔ vɔnvɔn nywitɔ. Mìvɔnnɔ mɔ mìado vevisese nɔ Mɛ ci mìvalɔn sugbɔ.

15. Lé Makayla tɛnŋ ɖu vɔnvɔn mɔ yeawa nuvɔn gangan ɖe ji doɔ?

15 Ci Makayla ci nu mìxo nuxu so vayi, vamɔŋje mɛ mɔ Yehowa sɔ enu kenɔ amɛ faaɔ, éɖu vɔnvɔn mɔ yeawa nuvɔn gangan ɖe ji. Énu mɔ: “Ŋvado jeshi mɔ mì pleŋ yí nyi nuvɔnmɛwo yí mìatɛnŋ aje nuvɔn mɛ dru. Vɔ ŋgbemɔŋje mɛ hɛnnɛ mɔ Yehowa lɔn mì yí le gbesɔsɔ anɔ te do tafɛn lɔ ji asɔ enu ke mì.” Lɔnlɔn ci eɖo nɔ Yehowa cucui yí esɔ yiɖeki ni keŋ wa ʒinʒindoshimɛ.

(Kpɔ mamamɛ 16) *

16. Lé wokpedo Miles nu yí eɖu vɔnvɔn mɔ woaci yumɛ nɔ ye ji doɔ?

16 Miles ci yí vɔnkɔ mɔ yenɔye aci yumɛ nɔ ye nɔ yewa ʒinʒindoshimɛ, vabiɔ kpekpedonu so ekán lɔ mɛ hamɛwo jikpɔtɔ ɖeka gbɔ. Énu mɔ: “Yɛ can shin le xomu ci mɛ yí jila ɖeka nyi Kunuɖetɔ le. Ékpedo ŋnu yí ŋkpɔ nyɔ ciwo yí nanu, nɔ nɔnyɛ amɔŋje mɛ mɔ nyɛŋtɔ yí sɔ gbeta mɔ nawa ʒinʒindoshimɛ, denyi danyɛ yí ʒinkɔ ŋji o.” Gbeta ci esɔ lɔ dejɔ ji nɔ nɔlɔ ɖeeɖe o. Evaʒan mɔ Miles aso le nɔlɔ xomɛ, gan dena ta le gbeta ci esɔ mɛ o. Énu mɔ: “Ci ŋkpla nu so enunywi ciwo Yehowa wa nɔŋ nuɔ, ewa dɔ do ŋji sugbɔ. Ci ŋbu tamɛ kpɔ so Yesu tafɛn vɔnsa lɔ nu nywiɖeɔ, ŋvado jeshi lɔnlɔn gangan ci Yehowa ɖo nɔŋ. Susu ŋtɔ́ cucuŋ yí ŋsɔ nyɛɖeki na Yehowa keŋ yí wa ʒinʒindoshimɛ.”

ŊGBENA TA LE AO GBETASƆSƆ MƐ O

Mìatɛnŋ adasɛ mɔ enu ci Yehowa wa jeŋ nɔ mì (Kpɔ mamamɛ 17)

17. Mɔnukpɔkpɔ ci yí sun mì shiɔ?

17 Ci Ɛva ɖu acikusɛnsɛn lɔ le Edɛn kpa lɔ mɛɔ, égbe Dalɔ. Ahanke ci Adamu kplɔɛ doɔ, édasɛ mɔ enunywi ciwo pleŋ Yehowa wa nɔ ye dejeŋ nɔ ye ɖeeɖe o. Mɔnukpɔkpɔ sun mɛshiamɛ shi yí adasɛ mɔ gbeta ci Adamu koɖo Ɛva sɔ denyɔ kuɖeka o. Nɔ mìwa ʒinʒindoshimɛɔ, mìdadasɛ nɔ Yehowa mɔ mìxɔɛ se mɔ eyi ɖo ŋsɛn yí ado se so enywi koɖo evwin nu nɔ mì. Mìɖoɖoɔ kpe yi ji mɔ mìlɔn mìwo Da lɔ yí gbekando ji.

