Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOẸME UWUHRẸ 10

Eme Ọ rẹ Whaha Omẹ Ame-Ọhọ?

Eme Ọ rẹ Whaha Omẹ Ame-Ọhọ?

“Filip avọ ọwharọ na a te nwrotọ ruọ eva ame na, ọ tẹ họe ame.”​—IRUẸRU 8:38.

OLE AVỌ 52 Omauromudhe Oleleikristi

EWARE NỌ MA TI WUHRẸ *

1. Eme Adamu avọ Ivi a kufiẹ, kọ eme o no rie ze?

ONO who roro nọ o wo udu nọ ọ rẹ rọ vuẹ omai oware nọ u woma gbe onọ u yoma? Nọ Adamu avọ Ivi a re ubi-ure eriariẹ ewoma gbe eyoma na, a rehọ ere dhesẹ vevẹ nọ, a fievahọ Jihova gbe izi riẹ hẹ. A dhesẹ nọ ae ọvo a gwọlọ jiroro kẹ omarai kpahe oware nọ u woma gbe onọ u yoma. (Emu. 3:22) Who rri oware nọ a kufiẹ! A fa obọdẹ usu nọ a wo kugbe Jihova. A ku uvẹ nọ a hae te rọ rria bẹdẹ bẹdẹ fiẹ, je ru nọ emọ rai a rọ reuku uzioraha gbe uwhu. (Rom 5:12) Oware nọ Adamu avọ Ivi a ru na o wha okpẹtu ze.

Nọ ọwharọ obọ Ẹtiopia ọ rọwo Jesu no, ọ tẹ gwọlọ nọ ọ rẹ họ-ame ẹsiẹsiẹ (Rri edhe-ẹme avọ 2-3)

2-3. (a) Eme ọwharọ obọ Ẹtiopia na o ru nọ Filip ọ ta usi uwoma kẹe? (b) Eghale vẹ ma re wo nọ ma tẹ họ-ame, kọ enọ vẹ ma te kuyo rai?

2 Muẹrohọ ohẹriẹ nọ o rrọ oware nọ Adamu avọ Ivi a ru gbe oware nọ ọwharọ obọ Ẹtiopia na o ru nọ Filip ọ ta usi uwoma kẹe. Oware nọ Jihova avọ Jesu a ru kẹ ọwharọ na o were riẹ te epanọ ọ rọ họ-ame ẹsiẹsiẹ. (Iruẹru 8:​34-38) Nọ ma tẹ roma mudhe kẹ Ọghẹnẹ jẹ họ-ame wọhọ epanọ ọwharọ na o ru na, ma be rọ ere dhesẹ vevẹ nọ, oware nọ Jihova avọ Jesu a ru kẹ omai o da omai ẹro fia. U re je dhesẹ nọ ma fievahọ Jihova je vuhumu nọ ọye o wo udu nọ ọ rẹ rọ vuẹ omai oware nọ u woma gbe onọ u yoma.

3 A rẹ ruẹ unu gbiku eghale nọ i re te omai hi nọ ma tẹ gọ Jihova! Ojọ rai họ, ma te wariẹ wo eware kpobi nọ Adamu avọ Ivi a kufiẹ zihe ze, onọ u kugbe uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ. Fikinọ ma fi ẹrọwọ họ Jesu Kristi, Jihova ọ rẹ rọ iruthọ mai vrẹ omai, je ru omai wo obruoziẹ-iroro ọfuafo. (Mat. 20:28; Iruẹru 10:43) U te no ere no, ma rrọ usu ahwo nọ Jihova ọ jẹrehọ no, enọ e rrọ ahwo uviuwou riẹ. Onana u ru nọ ma bi ro rẹro eghale nọ e rrọ obaro tha. (Jọn 10:14-16; Rom 8:20, 21) Ghelọ eghale nana nọ a rẹ ruẹ unu gbiku rai hi na, ahwo jọ nọ a riẹ Jihova no a be rọwo lele oriruo ọwharọ obọ Ẹtiopia na ha. Eme o rẹ sae jọnọ o be whaha ae ame-ọhọ? Kọ ẹvẹ a sai ro fi ebẹbẹ yena kparobọ?

