Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 11

Moo Bu Yehowa Gbi Tue

Moo Bu Yehowa Gbi Tue

“Ye Bi . . . ji nɛ ɔ nɛ. Nyɛɛ bu lɛ tue.”​—MAT. 17:5.

LA 89 Bu Tue, Ye Nɔ, Konɛ A Jɔɔ Mo

NƆ́ NƐ WA MAA KASE *

1-2. (a) Mɛni blɔhi a nɔ nɛ Yehowa gu nɛ e kɛ adesahi tu munyu? (b) Mɛni he wa ma susu ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi?

YEHOWA suɔ kaa e kɛ wɔ maa sɛɛ ní. Blema a, Yehowa gu gbali, bɔfohi kɛ e Bi Yesu Kristo nɔ kɛ tsɔɔ e we bi níhi nɛ e suɔ kaa a pee. (Amos 3:7; Gal. 3:19; Kpoj. 1:1) Mwɔnɛ ɔ, e kɛ wɔ tuɔ munyu kɛ guɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɔ. E ha wɔ Baiblo ɔ konɛ kɛ gu nɔ ɔ, waa le e susumi ɔmɛ kɛ e blɔ ɔmɛ.

2 Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, Yehowa tu munyu si etɛ kɛ je hiɔwe. Mɛni Yehowa de ngɛ be etɛ nɛ ɔmɛ a mi? Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ munyu nɛ e tu ɔ mi? Mɛni se wa ma ná ngɛ nɔ́ nɛ e de ɔ mi? Wa maa na heto ɔmɛ ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi.

“MO JI YE BI NƐ I SUƆ”

3. Mɛni Yehowa de ngɛ Maako 1:9-11 benɛ a baptisi Yesu ɔ, nɛ mɛni jamɛ a munyu ɔ maa nɔ́ mi?

3 A ngma kekleekle munyu nɛ Yehowa tu kɛ je hiɔwe ɔ ngɛ Maako 1:9-11. (Kane.) Yehowa de ke: “Mo ji ye Bi nɛ i suɔ; ye bua jɔ o he.” Hyɛ bɔ nɛ Yesu bua maa jɔ ha benɛ e nu nɛ e Tsɛ ɔ de ke e suɔ lɛ, nɛ e he lɛ ye ɔ! Munyu nɛ ɔ nɛ Yehowa tu ɔ ha nɛ wa le níhi etɛ komɛ ngɛ Yesu he. Kekleekle nɔ́ ji kaa Yesu ji Mawu Bi. Nɔ́ nɛ ji enyɔ ɔ, wa le kaa Yehowa suɔ e Bi ɔ. Nɛ nɔ́ nɛ ji etɛ ɔ, Yehowa bua jɔ e Bi ɔ he. Nyɛ ha nɛ wa susu níhi etɛ nɛ ɔmɛ a he kakaaka nɛ waa hyɛ.

4. Benɛ a baptisi Yesu ɔ, mɛni huɛ bɔmi ehe nɛ e kɛ Mawu ba ná?

4 “Mo ji ye Bi.” Munyu nɛ ɔ nɛ Yehowa tu ɔ tsɔɔ kaa e kɛ e Bi Yesu nɛ e suɔ lɛ ɔ ná huɛ bɔmi ehe ko. Yesu hi hiɔwe kaa Mawu bi loko e ba zugba a nɔ. Se benɛ a baptisi lɛ ɔ, a ngɔ mumi klɔuklɔu ɔ kɛ pɔ lɛ nu. Mawu pee jã kɛ ma nɔ mi kaa Yesu nɛ ji e Bi nɛ e pɔ lɛ nu ɔ maa kpale kɛ ya hiɔwe, nɛ e maa wo lɛ Matsɛ, nɛ e maa pee lɛ Osɔfo Nɔkɔtɔma Pe Kulaa. (Luka 1:31-33; Heb. 1:8, 9; 2:17) Enɛ ɔ he je nɛ benɛ a baptisi Yesu ɔ, Yehowa de ke: “Mo ji ye Bi” ɔ nɛ.​—Luka 3:22.

