Bai na kontenido

Bai na kontenido

ARTÍKULO DI ESTUDIO 10

Kiko Ta Stroba Mi di Batisá?

Kiko Ta Stroba Mi di Batisá?

“Tantu Felipe komo e ofisial a baha den e awa; i Felipe a batis’é.”—ECHO. 8:38.

KANTIKA 52 Dedikashon Kristian

UN BISTA ADELANTÁ *

1. Kiko tabata e konsekuensia di e desishon ku Adam ku Eva a tuma?

KEN abo ta pensa tin e derecho pa disidí loke ta bon i loke ta malu? Ora Adam ku Eva a kome for di e palu di konosementu di bon i malu, nan a mustra bon kla ku nan no tabata konfia den Yehova ni den su normanan. Nan a skohe pa disidí pa nan mes loke ta bon i malu. (Gén. 3:22) Kiko tabata e konsekuensia? Nan a pèrdè nan amistat ku Yehova. Es mas, nan a pèrdè e oportunidat di biba pa semper, i nan a pasa piká i morto pa nan yunan. (Rom. 5:12) Loke Adam ku Eva a hasi a hiba na hopi tristesa i problema.

Despues ku e ofisial di Etiopia a pone fe den Hesus, e kier a batisá mesora (Wak paragraf 2-3)

2-3. (a) Kiko e ofisial di Etiopia a hasi ora Felipe a prediká na dje? (b) Ki bendishon nos ta haña ora nos batisá, i ki ta algun pregunta ku nos lo trata?

2 Tin un diferensia grandi entre loke Adam ku Eva a hasi i loke e ofisial di Etiopia a hasi ora Felipe a prediká na dje. E ofisial ei a apresiá tur loke Yehova i Hesus a hasi p’e. P’esei, el a batisá mesora. (Echo. 8:34-38) Ora nos dediká nos mes na Yehova i batisá, meskos ku e ofisial di Etiopia a hasi, nos ta mustra bon kla ku nos ta apresiá tur loke Yehova i Hesus a hasi pa nos. Ademas, nos ta mustra ku nos ta konfia Yehova i nos ta rekonosé ku ta e so tin e derecho pa disidí loke ta bon i malu.

3 Pensa riba tur e bendishonnan ku nos ta haña ora nos ta sirbi Yehova! Un di e bendishonnan ta ku Yehova lo duna nos tur loke Adam ku Eva a pèrdè, inkluso e oportunidat di biba pa semper. I komo ku nos ta pone fe den Hesukristu, Yehova ta pordoná nos pikánan i ta duna nos un konsenshi limpi. (Mat. 20:28; Echo. 10:43) Ademas, nos ta bira parti di Yehova su famia di fiel sirbidó i nos lo tin un futuro maravioso. (Huan 10:14-16; Rom. 8:20, 21) Aunke e benefisionan ei ta bisto, tòg algun hende ku konosé Yehova ta duda pa sigui e ehèmpel di e ofisial di Etiopia. Kiko ta stroba nan di batisá? I kon nan por vense e opstákulonan ei?

KI TA ALGUN OPSTÁKULO KU POR STROBA HENDE DI BATISÁ?

Algun opstákulo ku ta stroba hende di batisá

Falta di Konfiansa (Wak paragraf 4-5) *

4-5. (a) Kiko a stroba Avery di dal e stap pa batisá? (b) Kiko a stroba Hannah di batisá?

4 Falta di konfiansa. Avery su mayornan ta Testigu di Yehova. Su tata ta konosí komo un persona amoroso i un bon ansiano. Asina mes, Avery no kier a dal e stap pa batisá. Dikon? Avery a bisa: “Mi no a pensa ku lo mi por a hasi tur loke mi tata ta hasi.” Ademas, Avery no a kere ku e por kumpli ku e responsabilidatnan ku kisas lo e haña den futuro. El a agregá: “Mi tabatin miedu ku nan lo puntra mi pa hasi orashon dilanti di hende, duna diskurso òf saka grupo di sirbishi.”

5 Hannah, kende tin 18 aña, tabata hopi insigur di su mes. Maske Hannah su mayornan ta Testigu di Yehova, e no a pensa ku e por a biba segun Yehova su normanan. Dikon nò? Pasobra Hannah tabata sinti ku e no tabata bal nada. Tin biaha, e tabata sinti asina malu ku e tabata hasi su mes daño i esei tabata hasi e situashon pió. El a bisa: “Nunka mi no a bisa niun hende loke mi tabata hasi, ni sikiera mi mayornan. I mi a pensa ku komo ku mi tabata hasi mi mes daño, Yehova nunka lo ke pa mi ta un di su sirbidónan.”