EBẸBẸ NỌ E RẸ WHAHA AHWO JỌ AME-ỌHỌ

Ebẹbẹ nọ otujọ a rẹriẹ ovao dhe taure a tẹ te jiroro nọ a rẹ họ-ame

Otujọ o re roro nọ a te he (Rri edhe-ẹme avọ 4-5) *

4-5. Ebẹbẹ vẹ Avery avọ Hannah a rẹriẹ ovao dhe?

4 Otujọ o re roro nọ a te he. Ọsẹgboni ọmọzae jọ nọ a re se Avery yọ Isẹri Jihova. Ọsẹ riẹ ọ be rẹrote uviuwou rai ziezi, ọ tẹ jẹ rrọ ọkpako ukoko nọ o bi ru iruo nọ a kẹ riẹ evaọ ukoko na ziezi. Dede na, Avery ọ be rọwo họ-ame he. Fikieme? Ọ ta nọ: “Me roro nọ mẹ te riẹ ru ziezi wọhọ epanọ ọsẹ mẹ o bi ru na ha.” Avery o je rri omariẹ re inọ ọ te sae rẹrote ewha-iruo nọ a te kẹe evaọ obaro ho. Ọ ta nọ: “Mẹ jẹ ruawa nọ a ti se omẹ nọ mẹ lẹ evaọ ogbotu ẹdẹjọ, kẹ ovuẹ, hayo rẹrote utu usi uwoma ota.”

5 Hannah nọ ọ rrọ ikpe ikpegberee o je rri omariẹ nọ o te ohwo nọ ọ rẹ họ-ame he. Ọsẹgboni riẹ a be gọ Jihova. Ghele na, o je rri omariẹ nọ ọ te sai koko izi Jihova ha. Fikieme? Hannah o rri omariẹ nọ o fioka ha. Ẹsejọ iroro nana i re tube yoma te epanọ ọ rẹ rọ nwa omobọ riẹ oma, onọ u re je ru eware yoma viere. Ọ ta nọ: “Mẹ jẹ hae vuẹ ohwo ọvo oware nọ me je ru na ha, makọ ọsẹgboni mẹ dede. Yọ me je roro nọ Jihova ọ te sae jẹ omẹ rehọ vievie he fiki oware nọ me je ru omobọ mẹ.”

Oghẹrẹ egbẹnyusu nọ ohwo o wo (Rri edhe-ẹme avọ 6) *

6. Eme ọ jẹ whaha Vanessa ame-ọhọ?

6 Oghẹrẹ egbẹnyusu nọ ohwo o wo. Ọmọtẹ jọ nọ a re se Vanessa, nọ ọ rrọ ikpe 22 ọ ta nọ, “Me wo obọdẹ ogbẹnyusu jọ nọ mẹ avọ iẹe ma riẹ oma te enwenọ ikpe ikpe no.” Rekọ ogbẹnyusu Vanessa na o bi ru eware nọ i re fiobọhọ kẹe te kẹ ame-ọhọ họ. Onana o jẹ kẹ Vanessa uye, ọ ta nọ: “O rrọ bẹbẹ kẹ omẹ re me mu egbẹnyusu, yọ ozọ u je mu omẹ nọ usu nana o tẹ fa, mẹ te sai gbe wo ogbẹnyusu ọkpekpe he.”

Ozọ esino ukoko (Rri edhe-ẹme avọ 7) *

7. Eme Makayla ọ jẹ dhẹ ozọ riẹ, kọ fikieme?

7 Ozọ esino ukoko. Ikpe isoi ọmọtẹ jọ nọ a re se Makayla ọ jọ nọ a si oniọvo-ọmọzae riẹ no ukoko. Nọ ọ be kpako ze na, ọ tẹ ruẹ nọ oware nọ oniọvo riẹ o ru na o da ọsẹgboni riẹ gaga. Makayla ọ ta nọ: “Ozọ u je mu omẹ nọ mẹ tẹ họ-ame, mẹ te thọ uzi, a ve ti si omẹ no ukoko, onana o vẹ te wha edada efa se ọsẹgboni mẹ.”