Wɔ tsuo wa hia yi jemi kɛ he wami womi (Hyɛ kuku 5) *

5. Kɛ wa ma plɛ kɛ je suɔmi kpo nɛ waa wo nihi he wami kaa bɔ nɛ Yehowa peeɔ ɔ ha kɛɛ?

5 ‘I suɔ mo.’ Bɔ nɛ Yehowa ha nɛ Yesu le kaa e suɔ lɛ nɛ e he lɛ ye ɔ tsɔɔ wɔ kaa e sa nɛ wɔ hu wa hla níhi nɛ wa ma nyɛ maa da nɔ kɛ wo nihi he wami. (Yoh. 5:20) Ke nɔ ko nɛ wa suɔ e sane ha nɛ wa na kaa lɛ hu e suɔ wɔ, nɛ e jeɔ wa yi ngɛ ní kpakpahi nɛ wa peeɔ ɔ he ɔ, wa bua jɔɔ. Jã kɛ̃ nɛ e sa nɛ wa je suɔmi kpo kɛ tsɔɔ nyɛmimɛ ngɛ asafo ɔ mi kɛ wa weku li, nɛ́ waa wo mɛ he wami. Ke wa je nihi a yi ɔ, e haa nɛ a hemi kɛ yemi mi waa, nɛ a kɛ anɔkuale yemi sɔmɔɔ Yehowa. Fɔli titli ji nihi nɛ e sa kaa a wo a bimɛ he wami. Ke fɔli je a tsui mi nɛ a je a bimɛ a yi, nɛ a ha nɛ a na kaa a suɔ mɛ ɔ, lɔ ɔ haa nɛ jokuɛ ɔmɛ yaa nɔ.

6. Mɛni he je nɛ wa ma nyɛ ma ná he kɛ nɔ fɔmi ngɛ Yesu Kristo mi ɔ?

6 “Ye bua jɔ o he.” Munyu nɛ ɔ tsɔɔ kaa Yehowa he Yesu ye, nɛ e le kaa Yesu maa pee e suɔmi nya ní kɛ ya si nyagbe. Akɛnɛ Yehowa he e Bi ɔ ye kaa e maa pee e suɔmi nya ní he je ɔ, wɔ hu wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa Yesu ma ha nɛ Yehowa si womi ɔmɛ tsuo maa ba mi. (2 Kor. 1:20) Ke wa susu nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ Yesu pee ɔ he ɔ, lɔ ɔ maa wo wɔ he wami nɛ wa maa kase lɛ kɛ pi si. Kaa bɔ nɛ Yehowa he Yesu ye ɔ, wɔ hu e he wɔ ye kaa wa maa ya nɔ maa kase e Bi ɔ.​—1 Pet. 2:21.

“NYƐƐ BU LƐ TUE”

7. Kaa bɔ nɛ Mateo 17:1-5 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni be nɛ Yehowa tu munyu kɛ je hiɔwe, nɛ mɛni e de?

7 Kane Mateo 17:1-5. Si enyɔne nɛ Yehowa tu munyu kɛ je hiɔwe ji benɛ Yesu nɔmlɔ tso su “tsake” ɔ. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yesu ngɔ Petro, Yakobo kɛ Yohane kɛ piɛɛ e he kɛ ho yoku gagaa ko nɔ ya. Benɛ a ngɛ yoku ɔ nɔ ɔ, kaseli nɛ ɔmɛ na nina ko nɛ ngɛ slɔɔto kulaa. Yesu hɛ mi kɛ tade nɛ e wo ɔ tsuo kpɛ wawɛɛ. A na nihi enyɔ komɛ kaa Mose kɛ Eliya nɛ a kɛ Yesu ngɛ e gbenɔ kɛ e si temi ɔ he ní sɛɛe. E ngɛ mi kaa jamɛ a be ɔ mi ɔ, “mahe gbe” kaseli etɛ ɔmɛ mohu lɛɛ, se benɛ mahe ɔ po ngɛ a hɛ mi ɔ, a na nina nɛ ngɛ nyakpɛ ɔ saminya. (Luka 9:29-32) Lɔ ɔ se ɔ, bɔku ko nɛ ngɛ kpɛe ba ha a nɔ, nɛ a nu Mawu gbi kɛ je bɔku ɔ mi. Yehowa tu munyu ngɛ hiɛ ɔ kaa bɔ nɛ e pee benɛ a baptisi Yesu ɔ. E de ke: “Ye Bi nɛ i suɔ lɛ, nɛ ye bua jɔ e he ji nɛ ɔ nɛ.” Se jehanɛ ɔ lɛɛ Yehowa de kɛ piɛɛ he ke: “Nyɛɛ bu lɛ tue.”

