Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 10

Mɛni Tsĩɔ Mibaptisimɔ Gbɛ?

Mɛni Tsĩɔ Mibaptisimɔ Gbɛ?

“Filipo kɛ piafonyo lɛ fɛɛ yimɔ shi kɛtee nu lɛ mli, ni ebaptisi lɛ.”​—BƆF. 8:38.

LALA 52 Kristofoi Ahenɔjɔɔmɔ

NƆ NI ABAASUSU HE *

1. Mɛni ŋmɛɛ Adam kɛ Hawa? Ni mɛni jɛ mli kɛba?

NAMƆ osusuɔ akɛ lɛ esa akɛ etsɔɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa? Be ni Adam kɛ Hawa ye ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ nɔ yibii lɛ, amɛtsɔɔ faŋŋ akɛ, amɛheee Yehowa amɛyeee, ni amɛnuɔ he akɛ gbɛtsɔɔmɔi ni ekɛhã amɛ yɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he lɛ yeŋ ebuaŋ amɛ. Nɔ ni amɛfee lɛ tsɔɔ akɛ, amɛnuɔ he akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛbaanyɛ amɛtsɔɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa. (1 Mo. 3:22) Shi mɛni jɛ yiŋ ni amɛkpɛ lɛ mli kɛba? Amɛ kɛ Yehowa teŋ fite, hegbɛ ni amɛná akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ lɛ ŋmɛɛ amɛ, ni amɛshi esha kɛ gbele akɛ gboshinii amɛhã amɛbii fɛɛ. (Rom. 5:12) Yiŋ ni Adam kɛ Hawa kpɛ lɛ kɛ naagbai pii ba.

Be ni Etiopia piafonyo lɛ he Yesu nɔ eye lɛ, ehã abaptisi lɛ amrɔ nɔŋŋ (Kwɛmɔ kuku 2-3)

2-3. (a) Be ni Filipo shiɛ etsɔɔ Etiopia piafonyo lɛ, mɛni piafonyo lɛ fee? (b) Mɛɛ jɔɔmɔi mɛi ni abaptisi amɛ lɛ náa? Mɛɛ sanebimɔi wɔbaahã hetoo yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

2 Etiopia piafonyo lɛ ni Filipo shiɛ ehã lɛ efeee enii tamɔ Adam kɛ Hawa. Piafonyo nɛɛ hiɛ sɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee ehã lɛ lɛ waa, ni enɛ tsirɛ lɛ ni ehã abaptisi lɛ amrɔ nɔŋŋ. (Bɔf. 8:34-38) Kɛ́ wɔ hu wɔjɔɔ wɔhe nɔ ni wɔhã abaptisi wɔ lɛ, wɔhãa anaa faŋŋ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni Yehowa kɛ Yesu efee ehã wɔ lɛ. Wɔhãa anaa hu akɛ, wɔheɔ Yehowa wɔyeɔ, ni wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ lɛ esa akɛ etsɔɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa.

3 Kɛ́ wɔhã abaptisi wɔ lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi wɔbaaná? Mɛi ni abaptisi amɛ lɛ sɔmɔɔ Yehowa ni amɛnáa jɔɔmɔi pii! Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amɛyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ wɔsɛɛ lɛ, amɛbaahi shi kɛya naanɔ, ni amɛnine baashɛ nibii krokomɛi fɛɛ ni ŋmɛɛ Adam kɛ Hawa lɛ anɔ. Amrɔ nɛɛ po lɛ, akɛni amɛheɔ Yesu Kristo nɔ amɛyeɔ hewɔ lɛ, Yehowa kɛ amɛhe eshai keɔ amɛ, ni eyeɔ ebuaa amɛ ni amɛnáa henilee ni he tse. (Mat. 20:28; Bɔf. 10:43) Agbɛnɛ hu, Yehowa náa amɛhe miishɛɛ ni amɛnáa hiɛnɔkamɔ kpakpa kɛhã wɔsɛɛ, ejaakɛ amɛbafata etsuji lɛ ahe. (Yoh. 10:14-16; Rom. 8:20, 21) Yɛ jɔɔmɔi pii nɛɛ ni mɛi ni abaptisi amɛ lɛ náa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi komɛi ni ekase Yehowa he nii lɛ shashaoɔ shi akɛ amɛbaanyiɛ Etiopia piafonyo lɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ sɛɛ ni amɛhã abaptisi amɛ. Mɛɛ nibii eeenyɛ efee akɛ nomɛi ahewɔ amɛhãko abaptisi amɛ lɛ? Ni mɛni baanyɛ aye abua amɛ ni amɛye gbɛtsiinii nɛɛ anɔ?