Ozọ ukpokpoma (Rri edhe-ẹme avọ 8) *

8. Ozọ eme u je mu Miles?

8 Ozọ ukpokpoma. Ọsẹ ọmọzae jọ nọ a re se Miles avọ aye ọsẹ riẹ a be gọ Jihova rekọ oni riẹ Osẹri Jihova ha. Miles ọ ta nọ: “Ikpe ikpegberee me lele oni mẹ rria yọ ozọ u je mu omẹ re mẹ vuẹe nọ mẹ gwọlọ họ-ame. Mẹ riẹ oghẹrẹ nọ eva e dha riẹ te nọ ọsẹ mẹ o zihe ruọ Osẹri Jihova. Ozọ u je mu omẹ nọ o ti si oso rrọ omẹ.”

ẸVẸ WHỌ SAI RO FI EBẸBẸ NA KPAROBỌ?

9. Eme ọ te via nọ who te wuhrẹ kpahe epanọ Jihova o wo odiri gbe uyoyou te?

9 Adamu avọ Ivi a salọ nọ a rẹ gọ Jihova ha keme a wo uyoyou udidi kẹe he. O make jọ ere na, Jihova ọ kẹ rai uvẹ rria kri te epanọ a ro yẹ emọ jẹ jiroro kẹ omarai epanọ a rẹ rọ yọrọ emọ rai. Adamu avọ Ivi a jiroro nọ a re ru lele izi Jihova ha, yọ oware nọ u no rie ze u dhesẹ nọ oware ugheghẹ gaga a ru na. Ọmọ ọkpako rai o kpe oniọvo obọriẹ nọ o ru oware ovo thọ họ, yọ nọ oke o be nya haro na, ozighi gbe uruemu oriobọ e tẹ te da akpọ na fia. (Emu. 4:8; 6:11-13) Evaọ oke yena kpobi, Jihova o wo ọruẹrẹfihotọ nọ o ti ro siwi emọ Adamu avọ Ivi kpobi nọ e gwọlọ gọe. (Jọn 6:38-40, 57, 58) Nọ who bi wuhrẹ kpahe epanọ Jihova o wo odiri gbe uyoyou te na, uyoyou nọ who wo kẹe u ti diwi vi epaọ anwẹdẹ. Whọ te whaha ọkpọ oware nọ Adamu avọ Ivi a ru na jẹ roma mudhe kẹ Jihova.

Oghẹrẹ nọ whọ sai ro fi ebẹbẹ nana kparobọ

(Rri edhe-ẹme avọ 9-10) *

10. Ẹvẹ Olezi 19:7 nọ who re roro didi kpahe o sai ro fiobọhọ kẹ owhẹ gọ Jihova?

10 Gbẹ hai wuhrẹ kpahe Jihova. Epanọ who wuhrẹ kpahe Jihova te, ere u ti mu owhẹ ẹro te inọ whọ rẹ sae ginẹ gọe gbẹsinẹdẹ. Avery nọ ma fodẹ ẹsiẹ na ọ ta nọ: “Me wo imuẹro nọ mẹ te sae gọ Jihova gbẹsinẹdẹ nọ me se je roro didi kpahe eyaa nọ e rrọ Olezi 19:7.” (Sei.) Nọ Avery ọ ruẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ro ru ẹme riẹ nana gba, uyoyou nọ o wo kẹ Ọghẹnẹ u te je dhe ẹgẹga. Orọnikọ uyoyou o rẹ kẹ ohwo imuẹro inọ ọ te sae gọ Jihova ọvo ho, u re je fiobọhọ kẹ omai siomano eware nọ e rẹ dha Jihova eva je ru oware nọ ọ gwọlọ. Hannah nọ ma fodẹ ẹsiẹ na ọ ta nọ: “Ebaibol nọ mẹ be hai se je wuhrẹ u ru nọ mẹ rọ riẹ nọ mẹ tẹ be nwa omobọ mẹ oma, yọ mẹ be nwa Jihova oma re.” (1 Pita 5:7) Hannah o te ti zihe ruọ ọnọ o bi “ru lele ẹme” Ọghẹnẹ. (Jem. 1:22) Eme o no rie ze? Ọ ta nọ: “Nọ mẹ ruẹ irere nọ i bi te omẹ fikinọ me bi yoẹme kẹ Jihova, me te wo uyoyou udidi kẹ Jihova. Enẹna u mu omẹ ẹro nọ Jihova o ti fiobọhọ kẹ omẹ ẹsikpobi nọ mẹ gwọlọ obufihọ riẹ.” Hannah o siobọno uruemu nọ ọ jẹ hae rọ nwa omobọ riẹ oma na. Ọ roma mudhe kẹ Jihova kẹsena ọ tẹ họ-ame.