8. Kɛ nina a ye bua Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ ha kɛɛ?

8 Nina a tsɔɔ hɛ mi nyami kɛ he wami nɛ Yesu ma ná hwɔɔ se kaa Mawu Matsɛ Yemi ɔ nya Matsɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa, nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ maa wo Yesu he wami konɛ e nyɛ nɛ e da nɔ́ nami kɛ gbenɔ yeyee nɛ e ma gbo ɔ nya. Nina a hu ha nɛ hemi kɛ yemi nɛ kaseli ɔmɛ ngɛ ɔ mi ba wa, nɛ e dla mɛ kɛ ha kahi nɛ a kɛ maa kpe, kɛ ní tsumi ngua nɛ fɔɔ si ngɛ a hɛ mi ɔ. Maa pee jeha 30 se ɔ, bɔfo Petro tu jamɛ a nina a he munyu kɛ tsɔɔ kaa e hɛ ji nɔ́ nɛ ya nɔ ɔ nɔ.​—2 Pet. 1:16-18.

9. Mɛni ga nɛ Yesu wo e kaseli ɔmɛ?

9 “Nyɛɛ bu lɛ tue.” Munyu nɛ ɔ tsɔɔ heii kaa Yehowa suɔ nɛ waa bu níhi nɛ e Bi ɔ de wɔ ɔ tue nɛ wa kɛ tsu ní. Mɛni ji níhi nɛ Yesu de benɛ e ngɛ zugba a nɔ ɔ? E de níhi fuu nɛ ke wa bu tue ɔ, wa ma ná he se! Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e je suɔmi mi nɛ e tsɔɔ e se nyɛɛli ɔmɛ bɔ nɛ a ma plɛ kɛ fiɛɛ sane kpakpa a ha, nɛ e de mɛ si abɔ kaa a ya nɔ nɛ a hwɔɔ. (Mat. 24:42; 28:19, 20) Jehanɛ hu ɔ, e wo mɛ he wami kaa a kɛ kã nɛ fiɛɛ sane kpakpa a nɛ a ko kpa. (Luka 13:24) Yesu tsɔɔ nɔ́ he je nɛ e sa kaa e se nyɛɛli ɔmɛ nɛ a suɔ a sibi, a pee kake, nɛ́ a ye e kita amɛ a nɔ ɔ. (Yoh. 15:10, 12, 13) Ga nɛ Yesu wo e kaseli ɔmɛ ɔ ye bua mɛ wawɛɛ. Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, ke waa kɛ ga womi nɛ ɔ tsu ní ɔ, wa ma ná he se.

10-11. Mɛni wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu tue bue?

10 Yesu de ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ anɔkuale ɔ blɔ fa mi ɔ buɔ ye gbi tue.” (Yoh. 18:37) Ke wa ‘náa wa sibi a he tsui nɛ wa ngɔɔ wa sibi a tɔmihi kɛ paa mɛ faa’ a, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu tue bue. (Kol. 3:13; Luka 17:3, 4) Jehanɛ hu ɔ, ke waa kɛ kã fiɛɛɔ sane kpakpa a ngɛ “be kpakpahi kɛ behi nɛ a mi wa a mi” ɔ, lɔ ɔ tsɔɔ kaa wa ngɛ lɛ tue bue.​—2 Tim. 4:2.