NƆ HEWƆ NI MƐI KOMƐI HÃKO ABAPTISI AMƐ

Nibii komɛi ni hãa mɛi shashaoɔ shi akɛ amɛbaahã abaptisi amɛ

Amɛsheɔ Amɛhe Gbeyei (Kwɛmɔ kuku 4-5) *

4-5. Mɛɛ naagbai Avery kɛ Hannah kɛkpe?

4 Amɛsheɔ amɛhe gbeyei. Avery fɔlɔi ji Yehowa Odasefoi. Ale epapa akɛ eji tsɛ kpakpa kɛ asafoŋ onukpa ni bɔɔ mɔdɛŋ waa. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Avery shashao shi akɛ ebaahã abaptisi lɛ. Mɛni hewɔ? Ewie akɛ: “Minu he akɛ minyɛŋ mabɔ mɔdɛŋ tamɔ mipapa.” Avery nu he akɛ, kɛ́ abaptisi lɛ lɛ, wɔsɛɛ lɛ, abaatu sɔ̃i komɛi awo edɛŋ, ni enu he akɛ enyɛŋ etsu sɔ̃i nɛɛ ahe nii jogbaŋŋ. Nibii ni eshe gbeyei akɛ ebaafee lɛ ekomɛi ji, ni abaahã esɔle yɛ asafo lɛ hiɛ, ehã maŋshiɛmɔ, loo ekwɛ kpee kɛhã shiɛmɔyaa nɔ.

5 Nyɛmi yoo ko ni eye afii 18 ni atsɛɔ lɛ Hannah lɛ hu fɔlɔi tsɔɔ lɛ Yehowa he nii. Shi Hannah nu he akɛ ehe bɛ sɛɛnamɔ kwraa, ni enɛ hewɔ lɛ, efee lɛ akɛ enyɛŋ eshɛ Yehowa taomɔ nii lɛ ahe kɔkɔɔkɔ. Bɔ ni enuɔ he ehãa lɛ hewɔ lɛ, bei komɛi po lɛ, ejeɔ gbɛ epilaa ehe, ni no moŋ fite sane lɛ kwraa. Ewie akɛ: “Mihãaa mɔ ko mɔ ko ale nɔ ni mifeɔ mihe lɛ; mihãaa mifɔlɔi po ale. Ni minu he akɛ nɔ ni mifeɔ lɛ hewɔ lɛ, Yehowa taooo mihiɛ ena po.”

Amɛnanemɛi Jeɔ Amɛnijiaŋ Wui (Kwɛmɔ kuku 6) *

6. Mɛni hewɔ Vanessa hãaa abaptisi lɛ lɛ?

6 Amɛnanemɛi jeɔ amɛnijiaŋ wui. Vanessa eye afii 22, ni ewie akɛ: “No mli lɛ, miyɛ naanyo kpaakpa ko ni mikɛ lɛ ebɔ naanyo nɔ ni miihe ashɛ afii nyɔŋma.” Shi Vanessa naanyo lɛ sumɔɔɔ anɔkwale lɛ, ni ewaaa lɛ ni enyɛ eshɛ oti ni ekɛma ehiɛ akɛ ebaahã abaptisi lɛ lɛ he. Enɛ gba Vanessa naa waa. Ewie akɛ: “Ekpakpa ko dani minyɛɔ mikɛ mɔ ko bɔɔ naanyo, ni minu he akɛ kɛ́ mi kɛ lɛ teŋ fite lɛ, mináŋ naanyo kpaakpa tamɔ lɛ dɔŋŋ.”