(Rri edhe-ẹme avọ 11) *

11. Eme Vanessa o ru re ọ sai wo emamọ egbẹnyusu, kọ eme ma rẹ sai wuhrẹ no onana ze?

11 Salọ emamọ egbẹnyusu. Vanessa nọ ma ta kpahe ẹsejọ na ọ ruẹ uwhremu na inọ ogbẹnyusu riẹ na ọ be whaha iẹe ẹnyaharo evaọ egagọ Jihova. Fikiere ọ tẹ fa usu na. Rekọ orọnọ enẹ ọvo Vanessa o ru hu. Ọ daoma mu egbẹnyusu evaọ ukoko na. Ọ ta nọ oriruo Noa avọ uviuwou riẹ u fiobọhọ kẹe. Ọ ta re inọ: “Ahwo nọ a jariẹ evaọ oke Noa a jẹ gọ Jihova ha, rekọ Noa avọ uviuwou riẹ a wo usu okpekpe kugbe ohwohwo.” Nọ Vanessa ọ họ-ame no o te mu ọkobaro oke-kpobi họ. Ọ ta uwhremu na nọ, “Onana u fiobọhọ kẹ omẹ mu emamọ egbẹnyusu no, orọnikọ evaọ ukoko mẹ ọvo ho rekọ te ikoko efa.” Whẹ omara whọ sai mu emamọ egbẹnyusu re nọ whọ tẹ be hai wobọ ziezi evaọ iruo nọ Jihova ọ kẹ omai na.​—Mat. 24:14.

(Rri edhe-ẹme avọ 12-15) *

12. Ozodhẹ vẹ Adamu avọ Ivi a wo ho, kọ eme o no rie ze?

12 Dhẹ ozọ nọ u fo ọvo. Oghẹrẹ ozodhẹ jọ u woma kẹ omai. Wọhọ oriruo, u fo re ma dhẹ ozọ eva nọ ma re ru dha Jihova. (Ol. 111:10) O hae jọnọ Adamu avọ Ivi a dhẹ oghẹrẹ ozọ utioye, a hae te wọso Jihova ha. Rekọ a wọso ẹe. Nọ a ru ere no, ibiaro rai i te rovie, koyehọ a tẹ te riẹ nọ a raha uzi no. Uzioraha gbe uwhu ọvo họ oware nọ a te wha se emọ rai. Nọ a ruẹ nọ enẹ o ginẹ rrọ no, oma o tẹ jẹ vuọ ae inọ a rrọ ẹbẹba, a tẹ rọ ebe ure ruru oma rai.​—Emu. 3:7, 21.

13-14. (a) Wọhọ epanọ o rrọ 1 Pita 3:21, fikieme ma gbẹ rọ dhẹ ozọ uwhu vrẹta ha? (b) Eme ma rẹ rọ fiki rai you Jihova?

13 Dede nọ ma rẹ dhẹ ozọ oware nọ o rẹ dha Jihova eva, ma rẹ whaha ozọ uwhu nọ ma rẹ dhẹ rororo. Jihova ọ gbẹ edhere nọ ma ti ro wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ no. Ma tẹ raha uzi nọ ma je kurẹriẹ no eva ze, Jihova ọ rẹ rọvrẹ omai. Ma te fi ẹrọwọ họ idhe ẹtanigbo Ọmọ riẹ, ọ rẹ rọvrẹ omai. Obọdẹ edhere jọ nọ ma re ro dhesẹ nọ ma wo ẹrọwọ họ, oma nọ ma re ro mudhe kẹ Ọghẹnẹ jẹ họ-ame.​—Se 1 Pita 3:21.