11 Yesu de ke: “Ye jijɔ ɔmɛ buɔ ye gbi tue.” (Yoh. 10:27) Tsa pi Yesu munyu ɔ tue kɛkɛ nɛ e se nyɛɛli ɔmɛ bu, a kɛ tsu ní hulɔ. A ha we nɛ si himi ɔ mi nyagbahi nɛ ha nɛ a pee “yeyeeye.” (Luka 21:34) Mohu ɔ, a bɔ mɔde nɛ a ye Yesu fami ɔmɛ a nɔ ngɛ si temi kɛ womi tsuo se. Wa nyɛmimɛ fuu kɛ si temi kɛ womi, ohia futaa, adebɔ nya oslaahi kɛ ka kpahi ngɛ kpee. Se ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔmɛ tsuo a mi ɔ, a ngɛ Yehowa anɔkuale yee. Yesu wo mɛ si ke: “Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e ngɛ ye kita amɛ, nɛ e yeɔ a nɔ ɔ, lɛ ji nɔ nɛ e suɔ mi. Nɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e suɔ mi ɔ, ye Tsɛ ɔ maa suɔ lɛ.”​—Yoh. 14:21.

Fiɛɛmi ní tsumi ɔ haa nɛ wa hɛ hiɔ wa he nɔ (Hyɛ kuku 12) *

12. Mɛni ji nɔ́ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu tue bue?

12 Mɛni ji nɔ́ kpa ko hu nɛ wa ma nyɛ maa pee kɛ tsɔɔ kaa wa ngɛ Yesu tue bue? E sa nɛ waa ba wa he si kɛ ha nihi nɛ Yesu hla mɛ kaa a nyɛɛ wa hɛ mi ɔ. (Heb. 13:7, 17) Lingmi nɛ ɔ, Yehowa asafo ɔ pee tsakemihi fuu ngɛ níhi nɛ waa kɛ tsuɔ ní ngɛ fiɛɛmi mi kɛ blɔhi a nɔ nɛ wa guɔ kɛ fiɛɛɔ ɔ a mi. Tsakemi ɔmɛ ekomɛ hu kɔɔ otsi ɔ kpɛti kpe ɔ, kɛ Matsɛ Yemi Asahi a mami kɛ a dlami he. Wa bua jɔ blɔ tsɔɔmihi nɛ a susu he saminya loko a kɛ ha wɔ nɛ ɔmɛ a he! Wa ngɛ nɔ mi mami kaa ke waa kɛ blɔ tsɔɔmihi nɛ baa ngɛ be nya nɛ ɔmɛ tsu ní ɔ, Yehowa maa jɔɔ wɔ wawɛɛ.

13. Mɛni se nami lɛ ngɛ Yesu tue nɛ wa maa bu ɔ he?

13 Ke wa bu níhi tsuo nɛ Yesu tsɔɔ wɔ ɔ tue ɔ, wa ma ná he se. Yesu wo e kaseli ɔmɛ si kaa e tsɔɔmi ɔmɛ ma ha nɛ a he mi maa jɔ mɛ. E de ke: “Nyɛ he mi maa jɔ nyɛ. Ejakaa ye kuɛpã tso ɔ tloomi wɛ, nɛ ye tlomi ɔ hu jiɔ we.” (Mat. 11:28-30) Mawu Munyu ɔ, nɛ Yesu he sanehi ngɛ mi ɔ haa nɛ wa he mi jɔɔ wɔ, wa hemi kɛ yemi mi waa, nɛ wa leɔ ní. (La 19:7; 23:3) Yesu de ke: “Nihi nɛ a nuɔ Mawu munyu ɔ nɛ a yeɔ nɔ ɔ, mɛ lɛ a ngɛ bua jɔmi!”​—Luka 11:28.

‘MA WO YE BIƐ Ɔ HƐ MI NYAMI’

14-15. (a) Kaa bɔ nɛ Yohane 12:27, 28 ɔ tsɔɔ ɔ, mɛni be ji si etɛne nɛ Yehowa tu munyu kɛ je hiɔwe? (b) Mɛni he je nɛ eko ɔ, Yehowa munyu ɔ wo Yesu bua, nɛ e wo lɛ he wami ɔ?