Mal Amigu (Wak paragraf 6) *

6. Kiko a stroba Vanessa di batisá?

6 Mal amigu. Vanessa, kende tin 22 aña, a bisa: “Mi tabatin un bon amiga ku mi tabata konosé pa kasi 10 aña.” Ma ora Vanessa a pone meta pa batisá, su amiga no a apoy’é. Esei a hùrt Vanessa mashá. El a bisa: “Pa ami ta hopi difísil pa sera amistat, i mi tabatin miedu ku si mi a kibra e amistat ei, nunka mas lo mi a haña un otro bon amiga.”

Miedu di Kometé Eror Grave (Wak paragraf 7) *

7. Di kiko Makayla tabatin miedu?

7 Miedu di kometé eror grave. Makayla tabatin sinku aña ora su ruman hòmber a ser ekspulsá. Segun ku e tabata krese, el a mira kon e desishon di su ruman a duel su mayornan. Makayla a bisa: “Mi tabatin miedu ku si mi batisá, lo mi a faya, ser ekspulsá i hùrt mi mayornan mas ainda.”

Miedu di Oposishon (Wak paragraf 8) *

8. Di kiko Miles tabatin miedu?

8 Miedu di oposishon. Miles su tata i e kasá di su tata ta sirbi Yehova. Pero Miles su mama no ta un Testigu. Miles a bisa: “Mi a biba ku mi mama pa 18 aña i mi tabatin miedu di bisa mi mama ku mi kier a batisá. Mi a kòrda kon mi mama a reakshoná ora mi tata a bira Testigu. Mi tabatin miedu ku lo el a hasi mi bida imposibel.”

KON BO POR VENSE E OPSTÁKULONAN EI?

9. Kiko lo pasa segun ku bo ta siña kuantu pasenshi i amor Yehova tin?

9 Adam ku Eva no a kultivá amor fuerte pa Yehova. P’esei, nan no a skohe pa sirbi Yehova. Apesar di esei, Yehova a permití nan biba largu sufisiente pa haña yu i disidí pa nan mes kon pa lanta nan yunan. E resultado di nan desishon a mustra kon bobo nan tabata pa skohe di ta independiente for di Yehova. Nan yu mayó a mata su ruman hòmber inosente. Ku tempu, humanidat a bira violento i egoista. (Gén. 4:8; 6:11-13) No opstante, Yehova tabatin un manera pa salba tur desendiente di Adam ku Eva ku ke sirbié. (Huan 6:38-40, 57, 58) Segun ku bo ta siña kuantu pasenshi i amor Yehova tin, bo amor p’e lo bira mas fuerte. E ora ei lo bo no tuma e mesun desishon ku Adam ku Eva a tuma. Mas bien, lo bo skohe pa dediká bo bida na Yehova.

Kon bo por vense e opstákulonan ei?

(Wak paragraf 9-10) *

10. Si nos meditá riba Salmo 19:7, kon esei lo yuda nos sirbi Yehova?

10 Sigui siña tokante Yehova. Segun ku bo ta siña mas tokante Yehova, lo bo haña mas konfiansa ku bo por sirbié fielmente. Avery, menshoná anteriormente, a bisa: “Ora mi a lesa i meditá riba e promesanan na Salmo 19:7, mi a haña mas konfiansa.” (Les’é.) Avery a mira kon Yehova a kumpli ku su promesa, esta, ku e “ta hasi hende simpel [òf, sin eksperensia] bira sabí.” E ora ei, su amor pa Yehova a bira mas fuerte. Amor pa Yehova no solamente ta duna nos e konfiansa ku nos por sirbié; e ta duna nos tambe e deseo di sirbié i di evitá kualke kos ku ta desagrad’é. Hannah, menshoná anteriormente, a bisa: “Segun ku mi tabata lesa Beibel i hasi estudio personal, mi a realisá ku ora mi hasi mi mes daño, mi ta hùrt Yehova tambe.” (1 Ped. 5:7) Hannah a bira un “hende ku ta kumpli ku e palabra” di Dios. (Sant. 1:22) Kiko tabata e resultado? Hannah a bisa: “Mi amor pa Yehova a krese pasobra mi a realisá ku semper mi ta benefisiá ora mi obedes’é. Awor mi tin sigur ku Yehova semper lo t’ei pa guia mi ora mi mester di su yudansa.” Hannah a logra dominá e deseo di hasi su mes daño. El a dediká su mes na Yehova i a batisá.