14 U wo eware buobu nọ ma rẹ rọ fiki rai you Jihova. Ọye ọ be kẹ omai emamọ eware nọ ma be reawere rai kẹdẹ kẹdẹ, je bi wuhrẹ omai uzẹme na kpahe ọyomariẹ gbe ẹjiroro riẹ. (Jọn 8:​31, 32) O ru ọruẹrẹfihotọ ukoko Ileleikristi na nọ o be kpọ omai jẹ be tha omai uke. Jihova o bi fiobọhọ kẹ omai thihakọ ebẹbẹ mai enẹna, yọ o ru omai wo ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ akpọ nọ ẹbẹbẹ ọvo ọ te jọ họ. (Ol. 68:19; Evia. 21:3, 4) Nọ ma te roro didi kpahe eware buobu nọ Jihova o ru kẹ omai ro dhesẹ nọ o you omai, o rẹ wọ omai you rie. Yọ ma te you Jihova, ma te dhẹ ozọ uwhu vrẹta ha. Ukpoye, oware nọ o rẹ dha Jihova eva ma te dhẹ ozọ riẹ.

15. Eme o fiobọhọ kẹ Makayla whaha ozọ esino ukoko?

15 Makayla nọ ma ta kpahe no vẹre na o vuhumu uwhremu na nọ Jihova ọ rẹ rọvrẹ, onọ u ru nọ ọ gbẹ jẹ rọ dhẹ ozọ esino ukoko ho. Ọ ta nọ: “Me vuhumu nọ mai kpobi ma gba ha yọ ma re ru thọ. Mẹ tẹ te jẹ riẹ nọ Jihova o you omai yọ ọ rẹ rọvrẹ omai fiki idhe ẹtanigbo na.” Uyoyou nọ o wo kẹ Jihova u ru nọ ọ rọ roma mudhe kẹe jẹ họ-ame.

(Rri edhe-ẹme avọ 16) *

16. Eme o fiobọhọ kẹ Miles fi ozodhẹ kparobọ?

16 Miles nọ ozọ u je mu inọ oni riẹ ọ te gwọlọ nọ ọ họ-ame he na, ọ ta oware nọ ọ jẹ ruawa riẹ kẹ ọsẹro okogho. Miles ọ ta nọ: “Ọsẹro okogho na ọ ta nọ oni ọyomariẹ ọ jọ Osẹri Jihova ha. O te fiobọhọ kẹ omẹ roro kpahe ẹme nọ mẹ rẹ sae ta kẹ oni mẹ inọ iroro obọmẹ ọvo mẹ gwọlọ rọ họ-ame orọnikọ ọsẹ mẹ ọ ta kẹ omẹ hẹ.” Ame nọ mẹ gwọlọ họ na o were oni mẹ hẹ. Fikiere Miles o te no uwou na, yọ o nwene iroro ho inọ ọ te gbẹ họ-ame he. Ọ ta nọ: “Eware iwoma nọ Jihova o ru kẹ omẹ no nọ me wuhrẹ kpahe i duobọte omẹ. Mẹ ruẹ nọ Jihova o gine you omẹ gaga nọ me roro didi kpahe idhe ẹtanigbo Jesu na. Onana o lẹliẹ omẹ roma mudhe kẹ Jihova jẹ họ-ame.”

GBAEMU NỌ WHO RE RU OWARE NỌ WHỌ JIRORO RIẸ

Ma rẹ sai dhesẹ nọ oware nọ Ọghẹnẹ o ru kẹ omai o da omai ẹro fia (Rri edhe-ẹme avọ 17)

17. Uvẹ vẹ ma wo?

17 Ivi ọ siọ Ọsẹ obọ odhiwu riẹ nọ ọ re ubi-ure na evaọ Idẹn. Adamu o kuomagbei jẹ rọ ere dhesẹ nọ o wo edẹro kẹ eware iwoma kpobi nọ Jihova o ru kẹe he. Mai kpobi ma wo obọdẹ uvẹ nọ ma re ro dhesẹ nọ ma rọwokugbe iroro-ejẹ Adamu avọ Ivi na vievie he. Ma tẹ họ-ame, yọ ma bi dhesẹ kẹ Jihova nọ ma rọwo nọ ọyomariẹ o wo udu nọ ọ rẹ rọ vuẹ omai oware nọ u woma gbe onọ u yoma. Ma rẹ rọ ere dhesẹ nọ ma you Ọsẹ obọ odhiwu mai na je fievahọ iẹe.