14 Kane Yohane 12:27, 28. A ngma munyu etɛne nɛ Yehowa tu kɛ je hiɔwe ɔ ngɛ Yohane Sane Kpakpa a mi. Benɛ e piɛ ligbi bɔɔ ko nɛ Yesu ma gbo ɔ, e ya Yerusalɛm konɛ e ya ye e nyagbe He Tsɔmi ɔ. E de ke: “I ngɛ haoe.” Kɛkɛ nɛ e sɔle ke: “Tsaatsɛ, wo o biɛ ɔ hɛ mi nyami.” E Tsɛ ɔ he nɔ kɛ je hiɔwe ke: “I wo e hɛ mi nyami momo, nɛ ma wo e hɛ mi nyami ekohu.”

15 Yesu hao ejakaa e sɛ nɛ e pee nɔ́ ko nɛ ma ha nɛ Yehowa nine maa nyɛ si. Yesu le kaa a maa wa lɛ yi mi, nɛ e ma gbo gbenɔ yeyee. (Mat. 26:38) Nɔ́ nɛ he hia Yesu wawɛɛ ji kaa e maa wo e Tsɛ ɔ biɛ ɔ hɛ mi nyami. A po Yesu nya kaa e ji musu bɔlɔ, enɛ ɔ he ɔ, e pee lɛ kaa e gbenɔ ɔ ma ha nɛ nihi maa gbe Mawu biɛ ɔ he guɛ. Atsinyɛ jemi ko be he kaa munyu nɛ Yehowa tu ɔ wo Yesu he wami! E ma ná nɔ mi mami kaa Yehowa biɛ ɔ hɛ mi maa ba nyami. Munyu nɛ Yehowa tu ɔ wo Yesu bua, nɛ e wo lɛ he wami konɛ e nyɛ nɛ e da haomihi nɛ maa ba e nɔ ɔ nya. E ngɛ mi kaa Yesu pɛ nɛ e nu munyu nɛ e Tsɛ ɔ tu jamɛ a be ɔ mi ɔ sisi mohu lɛɛ, se Yehowa ha nɛ a ngma munyu nɛ ɔmɛ kɛ ha wɔ.​—Yoh. 12:29, 30.

Yehowa maa wo e biɛ ɔ hɛ mi nyami, nɛ e ma kpɔ̃ e we bi (Hyɛ kuku 16) *

16. Mɛni he je nɛ be komɛ ɔ, Mawu biɛ ɔ he guɛ nɛ nihi gbeɔ ɔ haoɔ wɔ ɔ?

16 Eko ɔ, bɔ nɛ nihi gbeɔ Yehowa biɛ ɔ he guɛ nɛ a yeɔ wɔ sane yaya kaa bɔ nɛ a pee Yesu ɔ haoɔ wɔ. Wa he lakpa munyuhi nɛ nihi tuɔ ɔ hu ma nyɛ maa hao wɔ. Eko ɔ, wa susuɔ bɔ nɛ lakpa munyu nɛ ɔmɛ maa ngɔ he guɛ gbemi kɛ ba Yehowa biɛ ɔ kɛ e we asafo ɔ nɔ ɔ he. Ngɛ behi kaa jã mi ɔ, Yehowa munyu nɛ ngɛ Yohane 12:27, 28 ɔ woɔ wa bua. E sɛ nɛ waa hao tsɔ ngɛ Yehowa biɛ ɔ kɛ e we asafo ɔ he guɛ nɛ nihi ngɛ gbee ɔ he. Wa ma nyɛ ma ná nɔ mi mami kaa “Mawu tue mi jɔmi ɔ nɛ pã níhi a sisi numi tsuo ɔ maa bu [wa] tsui kɛ [wa] juɛmi he kɛ gu Kristo Yesu nɔ.” (Filip. 4:6, 7) Yehowa maa wo e biɛ ɔ hɛ mi nyami kokooko. E maa gu e Matsɛ Yemi ɔ nɔ kɛ je nyagbahi tsuo nɛ Satan kɛ je ɔ ngɔ kɛ ba e sɔmɔli a nɔ ɔ kɛ je.​—La 94:22, 23; Yes. 65:17.