Amɛsheɔ Gbeyei Akɛ Amɛbaatɔ̃ (Kwɛmɔ kuku 7) *

7. Mɛni hã Makayla she gbeyei akɛ ebaahã abaptisi lɛ lɛ? Ni mɛni hewɔ?

7 Amɛsheɔ gbeyei akɛ amɛbaatɔ̃ tɔmɔ ni yɔɔ hiɛdɔɔ. Be ni ashwie nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Makayla lɛ nyɛmi nuu kɛje asafo lɛ mli lɛ, no mli lɛ Makayla eye afii enumɔ. Be ni edaa lɛ, ena bɔ ni nɔ ni enyɛmi nuu lɛ efee lɛ egba efɔlɔi anaa waa ehã. Makayla wie akɛ: “Mishe gbeyei akɛ kɛ́ abaptisi mi lɛ, mi hu mayafee esha ni abaashwie mi, ni enɛ baahã mifɔlɔi atsui akumɔ waa fe bɔ ni ekumɔ momo lɛ po.”

Amɛsheɔ Shiteekɛwoo Gbeyei (Kwɛmɔ kuku 8) *

8. Mɛni hã Miles she gbeyei akɛ ebaahã abaptisi lɛ lɛ?

8 Amɛsheɔ shiteekɛwoo gbeyei. Miles papa kɛ epapa ŋa ji Odasefoi, shi emami bɛ anɔkwale lɛ mli. Ewie akɛ: “Mihi mimami ŋɔɔ afii 18, ni mishe gbeyei akɛ makɛɛ lɛ akɛ miitao abaptisi mi. Be ni mipapa batsɔ Odasefonyo lɛ, mina nɔ ni efee lɛ lɛ, ni mishe gbeyei akɛ nakai nɔŋŋ ebaafee mi.”

TE OBAAFEE TƐŊŊ OYE NIBII NI TSĨƆ BO GBƐ LƐ ANƆ?

9. Kɛ́ okase Yehowa tsuishitoo kɛ esuɔmɔ lɛ he nii lɛ, mɛni no baanyɛ atsirɛ bo ni ofee?

9 Suɔmɔ ni Adam kɛ Hawa yɔɔ kɛhã Yehowa lɛ mli waaa, ni no hewɔ amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛsɔmɔŋ lɛ lɛ. Kɛ̃lɛ, Yehowa kpãtãaa amɛhiɛ amrɔ nɔŋŋ. Moŋ lɛ, ehã amɛhi shi, amɛfɔ, ni amɛ diɛŋtsɛ amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ bɔ ni amɛbaatsɔse amɛbii lɛ amɛhã lɛ he. Adam kɛ Hawa tse amɛhe kɛje Yehowa he, ni nɔ ni jɛ mli kɛba lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, nilee bɛ nɔ ni amɛfee lɛ mli. Amɛbinuu onukpa lɛ gbe enyɛmi nuu fioo lɛ, tsɛ efeko lɛ nɔ ko. Sɛɛ mli lɛ, awuiyeli bahe shi yɛ adesai ateŋ, ni mɛi pii fee nɔ ni amɛsumɔɔ ni amɛsusuuu mɛi krokomɛi ahe. (1 Mo. 4:8; 6:11-13) Shi Yehowa to gbɛjianɔ koni ehere adesai fɛɛ ni miisumɔ ni amɛsɔmɔ lɛ lɛ ayiwala. (Yoh. 6:38-40, 57, 58) Yehowa etsɔɔ akɛ etoɔ etsui shi waa ni esumɔɔ wɔ. Kɛ́ otee nɔ okase esui kpakpai nɛɛ ahe nii lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ obaasumɔ lɛ waa. Suɔmɔ nɛɛ baatsirɛ bo ni okwa gbɛ fɔŋ ni Adam kɛ Hawa kɔ lɛ, ni ojɔɔ ohe nɔ ohã Yehowa.