18. Ẹvẹ whọ te sae rọ gọ Jihova ziezi?

18 Use-abọ nọ ma rẹ rẹriẹ ovao dhe nọ ma tẹ họ-ame no họ, epanọ ma re ro koko izi Jihova kẹdẹ kẹdẹ. Idibo Jihova buobu a bi ru oreva riẹ no ukpe te ukpe. Whọ rẹ sai ru enẹ re nọ whọ tẹ be daoma wo otoriẹ Ebaibol na ziezi; kuomagbe ibe Ileleikristi ra noke toke; jẹ rọ ọwhọ vuẹ amọfa eware nọ who bi wuhrẹ kpahe Ọsẹ oyoyou ra na. (Hib. 10:24, 25) Oke kpobi nọ whọ be jiroro, hai ru lele ohrẹ Jihova nọ o rrọ Ebaibol na gbe uthubro nọ u bi no ukoko riẹ ze. (Aiz. 30:21) Enẹ oware kpobi nọ who bi ru u ti ro woma kẹ owhẹ.​—Itẹ 16:3, 20.

19. Eme u fo nọ whọ rẹ hae kareghẹhọ, kọ fikieme?

19 Nọ whọ tẹ be hae kareghẹhọ irere buobu nọ i bi te owhẹ fiki ithubro Jihova nọ who bi ru lele, who ti you rie yọ izi riẹ e te were owhẹ ziezi. Oware ovuovo nọ Setan ọ te gbẹ sae rọ lẹliẹ owhẹ no edhere Jihova o te gbẹ jọ họ. Rri epanọ akpọ ra ọ te jọ nọ ikpe odu ọvo e tẹ ruọ emu no. Whọ te kareghẹhọ nọ ame nọ whọ họ na họ iroro nọ e mai woma nọ whọ jẹ no!

OLE AVỌ 28 Ogbẹnyusu Ọghẹnẹ

^ edhe-ẹme 5 Iroro nọ e mai wuzou nọ whọ te jẹ họ, sọ whọ rẹ họ-ame hayo whọ rẹ họ-ame he. Fikieme onana u ro wuzou tere? Uzoẹme nana o te kuyo onọ yena. U ti je fiobọhọ kẹ ahwo nọ a bi roro kpahe ame-ọhọ riẹ oghẹrẹ nọ a ti ro fi ebẹbẹ nọ e rẹ sae whaha ae ame-ọhọ kparobọ.

^ edhe-ẹme 56 IWOHO NA: Enọ i re roro nọ a te he: Ozọ u bi mu uzoge na re ọ kuyo evaọ ewuhrẹ.

^ edhe-ẹme 58 IWOHO NA: Egbẹnyusu: Oma o be vuọ Osẹri Jihova nọ o wo ekpehre ogbẹnyusu nọ ọ ruẹ inievo na nọ e rrọ usi uwoma.

^ edhe-ẹme 60 IWOHO NA: Ozọ esino ukoko: Ọmọtẹ na ọ be ruawa inọ a si oniọvo-ọmọzae riẹ no ukoko, yọ oniọvo riẹ na ọ kwa no uwou. Ozọ u bi mu ọyomariẹ inọ ọ sai kie no ukoko re nọ ọ tẹ họ-ame no.

^ edhe-ẹme 62 IWOHO NA: Ukpokpoma: Ozọ u bi mu ọmọzae na inọ ọ be lẹ evaọ iraro oni riẹ nọ ọ rrọ ukoko ho.

^ edhe-ẹme 65 IWOHO NA: Enọ i re roro nọ a te he: Uzoge nọ ọ be jọ obọ uwou ruẹrẹ oma kpahe ziezi.

^ edhe-ẹme 67 IWOHO NA: Egbẹnyusu: Uzoge nọ ọ be ta usi uwoma ududu enẹna.

^ edhe-ẹme 69 IWOHO NA: Ozọ esino ukoko: Ọmọtẹ nọ o wo ẹnyaharo ziezi evaọ ukoko na, kẹsena ọ tẹ họ-ame.

^ edhe-ẹme 71 IWOHO NA: Ukpokpoma: Ọmọzae na o wo udu nọ ọ sae rọ vuẹ oni riẹ oware nọ ọ rọwo.