(Wak paragraf 11) *

11. Kiko Vanessa a hasi pa haña bon amigu, i kiko nos por siña for di esei?

11 Skohe bon amigu. Ku tempu, Vanessa, menshoná anteriormente, a realisá ku su amiga tabata strob’é di sirbi Yehova. Kiko Vanessa a hasi? E no a djis kibra e amistat ei; el a hasi esfuerso tambe pa sera amistat nobo den kongregashon. El a splika ku e ehèmpel di Noe i su famia a yud’é pasobra nan tabata rondoná di hende ku no tabata stima Yehova. Pues, Noe i su famia a skohe pa no asosiá ku e hendenan ei. Nan tabata ke tin bon amistat, p’esei nan a skohe pa pasa tempu ku otro. Despues ku Vanessa a batisá, el a bira pionero. Vanessa a bisa lo siguiente di e trabou di pionero: “Esei a yuda mi haña bon amigu no solamente den mi mes kongregashon, pero den otro kongregashon tambe.” Abo tambe por haña bon amigu si bo hasi mas tantu posibel den e trabou ku Yehova a duna nos.—Mat. 24:14.

(Wak paragraf 12-15) *

12. Ki tipo di miedu Adam ku Eva no tabatin, i kiko tabata e resultado?

12 Vense miedu, pero teme Yehova. No ta tur tipo di miedu ta malu. Por ehèmpel, nos mester tin miedu di desagradá Yehova. (Sal. 111:10) Si Adam ku Eva tabatin e tipo di miedu ei, nan lo no a rebeldiá kontra Yehova. Ora nan a rebeldiá, nan wowo a habri den e sentido ku nan a realisá ku nan a bira pekadó i ku nan lo a pasa piká i morto pa nan yunan. Komo ku nan por a mira, òf komprondé, e kondishon ku nan tabata aden, nan a haña bèrgwensa di e echo ku nan tabata sunú i a tapa nan kurpa.—Gén. 3:7, 21.

13-14. (a) Segun 1 Pedro 3:21, dikon nos no mester tin demasiado miedu di muri? (b) Ki ta algun motibu ku nos tin pa stima Yehova?

13 E echo ku nos tin miedu di desagradá Yehova ta bon. Pero, no ta tur tipo di miedu ta bon. Por ehèmpel, nos no mester tin demasiado miedu di muri. Dikon nò? Pasobra Yehova a hasi posibel pa nos haña bida eterno. Si nos peka, Yehova lo pordoná nos eror, basta nos arepentí di kurason. Lo e pordoná nos a base di nos fe den e sakrifisio di reskate di su Yu. Un di e maneranan mas importante pa demostrá nos fe ta di dediká nos bida na Dios i batisá.—Lesa 1 Pedro 3:21.

14 Nos tin hopi motibu pa stima Yehova. Yehova no solamente ta duna nos kos bon ku nos ta disfrutá di dje diariamente. Fuera di esei, e ta siña nos e bèrdat tokante su mes i su propósito. (Huan 8:31, 32) El a duna nos e kongregashon kristian pa guia i apoyá nos. Es mas, e ta yuda nos karga nos karganan awor, i den futuro e ta ofresé nos e speransa di biba pa semper den kondishon perfekto. (Sal. 68:19; Rev. 21:3, 4) Ora nos meditá riba tur loke Yehova a hasi kaba pa mustra ku e ta stima nos, nos ta sinti nos motivá pa stim’é i nos no ke hasi nada pa desagrad’é. Esei ta e tipo di miedu ku nos mester tin.

15. Kon Makayla a vense su miedu di kometé eror grave?

15 Makayla, menshoná anteriormente, a vense su miedu di kometé eror grave ora el a realisá ku Yehova semper ta dispuesto pa pordoná. Makayla a bisa: “Mi a realisá ku nos tur ta imperfekto i lo kometé eror. Pero, mi a bin komprondé tambe ku Yehova stima nos i lo e pordoná nos a base di e reskate.” Su amor pa Yehova a motiv’é pa dediká su mes na Yehova i batisá.