Bɔ ni obaafee oye naagbai nɛɛ anɔ

(Kwɛmɔ kuku 9-10) *

10. Kɛ́ ojwɛŋ Lala 19:7 lɛ nɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ ebaaye ebua bo ni osɔmɔ Yehowa?

10 Yaa nɔ okase Yehowa he nii. Kɛ́ otee nɔ okase Yehowa he nii lɛ, obaana akɛ obaanyɛ osɔmɔ lɛ aahu. Avery, ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ ekane Lala 19:7 lɛ, ni ejwɛŋ nɔ. (Kanemɔ.) Be ni ena bɔ ni Yehowa ehã ŋmalɛ nɛɛ eba mli yɛ egbɛfaŋ lɛ, no hã ebasumɔ Yehowa waa, ni ena akɛ ebaanyɛ esɔmɔ lɛ jogbaŋŋ. Esane lɛ hãa wɔnaa faŋŋ akɛ, kɛ́ wɔsumɔɔ Yehowa lɛ, hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔsɔmɔ lɛ lɛ mli baawa. Shi jeee no pɛ. Kɛ́ wɔsumɔɔ Yehowa lɛ, wɔbaakpa nibii ni esumɔɔɔ lɛ feemɔ, ni wɔbaamia wɔhiɛ waa ni wɔfee nibii ni esumɔɔ. Hannah, ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ wie akɛ: “Mikane Biblia lɛ, ni mikase hu, ni enɛ hã mina akɛ, kɛ́ mipila mihe lɛ, miifee nɔ ko ni Yehowa sumɔɔɔ.” (1 Pet. 5:7) Hannah kɛ nibii ni ekase yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsu nii, ni fiofio lɛ, enyɛ eye ehe nɔ ni ekpa ehe pilamɔ. (Yak. 1:22) Mɛni jɛ mli kɛba? Ewie akɛ: “Be ni mina bɔ ni Yehowa toi ni miboɔ lɛ eye ebua mi lɛ, suɔmɔ ni miyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli bawa. Amrɔ nɛɛ, miyɛ hemɔkɛyeli akɛ be fɛɛ be ni eyelikɛbuamɔ kɛ gbɛtsɔɔmɔ he baahia mi lɛ, ekɛbaadro mi.” Hannah jɔɔ ehe nɔ ehã Yehowa ni ehã abaptisi lɛ.

(Kwɛmɔ kuku 11) *

11. Mɛni Vanessa fee ni ye ebua lɛ ni ená nanemɛi kpakpai? Ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ esane lɛ mli?

11 Okɛ mɛi ni sumɔɔ Yehowa abɔ naanyo. Sɛɛ mli lɛ, Vanessa, ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ na akɛ enaanyo lɛ waaa lɛ ni esɔmɔ Yehowa. No hewɔ lɛ, ekɛ lɛ kpa bɔɔ. Shi jeee no pɛ efee. Emia ehiɛ efee nibii ni baahã ená nanemɛi yɛ asafo lɛ mli, ni nɔkwɛmɔnɔ kpakpa ni Noa kɛ eweku lɛ fee lɛ ye ebua lɛ. Ewie akɛ: “Mɛi fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli yɛ amɛbeiaŋ lɛ efeee Yehowa suɔmɔnaa nii, ni no hewɔ lɛ, amɛ sɔŋŋ amɛhe amɛkɛbɔ naanyo.” Vanessa hã abaptisi lɛ, ni sɛɛ mli lɛ, ebatsɔ gbɛgbalɔ. Ewie yɛ gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ he akɛ: “Eye ebua mi ni miná nanemɛi kpakpai yɛ misafo lɛ kɛ asafoi krokomɛi po amli.” Bo hu kɛ́ otsu babaoo yɛ nitsumɔ ni Yehowa kɛwo wɔdɛŋ lɛ mli lɛ, obaaná nanemɛi kpakpai.​—Mat. 24:14.