18. Lé àwɛ akpeji asɛn Yehowaɔ?

18 Cukaɖa ci mìdonɔ go gbeshiagbe le ʒinʒindoshimɛwawa godu yí nyi agbenɔnɔ asɔ koɖo Yehowa sewo yí danyi mìwoŋtɔwo sewo o. Agbetɔ miliɔn nɛniɖe wakɔ ahan xweshiaxwe. Eɔ can àkpeji nɔ èkpɔtɔ yí mɔnɔŋje Mawu Nyɔ, Bibla lɔ mɛ doji; nɔ èbɔnɔ doju koɖo nɔviwo kabakaba; nɔ èxonɔ nuxu so enu ci èkpla so Dao vevi lɔ nu nɔ mɛbuwo koɖo zolelanmɛ. (Ebre. 10:​24, 25) Nɔ èjikɔ asɔ gbeta ɖeɔ, zɔn do mɔdasɛnamɛ ciwo Yehowa nakɔ to yi Nyɔ koɖo yi habɔbɔ lɔ ji. (Ezai 30:21) Ecɛ awɛ mɔ nushianu ci èwakɔ azɔn.​—Elo. 16:​3, 20.

19. Nyi ele mɔ àkpɔtɔ adonɔ jeshiɔ, yí nyi yí taɖoɔ?

19 Nɔ èkpɔtɔ yí donɔ jeshi nyɔna ciwo yí èkpɔkɔ so wawa do Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji mɛɔ, lɔnlɔn ci èɖo ni koɖo yi sewo asɛnŋ doji. Hwenɔnuɔ, ŋɖekpokpui ci Satana amɔ yeana eo dana nami Yehowa sɛnsɛn o. Kpɔ lé àvanɔ do le exwe kotokun ɖeka godu le susumɛ ɖa. Àvakpɔ mɔ gbeta ci èsɔ yí wa ʒinʒindoshimɛ nyi enunywitɔ ci èwa le agbemɛ!

EHAJIJI 28 Míanye Yehowa Xɔlɔ̃wo

^ par. 5 Gbeta vevi ci yí wu ɖekpokpui ci àsɔ yí nyi mɔ, àɖui mɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ alo yedawa o. Nyi yí taɖo gbetasɔsɔ cɛ le veviɖeɔ? Enyɔta cɛ aɖo nyɔbiɔse cɛ ŋci. Agbekpedo mɛ ciwo yí jikɔ awa ʒinʒindoshimɛ nu nɔ woasun ji aɖu enu ciwo yí atɛnŋ axe mɔ nɔ wo nɔ yi wawa ji.

^ par. 56 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Kankandoji: Ðajɛvi ɖeka vɔnkɔ nɔ nyɔ ŋci ɖoɖo le bɔbɔ.

^ par. 58 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Exlɔwo: Ci nyɔnuvi Kunuɖetɔ ɖeka ca gbɛ koɖo exlɔ dɔndɔnwoɔ, ŋkpɛn wɛ ci ekpɔ yi kpena Kunuɖetɔwo.

^ par. 60 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Nuvɔn gangan wawa: Nyɔnuvi ɖeka vɔnkɔ mɔ yeavawa nuvɔn gangan ci ekpɔ woɖe fofoɔ ti yí eso le axwe lɔ mɛ.

^ par. 62 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Yumɛcici: Ðajɛvi ɖeka jikɔ ado gbe ɖaɖa, vɔ ci nɔlɔ ci denyi xɔsetɔ kpɔɛkɔɔ, évɔn.

^ par. 65 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Kankandoji: Ðajɛvi ɖeka le bu do amɛɖekishi nukplakpla yi tɔ.

^ par. 67 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Exlɔwo: Nyɔnuvi ɖeka kplanu yí vageze mɔ yenyi Kunuɖetɔ.

^ par. 69 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Nuvɔn gangan wawa: Nyɔnuvi ɖeka vakando nyɔnɔnwi lɔ ji yí wa ӡinӡindoshimɛ.

^ par. 71 FOTOWO MƐ ÐEÐE: Yumɛcici: Ðajɛvi ɖeka vaɖe yi jixɔsewo mɛ nɔ nɔlɔ ci yí denyi xɔsetɔ o koɖo edɔngbegbe.