(Wak paragraf 16) *

16. Kon Miles a vense su miedu di oposishon?

16 Miles, kende tabatin miedu ku su mama lo a oponé su desishon pa batisá, a buska yudansa di e superintendente di sirkuito. Miles a bisa: “E tambe a lanta den un kas kaminda su tata so tabata Testigu. El a yuda mi pensa kiko lo mi por a bisa mi mama pa konvens’é ku tabata mi mes desishon pa batisá i ku no ta mi tata a fòrsa mi pa hasi esei.” Miles su mama no tabata kontentu ku e desishon ku el a tuma. Ku tempu, Miles mester a bai for di kas. Pero, el a kumpli ku su desishon. Miles a sigui bisa: “Mi a siña tokante tur e kosnan bon ku Yehova a hasi pa mi, i esei a konmové mi. Ora mi a meditá riba e sakrifisio di reskate di Hesus, mi a realisá kuantu Yehova ta stima mi. E sintimentu ei a motivá mi pa dediká mi bida na Yehova i batisá.”

KUMPLI KU BO DESISHON

Nos por mustra apresio pa tur loke Dios a hasi pa nos (Wak paragraf 17)

17. Ki oportunidat nos tin?

17 Bon mirá, Eva a rebeldiá kontra su Tata ora el a kome for di e palu di konosementu di bon i malu ku tabata den Eden. I Adam a djòin Eva. Asina Adam a mustra ku e no a apresiá tur e kosnan bon ku Yehova a hasi p’e. Nos tur tin e oportunidat di mustra ku nos no ta meskos ku Adam ku Eva. Nos sí ta gradisidu pa tur loke Yehova a hasi pa nos. Ora nos batisá, nos ta mustra ku nos ta konvensí ku ta Yehova so tin e outoridat di pone norma i disidí loke ta bon i loke ta malu pa nos. Asina nos ta demostrá ku nos ta stima i konfia nos Tata.

18. Kon bo por tin éksito den bo sirbishi na Yehova?

18 Despues di boutismo, nos mester sigui biba diariamente segun Yehova su normanan i no esnan di nos mes. Aunke ku esei no ta fásil, tòg tin miónes di hende awe ku ta biba segun Yehova su normanan. Bo tambe por hasi meskos si bo sigui hasi esfuerso pa komprondé Beibel mihó, asosiá regularmente ku bo rumannan i kompartí ku otro hende loke bo a siña tokante bo Tata amoroso. (Heb. 10:24, 25) I ora bo tin ku tuma un desishon, skucha e konseho ku ta bini di Yehova mediante su Palabra i su organisashon. (Isa. 30:21) Asina, lo bo tin éksito den tur loke bo ta hasi.—Pro. 16:3, 20.

19. Kiko nos tin ku kòrda semper, i dikon?

19 Si bo kòrda semper riba tur e benefisionan ku bo ta haña ora bo sigui Yehova su guia, bo amor pa Yehova i pa su normanan lo krese. E ora ei, Satanas lo no por hasi nada pa pone bo stòp di sirbi Yehova. Aki mil aña, ora bo pensa bèk riba bo boutismo, lo bo bisa: “Esei tabata e mihó desishon di mi bida!”

KANTIKA 28 Gana Yehova Su Amistat

^ par. 5 E desishon pa batisá ta e desishon di mas importante ku bo por tuma den bo bida. Dikon? E artíkulo akí lo kontestá e pregunta ei. Ademas, si bo ta pensando riba boutismo, e artíkulo akí lo yuda bo vense algun opstákulo ku por stroba bo.

^ par. 56 DESKRIPSHON DI PLACHI: Konfiansa: Un mucha hòmber tin miedu di duna komentario.

^ par. 58 DESKRIPSHON DI PLACHI: Amigu: Un Testigu hóben tin mal amistat i ta sinti bèrgwensa ora e mira otro Testigu.

^ par. 60 DESKRIPSHON DI PLACHI: Kometé eror: Un mucha muhé su ruman hòmber ta ser ekspulsá i ta bai for di kas; e mucha muhé tin miedu ku e tambe lo kometé un eror.

^ par. 62 DESKRIPSHON DI PLACHI: Oposishon: Un mucha hòmber tin miedu di hasi orashon dilanti di su mama ku no ta Testigu.

^ par. 65 DESKRIPSHON DI PLACHI: Konfiansa: Un Mucha hòmber ta hasi mas estudio personal.

^ par. 67 DESKRIPSHON DI PLACHI: Amigu: Un Testigu hóben a siña di ta orguyoso di ta un Testigu.

^ par. 69 DESKRIPSHON DI PLACHI: Kometé eror: Un mucha muhé ta siña stima e bèrdat i ta batisá.

^ par. 71 DESKRIPSHON DI PLACHI: Oposishon: Un mucha hòmber ku kurashi ta splika su mama su kreensianan.