(Kwɛmɔ kuku 12-15) *

12. Adam kɛ Hawa sheee namɔ gbeyei? Ni mɛni jɛ mli kɛba?

12 She Yehowa gbeyei. Ehi akɛ wɔbaashe Yehowa gbeyei, ejaakɛ kɛ́ wɔshe lɛ gbeyei lɛ, wɔfeŋ nibii ni esumɔɔɔ. (Lala 111:10) Eji Adam kɛ Hawa sheɔ Yehowa gbeyei kulɛ, amɛtseŋ ehiɛ atua. Be ni amɛtse Yehowa hiɛ atua lɛ, amɛhiŋmɛii gbele, ni amɛyɔse akɛ amɛhiɛ amɛhe efolo. Nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ, amɛbana faŋŋ akɛ eshafeelɔi ji amɛ, ni akɛ bii fɛɛ ni amɛbaafɔ lɛ baafee eshafeelɔi ni amɛbaagboi. Be ni amɛna nɔ ni amɛfee lɛ kɛ nɔ ni ejɛ mli kɛba lɛ jogbaŋŋ lɛ, amɛhiɛ gboi. Kɛkɛ ni amɛtao nɔ ko kɛha amɛhe.​—1 Mo. 3:7, 21.

13-14. (a) Yɛ nɔ ni aŋma yɛ 1 Petro 3:21 lɛ naa lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔhãa gbele he ŋmiŋmi mɔɔ wɔ lɛ? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔsumɔ Yehowa?

13 Esa akɛ wɔshe Yehowa gbeyei, ejaakɛ no baaye abua wɔ ni wɔkafee nibii ni esumɔɔɔ. Shi esaaa akɛ wɔhãa gbele he ŋmiŋmi mɔɔ wɔ. Yehowa eto gbɛjianɔ koni wɔnyɛ wɔná naanɔ wala. Kɛ́ wɔfee esha shi wɔtsake wɔtsui lɛɛlɛŋ lɛ, Yehowa kɛ wɔhe eshai lɛ baake wɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ ekɛ e-Bi lɛ lá lɛ ekpɔ̃ wɔ. Nɔ kome ni he hiaa waa ni wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔheɔ enɛ wɔyeɔ ji, ni wɔbaajɔɔ wɔhe nɔ wɔhã Nyɔŋmɔ ni wɔhã abaptisi wɔ.​—Kanemɔ 1 Petro 3:21.

14 Wɔyɛ nibii pii ahewɔ ni esa akɛ wɔsumɔ Yehowa. Lɛ ehãa wɔ nibii kpakpai ni wɔnine shɛɔ nɔ gbi fɛɛ gbi lɛ, ni agbɛnɛ hu, etsɔɔ wɔ ehe anɔkwa saji kɛ nibii ni eto eyiŋ akɛ ebaafee ehã adesai wɔsɛɛ. (Yoh. 8:31, 32) Etsɔɔ Kristofoi asafo lɛ nɔ eyeɔ ebuaa wɔ ni etsɔɔ wɔ gbɛ. Agbɛnɛ hu, eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyɛ wɔkpee naagbai ni wɔkɛkpeɔ amrɔ nɛɛ anaa, ni ehã wɔ hiɛnɔkamɔ akɛ, wɔsɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔhi shi kɛya naanɔ yɛ miishɛɛ mli. (Lala 68:19; Kpo. 21:3, 4) Kɛ́ wɔsusu nibii pii ni Yehowa efee momo kɛtsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ lɛ ahe lɛ, wɔbaasumɔ lɛ waa. Ni kɛ́ wɔsumɔ lɛ waa lɛ, wɔbaashe lɛ gbeyei, ni wɔfeŋ nibii ni esumɔɔɔ.

15. Mɛni ye ebua Makayla ni esheee gbeyei dɔŋŋ akɛ ebasɔmɔ Yehowa lɛ?

15 Be ni Makayla, ni wɔtsĩ etã kɛtsɔ hiɛ lɛ banu shishi akɛ Yehowa kɛ eshai keɔ waa lɛ, esheee gbeyei dɔŋŋ akɛ ebaasɔmɔ lɛ. Ewie akɛ: “Mibana akɛ wɔ fɛɛ wɔyeee emuu, ni bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, wɔbaatɔ̃. Shi mibayɔse hu akɛ, Yehowa sumɔɔ wɔ, ni kpɔmɔnɔ lɛ hewɔ lɛ, ekɛ wɔtɔmɔi keɔ wɔ.” Suɔmɔ ni Makayla yɔɔ kɛhã Yehowa lɛ tsirɛ lɛ ni ejɔɔ ehe nɔ ehã lɛ ni abaptisi lɛ.