BU YEHOWA GBI TUE, NƐ O MA NÁ HE SE

17. Ngɛ Yesaya 30:21 ɔ nya a, ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa kɛ wɔ tuɔ munyu?

17 Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Yehowa kɛ wɔ tuɔ munyu. (Kane Yesaya 30:21.) Se ngɛ anɔkuale mi ɔ, e kɛ wɔ tui munyu tɛɛ kɛ ji hiɔwe. Mohu ɔ, e haa wɔ blɔ tsɔɔmihi kɛ guɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ nɔ. Jehanɛ hu ɔ, Yehowa mumi ɔ yeɔ bua “nɔ hyɛlɔ anɔkualetsɛ ɔ” nɛ e haa wɔ niye ní be fɛɛ be. (Luka 12:42) Womihi, videohi, munyuhi nɛ a fiaa nɛ a buɔ tue kɛ ní kpahi nɛ a pee ha wɔ ɔ haa nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa!

18. Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Yehowa munyu ɔ haa nɛ o náa kã kɛ hemi kɛ yemi?

18 Nyɛ ha nɛ munyuhi nɛ Yehowa tu benɛ e Bi ɔ ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ hi wa juɛmi mi be fɛɛ be! Munyuhi nɛ Mawu tu nɛ a ngma ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ nɛ wo wɔ he wami konɛ wa ná nɔ mi mami kaa Yehowa ma je nyagbahi tsuo nɛ Satan kɛ je yaya nɛ ɔ kɛ ba wa nɔ ɔ kɛ je. Nyɛ ha nɛ waa fia wa pɛɛ si kaa wa maa bu Yehowa gbi tue saminya. Ke wa pee jã a, wa ma nyɛ maa da nyagbahi nɛ waa kɛ ngɛ kpee amlɔ nɛ ɔ kɛ nyagbahi nɛ waa kɛ maa kpe hwɔɔ se ɔ tsuo a nya. Baiblo ɔ de ke: “Nyɛ hia si fimi bɔ nɛ pee nɛ ke nyɛ pee Mawu suɔmi nya ní ta a, nyɛ nine nɛ su si womi ɔ mi bami ɔ nɔ.”​—Heb. 10:36.

LA 4 ‘Yehowa Ji Ye Nɔ Hyɛlɔ’

^ kk. 5 Benɛ Yesu ngɛ zugba a nɔ ɔ, Yehowa tu munyu si etɛ kɛ je hiɔwe. Si enyɔne ɔ nɛ Yehowa tu munyu ɔ, e de Kristo kaseli ɔmɛ ke a bu e Bi ɔ tue. Mwɔnɛ ɔ, Yehowa kɛ wɔ tuɔ munyu kɛ guɔ e Munyu ɔ nɛ Yesu tsɔɔmi ɔmɛ piɛɛ he ɔ, kɛ e we asafo ɔ nɔ. Ngɛ ní kasemi nɛ ɔ mi ɔ, wa maa na se nami nɛ ngɛ Yehowa kɛ Yesu tue nɛ wa maa bu ɔ he.

^ kk. 52 FONI ƆMƐ: Asafo mi nɔkɔtɔma ko nɛ e to asafo mi sɔmɔlɔ ko he hɛ kaa e ngɛ Matsɛ Yemi Asa a nɔ dlae, nɛ e ngɛ womihi a nɔ hyɛe. Asafo mi nɔkɔtɔma a je e yi wawɛɛ.

^ kk. 54 FONI Ɔ: Nyɛminyumu ko kɛ e yo nɛ a ngɛ Sierra Leone nɛ a ngɛ hɛlɔ ko nine fɔe konɛ e ba asafo mi kpe.

^ kk. 56 FONI Ɔ: Odasefohi nɛ a bua a he nya ngɛ nyɛmi ko we mi ngɛ ma ko nɛ a tsi wa ní tsumi ɔ nya ngɛ mi. Bɔ nɛ a dla a he ha a be hae nɛ nihi a juɛmi nɛ ya a nɔ.