(Kwɛmɔ kuku 16) *

16. Mɛni ye ebua Miles ni ehãaa shiteekɛwoo awo ehe gbeyei lɛ?

16 Miles, mɔ ni kɛɛ no mli lɛ eeshe gbeyei akɛ kɛ́ ekɛɛ emami akɛ eyaabaptisi lɛ, emami baate shi awo lɛ lɛ, kɛ amɛkpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ gba eshihilɛ lɛ he sane. Ewie akɛ: “Lɛ hu be ni edaa lɛ, efɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome pɛ ji Odasefonyo.” Etsa nɔ akɛ: “Eye ebua mi ni mina nɔ ni manyɛ makɛɛ mimami koni enu shishi akɛ mi diɛŋtsɛ mikpɛ miyiŋ akɛ miisumɔ ni abaptisi mi, shi jeee ni mipapa miinyɛ minɔ akɛ mifee nakai.” Be ni Miles kɛ emami wie lɛ, emami eyanuuu lɛ shishi. Sɛɛ mli lɛ, ehe bahia ni efã kɛshi shĩa lɛ, shi no hãaa enijiaŋ aje wui. Ewie akɛ: “Mikase nibii kpakpai ni Yehowa efee ehã mi lɛ ahe nii, ni enɛ ta mitsuiŋ. Be ni misusu Yesu kpɔmɔ afɔle lɛ he waa lɛ, mibana akɛ Yehowa sumɔɔ mi waa diɛŋtsɛ. Enɛ tsirɛ mi ni mijɔɔ mihe nɔ mihã Yehowa ni mihã abaptisi mi.”

YAA NƆ OFEE NƆ NI YEHOWA SUMƆƆ

Hã Nyɔŋmɔ ana akɛ ohiɛ sɔɔ nibii ni efee ehã bo lɛ (Kwɛmɔ kuku 17)

17. Mɛni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔfee?

17 Be ni Hawa ye tso lɛ nɔ yibii lɛ eko yɛ Eden abɔɔ lɛ mli lɛ, etsɔɔ akɛ esumɔɔɔ Yehowa. Be ni Adam yafata ehe ni amɛtse Yehowa hiɛ atua lɛ, ehã ana faŋŋ akɛ, ehiɛ esɔɔɔ nibii kpakpai pii ni Yehowa efee ehã lɛ lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, nɔ ko yɛ ni wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔfee kɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nibii ni Yehowa efee ehã wɔ lɛ, ni wɔtamɔɔɔ Adam kɛ Hawa. No ji ni wɔbaahã abaptisi wɔ. Kɛ́ wɔhã abaptisi wɔ lɛ, ehãa anaa faŋŋ akɛ wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ Yehowa yɛ hegbɛ ni etsɔɔ wɔ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa. Agbɛnɛ hu, ehãa anaa akɛ wɔsumɔɔ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ, ni wɔheɔ lɛ wɔyeɔ.

18. Mɛni baaye abua bo ni oya nɔ osɔmɔ Yehowa?

18 Kɛ́ abaptisi wɔ agbe naa lɛ, esa akɛ wɔmia wɔhiɛ ni wɔya nɔ wɔhi shi yɛ Yehowa mlai kɛ eshishitoo mlai lɛ anaa, moŋ fe ni wɔbaafee nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔsumɔɔ. Yehowa tsuji akpekpei abɔ miifee nakai. Ani obaasumɔ ni okɔ amɛnane? Kɛ́ nakai lɛ, yaa nɔ okase Biblia lɛ, okɛ onyɛmimɛi Kristofoi lɛ abɔ daa, ni okɛ ekãa agba mɛi krokomɛi nibii ni okase yɛ Yehowa, wɔ-Tsɛ ni sumɔɔ wɔ lɛ he lɛ. (Heb. 10:24, 25) Dani obaakpɛ oyiŋ yɛ sane ko he lɛ, taomɔ nɔ ni e-Wiemɔ lɛ kɛ esafo lɛ yɔɔ kɛɛmɔ yɛ he ni okɛtsu nii. (Yes. 30:21) Kɛ́ ofee nakai lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni obaafee lɛ baaye omanye.​—Abɛi 16:3, 20.

19. Mɛni he esa akɛ osusu be fɛɛ be? Ni mɛni hewɔ?

19 Kɛ́ osusu jɔɔmɔi ni oná akɛni oobɔ mɔdɛŋ ni ohi shi yɛ gbɛtsɔɔmɔi ni Yehowa kɛhã lɛ anaa lɛ ahe be fɛɛ be lɛ, suɔmɔ ni oyɔɔ kɛhã lɛ lɛ mli baawa, ni obaaná he miishɛɛ akɛ obaahi shi yɛ emlai kɛ eshishitoo mlai lɛ anaa. Kɛkɛ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni Satan baasumɔ ni ekɛlaka bo koni okpa Yehowa sɔɔmɔ lɛ baŋ otsine. Feemɔ bɔ ni oshihilɛ baafee biɛ afii 1,000 lɛ he mfoniri okwɛ. Nakai beiaŋ lɛ, obaaku okuɛ okwɛ yiŋ ni okpɛ akɛ obaahã abaptisi bo lɛ, ni obaana akɛ eji yiŋ ni hi fe fɛɛ ni okpɛ yɛ oshihilɛ mli!

LALA 28 Bɔ Ni Obaafee Otsɔ Yehowa Naanyo

^ kk. 5 Sane ni he hiaa fe fɛɛ ni obaakpɛ oyiŋ yɛ he ji kɛji obaahã abaptisi bo aloo ohãŋ abaptisi bo. Mɛni hewɔ wɔkɛɔ nakai? Nikasemɔ nɛɛ baatsɔɔ wɔ. Kɛfata he lɛ, ebaaye ebua mɛi ni miitao abaptisi amɛ shi amɛmiishe gbeyei lɛ koni amɛkpɛ yiŋ ni ja.

^ kk. 56 MFONIRI LƐ HE SANE: Gbeyeishemɔ: Oblanyo ko sheɔ gbeyei akɛ ebaahã sane hetoo.

^ kk. 58 MFONIRI LƐ HE SANE: Nanemɛi: Nyɛmi yoo oblayoo ko kɛ oblayoo ko ni bɛ jeŋba nyiɛ ni amɛna enyɛmimɛi Kristofoi komɛi, shi enyɛɛɛ ekwɛ amɛhiɛ po.

^ kk. 60 MFONIRI LƐ HE SANE: Tɔmɔi: Ashwie oblayoo fioo ko nyɛmi nuu kɛje asafo lɛ mli ni eeshi shĩa; oblayoo lɛ miishe gbeyei akɛ ekolɛ lɛ hu ebaayafee nɔ ko ni abaashwie lɛ.

^ kk. 62 MFONIRI LƐ HE SANE: Shiteekɛwoo: Oblanyo fioo ko yaasɔle, shi eeshe gbeyei akɛ emami ni jeee Odasefonyo lɛ baawie eshi lɛ.

^ kk. 65 MFONIRI LƐ HE SANE: Gbeyeishemɔ: Oblanyo ko miikase nii waa.

^ kk. 67 MFONIRI LƐ HE SANE: Nanemɛi: Nyɛmi yoo oblayoo ko hiɛ gbooo akɛ ebaahã ana akɛ Odasefonyo ji lɛ.

^ kk. 69 MFONIRI LƐ HE SANE: Tɔmɔi: Oblayoo fioo ko emɔ anɔkwale lɛ mli ni ehã abaptisi lɛ.

^ kk. 71 MFONIRI LƐ HE SANE: Shiteekɛwoo: Oblanyo fioo ko efee ekãa ni eegbala nibii amli eetsɔɔ emami.